Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/24/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu P. M., občana SR, bytom T., H. XXXX/XX. proti žalovanému S. E., A. S., so sídlom v B., H. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. Z. B., advokátkou so sídlom v L., P. XX. o splnenie povinnosti previesť byt do osobného vlastníctva takto

rozhodol:

Žaloba o nahradenie prejavu vôle odpredať byt č. XXX. nachádzajúci sa v T., na H. ulici s a z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že je nájomcom jednoizbového bytu, ktorého vlastníkom je žalovaný. V roku 1996 ho požiadal o odkúpenie tohto bytu. Odvtedy sa viac krát domáhal toho, aby mu byt bol odpredaný. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť uloženú zákonom, domáhal sa nahradenia jeho prejavu vôle a žiadal, aby mu súd uložil povinnosť previesť predmetný byt do osobného vlastníctva v zmysle a za cenu stanovenú zákonom.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca požiadal v roku 1996 o odkúpenie bytu, ktorý užíva a podľa zákona o bytoch mal žalovaný povinnosť odpredať mu byt do dvoch rokov od žiadosti. Uviedol, že po uplynutí tejto lehoty sa žalobca mal svojho práva domáhať na súde vo všeobecnej premlčacej lehote. Keďže tak neurobil, je podľa názoru žalovaného nárok žalobcu premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením nájomnej zmluvy, žiadosťami žalobcu o odpredaj bytu, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vlastníkom bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na H. ulici č. XXXX/ XX. v T. je žalovaný a žalobca má tento jednoizbový byt v nájme od 1.3.1995, aj keď písomná zmluva bola uzavretá až v roku 1998. Tieto skutočnosti nepoprel ani žalovaný. Tomu, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred uzavretím písomnej nájomnej zmluvy nasvedčuje aj žiadosť žalobcu zo dňa 25.1.1996, ktorou žalobca žiadal žalovaného o odpredaj bytu, ktorý užíva. Okrem tejto žiadosti požiadal žalovaného o odpredaj opätovne aj dňa 6.8.1999.

Z výpisu O. R. Okresného súdu Trenčín vyplýva, že žalobca s označením S. E., a.s. existuje od 12.10.1994 (IČO XX. XXX. XXX).. Dňa 13.3.2001 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení tejto spoločnosti rozhodnuté o jej zrušení bez likvidácie, a to rozdelením na S. E. a.s., H. XX,. B. A. S. E. P.

S., a.s., M. X,. B.. Z čl. XX Stanov žalobcu (IČO XX. XXX. XXX). vyplýva, že záväzky týkajúce sa bytov prevzal žalobca. Ani tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa platného ku dňu 25.1.1996 (v čase podania žiadosti o dokúpenie bytu) štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

bol novelizovaný , ktorým bol (okrem iného) do zákona doplnený podľa ktorého, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v až f) zákona sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v a v .

Medzi vlastníkov domov uvedených § 17 ods. 3 písm. c/ predtým citovaného zákona patril aj žalobca ako obchodná spoločnosť súčasťou štátu.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak vznikol žalobcovi nárok na uzavretie nájomnej zmluvy, žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva už za účinnosti platného v čase podania jeho prvej žiadosti o odkúpenie bytu, a to v lehote do dvoch rokov od podania žiadosti. Táto lehota však bola predĺžená, pretože z ustanovenia citovaného zákona vyplynulo, že vlastník domu mal povinnosť byt previesť do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona, ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím jeho účinnosti. O takýto prípad v danej veci išlo, pretože žalobca požiadal o odkúpenie bytu pred účinnosťou a žalovaný s nim zmluvu o prevode vlastníctva do účinnosti tejto novely neuzavrel.

Žalovaný však vzniesol námietku premlčania.

Podľa (platného v čase rozhodnom) ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov a osobitné predpisy.

Keďže právny inštitút premlčania nie je upravený zákonom , treba mať za to, že v zmysle citovaného ustanovenia treba problematiku tohto inštitútu posudzovať podľa .

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy, ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania. Žalovaný tak v konkrétnom prípade urobil.

Keďže v nie je ustanovené inak a právo týkajúce sa nahradenia prejavu vôle je právom majetkovým, všeobecná trojročná premlčacia lehota v tomto prípade by plynula odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo" a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či žalobca vedel alebo nevedel o svojom práve.

Žalobca tvrdil, že po prvý krát požiadal žalovaného o odkúpenie bytu, ktorý užíva, dňa 25.1.1996. Zákonom stanovená lehota (s prihliadnutím na novelizované ustanovenie ,) v ktorej mal žalovaný povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode tohto bytu uplynula 16.7.2001 (dva roky od nadobudnutia účinnosti ). Po uplynutí tohto dátumu mohol žalobca v zmysle podať na súd návrh, aby bolo žalovanému určené splnenie povinnosti uzavrieť s nim zmluvu o prevode vlastníctva. Premlčacia lehota na podanie takéhoto návrhu začala plynúť 17.7.2001 a uplynula po troch rokoch, teda 17.7.2004. Ak žalobca podal na súd žalobu o nahradenie prejavu vôle dňa 23.11.2005, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zo zaužívanej súdnej praxe a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalujúceho účastníka. V takomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Podľa tejto praxe, ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, neskúma existenciu subjektívneho práva, ale vychádza z toho, že i tak by žaloba s uplatnením námietky premlčania bola zamietnutá.

Vzhľadom k tejto skutočnosti sa súd nezaoberal inými dôvodmi uplatnenej žaloby, ale túto z dôvodov vznesenej námietky premlčania v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).