Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-27-2006.pdf
PDF · 126.47 KB
No categories available
20C/27/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. V. Š. - V. P., N. XXXX/XX,. P., IČO XXXXXXXX,. zastúpený JUDr. J. P., advokátkou so sídlom v B., M. X,. proti odporcom: 1/ JUDr. D. M., N. Ú., M. N.. č. XX,. T., zastúpený JUDr. S. A., advokátkou so sídlom v T., P. XX, 2/ S. R. zastúpená M. S., Ž. N.. XX,. B., v konaní o zaplatenie 559.200,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v prvom rade v plnom rozsahu zamieta.
II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v druhom rade v plnom rozsahu zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby zaviazal odporcov v prvom a druhom rade povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 449.400,-Sk s 13% úrokom z omeškania od 27.10.2005 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že dňa 24.5.1999 spísal notár JUDr. D. M., Notársku zápisnicu N 137/99, NZ 134/1999 ktorá mala pre neho slúžiť ako exekučný titul, ktorým Ing. M. L. prevzal záväzok na zaplatenie istiny vo výške 200.000,-Sk s príslušenstvom, vyplývajúci zo Zmluvy o faktoringu číslo 2105991. Vzhľadom k tomu, že Ing. L. svoj záväzok nesplnil, podal 8.11.1999 návrh na exekúciu. Dňa 19.12.2002 Okresný súd Trenčín vydal poverenie k exekúcií. Do vydania poverenia sa povinný zbavil akéhokoľvek majetku. Dňa 20.08.2004 podal na exekučný úrad ďalší návrh na exekúciu, na majetok ručiteľa - T., s.r.o., T.. Súd uznesením zo dňa 13.9.2004 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie v časti príslušenstva zamietol, čo odôvodnil tým, že v článku 1 notárskej zápisnice je ako predmet na čas plnenia uvedená suma 200.000,-Sk splatná 24.08.1999, ktorú je povinný zaplatiť dlžník Ing. M. L.. Povinný, ktorý bol v predmetnom exekučnom konaní ručiteľ dlžníka Ing. M. L. v článku 4 notárskej zápisnice vyhlásil, že súhlasí, aby sa Notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu. V exekučnom titule však notár v rozpore so zákonom neuviedol ako exekučný titul príslušenstvo pohľadávky. Odkázal iba na Zmluvu o faktoringu, ktorá však napriek tomu, že je súčasťou notárskej zápisnice, nie je exekučným titulom. Z tohto dôvodu, z hľadiska povinného, bol záväzok vymedzený len istinou, t.j. sumou 200.000,-Sk bez príslušenstva. Krajský súd Uznesenie Okresného súdu Trenčín potvrdil. Notár nesprávne spísanou zápisnicou zmaril možnosť exekučne vymáhať dlh a jeho nesprávny postup je nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. s právom na náhradu škody a ušlého zisku. Navrhovateľ škodu vyčíslil sumou 449.400,-Sk, ktorá mu vznikla za obdobie od 25.8.1999 do 1.10.2004. V návrhu ďalej uviedol, že zodpovednosť štátu je daná podľa § 2, § 9 Zákona číslo 323/1992 Zb., § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990 Zb. a § 18 Zákona číslo 58/1969 Zb. a zodpovednosť notára podľa § 40 Zákona číslo 323/1992 Zb. Po doručení vyjadrenia odporcu v prvom rade vo svojom stanovisku zo dňa 19.12.2006 uviedol, že škoda mu vznikla až na základe toho, že súd posúdil, že spôsob uvedenia úrokov v notárskej zápisnici, nie je exekučným titulom a to v rozhodnutí Okresného súdu v Trenčíne Er 2276/04, Ex 256/2004 Z 3.9.2004 a v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne CoE/153/2004 Z 12.9.3005. Nárok si žalobou uplatnil 8.2.2006,
t.j. v rámci dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. K výške úrokov uviedol, že táto je vypočítaná v zmysle Zmluvy o faktoringu číslo 2105991 zo dňa 21.5.1999 článku 1 bod 6. Odo dňa 24.09.1999 do dňa, kedy istinu vymohol exekútor, prešlo 1864 dní, pričom pri úroku 0,15% denne je za jeden deň omeškania čiastka 300,-Sk. Pri omeškaní 1864 dní je výška istiny 559.200,-Sk. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.207 uviedol, že istina bola vymožená dňa 1.10.2004.
