Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Cb-32-2006.pdf
PDF · 104.11 KB
No categories available
11Cb/32/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: U. P., a.s., B. XX/A,. B., IČO: XX. XXX. XXX, proti odporcovi: C., s.r.o., C. XXXX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. M. G., advokátom so sídlom P. XX,. Ž., o zaplatenie 230.501,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 230.501,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % od 20.10.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 230.501,- Sk za obdobie od 1.3.2006 do 19.10.2006 z a s t a v u j e .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14.780,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 1.3.2006 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 230.501,- Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že účastníci dňa 13.2.2002 uzavreli poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poistením postavenia hlavného zodpovedného. Zmluvou sa navrhovateľ ako poisťovateľ zaviazal uhradiť colný dlh, ktorý je preukázaný platobným výmerom colného úradu. Dňa 29.6.2004 odporca vystavil na tovar podliehajúci colným dovozným dávkam tranzitné colné vyhlásenie a v ten istý deň uzatvoril zmluvu o ručení s dopravcom. Dňa 7.7.2004 vystavil odporca ďalšie tranzitné colné vyhlásenie a uzatvoril s dopravcom zmluvu o ručení. Na základe týchto dokladov bol tovar dopravcovi prepustený do režimu spoločný tranzit a mal byť dodaný colnému úradu určenia v P.. Dopravca svoju povinnosť nesplnil, a preto Colný úrad Ž. vymeral odporcovi colný dlh vo výške 124.214,- Sk, resp. vo výške 149.702,- Sk. Odporca udalosť nahlásil navrhovateľovi, ktorý colné dlhy uhradil v plnej výške. Listom zo dňa 14.9.2005 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie 136.958,- Sk ako 50 % z poistného plnenia z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku VI odsek 2 písmeno h/ poistnej zmluvy. V žiadosti o prehodnotenie regresu zo dňa 5.10.2005 uznal odporca porušenie povinnosti a zároveň požiadal o prehodnotenie výšky regresu. Listom zo dňa 11.10.2005 navrhovateľ odporcovi oznámil, že si voči nemu nebude uplatňovať sankcie vyplývajúce z článku VI odsek 2 písmeno h/ zmluvy, a že bude regresom postupovať proti dopravcovi. Následne navrhovateľ dopravcu vyzval na zaplatenie sumy 273.916,- Sk. Zásielka sa navrhovateľovi vrátila ako nedoručená s tým, že adresát je neznámy. Následne navrhovateľ objednal služby poľských právnikov na uplatnenie jeho práva voči dopravcovi. Poľská advokátska kancelária zistila, že taká firma nie je registrovaná v evidencii hospodárskej činnosti a IČO dopravcu nie je správne a nemohlo byť vydané štatistickým úradom v K.. S dopravcom sa tak nebolo možné kontaktovať a odporca nezabezpečil správnosť údajov dopravcu na zmluve o ručení. Podpis dopravcu na fotokópii pasu je diametrálne odlišný od podpisu
dopravcu na zmluve o ručení. Odporca tak porušil svoju povinnosť podľa článku VI bod 2 písmeno f/ poistnej zmluvy, podľa ktorého mala byť v zmluve o ručení uvedená presná adresa dopravcu a presné označenie dopravcu spolu s jeho podpisom. Sankciou za porušenie je zmluvná pokuta vo výške 80 % z poistného plnenia, čo zo sumy 273.916,- Sk predstavuje 219.133,- Sk. za právne služby poľských advokátov zaplatil navrhovateľ 300,- EUR, čo podľa kurzu platného v deň platby predstavuje 11.368,- Sk. Odporca poskytnutím nesprávnych údajov o dopravcovi zavinil vznik týchto nákladov na strane navrhovateľa. Tieto náklady boli nevyhnutné na zistenie uvádzaných skutočností. Navrhovateľ tak má voči odporcovi pohľadávku vo výške 230.501,- Sk.