Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/38/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu C. J. T., S. D., T., H. X,. IČO XXXXXXXX,. zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v T., M. N. XX. proti žalovaným 1/ D. T., štátnej občianke SR, bytom D. XXX,. toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. S. J., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu, 2/ M. K., štátnej občianke SR, bytom K. XXX. o zaplatenie 184.589,- Sk takto

rozhodol:

Žalovaná 1 j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 88.679,70 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná 2 j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 39.899,80 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba proti žalovaným 1,2 z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že žalované 1,2 pracovali ako hmotne zodpovedné zamestnankyne na jeho predajni, kde v inventúrnom období od 25.11.2000 do 27.6.2001 vznikol schodok vo výške 215.561,- Sk. Tento schodok rozúčtoval tak, že na žalovanú 1/ pripadla suma

210.232,- Sk a na žalovanú 2/ vo výške 5.329,- Sk. Pri ďalšej inventúre dňa 13.7.2001 vznikol schodok vo výške 5.185,- S, ktorý bol rozúčtovaný na žalovanú 1/ vo výške 3.889,- Sk a na žalovanú 2/ vo výške 1.296,- Sk. Žalovaná 2/ uhradila z titulu tohto schodku sumu, ktorá na ňu pripadla. Žalovaná 1/ zaplatila 29.532,- Sk. Zvyšok škody vo výške 184.589,- Sk ostal neuhradený. Preto žalobca navrhol, aby súd zaviazal na zaplatenie celej tejto sumy predovšetkým žalovanú 1/. V prípade, že súd zistí, že miera zodpovednosti za vzniknutú škodu na strane žalovaných bude iná , žiadal, aby súd zaviazal obe žalované k náhrade celej výšky uplatnenej pohľadávky podľa miery ich zavinenia.

Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že žalovaná 2/ bola iba v pozícii predavačky- pokladníčky, a napriek tomu mala od predajne náhradné kľúče aj samostatný bezpečnostný kód. Tvrdila, že to bolo s vedomím inšpektorky predajne. Počas jej neprítomnosti chodievala žalovaná 2/ do predajne v čase, keď táto nebola otvorená. Uviedla, že manko bolo spôsobené výlučne konaním žalovanej 2/, ktorá sa priznala k tomu, že tovar z predajne viac razy vzala bez zaplatenia. Schodok zistený druhou inventúrou tiež nebola ochotná zaplatiť. Poukázala na to, že tento vznikol počas jedného dňa, kedy ona vôbec nebola v predajni pretože sa venovala kontrolným orgánom žalobcu, ktorý vykonávali inventúru.

Schodok vo výške 5.185,- Sk podľa nej vznikol v pokladni, kde v uvedený deň bola iba žalovaná 2/, ktorá jediná v ten deň nakladala s finančnou hotovosťou.

Žalovaná 2/ sa bránila tým, že svoj podiel manka zaplatila tak ako jej ho žalobca vypočítal. Nebola ochotná nahradiť škodu vo vyššej výške ako na ňu pripadla náhradová povinnosť. Poukázala na to, že na prevádzkovej jednotke bývala častokrát sama, nakoľko žalovaná 1/ chodievala do predajne nepravidelne. Stávalo sa, že neprišla do práce vôbec, alebo chodila neskoro, prípadne odchádzala z predajne skôr. Z toho dôvodu mala aj samostatný kľúč od predajne a neskôr prístupový kód k signalizačnému zariadeniu. Tvrdila, že do predajne chodila po pracovnej dobe preto, lebo nestihla urobiť všetku prácu počas pracovnej doby. Z toho dôvodu išla napríklad vyložiť alebo doložiť tovar.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho súdu , výsluchom svedkov D. K., Ľ. S., A. P. a Ľ. Š., oboznámením prehlásení o uznaní záväzku, pracovnými zmluvami a dohodami o hmotnej zodpovednosti žalovaných 1,2, oboznámením výpisu zo signalizačného zariadenia a zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer žalovanej 1/ u žalobcu vznikol dňa 13.5.1998 na základe pracovnej zmluvy z toho istého dňa a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Tým istým dňom bola uzavretá aj dohoda o jej hmotnej zodpovednosti. Miestom výkonu prác bola prevádzková jednotka XXX v D., pracovné zaradenie v tejto zmluve dohodnuté nebolo. Pracovný pomer žalovanej 2/ bol založený dňom 1.3.2000, a to pracovnou zmluvou z toho istého dňa s miestom výkonu prác K., prevádzková jednotka XXX. Súčasne s touto pracovnou zmluvou bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti za prevádzkovú jednotku. Tieto skutočnosti súd zistil z uvedených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplynulo to aj z výsluchu oboch žalovaných, že v čase vzniku schodku obe pracovali na prevádzkovej jednotke XXX K.. Žalovaná 1/ bola v tom čase zaradená do funkcie vedúcej a žalovaná 2/ ako predavačka. Obe žalované tiež potvrdili, že v čase nástupu žalovanej 2/ na uvedenú prevádzkovú jednotku, bola vykonaná vstupná inventúra. Od uvedenej prevádzkovej jednotky mali kľúče obe žalované. Obe mali tiež vstup do predajne prostredníctvom samostatného kódu signalizačného zariadenia.

Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že v inventúrnom období od 25.11.2005 do 27.6.2001 vznikla žalobcovi škoda 215.561,- Sk a v ďalšom inventúrnom období vznikol schodok 5.329,- Sk. Tieto inventúry sa vykonávali fyzickým porovnaním skutočného stavu súpisom zásob a jeho porovnaním so stavom účtovným. Výsledky oboch inventúr žalované 1,2 nenamietali.

Z výsluchu svedkyne D. K., ktorá v čase rozhodnom pracovala u žalobcu ako inšpektorka súd zistil, že žalovaná 1/ ako vedúca predajne nemala oprávnenie dať žalovanej 2/ ako predavačke kľúče od prevádzkovej jednotky, ani jej umožniť prístup do predajne prostredníctvom samostatného kódu. Podľa tvrdenia uvedenej svedkyne bola žalovaná 1/ poučená o tom, že samostatný vstup do predajne by mohla mať žalovaná 2/ iba vtedy, keď by bola vo funkcii zástupkyne. Svedkyňa nevedela o tom, že žalovaná 2/ má samostatný prístup do predajne prostredníctvom kľúča aj kódu.

Svedok Ľ. S. potvrdil, že na predajni v K., kde pracovali žalované 1,2 inštaloval signalizačné zariadenie tak, že obe žalované mali do tejto predajne vstup samostatne. Vstupný kód pre žalovanú 2/ vytvoril na základe pokynu žalovanej 1/.

Z výsluchu svedkýň A. P. a Ľ. Š. mal súd za preukázané, že žalované 1,2 predávali tovar takým spôsobom, že kupujúci zaň platili až dodatočne, nie hneď pri prevzatí tovaru. Žalované sa na predajni striedali, málokedy sa stalo, že boli obe prítomné naraz, nakoľko žalovaná 1/ nechodievala do práce pravidelne, častokrát bola žalovaná 2/ na predajni sama.

Zo spisu tunajšieho súdu zn. vyplynulo, že žalované 1,2 boli uznané, že sú vinné z trestného činu sprenevery na tom skutkovom základe, že v čase od 25.11.2000 do 27.6.2001 brali potraviny a iný tovar bez toho, aby zaň riadne zaplatili, vypožičali si z predajne finančné hotovosti a zároveň dávali zákazníkom rôzny tovar na „dlh“. Trestný rozkaz, na základe ktorého boli odsúdené nadobudol právoplatnosť dňom 30.3.2002.

Zistený skutkový stav posúdil súd ako zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Túto zodpovednosť upravoval druhý oddiel ôsmej hlavy časti ( platného v čase vzniku škody). Bola v ňom upravená všeobecná zodpovednosť zamestnanca () a osobitné druhy

zodpovednosti, medzi ktoré patrí aj zodpovednosť za vzniknutý schodok (§ 176). Rozdiel medzi týmito dvoma zodpovednosťami (všeobecnou a osobitnou) spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu a tiež v stanovenom rozsahu náhrady škody.

Podľa -3 (platného v čase vzniku škody), ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Konštrukcia osobitnej zodpovednosti podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, takže vznikol schodok. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou vecí (a iných hodnôt) riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a medzi hodnotou vecí (a iných hodnôt) zistených a vyúčtovaných na strane druhej. Osobitosťou tejto zodpovednosti je, že sa pri nej vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.

