Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/61/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Podmajerskou, v právnej veci navrhovateľa: R. K., bytom D. XX,. B., zastúpeného: J.. J. H., advokát, AK T. XX. XX,. B., proti odporcovi: Ž. S. R., B., K. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie neplatnosti výpovede a o mzdové nároky, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 30.10.2002, doručený súdu dňa 31.10.2002, z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III náhradu trov štátu vo výške 1.471,50 Sk a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 31.10.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil neplatnosť výpovede zo dňa 2.9.2002, danej mu odporcom podľa ustanovenia . V návrhu ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať a zároveň ho zaviazal po skončení práceneschopnosti k povinnosti vyplácať mu náhradu mzdy vo výške doterajšieho priemerného zárobku.

Návrh odôvodnil tým, že odporca mu rozhodnutím zo dňa 2.9.2002, doručeným mu dňa 19.9.2002, dal výpoveď podľa ust. pre údajnú nehodu pod vplyvom alkoholu, ku ktorej došlo dňa 18.7.2002. Namietal, že výpoveď mu zamestnávateľ doručil po lehote určenej v ust. odvíjajúc sa od úvahy, že dvojmesačná lehota podľa citovaného ustanovenia začala odporcovi plynúť dňa 19.7.2002 a skončila dňa 18.9.2002; v tejto súvislosti poukazoval na to, že dôvod výpovede zistili orgány ŽSR už dňa 18.7.2002. Údajnú nehodovú udalosť nezapríčinil a dňa 18.7.2002 k takto označenej udalosti nedošlo. Nie je pravdou odporcom tvrdená okolnosť, že zo Ž. S. S. odišiel

- 2 -

navrhovateľ bez Rozkazu na odchod, čomu svedčí i to, že mu bol vydaný podpísaný Všeobecný rozkaz, ktorého jeden exemplár doručil pred odchodom vlaku R. V.. Do stanice D. N. vlak riadne prišiel a zastavil, a ak by vlak odišiel zo stanice S. bez riadnej výpravy, bol by zastavený na najbližšom návestidle - v tomto prípade pred vchodovým návestidlom do stanice D. N.. Poukazoval na to, že na Ž. pracuje XX rokov, vždy pracoval svedomite, dodržiaval pracovný čas a chránil majetok zamestnávateľa. Dňa 18.7.2002 vypil po obede dve pivá, bolo to po pracovnom čase. Urobil chybu v tom, že nariadenú jazdu do stanice D. N. neodmietol a vyšiel zamestnávateľovi v ústrety.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že pri doručovaní výpovede zo dňa 2.9.2002 nebola zo strany zamestnávateľa akceptovaná zákonom určená dvojmesačná lehota, ktorá začala plynúť dňa 18.7.2002 a skončila dňa 18.9.2002. Nerozporoval okolnosť, že dňa 18.7.2002 navrhovateľ po skončení pracovnej doby vypil dve pivá a následne po vyzvaní zamestnávateľa previezol pracovný vlak. Vo vzťahu k požitiu alkoholu mal za to, že nebolo potrebné šetrenie ďalšieho iného orgánu a porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom týmto konaním bolo zistené okamžite po nehodovej udalosti, t. zn. dňa 18.7.2002. Pri udalosti dňa 18.7.2002 nedošlo k žiadnemu stretu vlakov a ani k žiadnej inej nehodovej udalosti a je sporné, či k vypraveniu pracovného vlaku došlo na základe písomného, resp. ústneho pokynu. Odporca jednal v danom prípade disproporčne v porovnaní s konaním policajných orgánov, ktorí konanie navrhovateľa posúdili ako priestupok, za ktorý mu uložili blokovú pokutu.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že dňa 18.7.2002 cca o 15,00 - 15,30 hod. sa z telefonického rozhovoru s I.. G. dozvedel, že na trati S. - P., kde zamestnanci M. O. B. vykonávali počas výluky traťovej koľaje vkladanie mostného provizória, došlo k nehodovej udalosti. Výluka prebiehala podľa schváleného Rozkazu o výluke č. 256 s ukončením o 14,00 hod. Zamestnanci pracujúci vo výluke podliehajú kompetencii vedúceho prác, ktorý je jediný oprávnený zamestnancom zahajovať a i ukončovať pracovnú dobu. Pred začatím výluky sú všetci zamestnanci upovedomení o svojich pracovných činnostiach počas výluky. Navrhovateľ mal dňa XX.X.XXXX vykonať ako poslednú pracovnú úlohu zabezpečiť prepravu pracovného vlaku, ktorého bol vlakvedúcim, zo stanice S. do stanice Z. N. S.. Doklad o prešetrení celej udalosti obdržal zamestnávateľ dňa 14.8.2002. Dňa 20.8.2002 bola na úrovni riaditeľa Odboru bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR prerokovaná nehodová udalosť ku ktorej došlo dňa XX.X.XXXX v Ž. S. S. - P.. Rozhodnutie a záver z prešetrenia nehodovej udalosti bol doručený riaditeľovi Mostného obvodu Bratislava dňa 30.8.2002. Výpoveď zo dňa 2.9.2002 nemohla byť navrhovateľovi doručená na pracovisku, keďže tento bol už v tom čase práceneschopný a zamestnávateľ pristúpil k doručovaniu v mieste trvalého bydliska navrhovateľa. I napriek tomu, že sa odporca pokúsil navrhovateľovi doručiť výpoveď v mieste jeho trvalého bydliska, kde sa mal ako práceneschopný zdržiavať, ani dňa 13.9.2002 a ani dňa 16.9.2002 sa tento neozval a oba pokusy o doručenie výpovede svojim konaním zmaril. Dňa 16.9.2002 bola preto výpoveď zaslaná navrhovateľovi poštou s doručenkou do vlastných rúk, ktorú prevzal až dňa 19.9.2002.