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Podľa názoru odporcu uplatnené právo zaniklo vzdaním sa nároku písomným oznámením navrhovateľa zo dňa 11.10.2005, ktorým sa navrhovateľ vzdal svojho regresného nároku podľa uzavretej zmluvy. Preto odporca na list navrhovateľa zo dňa 14.9.2005 reagoval s tým, že predmetný regres bol odpustený a výzva je považovaná za bezpredmetnú. Navrhovateľ podaným návrhom žiada zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty však nevyplýva z poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, ani ustanovení iných právnych predpisov. V písomných výzvach navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy 136.958,- Sk z titulu regresu a návrhom na začatie konania žiadal 230.501,- Sk z titulu zmluvnej pokuty. Podľa názoru odporcu ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím povereného pracovníka navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, oboznámením poistnej zmluvy, zmluvy o ručení, rozhodnutia colného orgánu, výpisu z účtu, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 13.2.2002 uzatvoril navrhovateľ ako poisťovateľ s odporcom ako poisteným poistnú zmluvu č. 11 6 944 na poistenie colného dlhu. Jedná sa o poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poistením v postavení hlavného zodpovedného. Podľa zmluvy poisťovateľ uhradí colný dlh, ktorý je preukázaný platobným výmerom colného úradu, a to dlh vymeraný z dôvodu porušenia povinnosti, ktorá hlavnému zodpovednému ukladá článok 11. Podľa článku VI bod 2 písmeno f/ zmluvy, poistený je tiež povinný predložiť ku každej poistnej udalosti príslušnú zmluvu o ručení, ktorú uzavrel s držiteľom tranzitného vyhlásenia. Zmluva o ručení musí byť vyplnená úplne, hlavne na nej musí byť presné meno, presná adresa a rodné číslo osoby, s ktorou poistený zmluvu podpisuje a podpis tejto osoby. V prípade nepredloženia príslušnej zmluvy o ručení, respektíve v prípade predloženia zmluvy bez presnej adresy, rodného čísla, alebo podpisu osoby, s ktorou bola zmluva uzavretá, má poisťovateľ právo na regres voči poistenému vo výške 80 % z poistného plnenia. Do regresu sa nezahŕňa spoluúčasť.
Podľa medzinárodného nákladného listu uskutočňoval dopravca L. M. dňa 29.6.2004 prepravu tovaru.
Colný úrad Ž. rozhodnutím číslo 2864-6069/2005 zo dňa 10.6.2005 rozhodol o vzniku colného dlhu vo výške 124.214,- Sk a uložil povinnosť uhradiť tento dlh dlžníkovi - odporcovi.
Podľa medzinárodného nákladného listu uskutočňoval prepravu dňa 6.7.2004 dopravca L. M..
Colný úrad Ž. rozhodnutím číslo 0606910503487 zo dňa 10.6.2005 uložil odporcovi ako dlžníkovi povinnosť zaplatiť colný dlh vo výške 149.702,- Sk.
Dňa 29.6.2004 uzavrel odporca ako ručiteľ s deklarantom - dlžníkom L. M. zmluvu o ručení.
Listom zo dňa 20.4.2005 oznámil odporca navrhovateľovi vznik poistnej udalosti.
Listom zo dňa 17.5.2005 žiadal odporca navrhovateľa o úhradu colného dlhu podľa uzavretej poistenej zmluvy, a to vo výške 149.702,- Sk a vo výške 124.214,- Sk.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 28.6.2005 uhradil navrhovateľ v tento deň sumu 124.214,- Sk a sumu 149.702,- Sk.
Listom zo dňa 17.10.2005 vyzval navrhovateľ dopravcu L. M. na úhradu sumy 273.916,- Sk. Zásielka sa vrátila s poznámkou, že na uvedenej adrese je adresát neznámy.
Listom zo dňa 13.12.2005 starosta obce oznámil advokátskej kancelárii, že v obci J. nebola a nie je zaregistrovaná firma riadená L. M. v evidencii hospodárskej činnosti.
Podľa listu Štatistického úradu v K. zo dňa 19.1.2006 IČO: XXXXXXXXX. sa nevyskytuje v registri sliezkeho vojvodstva. Uvedené IČO je nesprávne a nemohlo byť vydané Štatistickým úradom v K..
Podľa listu odporcu zo dňa 19.4.2005 bola uskutočnená osobná návšteva u dopravcu L. M. s tým, že na uvedenej adrese v obci J. nebol zastihnutý.
Účtovným dokladom zo dňa 29.12.2005 poľská advokátska kancelária vyúčtovala navrhovateľovi právne služby súvisiace s L. M. v sume 300,- EUR.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa uhradil navrhovateľ advokátskej kancelárii sumu 300,- EUR dňa 23.1.2006.