Podaním zo dňa 19.12.2006, ktoré bolo doručené súdu 22.12.2006 žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu tak, že odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200, -Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením zo dňa 24.1.2007 súd pripustil zmenu petitu návrhu tak ako to navrhovateľ žiadal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2007.
Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne žiadala súd aby pripustil zmenu petitu návrhu s tým, že žiadala, aby súd rozhodol tak, že odporca v prvom rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200,-Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku alebo odporca v druhom rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 559.200,-Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O zmenu petitu požiadala z dôvodu, že sa stotožnila s nárokom odporcu v druhom rade, že nejde o solidárnu zodpovednosť. Súd zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007, za prítomnosti účastníkov, právnych zástupcov a povereného zástupcu odporcu v druhom rade pripustil.
Odporca v prvom rade žiadal žalobu ako bezdôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáha nahradenia škody, ktorá mu mala vzniknúť z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť pri spisovaní notárskej zápisnice dňa 24.5.1999. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola uplatnená po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Uviedol, že v konkrétnom prípade žalobca tvrdí, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom, ktorý mal urobiť v zápisnici zo dňa 24.5.1999 tým, že do tejto zápisnice nezahrnul právo žalobcu na úroky z omeškania. V zmysle § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, žalobca mohol uplatniť na súde svoj nárok na náhradu škody v trojročnej objektívnej lehote, teda najneskôr dňa 24.5.2002. Súčasne poprel vznik škody ako i jeho zodpovednosť, či porušenie akejkoľvek povinnosti. Notárskou zápisnicou osvedčoval prejav vôle, a to vyhlásenie účastníkov tejto zápisnice. Tí vyhlásili, že súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre výkon rozhodnutia, resp. exekúciu. Zápisnica odkazuje na Zmluvu o faktoringu zo dňa 21.5.1999 číslo 2105991, ktorej predmetom podľa článku 1 bod 2 bolo prevzatie budúceho záväzku spočívajúceho v povinnosti budúcej úhrady za plnenie dodávateľa. Preberaný záväzok bol špecifikovaný v objednávke zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. Prevzatý budúci záväzok sa mal podľa tejto zmluvy zaistiť notárskou zápisnicou. Predmetom prebratia budúceho záväzku však nebolo príslušenstvo. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu zmluvy o faktoringu, z článku 1 bod 5 tejto zmluvy. Ani jeden z účastníkov nenamietal znenie notárskej zápisnice, napriek tomu, že išlo o ich vyhlásenie. Tiež poukázal na to, že úroky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nie sú škodou ale príslušenstvom k istine a nič nebránilo k tomu, aby ten, kto má na ne nárok (otázkou ostáva, či je to vôbec žalobca) sa domáhal ich zaplatenia od dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania. Namietal správnosť vypočítania výšky úrokov. Dal do pozornosti, že je potrebné rozlišovať medzi úrokom a poplatkom z omeškania, poukázal na skutočnosť, že predmetnom zmluvy o faktoringu je poplatok z omeškania a nie úrok. Podľa Obchodného zákonníka bol úrok 13%, podľa Občianskeho zákonníka úrok bol dvojnásobkom diskontnej sadzby, ktorá bola 3,5%, teda 7%, pričom navrhovateľ žiada 54% ročný úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v druhom rade žiadal žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že notár je nezávislý nositeľ verejného úradu, ustanovený štátom, aby vykonával činnosť v rozsahu stanovenom zákonom. Notár, ktorého už raz minister spravodlivosti vymenoval, v dobe vymenovania spĺňal všetky kvalifikačné predpoklady, bez ktorých by k vymenovaniu vôbec nebolo došlo. Na základe vymenovania získal časovo neobmedzenú licenciu, ktorá ho oprávňuje vykonávať činnosť v rozsahu stanovenom zákonom. Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich
vykonanie (§ 4 ods. 2 Zákona číslo 323/1992 Zb.). Podľa § 12 ods. 1 písm.d/ notár môže vykonávať notársku činnosť, len ak uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti. Poukázal na § 40 ods. 1 Zákona číslo 323/1992 Zb. , podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec. V súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona osobitným zákonom v tomto prípade je Zákon číslo 514/2003 Z z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nie zákon číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym právnym postupom. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie s tým, že neuznáva právny titul žaloby navrhovateľa podľa zákona číslo 58/1969 Zb., nakoľko posúdenie vecnej stránky notárom spísanej zápisnice nie je možné posudzovať podľa tohto zákona. Ďalej uviedol, že žalobca mal možnosť pri spísaní notárskej zápisnice ním uvádzanú skutočnosť namietať, prípade samotne žalovať svoj nárok voči druhému účastníkovi Zmluvy o faktoringu, žalobou o zaplatenie úroku z omeškania. Namietal premlčanie. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. poukázal v súvislosti s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľa, že notárska zápisnica je nezákonná, v rozpore so zákonom, na skutočnosť, že ak by právna zástupkyňa navrhovateľ uplatňovala náhradu škody týmto titulom, toto rozhodnutie by najskôr muselo byť zrušené. V tejto súvislosti poukázala na § 1 a § 4 Zákona číslo 58/1969 Zb.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s návrhom, so stanoviskom navrhovateľa zo dňa 19.12.2006, s vyjadreniami odporcu v prvom rade, zo dňa 13.11.20906 a zo dňa 23.3.2007, s vyjadreniami odporcu v druhom rade zo dňa 16.11.2006 a 18.12.2006, s Notárskou zápisnicou spísanou JUDr. D. M., notárom so sídlom v T., N/137/99, NZ/134/1999, so Zmluvou o faktoringu číslo 2105991, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 23Er 2276/2004, s výpisom so Živnostenského registra navrhovateľa, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 21.5.1999 firma Ing. V. Š. - C. so sídlom N. XXXX/XX,. XXX. XX. P. - ako faktor a firma Ing. M. L., so sídlom B. XX,. XXX. XX. T. ako klient, uzatvorili Zmluvu o faktoringu číslo 2105991, podľa článku 1 ktorej predmetom tejto zmluvy bolo prevzatie budúcich záväzkov klienta voči jeho dodávateľovi. V zmysle článku 1 bod 2 tejto zmluvy, faktor v plnom rozsahu preberá od klienta jeho budúci záväzok, povinnosť budúcej úhrady za plnenie dodávateľa. Preberaný záväzok je špecifikovaný v objednávke klienta P 085/99 zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. V zmysle článku 1 bod 5, budúci záväzok sa zaisťuje notárskou zápisnicou s exekučným titulom. V zmysle článku 1 bod 6, tieto zmluvné strany sa spolu dohodli na tom, že záväzok klienta vo výške 200.000,-Sk je splatný 24.augusta 1999. V prípade, že klient bude v omeškaní, poplatok z omeškania nesplatenej istiny v stanovenom termíne je 0.15% denne z dlžnej čiastky.
Z notárskej zápisnice N 137/99, NZ 134/1999 napísanej notárom JUDr. D. M., so sídlom v T., dňa 24.5.1999 súd zistil, , že k notárovi sa dňa 24.5.1999 dostavili Ing. M. L., bytom T. B. XX. a za spoločnosť T., spol. s r.o. so sídlom T., K. XX,. konateľ spoločnosti Ing. D. Ž., ktorí notára požiadali aby do notárskej zápisnice osvedčil vyhlásenie o súhlase dlžníka a ručiteľa s exekúciou. Ing. M. L. prehlásil, že dňa 24.5.1999 uzavrel s Ing. V. Š. - C., IČO XXXXXXXX. P., N. XXXX/XX, Zmluvu o faktoringu číslo 2105991, predmetnom ktorej je prevzatie budúcich záväzkov z firmy Ing. M. L. s predpokladaným limitom 200.000,-Sk voči jeho dodávateľom firmou Ing. V. Š. - C.. Súčasne sa zaviazal prevzatý záväzok v sume 200.000,-Sk s prísl. splatiť dňa 24.8.1999 za podmienok uvedených v Zmluve o faktoringu, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Zo zmluvy o faktoringu je oprávnenou osobou Ing. V. Š. - C.. Ing. M. L. výslovne vyhlásil, že ak dôjde k plneniu zo strany oprávnenej osoby, súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku. Podľa článku 4 notárskej zápisnice, pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy o faktoringu uvedená v bode 1 notárskej zápisnice, je zabezpečená ručiteľskou zmluvou uzavretou medzi Ing. V. Š. - C. a spoločnosťou T. spol. s r.o. V zmysle článku 4 notárskej zápisnice, ručiteľ a povinná osoba uzatvárajú podľa § 256 Občianskeho súdneho poriadku dohodu o prevzatí povinnosti povinnej osoby ručiteľom, ak by z jeho strany nedošlo k splneniu dlhu vzniknutého zo Zmluvy o faktoringu číslo 2105991. Ručiteľ vyhlásil, že v takomto prípade súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 23Er/2276/2004 súd zistil, že navrhovateľ ako oprávnený proti povinnému T. spol. s r.o., dňa 19.8.2004 podal na E. Ú. T. návrh na exekúciu za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, istiny v celkovej výške 200.000,-Sk a dohodnutého poplatku z omeškania vo výške 0,15% denne zo sumy 200.000,-Sk, t.j. 300,-Sk denne od 25.8.1999 až do zaplatenia, na základe exekučného titulu, Notárskej zápisnice zo dňa 24.5.1999, číslo N 137/1999, NZ 134/1999. Okresný súd Trenčín po odstraňovaní vád dňa 13.9.2004 vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 200.000,-Sk a Uznesením zo dňa 