Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/1053/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: A., akciová spoločnosť M., U.. P. XXXX/X,. M. proti odporkyni: JUDr. I. K., advokátke, K. XX,. K., zast. JUDr. A. F., advokátom, Š. XX,. K. o zaplatenie 190.980,- Sk s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 28.11.2000 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu k náhrade škody v celkovej výške 422.719,- Sk.

Podaním zo dňa 25.5.2005 navrhovateľ zobral svoj návrh čo do časti istiny 40.759,- späť z dôvodu, že navrhovateľ šetrením u súdneho exekútora zistil, že zo žalovanej sumy, ktorú navrhovateľ poukázal ako trovy exekúcie v prospech účtu súdneho exekútora v exekučnom konaní Ex 737/2000 príkazom na úhradu zo dňa 9.8.2000 súdny exekútor zúčtoval na krytie exekučných trov len čiastku 381.960,- Sk.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa súd konanie čo do zaplatenia časti istiny 40.759,- Sk zastavil.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 21.4.1999 mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnej pomoci. Mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zároveň udelil odporkyni generálne písomné plnomocenstvo na všetky právne úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci pre navrhovateľa.

Na základe mandátnej zmluvy a plnomocenstva zastupovala odporkyňa navrhovateľa aj v súdnom spore vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp.zn.: .

Navrhovateľ vypovedal mandátnu zmluvu písomnou výpoveďou zo dňa 28.1.2000, ktorú odporkyňa prevzala osobne dňa 8.2.2000. Výpovedná doba uplynula dňom 30.4.2000. Generálne plnomocenstvo udelené odporkyni pri uzavretí mandátnej zmluvy vypovedané nebolo.

Odporkyňa v konaní dňa 15.5.2000 osobne prevzala rozsudok súdu I. stupňa, ktorý bol vyhlásený dňa 11.2.2000. Rozsudok navrhovateľovi nebol doručený z titulu právneho zastupovania odporkyňou. Odporkyňa vrátila rozsudok súdu I. stupňa dňa 26. 6.2000 na nové doručovanie.

Navrhovateľ zo strany odporkyne nebol vyrozumený s vyhlásením rozsudku vo veci a nemal vedomosť ani o jeho doručení. Predmetný rozsudok z dôvodu nečinnosti odporkyne sa stal dňom 31.5.2000 právoplatným a vykonateľným. Dňa 22.6.2000 bolo navrhovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie Ex 737/2000 súdny exekútorom bc. J. B., kde exekučným titulom bol práve predmetný právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Michalovciach č.k. -241 zo dňa 11.2.2000. Až doručením tohto upovedomenia o začatí exekúcie sa navrhovateľ dozvedel, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté.

Navrhovateľ sa pokúsil o navrátenie lehoty za účelom podania riadneho opravného prostriedku, jeho odvolanie však bolo krajským súdom odmietnuté z dôvodu, že prvostupňový súd rozsudok riadne doručoval právnej zástupkyni navrhovateľa ( odporkyni).

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ už nemohol zabrániť začatej exekúcii a zaplatením exekučných trov mu vznikla priama škoda vo výške 381.960,- Sk a to zavineným konaním odporkyne.

Navrhovateľ vyzval odporkyňu k zaplateniu vymáhanej sumy listom zo dňa 5.10.2000 v lehote do 25.10.2000. Odporkyňa však na výzvu navrhovateľa nereagovala. Navrhovateľ je toho názoru, že začatie exekúcie vo veci spôsobila odporkyňa svojou nečinnosťou vo veci a porušením zmluvného záväzku, preto je na miestne jej zodpovednosť za navrhovateľom preukázanú škodu v plnej výške zaplatených exekučných trov.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní ďalej uviedla, že dňa 10.8.2000 prevodným príkazom uhradili súdnemu exekútorovi jeho trovy vo výške 422.719,- Sk tak, ako ich súdny exekútor vyzval. Z ich strany išlo o dobrovoľné plnenie.

