Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/633/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľov 1/ R. R., občana Slovenskej republiky, bytom T. G. M. XX,. T. T. a 2/ M. R., občianky Slovenskej republiky, bytom T. G. M. XX,. T. T., obaja zast. JUDr. Ľ. P., J. X,. T. proti odporcom 1/ Ing. Š. J., občanovi Slovenskej republiky, bytom I. XX,. T. a X/. Z. S., občianke Slovenskej republiky, bytom S. X,. T. T., obaja zast. Mgr. A. T., advokátkou, H. X,. P. XX,. T. T. o určenie zmeny hraníc a výmery pozemkov takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 2 860,- Sk k rukám Mgr. A. T., advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že parc. č. 311/12 - zastavané plochy k.ú. T. T. má výmeru 321 m2 a parc. č. 311/13 - zastavané plochy má výmeru 212 m2 s hranicami tak, ako budú určené v geometrickom pláne. Uviedli, že dielčou zmluvou z 30.8.1950, Čd 63/51 uzatvorenou A. N., rod. O. s E. B., rod. B. došlo k dohode o zlúčení a následnom rozdelení ich spoluvlastníctva k parcelám zapísaným v protokole č. 2417, parc. č. 311 - dom č. XX a dvor o výmere 1272 m2, k.ú. T. T.. Uvedenou zmluvou, na základe geometrického plánu došlo k dohode o rozdelení parciel tak, že A. N. sa stala výlučnou vlastníčkou parc. č. 311/1, 311/2 a E. B. sa stala výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel č. 311/3, 311/4, 311/5, 311/6, 311/7, 311/8, 311/9, 311/10, 311/11. Uvedeným geometrickým plánom bola vytvorená parcela č. 311/12, ktorá bola zapísaná (Čd 63/51) s pozemkom ako spoločný dvor a priechod. Dňa 15.12.1972 finančný odbor O. v T. doplnil svoje rozhodnutie zo dňa 10.11.1962 (č.j. F. XXX/XXX). tak, že na základe geometrického plánu č. 761-27-72 zo dńa 13.7.1972 nezákonne vytvoril parcelu č. 311/13 - zastavaná plocha o výmere 239 m2, ktorá vznikla z parc.č. 311/1 odčlenením časti „a“ o výmere 212 m2 a neoprávnene odčlenením časti „b“ o výmere 27 m2 od parc. č. 311/12 spoločný dvor. Uvedeným rozhodnutím sa Č.. Š. - P. Z. B., P. R. T. stal výlučným vlastníkom časti parcely č. 311/12 - spoločný dvor o výmere 27 m2. Rozpor s právnymi predpismi spočíva v tom, že štát nemal právo odčleniť od parcely od parc. č. 311/12 časť o výmere 27 m2, pretože táto bola v spoluvlastníctve viacerých osôb a nielen vo vlastníctve A. N., ktorej sa predmetné rozhodnutie týkalo. Poukázali na to, že ak chcel štát získať vlastníctvo k časti parc. č. 311/12 jej odčlenením mal vydať rozhodnutie týkajúce sa všetkých vlastníkov, doručiť im ho a len tak by sa stalo právoplatným titulom na zápis do katastra nehnuteľnosti. Rozhodnutím OS Trenčín sp. zn. , právoplatným 6.2.1992 boli vrátené právnym nástupcom pôvodného vlastníka parc.č. 311/1 D. M., rod. N. a E. K., rod. N. parc.č. 311/1 o výmere 296 m2 aj s 27 m2 z pôvodnej parcele č. 311/12. Následne v roku 2001 previedli menované svoje podiely v parcelách č. 311/1, 311/2, 311/13, 311/12 na odporcov 1/, 2/. Právny záujem na podanom návrhu osvedčovali navrhovatelia tým, že postupom štátu v rozpore s právnymi predpismi a následným vrátením majetku v rámci reštitučného konania a jeho ďalšieho prevodu navrhovatelia ako spoluvlastníci parc.č. 311/12 boli

neoprávnene poškodení zmenšením ich vlastníckych práv. Navrhovatelia súhlasili, aby súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania.

