Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/30/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci navrhovateľky: J. K., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom H. D. XX,. B., zastúpená advokátom J.. M. M., A. P., B., proti odporcovi: V. Ú. B., a.s., IČO XX. XXX. XXX,. M. N. X,. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: S. P., Z. XX,. B. o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy znaleckého dokazovania v sume 22.320,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti.

Súd n e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 14. 2. 2000 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.417.500,- Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 18. 6. 1997 utrpela ako zamestnankyňa odporcu pri plnení svojich pracovných úloh úraz a to tak, že pri odomykaní dverí jej na hlavu a chrbát padla bukasová doska z rozmermi 50x 90 cm s váhou približne 8 kg. Pri tomto pracovnom úraze navrhovateľka utrpela otras mozgu a pomliaždenie pravého ramena stredne ťažkého stupňa. Liečenie následkov úrazu si u navrhovateľky vyžiadalo 224 pracovných dní práceneschopnosti a u navrhovateľky sa začali vyskytovať i vážne duševné poruchy. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že v dôsledku pracovného úrazu musí byť pod neustálym lekárskym dozorom a nie je schopná zapojiť sa do ďalšieho pracovného procesu. Úraz bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľky ohodonotený 75 bodmi za bolesť a 800 bodmi za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil pričom vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľke bola vyplatená suma 19.380 z titulu straty na zárobku, bolestné vo výške 1.987,50 Sk a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.000,- Sk. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľka epodrobila liečeniu a ani jej pracovným úrazom nevznikla žiadna škoda má zo to, že je bola poskytnutá celá náhrada škody, na ktorú jej vznikol nárok.

Sú vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -33 zo dňa 12. 7. 2000, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 753.637,50 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 14.800,- Sk. V časti návrhu o zaplatenie 14.175,- Sk súd konanie zastavil a vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Proti tomuto

rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie Krajský súd v Bratislave uzesením zo dňa 5. 2. 2002 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zastavujúca a zamietajúca časť tohto rozsudku napadnutá odvolaním nebola a v týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd zistil, že vedľajší účastník s návrhom nesúhlasí, pričom uznáva základný počet bodov za bolestné vo výške 66,215 bodu a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 800 bodov, pričom je ochotný akceptovať maximálne 15 násobné zvýšenie základnej bodovej hodnoty za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: záznamu o úraze, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 10. 1998, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 8. 1999, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, rozhodnutia Národnej poisťovne zo dňa 4. 7. 1994, prešetrenia oprávnenosti potvrdenia pracovnej neschopnostim, znaleckého posudku P.. M.. P. V. , D.., znaleckého posudku M.. Š. G. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka utrpela pracovný úraz tak, že pri otvorení dverí do kancelárie je spadla na hlavu polička. Po ošetrení bola navrhovateľka prácneschopná, v priebehu práceneschopnosti bola neustále liečená. Po približne roku nastúpila odporkyňa opäť do práce. Navrhovateľka uviedla, že aj po návrate do práce trpela bolesťami hlavy. Neskôr prišlo k znížovaniu stavov, pričom v rámci tohto znižovania bolo zrušené i pracovné miesto, ktoré zastávala navrhovateľka. Navrhovateľka ďalej navštevuje interného lekára a chodí i k psychológovi a psychiatrovi.

Zo záznamu o úraze súd zistil, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu utrpela dňa 18. 6. 1997 pracovný uraz, keď jej pri otvorení dverí po príchode do práce spadla na hlavu a chrbát doska.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 10. 1998 vypracovaného M.. E. Š. súd zistil, že navrhovateľka podľa tohto posudku utrpela otras mozgu a pomliaždenie pravého ramenia, pričom tieto zranenia boli ohodnotené bodovou hodnotou 65 bodov. V tomto posudku je taktiež uvedené, že navrhovateľka trpí v dôsledku úrazu aj anxiózne depresívnou reakciou na stres, avšak v posudku chýba bodové ohodnotenie tejto duševnej poruchy.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 8. 1999 súd zistil, že navrhovateľka pri pracovnom úraze zo dňa 18. 6. 1997 utrpela otras mozgu a pomliaždenia pravého ramena stredne ťažkého stupňa. M.. E. Š. ohodnotila navrhovateľkou vytrpenú bolesť pri tomto pracovnom úraze bodovou hodnotou 75 bodov. Šťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, ktoré navrhovateľka utrpela v dôsledku anxiózne depresívnej reakcie na stres, ohodnotila M.. E. Š. bodovou hodnotou 800 bodov.

Z rozhodnutia Národnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľke bol k 2. 9. 1997 odňatý inavlidný dôchodok, pričom súčasne jej od tohto dňa bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1.419,- Sk mesačne.