Ďalej uviedla, že výpoveď mandátnej zmluvy bola odporkyni doručená dňa 8.2.2000, ešte pred pojednávaním vo veci na Okresnom súde v Michalovciach, čiže odporkyňa mohla na pojednávaní túto skutočnosť súdu oznámiť. Okresnému súdu v Michalovciach však skutočnosť, že odporkyni vypovedali mandátnu zmluvu, neoznámili.

S poukazom na ustanovenie § 21 ods.1 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu k náhrade vzniknutej škody vo výške 381.960,- Sk, t.j. nahradiť sumu, ktorú navrhovateľ zaplatil súdnemu exekútorovi ako trovy exekúcie. Zároveň žiadal navrhovateľ priznať 18 % ročný úrok z omeškania od 11.8.2000 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 16.908,- Sk za zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Odporkyňa potvrdila, že dňa 8.2.2000 jej bola doručená výpoveď mandátnej zmluvy, taktiež potvrdila , že podľa čl. IV bodu 4.1. mandátnej zmluvy, zmluvu bolo možné vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, čo bola písomná výpoveď doručená. To znamená, že na základe výpovede navrhovateľa mandátny pomer sa skončil dňom 30.4.2000.

Ďalej uviedla, že začiatkom marca 2000 pracovníčka navrhovateľa JUDr. H. osobne prevzala od odporkyne všetky spisy, v ktorých navrhovateľa zastupovala. Teda aj spis týkajúci sa súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Michalovciach pod sp.zn.: . Túto skutočnosť mohla potvrdiť aj svedkyňa M. P., ktorá v tom čase pracovala ako sekretárka odporkyne.

Potom, ako prevzala rozsudok Okresného súdu v Michalovciach dňa 15.5.2000, mala aj iné spory. V tom čase už nepracovala u nej sekretárka. Pojednávania mala aj v Bratislave a chodila aj do Rakúska. Na rozsudok zabudla a okrem toho si myslela, že rozsudok jej bol doručený duplicitne, pretože mala zato, že vypovedanie mandátnej zmluvy bolo zo strany navrhovateľa doručené aj súdu. Okrem toho mala aj osobné starosti, vybavovala víza do Austrálie pre celú rodinu.

Tým, že pracovníčka navrhovateľa, JUDr. H., vzala spisy od odporkyne, prevzala na seba aj ďalšiu zodpovednosť za zastupovanie jej právnych vecí vrátane inkriminovaného spisu. Odporkyňa pre navrhovateľa už nič nerobila.

Ďalšou skutočnosťou, že k 30.4.2000 už nemala možnosť oznámiť súdom ukončenie zastupovania právnych vecí navrhovateľky vrátane predmetnej veci je, že už nemala k dispozícii potrebné spisy.

Na základe vedeného urobila záver, že nedbanlivým postupom navrhovateľa, ktorý prevzal spis, došlo k tomu, že ukončeniu jej zastupovania výpoveďou mandátnej zmluvy nebolo Okresnému súdu v Michalovciach oznámené so všetkými následkami, ktoré z toho vyplývali. V čase, keď došlo k doručeniu rozsudku Okresného súdu v Michalovciach, jej oprávnenie zastupovať navrhovateľa už zaniklo a ona bola právom o tom presvedčená, že skončenie zastupovania mal oznámiť a aj skutočne oznámil Okresnému súdu v Michalovciach navrhovateľ.

