Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-126-2004.pdf
PDF · 83.58 KB
No categories available
8C/126/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľky E. K., bytom T., H. XX,. proti odporcovi M. F., bytom T., P. P. XXX/XX,. o zaplatenie 30.734,25 Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 20.000,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Konanie v časti o zaplatenie 18 % úroku z omeškania zo sumy 30.734,25 Sk od 20.02.2003 do zaplatenia sa zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 30.734,25 Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 20.2.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľka uviedla, že u odporcu bola zamestnaná ako predavačka v bufete a dňa 30.1.2001 s jeho súhlasom prevzala od Ing. M. 20.000,-Sk, ktoré sa mu zaviazala vrátiť do dvoch mesiacov. Peniaze prevzala za účelom zaplatenia časti faktúry, ktorá bola vystavená na zaplatenie tovaru dodaného odporcovi a na tento účel ich aj použila. Ing. M. svoj dlh proti navrhovateľke úspešne uplatnil na súde a neskôr od navrhovateľky vymáhal v exekučnom konaní. Výška sumy, ktorú Ing. M. zaplatila, spolu s príslušenstvom predstavovala 30.734,25 Sk.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 8C/126/2004-23- zo dňa 1.12.2004, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom a nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľku nesplnomocnil na uzavretie žiadnej pôžičky, že navrhovateľka pri preberaní peňazí konala vo svojom mene a pôžička je teda súkromnou vecou navrhovateľky a p. M. a nijako nesúvisí s prevádzkou bufetu.
Pojednávaní, ktoré sa vo veci konali, sa odporca nezúčastnil. Predvolania na pojednávania mu boli riadne doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. S poukazom
na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Z oznámenia Obvodného oddelenia P. mal súd za preukázané, že odporca sa na adrese svojho bydliska zdržuje.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, odporu proti platobnému rozkazu, výsluchom navrhovateľky, oboznámením potvrdenia o pôžičke, poštových peňažných poukazov, upovedomenia o začatí exekúcie, výpisu zo S. S., faktúry č. 014248/00, spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/1123/2001, oznámenia súdneho exekútora JUDr. L. Ď. z 15.5.2007, výsluchom svedkov Ing. V. M. a J. K. a zistil tento skutkový stav :
Faktúrou č. 014248/00 zo dňa 8.12.2000 vyúčtoval dodávateľ T. Š. - S. odporcovi ako odberateľovi za dodanie tovaru 30.775,36 Sk s lehotou splatnosti do 15.12.2000. Na strane odporcu teda existovala povinnosť na plnenie v uvedenej výške.
Z potvrdenia o pôžičke, ako aj z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/1123/2001-31- zo dňa 27.5.2002 mal súd za preukázané, že navrhovateľka si dňa 30.1.2001 požičala sumu 20.000,-Sk od Ing. M. za účelom úhrady faktúry č. 014248/00 vystavenej T. Š. - S. za tovar dodaný odporcovi.
Svedok Ing. M. uviedol, že požičal navrhovateľke 20.000,-Sk, pričom sa jednalo o peniaze, ktoré slúžili na úhradu faktúry č. 014248/00 za dodaný tovar do prevádzky odporcu, kde navrhovateľka pracovala ako predavačka. Urobil tak po predchádzajúcom telefonickom dohovore s odporcom, ktorý ho požiadal, aby mu peniaze na zaplatenie faktúry požičal. Svedok uviedol, že vedel, že navrhovateľka si peniaze nepožičiava pre seba, ale že ich prevzala ako zamestnankyňa odporcu na uhradenie faktúry za dodaný tovar do prevádzky odporcu. Napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že navrhovateľka peniaza nepoužila pre seba, rozhodol sa pôžičku vymáhať súdnou cestou od navrhovateľky, nakoľko s ňou mal uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke a táto cesta na vymoženie dlhu sa mu zdala byť jednoduchšia ako dlh vymáhať priamo od odporcu.
Svedok J. K. uviedol, že stál vedľa navrhovateľky, keď navrhovateľka telefonovala s odporcom a pýtala sa ho na to, či si má od Ing. M. požičať peniaze na úhradu faktúry za dodávku tovaru do prevádzky odporcu. Svedok uviedol, že nakoľko stál tesne vedľa navrhovateľky, počul, ako jej odporca povedal, že peniaze si má od Ing. M. požičať.
Obaja svedkovia zhodne uviedli, že požičiavanie peňazí na zabezpečenie chodu prevádzky odporcu nebolo výnimočné a dochádzalo k nemu opakovane.
Z výpisu zo S. S. súd zistil, že dňa 30.1.2001, teda hneď v deň, v ktorý si navrhovateľka požičala 20.000,-Sk bola vložením hotovosti vo výške 30.775,40 Sk na účet dodávateľa T. Š. zaplatená faktúra č. 014248/00 v plnej výške.
Z výpovedí svedkov a zo vzájomnej súvislosti skutočností, že zaplatenie faktúry č. 014248/00 bolo účelom pôžičky zo dňa 30.1.2001, že faktúra bola zaplatená v ten istý deň ako si navrhovateľka požičala 20.000,-Sk, a že požičiavanie peňazí na prevádzku bufetu odporcu bolo obvyklé, mal súd za preukázané, že faktúra č. 014248/00 bola sčasti zaplatená navrhovateľkou, keď na jej zaplatenie použila sumu 20.000,-Sk ktorú si na tento účel požičala od Ing. M..
Súd ďalej zistil, že navrhovateľke bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/1123/01-31 zo dňa 27.5.2002, právoplatným dňa 26.6.2002, uložená povinnosť pôžičku 20.000,-Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 1.4.2001 do zaplatenia Ing. M. vrátiť a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.000,- Sk. Splnenie týchto povinností spolu s príslušenstvom bolo od navrhovateľky exekučne vymožené. Z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. L. Ď. súd zistil, že od navrhovateľky bola exekučne vymožená uvedená pohľadávka spolu s trovami exekúcie celkovo vo výške 27.600,-Sk.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 2. apríla 2007 vzala návrh v časti uplatneného úroku z omeškania od 20.2.2003 do zaplatenia späť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Pre späťvzatie návrhu čo do úroku z omeškania súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. V časti istiny 20.000,-Sk bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na strane odporcu existovala povinnosť zaplatiť dodávateľovi za dodaný tovar a túto povinnosť za neho sčasti splnila navrhovateľka, pričom sama voči dodávateľovi nemala žiadnu povinnosť plniť. Keďže navrhovateľka za odporcu plnila čo mal podľa práva plniť sám, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré musel vydať tomu na úkor koho ho získal, teda navrhovateľke. Vzhľadom na to súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 20.000,-Sk, teda celú sumu, ktorú zaplatila navrhovateľka za odporcu.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku presahujúcej 20.000,-Sk súd návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľka plnila za odporcu dlh vo výške 20.000,-Sk a odporca nie je povinný vydať viac ako týmto plnením získal. Vzhľadom na to nie je odporca povinný uhradiť navrhovateľke ani náklady tvorené úrokom z omeškania a trovami súdneho a exekučného konania, ktoré vznikli navrhovateľke v súvislosti s pôžičkou, ktorú si vzala za účelom úhrady odporcovho dlhu. Tieto náklady nie je odporca povinný uhradiť ani z iného titulu ako bezdôvodného obohatenia, nakoľko vznikli výlučne v dôsledku nesplnenia si povinnosti zo strany navrhovateľky tým, že svoj záväzok z pôžičky nesplnila včas.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali len čiastočný úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľka domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.