Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/263/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Ing. I. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. B., T. V. XX, vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa 1) M. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom B., M. XX,. 2) I. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. B., T. V. XX. proti odporcom 1) E. K., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T. T., P. XXX/XX,. 2) M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom B., J. X,. 3) E. D., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom B., V. C. XXXX/X. o určenie neplatnosť listiny o vydedení takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcom 1), 2), 3) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vyslovenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení poručiteľa Ing. O. K., ktoré boli spísané dňa 14.1.1997 vo forme notárskej zápisnice č. N 7/97, notárkou Mgr. A. S.. Uviedol, že je synom poručiteľa Ing. O. K. a on a jeho deti boli napadnutým úkonom poručiteľa vydedení z dôvodov stanovených v ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) Obč. zák., pričom podľa jeho názoru neboli v skutočnosti pre takýto postup dané dôvody. Poukázal na to, že je synom poručiteľa z prvého manželstva, ktoré skončilo rozvodom, ešte keď bol v predškolskom veku. Pamätá sa na to, že na konci tohto manželstva dochádzalo zo strany poručiteľa k fyzickým atakom na jeho matku. Napriek tomu, že otca veľmi potreboval, tento sa o neho zaujímal len sporadicky, výživné platil len základe rozhodnutia súdu, stretával sa s ním len príležitostne a aj to medzi nimi vznikali konflikty. Mal pocit, že otcovi na ňom stále niečo vadí a nie je mu dosť dobrý. Po skončení vysokej školy neboli v žiadnom kontakte, pričom otec neprišiel ani na jeho svadbu a promóciu. O otca sa zaujímal tak, že sa na neho pýtal známych z T. T., takže bol informovaný o tom, ako sa má a aj o jeho zdravotnom stave. Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil vedel, že je mu poskytnutá starostlivosť odporcami 1)-3), ktorí sú jeho manželkou a deťmi z druhého manželstva. On sám poskytoval starostlivosť v chorobe svojej matke, ktorá sa v tomto ohľade mohla spoľahnúť len na neho. Okrem toho býva v B. B., mal školopovinné deti, preto sa nemohol osobne podieľať na starostlivosti o poručiteľa. Otec si sám neželal, aby sa stretávali, keď mu to povedal pri poslednom osobnom stretnutí. Ďalej namietal vydedenie svojich detí, vedľajších účastníkov 1) - 2), keď napr. jeho dcéra bola asi v roku 1995 z vlastnej iniciatívy navštíviť poručiteľa. Navrhovateľ taktiež namietal neplatnosť závetu z dôvodu nedodržania jeho formálnych náležitostí.

Odporcovia 1)-3) s návrhom nesúhlasili. Poukázali na to, že poručiteľ bol posledných 5 rokov svojho života vážne chorý, bezvládny, odkázaný na starostlivosť a pomoc iných. Navrhovateľ napriek tomu, že je jeho synom, sa o neho a jeho zdravotný stav nezaujímal a to ani telefonicky. Aj na jeho pohreb prišiel

neskoro. Uviedli, že ich otec nikdy nemal agresívne sklony a o jeho vzťahu k navrhovateľovi napovedá aj skutočnosť, že mal vždy jeho fotografiu na čestnom mieste. Keď ho prišla navštíviť dcéra navrhovateľa, bol rád a pozval celú rodinu na návštevu. Táto návšteva sa však z neznámych príčin neuskutočnila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. V. K., Ing. V. L., Ing. Arch. Z. L., JUDr. M. B., Ing. J. M., oboznámením notárskej zápisnice č. N 7/97, , vyjadrení odporcov 1)-3) k návrhu, lekárskej správy matky navrhovateľa, vzájomnej korešpondencie, výpisu z pasu navrhovateľa, lekárskej správy odporkyne 1) a poručiteľa, potvrdenia z bane 1. máj, fotokópie časopisu S., uznesenia E 841/71, vysvedčení poručiteľa, uznesenia , internetového výpisu z registračných protokolov zväzkov ŠtB, rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , odvolania poručiteľa proti tomuto rozsudku, návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného, obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. , prehľadu kontaktov medzi navrhovateľom a poručiteľom, fotokópií fotografií svadby navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Poručiteľ Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX,. zomr. XX.X.XXXX,. prejavil dňa 14.1.1997 svoju poslednú vôľu vo forme notárskej zápisnice č. N 7/97, , spísanej notárkou Mgr. A. S.. Súčasťou závetu je aj listina o vydedení, ktorou vydedil navrhovateľa ako svojho syna a jeho potomkov z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol pomoc v chorobe, starobe, hoci bol na takúto pomoc vzhľadom na svoj zdravotný stav odkázaný a neprejavuje o neho opravdivý záujem, hoci by ho ako jeho potomok mal. Z rovnakých dôvodov vydedil aj jeho potomkov.