Poverený pracovník navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu s tým, že uznal skutočnosť, že zo strany navrhovateľa bol odporca vyzvaný na plnenie v nižšej výške, ako je suma uplatnená návrhom na začatie konania. Preto vo vzťahu k úrokom z omeškania zobral navrhovateľ návrh späť v časti tak, že úroky z omeškania vo výške 6 % uplatňuje odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby odporcovi až do dňa zaplatenia. Zo strany navrhovateľa v liste zo dňa 14.9.2005 bola pôvodne požadovaná nižšia suma, nakoľko v tom čase bol ešte navrhovateľ prístupný na ukončenie veci zmierom. Keďže k dohode nedošlo, požaduje navrhovateľ nie 50 %, ale 80 % zmluvnú pokutu. Suma 11.368,- Sk predstavuje náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti so zisťovaním údajov ohľadom poľského subjektu, s ktorým bol uzatvorená zmluva. Sankcie v zmluve sú dojednané pre rôzne porušenia zmluvnej povinnosti. Sankcie sú z toho dôvodu také rozsiahle, že ide o citlivý produkt, kde dochádza k veľkému počtu poistných udalostí. Navrhovateľ má preto veľký záujem na tom, aby všetky doklady boli vyplnené správne, aby boli riadne navrhovateľovi predložené. Na základe týchto dokladov potom môže navrhovateľ uplatniť postih voči zodpovednej osobe podľa §-u 827 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné, aby poistený predložil zmluvu o ručení, medzinárodné nákladné listy, rozhodnutie colných orgánov a ďalšie potrebné doklady. Sankcie majú motivovať poisteného, aby riadne s odbornou starostlivosťou splnil všetky svoje povinnosti. Postup navrhovateľa nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nepožaduje regres vo výške presahujúcej poistné plnenie. Odporca ako hraničný špeditér a odborník si musí byť vedomý svojich povinností ohľadom zisťovania relevantných údajov vo vzťahu k osobe, s ktorou koná. Musí zistiť totožnosť a spoľahlivosť tejto osoby a tieto údaje aj riadne preveriť, keďže za túto osobu preberá ručenie. V tomto prípade sa tak nestalo. O tom svedčí skutočnosť, že podpis osoby na fotokópii pasu a podpis konajúcej osoby na zmluve o ručení sú diametrálne zjavne odlišné. Odporca tak mohol mať pochybnosť o totožnosti osoby, s ktorou koná.
Právny zástupca odporcu trval na podanom odpore. Medzi účastníkmi nebola dojednaná zmluvná pokuta a uplatnený nárok je sporný. Teoreticky by sa mohlo jednať o regresný postih voči poistenému, nie však o zmluvnú pokutu. Podľa názoru odporcu odporuje zmluva dobrým mravom, nakoľko v prípade, ak by odporca porušil všetky stanovené povinnosti, navrhovateľovi by vznikol v súčte nárok na regresné plnenie vo výške viac ako 100 % poistného plnenia. Odporca v tomto prípade neporušil žiadnu zo svojich povinností, a to ani vedome, ani z nedbanlivosti. Všetky doklady boli vyplnené podľa podkladov, ktoré mal odporca od prepravcu. Odporca teda postupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ viackrát v priebehu vymáhania pohľadávky menil titul, ktorým túto pohľadávku žiadal zaplatiť, a tiež jej výšku.