Ďalej odporkyňa poukázala na to, že , ale ani o advokácii v znení noviel neustanovujú, kto má povinnosť oznámiť súdu skončenie zastupovania účastníka konania, teda či má túto povinnosť účastník konania alebo právny zástupca. Možno dôjsť k záveru, že pokiaľ sa účastník a právny zástupca nedohodnú inak v ich vzájomnom vzťahu, má povinnosť oznámiť súdu ukončenie zastupovania ten, kto zastupovanie ukončil. Z ust. možno nepriamo usudzovať, že advokát, hoci už klienta nezastupuje, lebo vypovedal plnomocenstvo, do 15 dní má ešte povinnosť vykonať všetky neodkladné úkony. Toto ustanovenie sa výslovne vzťahuje na prípady, kedy zastupovanie ukončí advokát vypovedaním plnomocenstva. Ak však dôjde ku ukončeniu zastupovania vypovedaním plnomocenstva zo strany klienta, potom advokát túto výnimočnú povinnosť nemá a platí, že vôbec nie je oprávnený v ďalšom robiť úkony tvoriace súčasť zastupovania. V takomto prípade klient berie zodpovednosť za ďalšie vedenie súdneho sporu v plnej miere na seba so všetkými prípadnými dôsledkami, ktoré môže vyplývať z jeho neodborného postupu.

Podľa odporkyne je taktiež potrebné prikloniť sa k záveru, že oznamovaciu povinnosť má ten, kto zastupovanie ukončil. Z pohľadu súdu oznámenie o ukončení zastupovania, ktoré urobí nie ten, kto zastupovanie ukončil, nie je dostatočne vierohodné. Naproti tomu, ak túto skutočnosť oznámi priamo ten, kto zastupovanie ukončil, nemôžu byť o pravdivosti oznámenia pochybnosti.

Odporkyňa považuje žalobu za nedôvodnú aj z iného pohľadu. Navrhovateľ považuje za vzniknutú škodu sumu, ktorú musel zaplatiť súdnemu exekútorovi titulom trov exekučného konania. Inak povedané, navrhovateľ tvrdí, že keby o právoplatnom rozsudku Okresného súdu v Michalovciach vedel, nebolo by k exekúcii došlo. Navrhovateľ by zrejme plnil dobrovoľne. Nevznikli by teda ani trovy exekučného konania. V tejto súvislosti treba uviesť, že navrhovateľovi nič nebránilo splniť povinnosti uložené v právoplatnom rozsudku Okresného súdu v Michalovciach vzápätí potom, čo sa o rozsudku dozvedel . Namiesto toho navrhovateľ sa pokúsil podať odvolanie a za tým účelom požiadal o navrátenie lehoty, avšak nebol úspešný. Práve tieto kroky navrhovateľa, ktoré nesmerovali k dobrovoľnej úhrade dlhu v zmysle rozsudku spôsobili v skutočnosti vznik trov exekučného konania alebo aspoň ich podstatnej časti. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na to, že medzi údajným porušením právnej povinnosti z

jej strany a vznikom škody neexistuje príčinná súvislosť. Pritom existencia takejto príčinnej súvislosti je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu.

Svedkyňa, Mária P., uviedla, že od roku 2000 do roku 2002 pracovala u odporkyni ako administratívna sila, vykonávala všetky jej administratívne práce. Na spor navrhovateľa si spomínala, pretože o tomto prípade sa v kancelárii často rozprávali. Keď skončilo zastupovanie JUDr. K., osobne jej telefonovala JUDr. H., že si príde prevziať spisy. Neboli z toho nadšení, pretože nemali pripravenú agendu na odovzdanie. Keď prišla JUDr. H. pre spisy, ešte jej svedkyňa pomáhala tieto spisy nosiť do auta. Aké to bolo auto, si pre odstup času už nespomínala. Svedkyňa ďalej uviedla, že žiaden zápis o odovzdaní agendy nespisovali. JUDr. K. nemala snahu spisy odovzdať, pretože ich ešte nemala pripravené na odovzdanie. Spisy aj tak boli odovzdané na naliehanie JUDr. H.. K odovzdaniu spisov malo dôjsť vo februári 2002.

