Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/90/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu O. S., a.s. P. X/A,. B., IČO XX. XXX. XXX. proti žalovanému P. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, naposledy bytom N. M. N. V., A. S. XXXX/X,. toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. S. S., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 27.860,-Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.860,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 27.860,- Sk od 22.04.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.668,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 27.860,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 22.04.2004 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril tri zmluvy o poskytovaní služieb, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme G.. Žalobca predal žalovanému 3 ks mobilného telefónu za podmienečne zníženú kúpnu cenu. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie december 2003 až február 2004, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 23.780,- Sk. Ďalej uviedol, že jeho pohľadávka pozostáva z pohľadávky za poskytnuté služby vo výške 4.080,- Sk a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty mobilného telefónu vo výške 23.780,- Sk.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, jeho pobyt nebol známy, preto mu súd v zmysle ustanovil opatrovníka. Opatrovník navrhol, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o pripojení č. A1157797, č. A1120037 a č.A0536311, dodatkov k týmto zmluvám, Všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúr adresovaných žalovanému zo dňa 25.2.2004, 26.1.2004, 29.12.2003, odstúpenia od zmluvy o pripojení, pokusu o pokonávku a doručeniek a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným celkovo tri zmluvy o pripojení, a to dňa 22.12.2003, dňa 5.12.2003 a dňa 7.10.2002, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky žalobcu na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len Všeobecné podmienky). Žalobca pri uzavretí zmlúv na základe dodatkov k týmto zmluvám predal žalovanému 3 ks mobilných telefónov za podmienečne znížené kúpne ceny, a to mobilný telefón značky N. XXXX,. pričom výška poskytnutej zľavy z kúpnej ceny činila 9.800,- Sk, mobilný telefón značky S. C. pričom výška poskytnutej zľavy z kúpnej ceny činila 7.989,- Sk a mobilný telefón značky N. XXXX,. pričom výška poskytnutej zľavy z kúpnej ceny činila 5.991,- Sk

Z predložených faktúr zo dňa 25.2.2004, 26.1.2004, 29.12.2003 a pokusu o pokonávku mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od decembra 2003 do februára 2004 v celkovej výške 4.080,- Sk. Žalovaný bol pokusom o pokonávku zo dňa 07.04.2004 vyzvaný k zaplateniu tejto dlžnej sumy. Zároveň bol upozornený, že podľa dodatkov k zmluvám o pripojení, na základe ktorého mu boli predané koncové zariadenia (mobilné telefóny) za cenu so zľavou, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 23.780,- Sk, všetko spolu najneskôr do 21.04.2004. Vzhľadom k tomu, že žalovaný splatné záväzky neuhradil, žalobca odstúpil od zmlúv o pripojení listami zo dňa 01.10.2004, doručenými žalovanému dňa 05.10.2004.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť umožniť prístup žalovanému do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním. Za poskytnuté služby však prestal platiť. Takto mu vznikol dlh za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 4.080,- Sk.

Žalobca preto po uplynutí 45 dní od splatnosti najstaršieho záväzku využil svoje právo a v zmysle o elektronických komunikáciách odstúpil od uvedených zmlúv o pripojení.

Žalovanému vznikla podľa osobitného dojednania v dodatkoch (čl. 5 bod 1 dodatkov k Zmluve o pripojení č. A1157797, č. A1120037 a čl. 4 bod 1 dodatku k zmluve o pripojení č. A 0536311) povinnosť v dôsledku ukončenia platnosti zmluvy o pripojení a jej dodatku odstúpením žalobcu, zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej sume zľavy spolu s DPH, ktorá sa mu poskytla z jeho spotrebiteľskej (maloobchodnej) ceny t.j.(9.800, - + 7.989,- + 5.991,- spolu 23.780,- Sk).

Súd nemal za preukázané, žeby ku dňu rozhodovania bol tento dlh zaplatený.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania úrokov z omeškania z dlžnej sumy v zmysle „VZP časť XI bod 11,14“.

Z obsahu žalobcom predložených Všeobecných podmienok však vyplynulo, že časť XI. neobsahuje bod 11,14 ako žalobca v žalobe uvádza. Nárok žalobcu na úrok z omeškania je uvedený v časti V článku 2 bod 8 Všeobecných podmienok, a to vo výške 0,05 % zo splatnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby užívateľovi (žalovanému) za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením istiny od 22.04.2004 (deň nasledujúci po žalobcom určenom dni splatnosti pohľadávky uvedenom v pokuse o pokonávku).

Podľa bodu 3 časť XI „Všeobecných podmienok spoločnosti na poskytovanie verejnej telefónnej služby“ si účastníci v konkrétnej veci dohodli, že vzťahy, ktoré nie sú upravené v zákone o telekomunikáciách, v platnej zmluve o pripojení, v týchto podmienkach a v cenníku a príslušnými ustanoveniami zákona, sa spravujú . Účastníci si teda dohodli aplikáciu nie na celý ich vzťah, ale iba obmedzene na tie časti, ktoré nie sú upravené zákonom a v dohodnutých podmienkach.