13.9.2004 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie poplatku z omeškania, vo výške 0,15% denne zo sumy 200.000,-Sk od 25.8.1999 do zaplatenia zamietol. Poukázal na skutočnosť, že súd je v exekučnom konaní viazaný len exekučným titulom, ktorým je v tomto prípade notárska zápisnica a nie zmluva, a to ani v tom prípade, že na ňu notárska zápisnica odkazuje. V článku 1 notárskej zápisnice je ako predmet a čas plnenia uvedená suma 200.000,-Sk, ktorá je splatná 24.8.1999, ktorú je povinný zaplatiť dlžník Ing. M. L.. Povinný v tomto exekučnom konaní ako ručiteľ dlžníka Ing. M. L., v článku 4 notárskej zápisnice vyhlásil, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Z.z. a to na celý majetok ručiteľa. Vzhľadom na to, že v exekučnom titulom je ako predmet plnenia uvedená len suma 200.000,-Sk, súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, na vymoženie 200.000,-Sk. Nakoľko požadovaný úrok z omeškania nebol zahrnutý do exekučného titulu, v tejto časti žiadosť o uvedenie poverenia zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 17CoE 153/04, zo dňa 12.9.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2005.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha aby súd uložil odporcovi v prvom rade povinnosť zaplatiť mu sumu 559.200,-Sk alebo odporcovi v druhom rade zaplatiť mu sumu 559.200,- Sk titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal odporca v prvom rade dopustiť pri spisovaní Notárskej zápisnice, dňa 24.5.1999. Žaloba smeruje proti odporcovi v prvom rade, notárovi, ktorý spisoval notársku zápisnicu a proti odporcovi v druhom rade - S., zastúpenej M. S. S. z dôvodu, ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu, že nesprávny úradný postup, ktorý vidí v tom, že nesprávne spísanou notárskou zápisnicou zmaril odporca v prvom rade možnosť exekučne vymáhať dlh, je nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 58ú1969 Zb. s právom na náhradu škody a ušlého zisku, pričom poukazuje na ustanovenie § 2 Zákona číslo 323/1992 Zb., § 9 Zákona číslo 323/1992 Zb., § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990 Zb. a § 18 Zákona číslo 58/1969 Zb. V súvislosti so zodpovednosťou notára poukazuje na § 40 Zákona číslo 323/1992 Zb. V stanovisku zo dňa 22.12.2006 uvádza, že svoj nárok voči odporcovi v prvom rade uplatňuje práve v zmysle tohto ustanovenia, podľa ktorého notár zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí svojou činnosťou. Tiež v tomto tvrdí, že voči odporcovi v druhom rade si uplatnil nárok s poukazom na to, že činnosť notára je štátom určenou činnosťou, jeho rozhodnutie je úradným rozhodnutím a preto štát vykonáva nad jeho činnosťou dohľad. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že náhradu škody voči notárovi uplatňuje podľa § 40 Zákona o notároch a notárskej činnosti a voči S. R. podľa § 18 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. Odporcovia v prvom a druhom rade okrem iných skutočností, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach, namietali premlčanie.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Z ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa účastník v občianskom súdnom konaní dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo, resp. nárok, priznať. Subjektívna doba je dvojročná a môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčanej doby, ktorú nemožno prekročiť. Objektívna premlčacia doba začne zásadne plynúť od škodnej udalosti. Navrhovateľ tvrdí, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom odporcu v prvom rade, ktorý mal urobiť tým, že do notárskej zápisnice nezahrnul
jeho právo na úroky z omeškania. Po tom, čo odporca v prvom rade namietal premlčanie, navrhovateľ vo svojom stanovisku zo dňa 19.12.2006 uviedol, že k vzniku škody prišlo nie spísaním notárskej zápisnice, pretože táto bola spísaná na zabezpečenie jeho záväzku ako podklad pre exekučný titul, ale až rozhodnutím súdu , ktorým mu nepriznal nárok na zaplatenie úrokov. Keďže v zápisnici bola uvedená istina aj s príslušenstvom, nemohla mu škoda vzniknúť pri jej spísaní. Škoda mu vnikla až na základe toho, že súdy v rozhodnutiach Okresného súdu Trenčín, sp.zn. Er 2276/2004 z 3.9.2004 a v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín 17CoE/153/2004 z 12.9.2005 posúdili, že takýto spôsob uvedenia úrokov nie je exekučným titulom.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu súd porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škoda vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti, t.j. úkonu, ktorý je v rozpore so všeobecným právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym úkonom alebo opomenutím.