Vo veci bol ako svedok vypočutý súdny exekútor J. B., ktorý zároveň predložil k nahliadnutiu exekučný spis Ex 737/00. Z tohto spisu vyplynulo, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 22.6.2000, v ten istý deň upovedomenie prevzal navrhovateľ. Nasledujúci deň bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke navrhovateľa, pričom P., a.s. v M. príkaz na začatie exekúcie prevzala dňa 23.6.2000. Týmto dňom došlo k zablokovaniu účtu navrhovateľa. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 23.6.2000 navrhovateľ prevzal dňa 23.6.2000. Dňa 28.6.2000 doručil navrhovateľ súdnemu exekútorovi žiadosť o doručenie exekučného titulu, pretože tento nemal. Dňa 28.6.2000 navrhovateľ ako povinný podal námietky proti exekúcii. Dňa 11.7.2000 navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na uvoľnenie všetkých účtoch navrhovateľa v peňažných ústavoch, ktoré súdny exekútor dal zablokovať. Dňa 20.7.2000 Okresný súd v Michalovciach na základe späťvzatia navrhovateľa konanie vo veci predbežného opatrenia zastavil. Dňa10. 8. 2000 súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu v banke a v ten istý deň došlo aj k úhrade dlžnej pohľadávky vrátane trov exekúcie.

Súdny exekútor uviedol, že zo spisu je zrejmé, že výpočet trov exekúcie bol správny, nedošlo k dobrovoľnej úhrade pohľadávky v tom zmysle, že by si mal účtovať odmenu len do výšky 10 % z vymáhanej pohľadávky. Takúto výšku odmeny by si účtoval v prípade, ak by navrhovateľ uhradil vymáhanú pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil mandátnu zmluvu, ktorú dňa 21.4.1999 uzatvoril s odporkyňou, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že vypovedať ju mohla ktorákoľvek zo zmluvných strán s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť 1. dňom nasledujúceho mesiaca, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej strane. K tomu predložil výpoveď mandátnej zmluvy zo dňa 28.1.2000, ktorú odporkyňa prevzala dňa 8.2.2000, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na výpovedi.

Ďalej navrhovateľ predložil list odporkyne zo dňa 14.6.2000, ktorým vracala Okresnému súdu v Michalovciach rozsudok vo veci . Okresný súd v Michalovciach list s vráteným rozsudkom prevzal dňa 26.6.2000.

Navrhovateľ predložil aj Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -26 zo dňa 31.7.2000, ktorým odmietol odvolanie navrhovateľa z dôvodu oneskoreného podania odvolania, pričom odvolací súd poukázal na to, že odporkyňa oznámila súdu, že plnomocenstvo zaniklo až dňa 26.6.2000, vtedy vrátila rozhodnutie a navrhovateľ to oznámil súdu až dňa 28.6.2000, pričom obidva dátumy sú už dávno po právoplatnosti rozsudku.

Ďalej navrhovateľ predložil upovedomenie o začatí exekúcie č.k. Ex 737/2000-8 zo dňa 22.6.2000. K tomu doložil výpis z účtu z peňažného ústavu, ktorým preukázal, kedy a akým spôsobom bola istina, úrok z omeškania, trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok, ako aj exekučné trovy uhradené. Všetky tieto pohľadávky boli uhradené dňa 10.8.2000.

Navrhovateľ predložil aj list adresovaný odporkyni zo dňa 5.10. 2000, ktorým si uplatnil voči nej nárok na náhradu škody. Túto žiadal uhradiť v lehote do 25.10.2000 a to vo výške 422.719,- Sk.

Súdny exekútor, J. B., oznámil súdu listom doručeným súdu dňa 9.3.2005, že v exekučnom konaní vymohol na odmene exekútora sumu 381.160,- Sk plus náhradu hotových výdavkov a stratu času vo výške 800,- Sk. Spolu teda trovy exekúcie predstavovali 381.960,- Sk.