V priebehu konania v písomnom podaní zo dňa 16.10.2006 navrhovateľ žiadal, aby súd postupom podľa pripustil zmenu požadovaného peňažného nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru tak, že žiadal priznať náhradu mzdy v celkovej výške 367.050,- Sk spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania, v tomto podaní špecifikovanými. Uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 21.11.2006 v prítomnosti všetkých účastníkov súd navrhovanú zmenu žalobného návrhu v tejto časti v súlade s ust. pripustil.

V priebehu konania odporca poukazoval na to, že navrhovateľovi bola doručovaná dvakrát výpoveď v mieste jeho trvalého bydliska, a to dňa 13.9. a 16.9.2002, na ktorom sa mal v režime práceneschopného zdržiavať. Dňa 18.7.2002 došlo k nehodovej udalosti, ktorú zapríčinili dvaja zamestnanci a jedným z nich bol navrhovateľ. Otázka určenia zodpovedných zamestnancov

- 3 -

a miera ich zavinenia bola predmetom vyšetrovania Odboru bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR, ktorý závery z vyšetrovania uzavrel dňa 14.8.2002. Za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny v prípade navrhovateľa neposúdil zamestnávateľ iba to, že dňa 18.7.2002 počas pracovnej doby požil alkohol, ale i jeho ďalšie konania uvedené vo výpovedi z 2.9.2002.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov I.. Ľ. G., J. P., O. M., J. K. a D. M., oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov: výpovede z 2.9.2002, dohody o zmene pracovnej zmluvy z 15.7.1999, žiadosti o predloženie opatrení po nehodovej udalosti zo 14.8.2002, rozhodnutie z 15.8.2002, Zápočtu rokov z 11.6.2003, Všeobecného rozkazu pre vlak č. XXXXX, mzdových listov navrhovateľa za roky 2002, 2003, oznámením navrhovateľa z 27.5.2003, rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 7.6.2005, oznámenia Sociálnej poisťovne zo 7.3.2007, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z nesporných tvrdení účastníkov vyplynulo, že medzi účastníkmi bol uzavretý pracovný pomer v roku 1959. Navrhovateľ pracoval na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 15.7.1999 v zaradení V.. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že organizačne bol zaradený v M. O. B. (majúcom postavenie odštepného závodu ŽSR).