Podľa §-u 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistenej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa osobitných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
Predmetom nároku požadovaného navrhovateľom je zaplatenie zmluvnej pokuty a vyčíslených nákladov v súvislosti so zisťovaním osoby, s ktorou bola uzavretá zmluva o ručení. Odporca sa v priebehu konania bránil tvrdením, že nárok navrhovateľa zanikol vzdaním sa práva. Po oboznámením sa s dokladmi predloženými účastníkmi súd dospel k záveru, že táto obrana odporcu dôvodná nie je. Navrhovateľ pôvodne požadoval od odporcu plnenie za porušenie povinnosti podľa článku VI odsek 2 písmeno a/ poistnej zmluvy. Na žiadosť odporcu následne navrhovateľ odporcovi túto sankciu odpustil a oznámil mu, že sankciu uplatňovať nebude. Ďalším listom však navrhovateľ odporcu vyzval na plnenie sankcie podľa iného zmluvného ustanovenia, a to konkrétne podľa článku VI bod 2 písmeno f/ poistnej zmluvy. Navrhovateľ sa teda vzdal svojho práva na plnenie sankcie za jedno porušenie, nevzdal sa však práva na plnenie sankcie za porušenie, ktoré je predmetom podaného návrhu na začatie konania. Nárok navrhovateľa teda vzdaním sa nároku nezanikol. Odporca sa v konaní ďalej bránil tvrdením, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi v časti, kde sú určené sankcie, nakoľko ich súčet môže teoreticky presahovať 100 % poistného plnenia. Podľa názoru súdu takáto obrana odporcu neobstojí. Medzi účastníkmi boli v poistnej zmluve dojednané viaceré povinnosti, s neplnením ktorých poistná zmluva spája určité sankcie. Každé konkrétne porušenie povinnosti je sankcionované určitou regresnou náhradou požadovanou navrhovateľom. V žiadnom z týchto prípadov porušení však sama osobe regresná náhrada 100 % nepresahuje. Je pravdou, že súčet týchto sankcií teoreticky môže presiahnuť 100 % poistného plnenia. Navrhovateľ však v podanom návrhu na začatie konania takéto právo neuplatňuje a uplatňuje regresnú sankciu vo výške 80 % poistného plnenia. Z právnej ochrany podľa ustanovenia §-u 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka je pritom vyňatý len taký výkon práv a povinnosti, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Len samotná skutočnosť, že v zmluve medzi účastníkmi boli dojednané sankcie, ktoré teoreticky mohli presiahnuť 100 % poistného plnenia, ešte neznamená, že aj zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a keďže výkon práva uplatneného navrhovateľom v tomto konaní nepresahuje 100 % poistného plnenia, nemožno hovoriť o tom, že by tento výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi. Súd teda túto časť obrany odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odporca sa v konaní ďalej bránil tým, že medzi účastníkmi nebola dojednaná zmluvná pokuta, ale osobitná sankcia, označená ako regresný nárok. Zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia §-u 544 Občianskeho zákonníka možno definovať ako účastníkmi v dohode určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak nesplní záväzok. Jedná sa teda o osobitný inštitút záväzkového práva na zabezpečenie záväzku v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí pritom byť písomná a jej podstatnou obsahovou náležitosťou je výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia a tiež jednoznačné určenie povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje a s ktorej nesplnením je povinnosť zmluvnú pokutu platiť spojená. Podľa názoru súdu teda na dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute nie je nevyhnutné, aby v texte tohto zmluvného dojednania alebo v označení zmluvného článku výslovne figurovalo označenie zmluvná pokuta. Na to, aby sa za zmluvnú pokutu mohla označiť aj iná dohoda účastníkov, postačuje ak táto dohoda spĺňa všetky vyššie uvedené obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre dojednanie zmluvnej pokuty. V tomto prípade účastníci jednoznačným spôsobom dojednali v písomne uzavretej zmluve sankciu za určité konkrétne porušenia zmluvných povinností odporcu s tým, že s takýmto porušením je spojená finančná sankcia, ktorá je podľa zmluvy jednoznačne a bez problémov určiteľná. Dohoda účastníkov v článku VI bod 2 uzavretej zmluvy tak spĺňa všetky náležitosti a možno konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k dohode o zmluvnej pokute.