Súd sa zároveň oboznámil aj so spisom Okresného súdu v Michalovciach, sp. zn.:

. Z tohto spisu je zrejmé, že odporkyňa zastupovala navrhovateľa podľa plnomocenstva od 14.4.1999. Dňa 8.2.2000 sa osobne zúčastnila pojednávania, ktoré bolo odročené na deň 11.2.2000 za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Pojednávania dňa 11.2.2000 sa už nezúčastnila. Okresný súd v Michalovciach Rozsudok č.k. -241 zo dňa 11.2.2000 doručoval odporkyni, ktorá ho osobne prevzala dňa 15.5.2000, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. Odporkyňa podaním zo dňa 14.6.2000, ktoré

bolo doručené Okresnému súdu v Michalovciach dňa 26.6.2000, vrátila súdu rozsudok s tým, že navrhovateľa od 1.5.2000 už nezastupuje.

Navrhovateľ dňa 28.6.2000 požiadal Okresný súd v Michalovciach o doručenie uvedeného rozsudku. Spolu so žiadosťou doručili súdu aj výpoveď mandátnej zmluvy zo dňa 28.1.2000, ako aj samotnú mandátnu zmluvu uzatvorenú s odporkyňou.

Zo spisu je ďalej zrejme, že navrhovateľ podal dňa 14.7.2000 odvolanie voči uvedenému rozsudku, pričom Krajský súd v Košiciach Uznesením č.k. -260 zo dňa 31.7.2000 odvolanie odmietol z dôvodu, že odvolateľ (navrhovateľ) nedodržal lehotu na podanie odvolania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 21.4.1999 Mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obch. zák., na základe ktorej odporkyňa zastupovala navrhovateľa a to už od 14.4.1999 v spore vedenom na Okresnom súde v Michalovciach sp.zn. . V tomto spore sa odporkyňa zúčastnila pojednávania dňa 8.2.2000, ktoré bolo odročené na deň 11.2.2000 už len za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 8.2.2000 zároveň prevzala výpoveď vyššie uvedenej mandátnej zmluvy. Pojednávania dňa 11. 2. 2000 sa už nezúčastnila. Navrhovateľ ani odporkyňa Okresnému súdu v Michalovciach neoznámili, že došlo k výpovedi mandátnej zmluvy. Okresný súd v Michalovciach doručoval Rozsudok č.k. -241 zo dňa 11.2.2000 odporkyni ako právnej zástupkyne navrhovateľa. Odporkyňa prevzala rozsudok dňa 15.5.2000, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. V tom čase už nebola splnomocnená vykonávať akékoľvek úkony v prospech navrhovateľa. Výpovedná doba podľa mandátnej zmluvy bola dvojmesačná a začala plynúť nasledujúcim mesiacom po doručení výpovede. Výpovedná doba teda uplynula dňom 30.4.2000. Odporkyňa rozsudok vrátila Okresnému súdu v Michalovciach spolu s prípisom dňa 26.6.2000. V prípise uviedla, že jej kancelária navrhovateľa už od 1.5.2000 nezastupuje, rozsudok vrátila s časovým odstupom z dôvodu dlhodobej neprítomnosti. Pretože proti samotnému rozsudku nebolo podané včas odvolanie, tento nadobudol právoplatnosť dňom 31.5.2000. Navrhovateľ sa o rozsudku dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. Ex 737/2000 súdnym exekútorom J. B. dňa 22.6.2000. Následne dňa 28.6.2000 požiadal navrhovateľ Okresný súd v Michalovciach o doručenie rozsudku a dňa 4.7.2000 podali proti rozsudku odvolanie. Odvolanie však bolo Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -260 zo dňa 31.7.2000 odmietnuté z dôvodu jeho oneskoreného podania.