Navrhovateľ je synom poručiteľa Ing. O. K. z prvého manželstva, ktoré skončilo rozvodom. Z odôvodnenia rozsudku Ľudového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 6.12.1957, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.1957, vyplynulo, že manželstvo poručiteľa a matky navrhovateľa nebolo posledné roky harmonické, poručiteľ sa mal správať násilnícky a preto mu bola daná vina za rozvod. V roku 1970 uzavrel poručiteľ manželstvo s odporkyňou 1). Z tohto manželstva pochádzajú dve deti a to odporca 2) a odporkyňa 3). Podľa tvrdení odporcov 1)-3) sa poručiteľ v ich rodine neprejavoval ako osoba s agresívnymi sklonmi správania.

Podľa predloženej písomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a jeho otcom bol ich vzťah v čase, keď navrhovateľ navštevoval základnú školu, v podstate harmonický. Vzhľadom na to, že v tomto čase poručiteľ študoval, neboli v častom osobnom kontakte. Je zrejmé, že v neskoršom období, keď navrhovateľ chodil na strednú školu, sa ich vzťah skomplikoval, keď poručiteľ navrhovateľovi vyčítal napr. prospech ako aj spôsob jeho vyjadrovania. V liste zo dňa 14.7.1967 poručiteľ konštatoval, že dochádza k určitému odcudzovaniu a nazval navrhovateľa predovšetkým svojim biologickým synom. Súčasne však v liste uvádza, že sa o neho bude ďalej zaujímať a oslovuje ho synček. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že poručiteľ si korešpondenciu uchovával a po jeho smrti bola podľa jeho želania odovzdaná navrhovateľovi.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ sa so svojím otcom videl naposledy v roku 1970 počas vysokoškolského štúdia na pojednávaní o zvýšenie výživného. Navrhovateľ nepoprel, že sa s otcom v tomto roku stretol v B. B., ale nerozprával sa s ním, nakoľko odchádzal na svoju prvú zahraničnú dovolenku a ponáhľal sa na vlak. Otec navrhovateľa sa nezúčastnil na jeho svadbe a ani promóciách.

Z lekárskej správy poručiteľa ako aj výpovedí odporcov 1)-3) vyplynulo, že posledných 5 rokov života bol poručiteľ vážne chorý, pričom posledné 3 roky bol bezvládny. Potrebnú starostlivosť mu poskytovala predovšetkým odporkyňa 1) ako jeho manželka.

Svedkovia Ing. L., Ing. Arch. Z. L., žijú v T. T. a majú chatu v blízkosti navrhovateľa. Z ich výpovede vyplynulo, že z dôvodu blízkosti ich chát sa s navrhovateľom niekoľkokrát do roka stretávajú, pričom sa ich v minulosti spytoval na svojho otca. Vzhľadom na to, že otca navrhovateľa ani nikoho z rodiny nepoznali osobne, mohli navrhovateľovi poskytnúť len informácie, ktoré boli všeobecného charakteru

a boli im prístupné z toho dôvodu, že bývali v tom istom meste. V takejto rovine ho informovali aj o zdravotnom stave jeho otca.

Zo svedeckých výpovedí JUDr. M. B. a Ing. J. M. vyplynulo, že boli s navrhovateľom iba v sporadickom kontakte. Navrhovateľovi nepodávali žiadne konkrétne informácie o jeho otcovi. Ich komunikácia v tomto ohľade skôr spočívala v tom, že navrhovateľ ich informoval o tom, že má v T. T. otca.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že vedľajšia účastníčka 1), ktorá je dcérou navrhovateľa, sa pred Vianocami roku 1995 stretla s poručiteľom. Bola u neho doma za prítomnosti odporkyne 1). Podľa tvrdenia samotnej vedľajšej účastníčky 1) na konci návštevy dostala pozvanie na návštevu pre seba a svojho brata. Naopak odporkyňa 1) tvrdila, že pozvanie dostala celá rodina. Po tejto návšteve nedošlo k žiadnej inej forme kontaktu medzi navrhovateľom a jeho otcom, resp. odporcami 1)-3).