Napriek tejto dohode účastníkov bol súd toho názoru, že vzťah medzi žalobcom žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, nie obchodnoprávnym, a to z týchto dôvodov:

Podľa , Z.z o telekomunikáciách (platného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi) verejné telekomunikačné služby sa poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby. Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a tarifa za verejnú telekomunikačnú službu .

V zmysle § 40 ods. 2 citovaného zákona sú všeobecné podmienky súčasťou zmluvy.

V konkrétnom prípade bolo potrebné zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi konania dňa 2.12.2003, dňa 5.12.2003 a dňa 7.10.2002 v zmysle Zákona o telekomunikáciách (spolu so všeobecnými podmienkami) posudzovať podľa platného v čase jej uzavretia, pretože svojim obsahom spĺňali charakter typovej zmluvy, v ktorých žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ.

Podľa , typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Medzi adhézne zmluvy (typové) jednoznačne patrili i zmluvy uzatvárané podľa o telekomunikáciách, ktoré mali na základe svojho obsahu charakter spotrebiteľských zmlúv.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Z uvedeného vyplýva, že ak účastníci spotrebiteľských zmlúv (nemusia tak byť pomenované, stačí, ak spĺňajú ich charakter), nedali tieto zmluvy do súladu s ustanoveniami

, 54 a 57 do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti (t.j. od 01.04. 2004), považujú sa tieto zmluvy zo zákona za neplatné. Ide o absolútnu neplatnosť podľa Obč. zák., ktorá pôsobí ex tunc (od začiatku) zmluvy.

Toto zákonné ustanovenie malo dôsledok na všetky zmluvy uzavreté pred 01.04.2004, ak spĺňali charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.12.2003, 05.12.2003 a 07.10.2002 mali charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto žalobca mal nielen v týchto, ale aj v ostatných obdobne uzavretých zmluvách telekomunikačnému úradu, ako orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácii, predložiť návrh nových všeobecných podmienok poskytovania služieb tak, aby tieto boli zosúladené s novelou Obč. . Pokiaľ tak v stanovenej lehote neurobil, stali sa po jej uplynutí všeobecné podmienky neplatné v častiach obsahujúcich pre spotrebiteľa nevýhodné podmienky. Takouto nevýhodnou podmienkou je bezpochyby aj dohoda zmluvných strán (uvádzaná vo všeobecných podmienkach) o výške úrokov z omeškania. Nevýhodnosť spočíva v dojednaní vyššieho úroku z omeškania, než je výška prípustná podľa . Z povahy ustanovenia v spojení s nariadenia vlády č. upravujúcich výšku úroku z omeškania totiž vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je kogentne stanovená, a jej prekročenie nie je prípustné. Podľa časti V článku 2 bod 8 Všeobecných podmienok predstavuje požadovaný úrok z omeškania výšku 0,05% denne, čo je 18,25 % ročne(per annum).

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Podľa cit. Nariadenia je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby resp. základnej úrokovej sadzby stanovenej N. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. k 22.04.2004. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 5,5 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 11 %.

Pri rozhodovaní v tejto veci je potrebné dať do pozornosti nielen ustanovenie f/ , ale aj judikatúru Súdneho dvora európskych spoločenstiev. Z rozsudku SD „Océano grupo editorial“, ktorý sa zaoberal otázkou rozsahu ochrany spotrebiteľa v súvislosti so smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť natoľko ako je to možné interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice.

Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní zmlúv, ktoré majú charakter zmlúv spotrebiteľských uzavretých nielen po 1.5.2004 (vstup do EÚ), ale aj pred týmto dátumom, je nevyhnutné posudzovať nevýhodné podmienky na strane spotrebiteľa za neplatné.

Preto podľa názoru súdu zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.12.2003, dňa 5.12.2003 a dňa 7.10.2002, ktorých súčasťou sú všeobecné podmienky sú v časti týkajúcej sa dohody o výške úroku z omeškania neplatné nielen preto, že v zmysle zák. ods. 2 písm. b/ odporujú v tejto časti dobrým mravom, ale aj preto, že neboli dané v zmysle , Obč. zák. do súladu s ustanoveniami . Iba takému výkladu zodpovedá aplikácia citovaných predpisov v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS a v zmysle predtým citovaného rozsudku Súdneho dvora európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Keďže ani v , ani v nebol upravený inštitút úrokov z omeškania, je potrebné naň aplikovať . Ako už bolo vyššie uvedené, je možné v tomto prípade podľa priznať úrok z omeškania najviac vo výške 11 % z dlžnej sumy.

Preto súd priznal úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku, teda v časti úroku z omeškania presahujúceho 11 %, žalobu zamietol.

Podľa účastníkovi, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal čiastočný úspech vo veci, avšak jeho neúspech bol len v nepatrnej časti (v časti príslušenstva a to úroku z omeškania v časti 7,25 % z pôvodne požadovaných 18,25% ročne) súd mu priznal v zmysle citovaného ustanovenia plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 1.668,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).