Podľa §-u 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Vzhľadom k tomu, že Občiansky zákonník zbavuje dlžníka povinnosti platiť zmluvnú pokutu v prípade nezavineného porušenia povinnosti, zaoberal sa súd v konaní otázkou, či možno konštatovať, že odporca porušenie zmluvnej povinnosti zavinil. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení §-u 545 ods. 3 nijakým spôsobom bližšie neupravuje, aké zavinenie je v danom prípade potrebné pre konštatovanie, že odporca porušenie zmluvnej povinnosti zavinil. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je teda viazaná na dlžníkom zavinené porušenie povinnosti. Podľa tohto ustanovenia sa pritom zavinenie dlžníka predpokladá. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na dlžníkovi. Odporca ohľadom tejto skutočnosti uviedol, že postupoval podľa dokladov, ktoré mu boli dopravcom predložené a nemal možnosť bližšie overovať, či sú tieto údaje o dopravcovi právne relevantné a pravdivé. Pojem zavinenia ustanovenie §-u 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka bližším spôsobom nevymedzuje. Samotné zavinenie predstavuje buď priamy alebo nepriamy
úmysel, alebo vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť. Podľa názoru súdu z hľadiska ustanovenia §-u 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka k naplneniu podmienky zavinenia postačuje nevedomá nedbanlivosť vzhľadom k tomu, že Občiansky zákonník prísnejší spôsob zavinenia nepožaduje. Nevedomá nedbanlivosť pritom prestavuje taký psychický stav dlžníka k porušeniu povinnosti, ktorý je charakterizovaný tým, že dlžník síce nechcel, aby k porušeniu povinnosti došlo a ani nevedel, že spôsob, akým koná, nie je dostatočným a ku splneniu povinnosti nevedie, avšak vzhľadom k okolnostiam a ku svojmu postaveniu alebo pomerom, o tejto skutočnosti vedieť mal a mohol. V tomto prípade odporca vystupuje v právnom vzťahu jednak s navrhovateľom, a jednak s dopravcom ako odborne zdatná osoba, ako hraničný špeditér, ktorý pozná svoje práva a povinnosti a je si vedomý skutočnosti, že zmluvou o ručení preberá ručenie za tretí subjekt. Vzhľadom k tomu odporca musí niesť takú mieru zodpovednosti, aby dostatočným spôsobom zistil všetky relevantné údaje týkajúce sa tohto subjektu.
Ako bolo zistené z predložených dokladov, subjekt, s ktorým odporca uzatváral zmluvu o ručení, zrejme vôbec neexistuje. IČO, ktoré je pri tomto subjekte uvedené, nebolo štatistickým úradom v K. nikdy vydané a na adrese sídla sa ani podľa vyjadrenia obecného úradu takáto firma nikdy nevyskytovala a ani sa nevyskytuje. Samotný odporca vo svojom liste adresovanom navrhovateľovi potvrdil, že dopravca je v mieste svojho uvádzaného sídla neznámy Skutočnosť, že odporca minimálne v rovine nevedomej nedbanlivosti porušil svoje povinnosti, je podľa názoru súdu preukázaná tým, že na fotokópii cestovného pasu dopravcu je úplne iný podpis, ako je podpis dopravcu na zmluve o ručení. Vzhľadom k tomu, že tieto dva podpisy sú diametrálne úplne odlišné, súd aj bez nariadenia znaleckého dokazovania konštatuje zjavnú rozdielnosť týchto podpisov. Podľa názoru súdu už minimálne táto okolnosť mala v odporcovi vzbudiť určitú pochybnosť o tom, či skutočne koná s osobou, ktorá tento pas predložila, a či táto osoba je totožná s osobou podpisujúcou zmluvu o ručení. Odporca však zrejme neuskutočnil žiadne ďalšie šetrenie a uspokojil sa s dokladmi, ktoré mu boli zo strany odporcu predložené. Podľa názoru súdu tak vzhľadom na tieto okolnosti a vzhľadom na svoje pomery odporca mohol vedieť, že osoba, s ktorou koná, nie je osobou zhodnou s dopravcom, údaje ktorého sú uvedené v zmluve o ručení. Podľa názoru súdu je tak na strane odporcu dané zavinenie v rovine nevedomej nedbanlivosti. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že zo strany odporcu došlo k porušeniu jeho povinností, keď odporca nedostatočným spôsobom zistil údaje o osobe, s ktorou konal a s ktorou uzatvoril zmluvu o ručení. Na strane odporcu je tiež dané zavinenie za nesplnenie tejto povinnosti. Odporca je preto podľa názoru súdu povinný zaplatiť navrhovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 80 % poistného plnenia. Podľa výpisov z účtu navrhovateľa v súlade s rozhodnutiami colného orgánu navrhovateľ uhradil celkovo poistný dlh vo výške 273.916,- Sk. 80 % z tohto colného dlhu predstavuje navrhovateľom požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 219.133,- Sk. Súd potom návrh navrhovateľa v tejto časti vyhodnotil ako dôvodný.