Odporcovia vo svojom vyjadrení k návrhu uviedli, že neuznávajú nárok navrhovateľov a nesúhlasia s tým, aby bolo návrhu vyhovené, nakoľko k parc.č. 311/13 o výmere 239 m2 riadne nadobudli vlastnícke práva. Poukázali na ust. - 51 z.č. (katastrálny zákon), ktoré upravujú konanie o určení priebehu hranice pozemkov a zverujú právomoc rozhodovať o tejto otázke v prvom stupni správe katastra ako orgánu verejnej správy. Zdôraznili, že pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že boli poškodení na svojom vlastníckom práve nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu v roku 1972 ide podľa nich skôr o nárok podľa reštitučných zákonov, ktorý bolo treba uplatniť. Nie je možné domáhať sa takýchto nárokov určovacou žalobou, nakoľko k uvedenej nehutľnosti platne nadobudli vlastnícke právo iné subjekty. Dodali, že nie je možné opomenúť, že navrhovatelia nadobudli spoluvlastnícke právo k parc.č. 311/12 o výmere 294 m2 kúpou až v roku 1993 a 1999 a po celú dobu existencie ich vlastníckeho práva sa výmera parcely nemenila. Nemohli tak byť poškodení na svojich vlastníckych právach rozhodnutím z roku 1972, keď ešte neboli vlastníkmi nehnuteľnosti s tým, že nemajú nárok domáhať sa, aby získali do vlastníctva viac ako kúpili a zaplatili. Odporcovia nadobudli vlastnícke právo k parc.č. 311/13 vkladom do Katastra nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy od predávajúcich, ktoré nadobudli vlastnícke právo v reštitučnom konaní. Oba tituly nadobudnutia neboli relevantným spôsobom spochybnené a i v prípade, že by boli z nejakého dôvodu neplatné, existuje tu nepretržitá oprávnená držba po dobu viac ako 10 rokov u odporcov a ich právnych predchodcov. Odporcovia sú spoluvlastníkmi parc.č. 311/13, keď toto vlastnícke právo riadne nadobudli v súlade so zákonom a akákoľvek zmena hranice pozemkov takým spôsobom, že by sa zmenšila výmera tejto parcely by bola zásahom do ich vlastníckeho práva a to odňatím vlastníckeho práva v časti nehnuteľnosti bez náhrady, čím by im nepochybne vznikla škoda. Odporcovia oznámili súdu, že nemajú námietky voči tomu, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením Dielčej zmluvy zo dňa 30.8.1950, vrátane geometrického plánu č.j. 66/50 zo dňa 29.6.1950, výmeru M. v T. T. Čd 63/51, uznesenia Okresného súdu v Trenčíne z roku 1950 Čd 63/51, vrátane Knihovnej žiadosti Čd 63/50 zo dňa 11.11.1950, geometrického plánu zo dňa 13.7.1972, kópie katastrálnej mapy zo dňa 27.1.1999, výpisu z LV č. 39 k.p. T. T. zo dňa 27.6.2001, výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 644 a 641, k.ú. T. T., výpisu z LV č. 482 k.ú. T. T., oznámenia O. v T. o začatí zlúčeného územného a stavebného konania zo dňa 15.4.2002, obsahu pripojeného spisu tun. súdu 8C/1241/91 a ostatného obsahu spisu horeuvednej sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -19 zo dňa 20.12.1991, právoplatným dňa 6.2.1992 bola Ing. D. M., rod. N. a Ing. E. K. vydaná parc. č. 311/13 vo výmere 239 m2, zapísaná na LV č. 483, k.ú. T. T. a to každej v jednej polovici.

Z výpisu LV č. 39, k.ú. T. T. súd zistil, že navrhovatelia sú spoluvlastníci parc.č. 311/12 o výmere 294 m2 v podiely 6/24 na základe kúpnopredajnej zmluvy N 273/93 a kúpnej zmluvy N 196/99.

Z výpisu LV č. 482, k.ú. T. T. bolo zistené, že odporcovia sú spoluvlastníci parc.č. 311/1 - zastavané plochy o výmere 84 m2, 311/13 - zastavané plochy o výmere 239 m2 každý v podiele 1 na základe kúpnopredajnej zmluvy N 123/2001, NZ 128/2001 zo dňa 25.5.2001.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu len za podmienky, že na takom určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov práve a len navrhovaným určením. Vo všeobecnosti

platí, že ak žaloba neslúži potrebám života alebo ak má navrhovateľ inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne prípustná a preto ju treba zamietnuť. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti tvrdiť a preukázať, že na navrhovanom určení je v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ktorý je ohrozením postavenia navrhovateľa v právnom vzťahu a ktorý nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom, len určovacou žalobou. V predmetnej právnej veci súd mal za to, že navrhovatelia neosvedčili, že by boli akokoľvek poškodení zmenšením ich vlastníckych práv rozhodnutím z r. 1972, teda pred nadobudnutím ich vlastníckeho práva a určenie, ktorého sa podanou žalobou domáhajú nie je spôsobilé privodiť im priaznivejšie právne postavenie, ani odstránenie následkov porušenia práva, ani dosiahnutie zväčšenia rozsahu ich vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe toho súd mal za to, že navrhovatelia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a preto ich návrh ako procesne neprípustný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania vo výške 2 860,- Sk za odmenu za právne služby (2 x právny úkon - príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu po 1 298,- Sk + 2 x režijný paušál po 128,- Sk).

Vzhľadom k tomu, že účastníci súhlasili s konaním bez nariadenia pojednávania a súd mal na základe predložených listinných dôkazov potrebné množstvo informácii na to, aby mohol rozhodnúť vo veci, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, rozhodol teda v zmysle bez vykonaného pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).