V konkrétnom prípade mal súd za to, že žalované 1,2 na základe písomne uzavretej spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti mali zverené hodnoty na prevádzkovej jednotke č. XXX K., ktoré mali povinnosť vyúčtovať. V dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach bola vykonaná inventúra, pri ktorej sa vykonal súpis zásob nachádzajúcich sa na tejto predajni a porovnal sa s účtovným stavom. Za obdobie od 25.11.2000 do 27.6.2001 bol zistený rozdiel vo výške 215.561,- Sk. Z toho schodok predstavoval 186.029,- Sk, pretože od sumy 215.561,- bolo potrebné odpočítať sumu 29.532,- Sk, ktorá nebola schodkom, ale škodou vzniknutou predajom tovaru spotrebiteľom bez zaplatenia a teda škodou spôsobenou trestnou činnosťou. Zvyšok vo výške 186.029,- Sk predstavoval schodok na hodnotách, ktoré boli žalované 1,2 povinné vyúčtovať. Schodok pri inventúre dňa 13.7.2001 predstavoval výšku 5.185,- Sk.

Podľa platného v čase vzniku škody zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok () alebo za stratu zverených predmetov (), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Podľa predtým citovaného ustanovenia § 176 ods. 3 Zák. práce sa však zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ ako predavačka mala prístup do predajne bez vedomia žalovanej 1/ a tento prístup aj často využívala po pracovnej dobe, počas víkendov. Pri inštalovaní signalizačného zariadenia nebol prítomný zodpovedný zamestnanec žalobcu, ktorý by zamedzil tomu, aby sa každá zo žalovaných dostala do predajne bez vedomia tej druhej. Technik inštalujúci sprístupnenie predajne kódom pre obe nebol inštruovaný tým, že prístupový kód má dať iba žalovanej 1/. Žalobca takýmto postupom porušil svoju prevenčnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia v tom čase platnom.

Podľa , zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku; ak zistí závady, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Ak by si žalobca dôsledne plnil povinnosť predchádzať škodám, ktorá mu vyplývala z citovaného zákonného ustanovenia, bol by zabezpečil, aby nenastala situácia pri ktorej došlo k možnosti otvárať a zatvárať predajňu iba jednou zo žalovaných. Žalobca mal zabezpečiť, aby sa nemohli žalované dostať do predajne každá samostatne alebo zabezpečiť, aby boli obe v rovnakom postavení hmotne zodpovedných zamestnancov ( vedúca a zástupkyňa). Nemusel vzniknúť schodok takého veľkého rozsahu. Situácia, ktorá v predajni nastala totiž umožňovala ktorejkoľvek zo žalovaných obohacovať sa na úkor tej druhej. Žalobca nekontroloval, či žalované 1,2 plnia pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám. Ak by nezanedbal túto povinnosť, zistil by, že žalovaná 2/ má náhradné kľúče od predajne. Zistil by aj to, že žalovaná 2/ je častokrát na predajni sama v dôsledku absencií žalovanej 1/ ako aj to, že žalovaná 1/ umožnila žalovanej 2/ prístup do predajne v jej neprítomnosti (napr. výpisom zo záznamov signalizačného zariadenia) a že žalovaná 2/ do predajne chodí po pracovnej dobe, aj počas víkendov v čase, keď mala byť predajňa zavretá.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že na vzniku škody sa podieľal aj žalobca. Mieru tejto zodpovednosti ustálil súd na 1/3-inu čo pri škode 186.029,- Sk predstavuje sumu 62.009,50 Sk. Preto sa žalované 1,2 v tomto podiele vyvinili (v zmysle § 176 ods. 3 zák. práce) zo svojej zodpovednosti. Z toho dôvodu súd ustálil, že predmetom náhrady škody za inventúrne obdobie od 25.11.2000 do 27.6.2001 je škoda vo výške 124.019,50 Sk

(186.029,- Sk - 62.009,50 Sk).