V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom notára. Uvádza, že keby bol správne spísaný exekučný titul, pri správnom spísaní notárskej zápisnice, by získal od povinnej osoby čiastku, ktorú „uznala“ v notárskej zápisnici. Z jeho tvrdení je zrejmé, že škodu si uplatňuje v nadväznosti na porušenie právnej povinnosti notára.
Škoda vzniká ako bolo uvedené, v nadväznosti na porušenie právnej povinnosti. Ak sa mal dopustiť porušenia právnej povinnosti notár, je absurdné tvrdenie navrhovateľa v jeho vyjadrení zo dňa 19.12.2006, že škoda mu vznikla až na základe toho, že súd, či okresný súd, či krajský súd, posúdil, že spôsob vymedzenia úrokov v notárskej zápisnici nie je exekučným titulom. Škoda vzniká iba v dôsledku porušenia právnej povinnosti, nie v dôsledku iných skutočností a vo vzťahu k žalobe uplatňovanej navrhovateľom voči odporcovi v prvom a voči odporcovi v druhom rade nemohla vzniknúť ani v dôsledku toho, že súd posúdil, že spôsob uvedenia úrokov v notárskej zápisnici nie je exekučným titulom.
Pokiaľ by vôbec došlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu v prvom rade a v dôsledku tejto skutočnosti i k vzniku škody, stalo by sa tak 24.5.1999. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 a § 106 ods. 2 navrhovateľ mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči odporcovi v prvom rade najneskôr v trojročnej objektívnej lehote, t.j. najneskôr dňa 24.5.2002. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi v prvom rade po uplynutí premlčacej lehoty, súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v prvom rade zamietol.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona číslo 347/1990 Zb., platného v čase spisovania notárskej zápisnice, M. S. S. R. je ústredným orgánom štátnej správy S. R. pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny dohľad. M. S. S. R. zabezpečuje zastupovanie S. R. v Európskej komisii pre ľudské práva a na Európskom súde pre ľudské práva.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1,2 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1,2 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1,2,3 Zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Odporca v druhom rade, rovnako ako odporca v prvom rade, namietal premlčanie. V zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona číslo 58/1969, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa , keď sa poškodený dozvedel o škode, podľa ods. 2 za 10 rokov odo dňa , keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie. Podstatné pre posúdenie otázky premlčania v danom prípade je preukázanie skutočností, kedy sa navrhovateľ dozvedel „o škode“. Navrhovateľ túto skutočnosť nepreukazoval. Z jeho podaní a výpovede je zrejmé, že sa tak stalo po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní 23Er/2276/2004, ktorým Krajský súd potvrdil Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie poplatku z omeškania vo výške 0,15% denne zo sumy 200.000,-Sk od 25.8.1999 do zaplatenia. Je logické, že najneskôr sa mohol dozvedieť o údajnej škode pri doručení rozhodnutia Krajského súdu. Nárok navrhovateľa by teda s poukazom na ustanovenie § 22 Zákona číslo 58/1969 Zb. zrejme premlčaný nebol, za predpokladu, že by vôbec tento zákon na danú vec bolo možné aplikovať a súčasne za predpokladu, že by vôbec k nejakej škode bolo došlo.
Skutočnosť, že podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona číslo 347/1990 Zb., platného v čase spísania notárskej zápisnice, je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ústredným orgánom štátnej
správy SR pre súdy a väzeňstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny dohľad neznamená, že S. R. zodpovedá za škodu spôsobenú notárom.