Dňa 18.7.2002 vydal výpravca v Ž. S. S. Všeobecný rozkaz pre vlak č. XXXXX s písomným pokynom v tom smere, že: 1/ V trati S. - P. - Z. nákl. st. ide ako vlak č. XXXXX nasled. 2/ Medzi stanicami S. - P. - D. N. v km 14.850 - 14.600 je pomalá jazda 10 km/hod. Doklad obsahuje podpis výpravcu zo Ž. S. S..

Podaním zo dňa 14.8.2002 predložil B.. J. P. - Inšpektor bezpečnosti železničnej dopravy GR ŽSR riaditeľovi M. O. B. výsledok ukončenia vyšetrovania nehodovej udalosti zo dňa 18.7.2002. Uvedenú udalosť Odbor bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR SR posúdil ako udalosť kategórie C. - odchod vlaku N. bez riadnej výpravy. V protokole bolo konštatované, že nehodovú udalosť zavinil navrhovateľ v postavení V. a R. J. E.. Navrhovateľ porušil čl. 3 služobného predpisu D 2 tým, že nezaistil bezpečnosť dopravy v rozsahu svojich povinností, čl. 22 sl. predpisu D 2 tým, že pri výkone služby požíval alkoholické nápoje a čl. 68 sl. predpisu D 2 tým, že dal súhlas na odchod vlaku zo stanice obsadenej výpravcom bez rozkazu na odchod. V protokole bolo konštatované, že dňa XX.X.XXXX po príchode pracovného vlaku do stanice D. N. bola u navrhovateľa vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu prístrojom Dräger Alcotest 7410 s výsledkom 1,16 ‰, opakovane po 20 minútach 1,07 ‰. Inšpektor železničnej dopravy GR ŽSR žiadal riaditeľa M. O. B. o predloženie opatrení na zamedzenie vzniku podobného prípadu.

Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ŽSR, Odboru bezpečnosti a inšpekcie č. 328/2002-O 170/21 zo dňa 15.8.2002 bolo uzatvorené ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy kategórie C. - odchod vlaku bez riadnej výpravy, ku ktorému došlo počas jazdy vlaku N XX XXX v Ž. S. S. - P. dňa XX.X.XXXX o 14,16 hod.; uvedené rozhodnutie bolo doručené na MO B. dňa 30.8.2002.

Z listinných dokladov vyplynulo, že navrhovateľ bol práceneschopný v období od 23.7.2002 do 27.5.2003.

Listom zo dňa 2.9.2002 dal odporca navrhovateľovi výpoveď podľa ust. . Vo výpovedi odporca navrhovateľovi oznámil, že udeleniu výpovede predchádzalo celé prešetrenie nehodovej udalosti zo strany Inšpektorátu železničnej dopravy, ktorého závery zamestnávateľ obdržal dňa 14.8.2002. Dňa 2.9.2002 bola výpoveď prerokovaná s odborovou organizáciou - ZV Ž pri MO B..

Z listinných dokladov a výsluchu svedkov vyplynulo, že dňa 13.9.2002 o 8,15 hod. sa dostavili do miesta trvalého bydliska navrhovateľa na D. ul. č. XX. v B. zamestnanci p. M., p. S. a p. F., majúci za úlohu doručiť navrhovateľovi do vlastných rúk výpoveď zo dňa 2.9.2002. Navrhovateľ sa zamestnancom odporcu neozval. Opakovaný pokus o doručenie

- 4 -

výpovede z 2.9.2002 bol urobený zamestnancami odporcu p. M. a p. S. dňa 16.9.2002 o 13,00 hod. znovu v mieste trvalého bydliska navrhovateľa - tento sa znovu zamestnancom odporcu neozval.

Dňa 19.9.2002 si navrhovateľ prevzal výpoveď zo dňa 2.9.2002, ktorú odporca dal na poštovú prepravu dňa 16.9.2002.

Dňa 31.10.2002 doručil navrhovateľ na Okresný súd Bratislava III návrh na určenie neplatnosti výpovede zo dňa 2.9.2002 a o zaplatenie peňažných nárokov.

Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 27.5.2003, že neplatnosť výpovede napadol podaním na súd a žiada, aby ho odporca po ukončení práceneschopnosti, t. j. odo dňa 27.5.2003 naďalej zamestnával.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 7.6.2005 bol navrhovateľovi s účinnosťou od 7.4.2005 priznaný predčasný starobný dôchodok.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo 7.3.2007 vyplynulo, že navrhovateľ mal počas práceneschopnosti trvajúcej od 23.7.2002 do 27.5.2003 ošetrujúcim lekárom M.. V. D. povolené vychádzky v čase od 9.00

- 12,00 hod. a od 15,00 do 17,00 hod.

Navrhovateľ v priebehu výsluchu pred súdom uviedol, že dňa 18.7.2002 vykonával funkciu V. P. V., ktorý viezol žeriav a ubytovací a náraďový vagón - osádku tohto vlaku okrem neho tvoril R. p. E.. V poobedňajších hodinách prišiel za ním I.. G. (námestník náčelníka MO B.), ktorý mu oznámil, že bude ťahať pracovný vlak do stanice D. N.. Výpravca Ž. S. S. v prítomnosti navrhovateľa trikrát menil rozkazy, následne mu dal ním podpísaný všeobecný rozkaz a ústne mu povedal, že s vlakom môže okamžite odísť. Po návrate k pracovnému vlaku upozornil ostatných zamestnancov, aby nikam neodchádzali a rušňovodiča sa opýtal, či vie, čo je to ústna výprava. Tento mu povedal, že vie a zo stanice S. okamžite odišli s pracovným vlakom. V železničnej stanici D. N. na vlak čakal p. M. (pracujúci na MO Z.) s výpravcom, ktorí mu oznámili, že zo stanice S. odišli bez vypravenia a privolali policajtov a inšpektorov dopravy. On sa bránil tým, že zo stanice S. odišiel na základe ústnej výpravy. Následne boli s p. E. vyzvaní k tomu, aby dýchali do prístroja na zistenie prítomnosti alkoholu. Je pravdou, že v čase, kedy bol pracovný vlak odstavený - asi okolo 13,30 hod., v domnení, že už má po pracovnej dobe, vypil jedno pivo. Túto okolnosť však I.. G. nepovedal. V deň 18.7.2002 pracovali na výluke asi od 5,00 hod. a výluka bola v tento deň ukončená o 14,00 hod. K jazde vlakom ho presvedčil p. E.. Po tejto udalosti mal vážne zdravotné problémy a ošetrujúcim lekárom bol uznaný za dočasne práceneschopného. Vychádzky mal povolené lekárom asi na 4 hodiny denne, a to asi medzi 11,00 - 13,00 hod. a 15,00 - 17,00 hod. - malo by to byť v doklade o práceneschopnosti. S termínom ústna výprava sa napriek tomu, že výpravcu robil v tej dobe si 3 - 4 roky, dňa XX.X.XXXX stretol po prvýkrát. Na to, aby vlak mohol odísť, musí mať vydaný všeobecný rozkaz, ktorý musí byť podpísaný výpravcom. Ďalej je bežne treba, aby výpravca povolil odchod vlaku znamením - zdvihnutím výpravy. Výpravcu v S. sa dňa XX.X.XXXX spýtal, či má na neho čakať a tento mu povedal, že nemusí. Počas práceneschopnosti sa zdržiaval poväčšine doma a o tom, že sa mu zamestnávateľ pokúšal doručovať výpoveď v mieste jeho trvalého bydliska nemal vedomosť. Navrhovateľ v priebehu výsluchu pred súdom ďalej uviedol, že netrvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu.

Svedok I.. Ľ. G. (v roku 2002 vykonávajúci funkciu vedúceho prevádzkového oddelenia MO v B.) pred súdom uviedol, že v roku 2002 bol oprávnený navrhovateľovi udeľovať pracovné pokyny. Pamätal si na to, že navrhovateľ odišiel aj s pracovným vlakom zo stanice S. bez pokynu na výpravu. Ukončenie výluky o 14,00 hod. dňa 18.7.2002 neznamenalo pre vlakvedúceho a rušňovodiča automaticky ukončenie pracovného času - títo vedeli, že po ukončení prác na trati budú musieť potiahnuť vlak ešte do Z.. V čase pohybu pracovného vlaku sa nachádzal na stanici D. N.. Pri fúkaní oboch zamestnancov na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi osobne nebol, bol dodatočne (časový termín nevedel uviesť) oboznámený s výsledkami kontroly. V rámci dopravných predpisov neexistuje termín ústna výprava a tento

- 5 -

termín nie je obsahovo s niečím spojený. Vlak nemal pôvodne zostať v železničnej stanici D. N., ale mal ďalej pokračovať do Z., kde sa mal odstrojiť a odstaviť.