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach č.k. -241 zo dňa 11.2.2000 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť sumu 916.438,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 11. 11. 1996 do 30. 4. 1995 a zo 17,6 % úrokom z omeškania od 1.5.1995 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 12.872,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 132.735,- Sk. Rozsudok sa stal exekučným titulom v exekučnej veci Ex 737/00 vedenej súdnym exekútorom, J. B.. Súdny exekútor vydal dňa 22.6.2000 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré v ten istý deň doručil navrhovateľovi ako povinnému. Nasledujúci deň vydal

príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom P. a.s. v M. príkaz na začatie exekúcie prevzala dňa 23. 6. 2000. Týmto dňom došlo k zablokovaniu účtu navrhovateľa. Dňa 28.6.2000 navrhovateľ podal námietky proti exekúcii. Zároveň navrhovateľ dňa 11.7.2000 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na uvoľnenie všetkých účtov navrhovateľa v peňažných ústavoch, ktoré súdny exekútor dal zablokovať. Dňa 20. 7. 2000 Okresný súd v Michalovciach na základe späťvzatia návrhu na vydanie predbežného opatrenia konanie vo veci predbežného opatrenia zastavil. Dňa 10.8.2000 súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu v banke a v ten istý deň došlo aj k úhrade dlžnej pohľadávky vrátane trov exekúcie. Tieto súdny exekútor vyčíslil na sumu 381.960,- Sk.

Počas dokazovania došlo k rozporu, kedy odporkyňa odovzdala spisovú agendu navrhovateľovi. Odporkyňa tvrdila, že to bolo začiatkom marca 2000, svedkyňa p. P. tvrdila, že to bolo až vo februári 2002. Z časového hľadiska súd veril odporkyni, ale ďalej to neskúmal, pretože to nepovažoval za podstatné pre výsledok sporu.

Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 574 ods. 1 Obch. zák. mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

Podľa § 574 ods. 3 Obch. zák. od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

Podľa Zb v znení noviel advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona advokát je povinný chrániť práva o oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; a zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom.

Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa , odvolanie plnomocenstva účastníkom, alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.

Podľa , ods. 6 , ak splnomocniteľ zomrie, alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

Tomuto ustanoveniu korešponduje aj ustanovenie k , v znení noviel., podľa ktorého advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo klientovi len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi nim a zastupovaním. Advokát tak postupuje vždy, ak dodatočne zistí dôvody uvedené v . Advokát je povinný do 15. dní od doručenia výpovede plnomocenstva klientovi vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Predmetom mandátnej zmluvy bolo poskytovanie právnej pomoci zo strany advokáta a to najmä vymáhanie pohľadávok, spisovanie návrhov a žiadostí, zmlúv, zastupovanie mandanta pred súdmi, inými orgánmi voči tretím osobám a iné. Z tejto zmluvy potom vyplýva, že mandatár mal vykonávať advokátku činnosť, ktorú advokát vykonáva podľa zákona o advokácii. Podľa komentáru k § 33 Obč. zák. podľa ktorého, ak plná moc zanikne, ak ju zastúpený odvolá, v tom prípade končí tým pre zástupcu povinnosť zastupovať od okamžiku, kedy sa o vypovedaní plnej moci dozvie. Nie je ani povinný, ani oprávnený robiť právny úkon, ku ktorému bol zmocnený, a to ani vtedy, ak by zastupovanému hrozilo premlčanie alebo iná ujma v jeho právach. Keďže v tomto prípade ukončením mandátnej zmluvy zaniklo i plnomocenstvo mandatára na zastupovanie, nemohol už vykonať žiadne úkony v prospech mandanta, teda ani oznamovať súdu ukončenie zastupovania, ani nebol povinný vrátiť súdu rozsudok, ktorý bol mandatárovi doručený, pretože túto povinnosť prevzal na seba mandant.

Ide o právny názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, preto je súd prvého stupňa s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa potom, ako jej bola doručená výpoveď plnej moci, nemusela oznamovať súdu ukončenie zastupovania a nemusela ani vracať súdu rozsudok, ktorý jej bol doručený, teda neporušila žiadnu zákonnú, ani zmluvnú povinnosť. A keďže chýba porušenie právnej povinnosti, nie je naplnený základný predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu, ktorú mala spôsobiť, preto súd žalobu zamietol.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania uviedli, že v prípade úspechu v spore si náhradu trov konania vyčíslia v zákonom stanovenej lehote, súd o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( )