Z prešetrenia oprávnenosti pracovnej neschopnosti súd zistil, že navrhovateľka bola v dôsledku pracovného úrazu práceneschopná od 18. 6. 1997 do 27. 4. 1998. Jej ďalšia práceneschopnosť, ktorá trvala od 11. 6. 1998 bola spôsobená iným ochorením.

Zo znaleckého posudku P.. M.. P. V., D.. znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie neurológia súd zistil, že žalobkyňa bola už v období pred úrazom liečená na psychiatrickej ambulancii pre subdepresívne anxiózne rozlady, pričom systematicky užívala lieky. Znalec vo svojom posudku ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa v deň úrazu utrpela otras mozgu a vážny traumatický šok, keďže v dokumentácii z tohto obdobia chýba akýkoľvek záznam o chirurgickom alebo traumatologickom

vyšetrení. Súdny znalec vyhodnotil úrazové zmeny ako jednoduché duševné reakcie prechodného rázu. Znalec vyčíslil hodnotu bolestného utrpeného navrhovateľkou bodovou hodnotou 32 bodov. Znalec vo svojom posudku ďalej uviedol, že anxiózne depresívne reakcie na stres, ktorými navrhovateľka trpí nie je možné dať do príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Pretrvávajúce ťažkosti, ktorými navrhovateľka trpí sú dôsledkom jej základného kardiovaskulárneho ochorenia trvajúceho už približne 15 - 20 rokov pred úrazom hlavy. Samotný úraz nebol dôvodom pre práceneschopnosť navrhovateľky v trvaní 224 dní, pričom žalobkyňa sa v tomto čase liečila aj z iného ochorenia pričom v júni 1998 absolvovala i liečenie v U. v B..

Zo znaleckého posudku M.. Š. G. znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria súd zistil, že navrhovateľka bola už v rokoch 1989 až 1992 psychiatricky liečená s diagnózou pseudonerasténia pri hypertónii s výraznejšou subdepresívnou zložkou. Touto diagnózou v spojení s adaptačnou poruchou trpí navrhovateľka i v súčasnosti, táto porucha však nie je priamym následkom úrazu, teda sa nejedná o následky organického poškodenia mozgu mozgu pri úraze a nejde ani o posttraumatickú stresovú poruchu. V suvislosti s pracovným úrazom neutrpela navrhovateľka žiadne vážne duševné poruchy, ktoré by bolo možné bodovo ohodnotiť.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnost.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa vyhlášky č. odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa vyhlášky č. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len ""). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa vyhlášky č. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.

Podľa § 7 ods. 3 v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa .

Podľa nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania ( a 195) alebo inej škody na zdraví () a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.

Podľa zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa organizácia sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si privodil postihnutý pracovník svojou opilosťou a organizácia nemohla škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Podľa organizácia sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý pracovník porušil svojím zavinením predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého pracovníka,

c) pracovníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť úraz alebo chorobu z povolania.

Navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu utrpela dňa 18. 6. 1997 pri vykonávaní pracovných povinností pracovný úraz. Pri tomto pracovnom úraze utrpela navrhovateľka otras mozgu a pomliaždenie pravého ramena stredne ťažkého stupňa, spolu boli tieto ohodnotené bodovou hodnotou 35 bodov. Navrhovateľka podľa posudku M.. E. Š. utrpela i šok, ktorý bol ohodnotený bodovou hodnotu 40 bodov, avšak navrhovateľke sa nepodarilo preukáť, že žalobkyňa v deň úrazu utrpela otras mozgu a vážny traumatický šok, keďže v jej zdravotnej dokumentácii z tohto obdobia chýba akýkoľvek záznam o chirurgickom alebo traumatologickom vyšetrení a navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by takéto vyšetrenia v súvislosti s úrazom skutočne podstúpila. Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného M.. E. Š. trpí navrhovateľka i vážnymi duševnými poruchami, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia otrasných zážitkov. Znalec M.. Š. G. však na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka v súvislosti s pracovným úrazom neutrpela žiadne vážne duševné poruchy, ktoré by bolo možné bodovo ohodnotiť.