Svedkyňa Ing. V. K., ktorá je manželkou navrhovateľa uviedla, že svojho svokra nikdy osobne nestretla. Väčšinu informácií o jeho charaktere a jeho vzťahu k svojmu manželovi mala od osôb, ktoré s ním v minulosti pracovali a od navrhovateľa. K stretnutiu jej manžela s otcom nedošlo jednak preto, že sa otca bál, ako aj z dôvodu, že čakal na chvíľu, keď bude dostatočne materiálne zabezpečený, aby mu tým ukázal svoju schopnosť postarať sa o seba a svoju rodinu. Potvrdila, že po skončení vysokej školy mal navrhovateľ informácie o svojom otcovi výlučne od ľudí z T. T., ktorých stretli na D.. Potvrdila, že jej dcéra sa v roku 1995 stretla so svojím starým otcom. Žiadne pozvanie na návštevu však nedostali. Očakávali, že v prípade záujmu dostanú konkrétne, napr. telefonické pozvanie. Skutočnosť, že jedným z dôvodov, prečo navrhovateľ odkladal svoju návštevu poručiteľa bolo aj to, že čakal na to, že bude na určitej úrovni finančne zabezpečený, vyplynula aj z výpovede samotného navrhovateľa a vedľajšej účastníčky 1).

Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Obč. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

Podľa notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami navrhovateľa, ktoré smerovali k formálnym nedostatkom závetu a listiny o vydedení, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice. Náležitosti notárskej zápisnice upravuje (ďalej notársky poriadok). Tento právny predpis okrem všeobecných

náležitostí stanovuje pre notárske zápisnice spisované (tak ako to bolo v prípade poručiteľa Ing. O. K.) s osobou, ktorá nemôže písať, povinnosť prizvať dvoch svedkov. V danom prípade notárska zápisnica obsahuje všetky stanovené všeobecné náležitosti a k úkonu boli v súlade so zákonom prizvaní aj dvaja svedkovia. Ustanovenie § 476c ods. 2 Obč. zák., na ktoré sa navrhovateľ odvolával, sa vzťahuje na prípady, keď závet nebol spísaný vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietky navrhovateľa za nedôvodné.

Dôvodom vydedenia navrhovateľa a vedľajších účastníkov ako jeho potomkov poručiteľom Ing. O. K. bolo to, že navrhovateľ o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol v chorobe pomoc, hoci bol na ňu odkázaný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ bol posledné roky svojho života bezvládny, odkázaný na pomoc a starostlivosť tretích osôb. Táto starostlivosť mu bola poskytnutá predovšetkým odporkyňou 1) ako jeho manželkou. Súd pri tomto tvrdenom dôvode vydedenia prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ mal objektívne obmedzenú možnosť poskytnúť poručiteľovi pomoc, keď býva a pracuje v B. B.. Súčasne nebolo sporné, že mu takáto pomoc a starostlivosť bola poskytnutá osobami, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že tento dôvod vydedenia nebol daný.

Na druhej strane súd dospel k záveru, že navrhovateľ o poručiteľa, ktorý bol jeho otcom trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomok prejavovať mal. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ sa so svojím otcom videl naposledy v roku 1970 a to pred súdom, v rámci konania o zvýšenie výživného. Podľa tvrdenia navrhovateľa malo vtedy prísť ku vzájomnému konfliktu, pri ktorom mu otec povedal, že ho zabije, ak sa k nemu priblíži. Toto tvrdenie však nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Navrhovateľ však poručiteľa ďalších 31 rokov nevidel, nebol s ním v písomnom ani telefonickom kontakte, s výnimkou toho, že ho mal v roku 1973 pozvať na svoju svadbu. Poručiteľ sa na tejto svadbe nezúčastnil, avšak samotná skutočnosť, či skutočne k takémuto pozvaniu došlo, nebola v konaní spoľahlivo preukázaná.