Svedok J. P. (v r. 2002 vykonávajúci funkciu inšpektora železničnej dopravy na GR ŽSR) počas výsluchu uviedol, že o nehodovej udalosti zo dňa XX.X.XXXX sa dozvedel z oznámenia dispečera, ktorému informáciu v tomto smere postúpili výpravcovia - tento postup sa odvíja od služobného predpisu D 17, určujúcim spôsob postupu pri nehodových udalostiach. Následne pristúpil k šetreniu udalosti a dňa 14.8.2002 spracoval písomnú správu o výsledkoch šetrenia - vychádzal tu z vykonaného šetrenia, výsluchov svedkov a zaobstaraných listinných dokladov. Na základe svojich zistení ustálil a určil, kto v tomto konkrétnom prípade porušil služobné predpisy. Vlak môže byť vypravený zo stanice jednak písomným všeobecným rozkazom, ďalej návestidlom (v železničnej stanici S. nebolo), znamením výpravcu alebo i na základe ústneho oznámenia výpravcu urobeného priamo pri vlaku. Označenie udalosti ako nehodovej vyplynulo z predpisu D 17. V rámci šetrenia nezistil, že by sa v tomto prípade robila ústna výprava v dopravnej kancelárii - výpravca zo stanice S. jednoznačne uviedol, že ústny pokyn na výpravu nedal. V prípade, ak dôjde k nehodovej udalosti, je výpravca povinný to oznámiť dispečerovi. Po skončení vyšetrovania nehodovej udalosti sa vydáva rozhodnutie predstavujúce operatívne rozhodnutie riaditeľa odboru bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR.

Svedok O. M. (výpravca zo Ž. S. S.) uviedol, že dňa 18.7.2002 mal vlak navrhovateľa po skončení výluky pokračovať v jazde a ísť do stanice Z.. Po skončení výluky išiel prvý vlak do K. a v tom momente sa dostavil do dopravnej kancelárie navrhovateľ, ktorý mu oznámil, že môžu odísť. Svedok mu vypísal všeobecný rozkaz. Keďže navrhovateľ musel odovzdať výkaz vozidiel od nákladného vlaku, svedok mu povedal, že si tieto od neho zoberie keď príde k výprave. Vlak ponúkol do železničnej stanice D. N., vlak bol prijatý, avšak okamžite potom svedka upozornila komerčná pracovníčka, že vlak navrhovateľa nemá vybavené komerčné doklady - chýbali jej doklady o tom, kedy vlak prišiel do D. N., jeho čas strávený v D. N. a v P.. Svedok zrušil výpravu vlaku a telefonicky to oznámil do D. N.. Zhodou okolností bol v D. N. vedúci pracovník navrhovateľa, ktorému výpravca v D. N. túto informáciu oznámil. Tento následne mobilným telefónom volal navrhovateľa, ktorý mu povedal, že vlak už je na ceste. Výpravca v D. N. po tomto zistení okamžite zrušil výpravu vlaku stojaceho v D. N., pretože by došlo k zrážke dvoch proti sebe idúcich vlakov. V dopravnej kancelárii nedal navrhovateľovi rozkaz na odchod. Tzv. ústny rozkaz sa dáva iba v krajnej núdzi a priamo pri vlaku - on takýto príkaz v živote nedal. Z dopravnej kancelárie nemal výhľad na vlak navrhovateľa. V tomto prípade sa jednalo o sekundy a mohlo dôjsť k zrážke dvoch vlakov. Udalosť okamžite oznámil dispečerovi. Odhlásenie vlaku zo stanice D. N. bolo spôsobené nevybavením komerčných záležitostí vlaku.