Podľa - 3 predtým citovaného pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe ich pracovného zaradenia podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov v zmysle uvedeného , predstavoval sumu, ktorú určil v zmysle žalobca.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal však súd za to, že pri určení podielu zodpovednosti na manku je na mieste zmeniť spôsob jeho určenia v zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce, tak ako to alternatívne navrhoval žalobca. Miera zavinenia na strane žalovanej 2/ bola vzhľadom na zistený skutkový stav rozhodne väčšia ako jej vyplývalo z jej pracovného zaradenia predavačky. Dôvodom je skutočnosť, že žalovaná 2/ chodievala do predajne sama po pracovnej dobe a počas víkendov, kedy mala byť predajňa zavretá. Vzhľadom na čas ktorý v predajni strávila (zopár minút) je nepravdepodobné, že tam chodila dokončiť prácu, ktorú nestihla v súvislosti s vykladaním a dokladaním tovaru tak ako to tvrdila. Niekoľko minútové návštevy predajne žalovaná 2/ nevedela zdôvodniť. Bez ohľadu na to, čo tam žalovaná 2/ robila, nemala do predajne chodiť sama, v neprítomnosti žalovanej 1/. Okrem toho žalovaná 2/ sama žalobcovi doznala, že si z predajne brala tovar bez zaplatenia a bola ochotná zaplatiť celé manko, čo si rozmyslela až dodatočne. Napriek tomu však miera zavinenia žalovanej 1/ bola podľa názoru súdu väčšia ako miera zavinenia žalovanej 2/, pretože ako vedúca predajne zodpovedná za chod prevádzkovej jednotky nemala umožniť prístup do prevádzkovej jednotky bez svojej prítomnosti svojej predavačke - žalovanej 2/. Nemala dôvod dôverovať jej natoľko, že dala súhlas na sprístupnenie signalizačného zariadenia samostatným kódom. Ako vedúca pracovníčka nemala vytvoriť možnosť chodiť do predajne zamestnancovi, ktorého rozsah zodpovednosti pri náhrade škody je podstatne nižší ako rozsah zodpovednosti vedúceho. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že miera zodpovednosti žalovanej 1/ na vzniknutom schodku predstavuje podiel 2/3 a miera zodpovednosti žalovanej 2/ predstavuje podiel 1/3.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil, že za inventúrne obdobie od 25.11.2000 do 27.6.2001 má žalovaná 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88.679,70 Sk (2/3 zo sumy 124.019,- Sk, ktorá je určená z vyčísleného schodku 186.029,- Sk po odpočítaní podielu zodpovednosti žalobcu v 1/3 a žalovaná 2/ sumu 41.339,80 Sk. Z tejto sumy však žalovaná 2/ zaplatila žalobcovi čiastku 5.329,-Sk, ktorú bolo potrebné odpočítať od uvedenej náhradovej povinnosti. Za prvé inventúrne obdobie má teda žalovaná 2/ povinnosť zaplatiť sumu 36.010,80 Sk.

Pokiaľ ide o inventúru ku dňu 13.7.2001, nebolo medzi účastníkmi sporné, že zistený schodok predstavoval sumu 5.329,- Sk. Vznikol za jeden pracovný deň, ako schodok v pokladni. Žalovaná 2/ potvrdila výpoveď žalovanej 1/, že v uvedený deň strávila pracovný čas s kontrolnými orgánmi žalobcu a prácou s dokladmi. V predajni nevykonávala žiadnu činnosť a nedošla teda do kontaktu s peniazmi ani s tovarom. Z toho dôvodu bol súd toho názoru, že podľa miery zavinenia za tento schodok zodpovedá v celosti iba žalovaná 2/. Keďže z predmetného schodku žalobcovi už nahradila čiastku 1.296,- Sk, ostáva jej doplatiť sumu 3.889,- Sk

Žalovaná 2/ je teda povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 39.899,80 Sk (36.010,80 + 3.899,- Sk) a žalovaná 1/ sumu 88.679,70 Sk. Obom bola uložená povinnosť nahradiť vzniknutú škodu v uvedenej výške v zmysle do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu proti žalovaným 1,2 zamietol.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd rozhodoval o trovách konania a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal z toho, že žalobca alternatívne navrhol, aby súd zmenil podiel žalovaných na schodku podľa miery ich zavinenia. Toto zavinenie nešpecifikoval konkrétne a nenavrhol žiaden pomer. Nebolo teda možné jednoznačne stanoviť pomer jeho úspechu k jednotlivým žalovaným. Vcelku bol v konaní úspešný iba čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

- vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.