Navrhovateľ ďalej požadoval preplatenie nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odporcu, a to angažovaním poľskej právnej kancelárie. Podľa názoru súdu sa v tomto prípade jedná o nárok na náhradu škody. Navrhovateľ tento svoj nárok bližším spôsobom neodôvodnil a neuviedol právny titul, na základe ktorého uvedenú sumu požaduje. V zmysle ustanovenia §-u 79 však navrhovateľ ani nie je povinný právne kvalifikovať svoj nárok. Preto súd tento nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody. Táto škoda navrhovateľovi vznikla tým, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, ktoré bolo konštatované vyššie, musel navrhovateľ vynaložiť určité náklady. Tieto náklady podľa výpisu z účtu boli skutočne navrhovateľom vynaložené, a teda v časti týchto nákladov došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, a teda k vzniku škody na strane navrhovateľa. Podľa názoru súdu sú tak na strane odporcu splnené všetky predpoklady vyžadované ustanovením §-u 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody. Odporca, ako súd konštatoval vyššie, porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že nedostatočným spôsobom zistil údaje o osobe, s ktorou koná. Ako súd ďalej konštatoval, odporca toto porušenie povinnosti zavinil minimálne v rovine nevedomej nedbanlivosti. V dôsledku tohto konania a v priamej príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikli navrhovateľovi náklady vynaložené na zabezpečenie právnej pomoci v Poľskej republike. Na strane navrhovateľa tak vznikla škoda. Súd preto konštatuje, že nárok navrhovateľa je dôvodný aj v časti, kde navrhovateľ požaduje úhradu nákladov vo výške 11.368,- Sk. Súd potom nárok navrhovateľa v časti istiny vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.501,- Sk.
V časti úroku z omeškania navrhovateľ pôvodne tento úrok žiadal z dlhovanej istiny od podania návrhu na začatie konania. Na pojednávaní so súhlasom odporcu zobral navrhovateľ návrh v časti úroku z
omeškania v časti späť tak, že tento nepožadoval od podania návrhu, ale odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 1.3.2006 a odporcovi bol spolu s platobným rozkazom doručený dňa 19.10.2006. Navrhovateľ teda pôvodne požadoval úrok z omeškania od 1.3.2006 do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí ho požaduje odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi, teda od 20.10.2006 do zaplatenia. Preto súd na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa konanie zastavil v časti úroku z omeškania vo výške 6 % zo žalovanej istiny od 1.3.2006 do 19.10.2006.
Vo zvyšnej časti súd vyhodnotil žalobný nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania ako dôvodný. Odporca bol zo strany navrhovateľa doručením návrhu na začatie konania cestou súdu vyzvaný na plnenie jeho zmluvnej povinnosti, teda na zaplatenie zmluvnej pokuty a na zaplatenie zmluvnej pokuty a na zaplatenie vzniknutej škody. Odporca túto svoju povinnosť nesplnil, čím sa podľa názoru súdu dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Uplatnená úroková miera zodpovedá ustanoveniu §-u 517 Občianskeho zákonníka. Súd preto návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vyhodnotil ako dôvodný a priznal navrhovateľovi právo na jeho zaplatenie vo výške 6 % zo žalovanej istiny od 20.10.2006 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný a v časti bolo konanie zastavené. Súd túto časť predmetu konania analogicky vyhodnotil ako neúspech navrhovateľa vo veci, nakoľko k späťvzatiu návrhu v časti úroku z omeškania nedošlo pre správanie sa odporcu, ale zavinením navrhovateľa. Táto časť predmetu konania však zodpovedá len pomerne nepatrnej časti predmetu konania, a preto súd navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu jeho trov konania. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 13.830,- Sk a náhrada cestovného na cestu na pojednávanie z B. do Ž. a späť. Súd navrhovateľovi túto náhradu priznal za cestu o osobným motorovým vozidlom v dĺžke 404 km pri spotrebe 6 litrov paliva a cene pohonných hmôt 39,20 Sk, čo predstavuje 950,- Sk. Navrhovateľ v tomto prípade nepožaduje plnú náhradu podľa zákona o cestovných náhradách, ale len náhradu spotrebovaných pohonných hmôt, ktorá približne zodpovedá výške cestovného verejnou železničnou dopravou. Súd tak uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v súhrnnej výške 14.780,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.