Z výpovedí samotného navrhovateľa, svedkyne Ing. V. K., ktorá je jeho manželkou a vedľajšej účastníčky 1) vyplynulo, že jedným z dôvodov, prečo navrhovateľ nekontaktoval svojho otca bola skutočnosť, že tak chcel spraviť, keď bude dostatočne materiálne zabezpečený, napr. bude mať auto, aby otcovi dokázal svoju schopnosť postarať sa o seba a svoju rodinu. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že tak urobil preto, lebo rešpektoval vôľu svojho otca a bál sa ho pre jeho agresívnu povahu. Z uvedeného je zrejmé, že nezhody s otcom v zásade neboli dôvodom, pre ktorý ho tak dlhú dobu nenavštívil, nenapísal mu a ani iným spôsobom ho nekontaktoval. Návštevu odkladal preto, že otcovi chcel dokázať svoje schopnosti, ktorých meradlom malo byť jeho materiálne zabezpečenie. Dosiahnutie určitej úrovne finančného a celkového materiálneho zabezpečenia však nemôže byť dôvodom absolútnej absencie kontaktu dieťaťa so svojím rodičom, najmä za situácie, keď rodič je vo vážnom zdravotnom stave. Súd pri tom dospel k záveru, že poručiteľ v zásade neodmietal udržiavanie príbuzenských vzťahov s navrhovateľom a jeho rodinou, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že sa v roku 1995 stretol s navrhovateľovou dcérou. Je nesporné, že toto stretnutie skončilo pozvaním na ďalšiu návštevu, pričom sa účastníci tohto stretnutia vo svojich výpovediach rozchádzajú len v tom, či toto pozvanie smerovalo pre celú rodinu navrhovateľa alebo len pre jeho deti. V konečnom dôsledku je však zrejmé, že určité pozvanie bolo učinené a aj z uvedeného je možné vyvodiť záver, že poručiteľ neodmietal udržiavanie kontaktov s rodinou navrhovateľa. Napriek tomu sa nikto z rodiny navrhovateľa s poručiteľom od tejto návštevy neskontaktoval. Nezáujem poručiteľa o navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z predloženej vzájomnej korešpondencie. Je síce pravdou, že v liste zo dňa 14.7.1967 poručiteľ použil výraz, že navrhovateľ je jeho biologickým synom, avšak z celkového textu korešpondencie je zrejmé, že mal o navrhovateľa ako svoje dieťa záujem.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že sa o otca zaujímal tak, že si informácie o ňom zabezpečoval od obyvateľov T. T., ktorí chodili lyžovať na D., kde má chatu alebo od manželov L., ktorí majú chatu v jeho susedstve, tak takýto záujem nie je možné považovať za dostatočný. Predovšetkým všetci svedkovia predvolaní za účelom preukázania tejto skutočnosti zhodne uviedli, že sa s poručiteľom a ani s nikým z rodiny osobne nepoznali. Všetky informácie, ktoré navrhovateľovi poskytovali, mali

charakter všeobecných informácií, ktoré im boli dostupné ako obyvateľom T. T., kde sa ľudia navzájom poznajú. Okrem toho súd považoval za podstatné pre posúdenie veci, že navrhovateľ napriek svojej vedomosti o zdravotnom stave svojho otca nespravil žiadne kroky k zisteniu závažnosti jeho ochorenia prostredníctvom osôb, ktoré by s ním boli v osobnom kontakte, ani raz ho nenavštívil a žiadnym spôsobom sa s ním alebo odporcami neskontaktoval, napr. za účelom zistenia, či niečo nepotrebuje. Navrhovateľ sa správal v tomto ohľadne úplne pasívne a ľahostajne. Takéto jeho správanie nemôže ospravedlniť ani skutočnosť, že mal vedomosť o tom, že je o otca dobre postarané odporcami, resp. to, že ho otec o pomoc nepožiadal. V žiadnom prípade za opravdivý záujem potomka o svojho rodiča nemožno považovať len získavanie informácií prostredníctvom tretích osôb bez toho, aby sa potom takéto zistenia reálne prejavili v správaní potomka.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade bol daný dôvod pre vydedenie, spočívajúci v tom, že navrhovateľ ako syn poručiteľa Ing. O. K. neprejavoval o svojho otca opravdivý záujem, keď ho po dobu 31 rokov nevidel a nemal ani snahu žiadnym spôsobom kontaktovať. O žiadny kontakt (písomný alebo telefonický) sa nepokúsil napriek tomu, že sa pred súdom snažil svedeckým výpoveďami preukázať, že sa prostredníctvom tretích osôb o otca zaujímal a teda mal aj dostatočné informácie o jeho zlom zdravotnom stave v posledných rokoch života. Aj za situácie, keď mal mať (ako sám tvrdil) informácie o jeho bezvládnosti a vážnosti jeho ochorenia, nie je možné hodnotiť jeho prístup inak, ako neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a v znení platnom do 30.6.2007, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe tohto ustanovenia by v konaní úspešným odporcom patrila náhrada trov konania, avšak títo si ju nevyčíslili a teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).