V rámci uplatneného nároku sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.417.500,- Sk, čo predstavovalo 55 násobok základného bodového ohodnotenia. , ktorý bol účinný v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu, zakladá v objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škody spôsobené pracovnými úrazmi, ktoré pri výkone pracovných povinností utrpia jeho zamestnanci. Predpokladom vzniku zamestnávateľovej zodpovednosti je, aby sa takýto úraz stal pri plnení povinností zamestnancom, alebo v priamej súvislosti s ním, porušením právnych povinností, alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Takejto zodpovednosti založenej na objektívnom princípe sa môže zamestnávateľ zbaviť iba z určitých zákonom presne stanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v a , dôkazné bremeno v takomto prípade znáša zamestnávateľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka utrpela

dňa 18. 6. 1997 pracovný úraz v súvislosti s plnením pracovných úloh. Tento právny základ žalobcovho nároku nebol spochybnený ani odporcom, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení strastí a obmedzovania v osobnom živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodnujú jednorazovo. zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvody umožnujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenia či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Súd pri posudzovaní oprávnenosti navrhovateľkiných nárokov náhrady skúmal charakter a spôsob liečby utrpených zranení, ako aj charakter trvalých následkov, ktoré pracovný úraz zanechal na zdravotnom stave navrhovateľky, pričom vychádzal z posudkov P.. M.. P. V. , D.. a M.. Š. G., ktorý bodovo ohodnotili bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia 32 bodmi. Súd nepovažoval za potrebné doplniť znalecké dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, v ktorom by boli zohľadnené zdravotné záznamy z chirurgického oddelenia, na ktorom mala byť navrhovateľka v súvislosti s pracovným úrazom liečená, keďže navrhovateľka súdu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré preukazovali, že skutočne podstúpila liečbu na chirurgickom oddelení, navyše ani prípadné preukázanie liečby by nemohlo mať žiaden vplyv na posúdenie závažnosti duševných porúch, ktorými mala navrhovateľka v dôsledku úrazu trpieť. Bodové ohodnotenie bolestného tak ako bolo vyčíslené znalcami P.. M.. P. V., D.. a M.. Š. G. sa líši od ohodnotenia bolestného vykonaného M.. E. Š. v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, keď uvedení znalci nepriznali navrhovateľke 20 bodov za utrpený poúrazový šok ktorý nebol relevantne doložený lekárskym nálezom, a rovnako nepriznali navrhovateľke 800 bodov titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže duševné problémy navrhovateľky, ktorá trpí psedonerasténiou a adaptačnou poruchou nemožno dať do príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Liečba navrhovateľky si nevyžiadala bolestivý spôsob liečby, ako sú operácie v celkovej anestéze, podávanie infúzií a a pod. a preto súd nepovažoval za odpodstatnené použitie vyhl. č. , kedže spôsob liečby navrhovateľky, ktorá nepodstúpila v súvislosti s liečbou následkov pracovného úrazu žiaden mimoriadne náročný a bolestivý spôsob liečby použitie tohto ustanovenia vyhlášky neodôvodňuje. Súdny znalec P.. M.. P. V., D. vyhodnotil úrazové zmeny ako jednoduché duševné reakcie prechodného rázu a za tieto nie je možné priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pri rozhodovaní o primeranom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd skúmal, aké predpoklady mala pre životné a spoločenské uplatnenie poškodená pred vzniknutou ujmou na zdraví a ako sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili. Navrhovateľka pred úrazom pracovala u odporcu ako obsluha ďalekopisu resp. ako kľúčiarka, pričom po ukončení prácneschopnosti po pracovnom úraze opäť pokračovala v tej istej práci. Pracovný pomer nebol s navrhovateľkou ukončený v dôsledku jej zdravotných problémov, ale v dôsledku zrušenia jej pracovného miesta. Navrhovateľke nezostali po utrpenom pracovnom úraze žiadne trvalé . Duševné poruchy, ktorými navrhovateľka trpí nie je možné považovať za dôsledok utrpeného pravoného úrazu a teda za ne nie je možné poskytnúť ani odškodnenie v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd má teda za to, že pracovného úrazu nemajú negatívny vplyv na uplatnenie sa navrhovateľky v pracovnej oblasti, kedže jej možnosti uplatnenia sa v pracovnom živote boli značne obmedzené už pred úrazom a sú z veľkej časti dôsledkom jej závažných somatických problémov, ktorými trpela už pred úrazom. Súd tak v prípade odškodnenia za bolesť ako aj v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že nie je možné priznať navrhovateľke právo na mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že odporca plnil navrhovateľke titulom náhrady bolestného sumu 1.987,50 Sk, pričom táto suma zodpovedá 66,25 bodom a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 24.000,- Sk, teda sumu zodpovedajúcu 800 bodom, pričom z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že pracovného úrazu možno u navrhovateľky ohodnotiť iba 32 bodmi, pričom tomuto bodovému ohodnoteniu zodpovedá finančné odškodnenie vo výške 960,- Sk. Navrhovateľke teda už bolo poskytnuté odškodnenie, ktorého výška viac ako 27 násobne prevyšuje výšku odškodnenia, na ktoré mala navrhovateľka nárok podľa vyhlášky č. , napriek tomu, že pracovného úrazu takéto zvýšenie nijako neodôvodňujú.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa , keďže tieto boli hradené zo štátnych finančných prostriedkov.

O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa , odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach () obsahovať aj náležitosti podľa a

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.