Zákon č. 58/1969 Zb. platný v čase spisovania notárskej zápisnice, na ktorý poukazoval navrhovateľ, o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v § 1 vymedzoval zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a v § 18 zásady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Notár v čase spisovania zápisnice nebol ani štátnym orgánom, ani orgánom spoločenskej organizácie. Notár keď teda v čase spisovania notárskej zápisnice, kedy platil zákon č. 58/1969 Zb. nebol v postavení a nevykonával činnosť, ktorú vymedzoval tento zákon ako predpoklad pre možnosť uplatnenia zodpovednosti štátu za škodu podľa tohto zákona. Jeho postavenie a činnosť a dokonca i samosprávu v čase spisovania notárskej zápisnice upravoval i v súčasnosti upravuje zákon číslo 323/1992 Zb. V ustanovení § 40 tohto zákona je vymedzená i zodpovednosť notára za škodu a to tak, že notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou a podľa tohto zákona. Za splnenia určitých okolností možným prípadom, kedy by pripadala do úvahy zodpovednosť Slovenskej republiky za nesprávny úradný postup notára, či nezákonné rozhodnutie, by mohol byť prípad, kedy by notár spôsobil škodu nezákonným rozhodnutím, či nezákonným úradným postupom pri vykonávaní činnosti na ktorú bol poverený súdom. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 tvrdila, že notárska zápisnica bola nezákonná, spísaná v rozpore s exekučným poriadkom, pre uplatnenie náhrady škody týmto titulom na súde je potrebné v súlade s § 9 Zákona číslo 58/1969 predbežné prerokovanie nároku.
S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že nárok navrhovateľa voči odporcovi v druhom rade nie je dôvodný.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v druhom rade v jeho vyjadrení zo dňa 16.11.2006, že osobitným zákonom v tomto prípade je zákon číslo 514/2003 Z.z., tento zákon nadobudol účinnosť 1.júla 2004. I keď právna zástupkyňa odporcu v druhom rade na pojednávaní konanom dňa 28.3.2007 súvislosti, v akých na túto skutočnosť odporca poukazoval ozrejmila, súdu sa javí za potrebné uviesť nasledovné: Vychádzajúc z § 27 - prechodných ustanovení, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zistených skutočností, nie je možné aplikovať tento zákon, keď k navrhovateľom uvedenému nezákonnému postupu malo dôjsť podľa neho pri spisovaní notárskej zápisnice.
Podľa názoru súdu navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody. I vo svojom stanovisku vyčísľuje úroky z omeškania, v návrhu tvrdí, že pri správnom spísaní notárskej zápisnice by získal od povinnej osoby čiastku, ktorú uznala v notárskej zápisnici a to dlžnú čiastku s dohodnutým príslušenstvom. Túto skutočnosť tiež nepreukázal.
Škoda v danom prípade by bola majetková ujma. Podľa názoru súdu o majetkovej ujme nie je možné hovoriť, keď navrhovateľ nevyužil zákonom dané možnosti a nedomáhal sa riadnou žalobou zaplatenia príslušenstva od dlžníka. Nárok na priznanie úroku, či poplatku z omeškania, navrhovateľ si sám musí ujasniť o čo vlastne ide, stále existuje. Navrhovateľ sa ho mohol deň nasledujúci po uplynutí lehoty na zaplatenie záväzku, teda od 25.8.1999 kedykoľvek domáhať na súde. Je pritom irelevantná skutočnosť, či pritom druhý účastník zmluvy o faktoringu má alebo nemá nejaký majetok. Napriek tomu, že nárok navrhovateľa voči odporcovi v prvom rade je premlčaný, pričom uplatnený návrh nie je dôvodný ani voči odporcovi v druhom rade z už uvedených dôvodov, súd poukazuje i na tú skutočnosť, že notár osvedčoval prejav vôle - vyhlásenie účastníkov v notárskej zápisnici, pričom títo vyhlásili, že súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre výkon rozhodnutia, resp. exekúciu.
Zápisnica, tak ako uvádza zástupkyňa odporcu v prvom rade, skutočne odkazuje na Zmluvu o faktoringu zo dňa 21.5.1999 číslo 2105991. Podľa článku 1 bod 2 Zmluvy o faktoringu, bolo prevzatie budúceho záväzku spočívajúceho v povinnosti budúcej úhrady za plnenie dodávateľa, ktorý bol špecifikovaný v objednávke zo dňa 14.5.1999 s predpokladaným limitom 200.000,-Sk. Podľa tejto zmluvy sa mal notárskou zápisnicou zabezpečiť prevzatý budúci záväzok. Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu zmluvy, predmetom prevzatia budúceho záväzku však nebolo príslušenstvo. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vyhlásenia realizovaného v notárskej zápisnici. Ani jeden z účastníkov znenie notárskej zápisnice nenamietal.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa voči odporcom v prvom a druhom rade zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)