Svedok J. K. (výpravca zo Ž. S. D. N.) uviedol, že dňa XX.X.XXXX mu bol po skončení výluky zo stanice S. ponúknutý pracovný vlak so žeriavom, ktorý prijal. Po niekoľkých minútach mu volal výpravca zo stanice S. a oznámil, že pre nevybavenie komerčných záležitostí tohto vlaku výpravu zrušuje - po tomto oznámení ponúkol do stanice S. manipulačný vlak, ktorý bol stanicou prijatý. Pri telefonáte výpravcov bol v kancelárii prítomný vedúci prác, ktorý okamžite volal navrhovateľovi, aby zistil, prečo vlak nemá vybavené komerčné záležitosti. Z tohto telefonátu zistili, že navrhovateľ je s vlakom už na ceste. Svedok okamžite zrušil výpravu manipulačného vlaku do železničnej stanice S.. Navrhovateľ mu po príchode do železničnej stanice D. N. pripadal v strese a v šoku zo zistenia, že údajne mal zo stanice S. odísť bez výpravy.

Svedok D. M. pred súdom uviedol, že dvakrát urobil v mieste trvalého bydliska navrhovateľa spolu s ďalšími zamestnancami pokus o doručenie výpovede. Po oba razy sa dostali dovnútra obytného domu až k dverám bytu navrhovateľa, kde zvonili a nik im neotvoril.

Podľa ust. , a , v znení účinnom do 1.1.2004, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené

- 6 -

zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa ust. odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa ust. pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

Podľa ust. a výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnanec i zamestnávateľ. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v dobe šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa ust. a sú zamestnanci povinní najmä pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú a dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, pokiaľ sa s nimi riadne oboznámili.

Podľa hore citovaných zákonných ustanovení musí byť dôvod výpovede vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody rozviazania pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Dôvod výpovede musí byť určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu je zamestnancovi daná výpoveď. Dôvod výpovede však musí byť súčasne uvedený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca je videný. Náležitá konkretizácia dôvodov skončenia pracovného

- 7 -

pomeru je významná i preto, že podľa ust. 61 ods. 2 nie je možné dodatočne meniť dôvod rozviazania pracovného pomeru, ale tiež preto, že je v súdnej praxi zastávaný všeobecný názor, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie vo výpovedi. Súd musí vždy vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená a či skutkové opísanie zakladá niektorý výpovedný dôvod uvedený v .

Pri posudzovaní platnosti úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru medzi účastníkmi

- výpovede zo dňa 2.9.2002 súd dospel k záveru, že táto spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky stanovené platnou zákonnou úpravou, keď z obsahu tohto úkonu je zrejmé, aké sú dôvody vedúce odporcu k rozviazaniu pracovného pomeru, ktoré tento kvalifikoval ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Zo zrušovacieho prejavu je zrejmé, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny konkretizovaného odporcom v písomnom úkone výpovede tak, že „ste dňa XX.X.XXXX v km 15,000 zo žst. S. do žst. D. N. zapríčinil nehodovú udalosť C 7 pod vplyvom alkoholu. V žst D. N. bola u Vás vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu prístrojom Dräger Alcotest s výsledkom 1,16 promile, opakovane po 20 minútach 1,07 promile. Svojim konaním ste porušil čl. 3 služobného predpisu D 2 tým, že ste nezaistil bezpečnosť dopravy v rozsahu svojich povinností, čl. 22 sl. predpisu D 2 tým, že ste pri výkone služby požíval alkoholické nápoje, čl. 68 sl. predpisu D 2 tým, že ste dali súhlas na odchod vlaku zo stanice obsadenej výpravcom bez rozkazu na odchod a ust. , , a tým, že ste porušili základné povinnosti zamestnanca, nepracovali ste svedomito, kvalitne, nedodržiaval ste ostatné predpisy vzťahujúce sa na Vami vykonávanú prácu a nechránili ste prostriedky organizácie pred poškodením“.

K platnému skončeniu pracovného pomeru výpovede je ďalej potrebné, aby zamestnávateľ preukázal skutočnú existenciu vymedzeného výpovedného dôvodu, t. j., aby v prejednávanom prípade preukázal existenciu v napadnutej výpovedi uvedených porušení pracovnej disciplíny; preskúmavacia činnosť súdu sa v sporoch o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou môže vzťahovať len na dôvody uvedené v žalobou napadnutej výpovedi. V prípade sa súd môže zaoberať len takým konaním zamestnanca, v ktorom organizácia podľa skutkového odôvodnenia výpovedného dôvodu videla porušenie pracovnej disciplína významným spôsobom a ak sa v konaní prípadne zistí, že zamestnanec porušil svoje povinnosti vyplávajúce mu z pracovného pomeru iným než vo výpovedi vytýkaným konaním, nie je možné pri rozhodovaní vo veci k takýmto skutočnostiam prihliadať.

V prejednávanom prípade vychádzal súd po vykonanom dokazovaní a dospel k záveru o tom, že navrhovateľ sa dňa XX.X.XXXX dopustil porušenia pracovnej disciplíny, skutkovo uvedeného v žalobou napadnutej výpovedi. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynula okolnosť, že navrhovateľ dňa XX.X.XXXX vo funkcii V. odišiel s pracovným vlakom zo Ž. S. S. obsadenej výpravcom bez riadnej výpravy. Obrana navrhovateľa spočívajúca v tom, že v označený deň odišiel zo Ž. S. S. na základe ústnej výpravy výpravcom, sa žiadnym z dôkazných prostriedkov vykonaných pred súdom nepreukázala. Súd pri tejto úvahe vychádzal najmä z okolností udávaných pred súdom vypočutými svedkami, ktorých dôveryhodnosť nebola v konaní spochybnená žiadnou okolnosťou majúcou za následok takúto úvahu. Rovnako mal za nesporné i porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že dňa XX.X.XXXX v priebehu pracovnej doby požil alkohol - okolnosť, že dňa XX.X.XXXX po obede vypil jedno pivo, udával samotný navrhovateľ.

Súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti nie je možné preukazovanie porušenia pracovnej disciplíny viazať len na ust. a (v prípade vedúcich zamestnancov), keďže v týchto ustanoveniach sú práva a povinnosti zamestnancov, resp. vedúcich zamestnancov uvádzané len všeobecne, a je v záujme zamestnávateľa konkretizovať práva a povinnosti zamestnancov a vzájomné zodpovednostné väzby medzi zamestnancami organizácie v ďalších vnútropodnikových smerniciach alebo pokynoch, ako je napr. pracovný poriadok, organizačný poriadok, resp. iné vnútorné predpisy. Na základe tejto úvahy preto súd musel prihliadať na úpravu práv a povinností obsiahnutú v priebehu konania zaobstaraných služobných predpisov, najmä

- 8 -

služobného predpisu D 2, upravujúceho základné ustanovenia pre výkon dopravnej služby. S poukazom na ust. čl. 686 v spojení s čl. 290 - 292 označeného služobného predpisu, upravujúcich spôsob výpravy vlakov, mal súd pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom za to, že tento svojim konaním dňa XX.X.XXXX pri výkone pracovných povinností porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Podľa názoru súdu prihliadajúc na okolnosti a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ako i na to, že dôsledkom tohto porušenia mohlo byť ohrozenie životov a zdravia ďalších zamestnancov ŽSR, ktorých navrhovateľ viezol v pracovnom vlaku, má súd za to, že každé z porušení pracovnej disciplíny uvedené vo výpovedi z 2.9.2002 (požitie alkoholu počas pracovnej doby a odídenie s pracovným vlakom zo stanice obsadenej výpravcom bez rozkazu na odchod), samo osebe je zvlášť hrubým porušením pracovnej disciplíny zakladajúcim možnosť zamestnávateľa rozviazať pracovný pomer s navrhovateľom zvoleným spôsobom.

Súd pri hodnotení tohto prípadu neprihliadal na námietky navrhovateľa o tom, že k doručeniu výpovede došlo v jeho prípade po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v ust. . Súd poukazuje na to, že v prípade odporcu sa jedná o organizáciu zabezpečujúcu vlakovú prepravu na území SR a i mimo nej. Prihliadajúc na závažnosť možných následkov porušenia pracovnej disciplíny pri vykonávaní predmetu činnosti zamestnávateľa, si tento upravil spôsob hlásenia a vyšetrovania nehodových udalostí v služobnom predpise D 17. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo to, že otázka zavinenia navrhovateľa vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil tým, že dňa XX.X.XXXX odišiel s pracovným vlakom zo stanice obsadenej výpravcom bez rozkazu na odchod bola uzavretá až po skončení vyšetrovania nehodovej udalosti Odborom bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR - a to vypracovaním záverečnej správy z 14.8.2002. Vo vzťahu k tomuto porušeniu pracovnej disciplíny začala dvojmesačná lehota podľa názoru súdu plynúť až týmto dňom, pretože pre určenie konkrétneho zodpovedného zamestnanca a miery jeho zavinenia bolo potrebné vykonať

šetrenie jednak výsluchom svedkov a listinnými dokladmi. Vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny

- požitia alkoholu dňa XX.X.XXXX počas pracovnej doby má súd za to, že toto konkrétne porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené v rovnaký deň vykonaním dychovej skúšky na požitie alkoholu u navrhovateľa. O tomto porušení pracovnej disciplíny sa dozvedel nadriadený navrhovateľa I.. G. bezprostredne po tejto udalosti; týmto momentom v zmysle judikatúry súdov sa odporca v postavení zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny požitím alkoholu zamestnancom počas pracovnej doby dozvedel a dvojmesačná lehota na možné uplatnenie tohto dôvodu ako dôvodu výpovede mu skončila dňa 18.9.2002. I takáto úvaha bez prihliadnutia na obsah odôvodnenia uvedeného v nasledujúcej časti, by však s poukazom na to, že požitie alkoholu počas pracovnej doby bolo jedným z dvoch vo výpovedi konkretizovaných porušení pracovnej disciplíny, nič nemenila na úvahe súdu o platnosti výpovede s prihliadnutím na to, že z hľadiska intenzity je každé z dvoch konkrétnych porušení samo osebe zvlášť hrubým porušením pracovnej disciplíny, zakladajúcim možnosť zamestnávateľa rozviazať pracovný pomer zvoleným spôsobom.

Naviac, vykonaným dokazovaním má súd i za to, že v otázke časového určenia momentu doručenia výpovede zo dňa 2.9.2002 je možné tento dátum ustáliť na deň 13.9.2002, resp. 16.9.2002 (nemajúceho vplyv na začiatok plynutia výpovednej lehoty). Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že odporca pri doručovaní výpovede postupoval spôsobom uvedeným v tým, že vzhľadom na práceneschopnosť navrhovateľa mu výpoveď opakovane doručoval v mieste jeho trvalého bydliska mimo hodín určených navrhovateľovi ošetrujúcim lekárom ako hodiny vychádzok. Z výsluchu svedka bolo preukázané, že doručujúci zamestnanci sa dostali až pred dvere bytu navrhovateľa, pred ktorými zvonili, avšak navrhovateľ sa im neozval a neotvoril. Prihliadajúc na to, že navrhovateľ v konaní neprodukoval dôkazy smerujúce k úvahe, že sa zo závažných dôvodov v byte v čase doručovania nezdržiaval, súd posúdil jeho konanie ako konanie, ktorým zmaril doručenie písomnosti zamestnávateľa, smerujúcej ku skončeniu pracovného pomeru.

- 9 -

V nadväznosti na rozhodnutie v určovacej časti návrhu súd zamietol i návrh v ostatných častiach, keďže predpokladom pre rozhodovanie súdu o nich je výrok súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. S poukazom na to, že v konaní si plne úspešný odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Súd v rozhodnutí neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok splatný podaním návrhu v časti o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to s poukazom na ust. a o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu vo výške 1.471,50 Sk súd rozhodol podľa ust. Uvedené trovy predstavujú sumu svedočného, vyplatenú z rozpočtových prostriedkov súdu predvolanému svedkovi I.. G..

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave,

písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa (musí byť

z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sleduje a musí byť podpísané a datované) a

(musí v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný

súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol

vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený;

to neplatí ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

/ /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek

tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť

prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, alebo

nedostatok dôvodov.

- 10 -

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá

vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

súdneho výkonu rozhodnutia, prípadne exekúcie podľa osobitného

predpisu.