Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-195-2003.pdf
PDF · 87.97 KB
No categories available
24C/195/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou, vo veci navrhovateľa: B. P. mesta K., so sídlom v K., J. N. č.XX,. IČO: XXXXXXXX,. proti odporkyni: B. B., nar.XX.X.XXXX,. bytom v K., A. X,. zastúpenej: JUDr.O. K., advokátka, so sídlom v K., Š. č.XX,. v konaní o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á vypratať byt č.15, nachádzajúci sa v K. na A. ul.č.X,. pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva na 3.poschodí a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu.
P r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 1.000,-Sk, ktorú je odporkyňa p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov ustanovenej zástupkyne odporkyne JUDr.O. K. rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.6.2003 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu, aby spolu s príslušníkmi svojej domácnosti vypratala byt, nachádzajúci sa v K., na A. ul.č.X,. č.bytu XX,. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, titulom užívania predmetného bytu odporkyňou bez právneho dôvodu po tom, čo jej zaniklo právo nájmu k bytu na základe výpovede, danej prenajímateľom.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9.9.2004 bol odporkyni v zmysle ust. § 30 O.s.p. na ochranu jej záujmov ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr.O. K.. Zástupkyňa odporkyne vo vyjadrení zo dňa 23.3.2005 žiadala, aby súd návrh zamietol, resp. v prípade, že návrhu vyhovie, priznal odporkyni právo na náhradný byt, s odôvodnením, že odporkyňa žije skromne, stará sa o 3 deti vo veku 3, 7 a 14 rokov, žijú zo sociálnej dávky a príspevku k dávke v hmotnej núdzi vo výške 5.500,-Sk a z prídavkov na deti. Zamestnanie žeriavničky odporkyňa stratila v dôsledku zníženia stavu zamestnancov a v súčasnosti na pracovnom trhu nenachádza uplatnenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z Rozhodnutia Miestneho úradu mestskej časti Košice-Dargovských hrdinov, bytového referátu, Č.j.byt/672/P91/Rá zo dňa 5.8.1991 súd zistil, že odporkyni bol pridelený byt č.XX. v K., na A. ul.č.6 na X.poschodí,. pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva.
Z Evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 8.8.1991 súd zistil, že spolu s odporkyňou sú v byte evidovaní syn L., nar.XX.X.XXXX,. druh J. J., nar.XX.X.XXXX,. dcéra M. J., nar.XX.X.XXXX. a syn T. J., nar.X.X.XXXX.
Z písomnej výpovede z nájmu bytu súd zistil, že navrhovateľ dal odporkyni dňa 23.11.2001 výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodu, že neplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace s tým, že výpovedná lehota je 3 mesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. Z kópie poštovej doručenky súd zistil, že výpoveď bola odporkyni doručená do vlastných rúk dňa 4.12.2001.
Odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že dňa 4.12.2001 jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorej neplatnosť na súde žalobou nenapadla. Naposledy bola riadne zamestnaná ako žeriavnička v P. S., š.p. a to v rokoch 1987-1996, kedy bola z práce prepustená na základe výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Výpoveď dostala po návrate do zamestnania z materskej dovolenky. Od uvedenej doby je nezamestnaná. V roku 1998 pracovala v M. Z., kde vykonávala verejno-prospešné práce. Inú prácu sa jej nepodarilo nájsť. Jej jediný príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. Je evidovaná na úrade práce. V spoločnej domácnosti žije s troma maloletými deťmi M. J., nar.XX.X.XXXX,. T. J., nar.X.X.XXXX. a M. J., narodenou v roku XXXX.. O deti sa osobne stará. V spoločnej domácnosti s ňou žije aj jej druh J. J., otec uvedených maloletých detí, ktorý je tiež evidovaný na úrade práce a dostáva iba sociálne dávky. So živobytím jej v súčasnosti vypomáha dcéra L. B., ktorá pracuje v zahraničí a sporadicky jej posiela peniaze.
Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí v Košiciach zo dňa 23.9.2004 súd zistil, že odporkyni bola zvýšená dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi na sumu 5.550,-Sk mesačne, od 1.9.2004 do trvania podmienok.
Z Upovedomenia o začatí exekúcie č.k. Ex 097/04-9 Mm zo dňa 23.3.2004 súd zistil, že JUDr.M. Z., súdny exekútor, upovedomil oprávneného, B. P. mesta K., J. N. XX,. K. a povinného, B. B., o začatí exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I, č.k. 1 Ro 7267/02 zo dňa 24.10.2002 a 2 Ro 6709/01 zo dňa 22.10.2002 na vymoženie istiny vo výške 30.508,-Sk a poplatku z omeškania vo výške 35.390,-Sk ako aj trov súdneho a exekučného konania.
Z predložených poštových poukážok ako aj príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že odporkyňa v januári 2005 uhradila sumu 1.500,-Sk, vo februári 2005 sumu 1.000,-Sk, v máji 2005 sumu 2.500,-Sk a v septembri 2005 sumu 1.000,-Sk na účet súdneho exekútora JUDr.M. Z. za účelom splátky nároku navrhovateľa, vymáhaného v konaní Ex 097/04.
Podľa ust. § 154 ods.1 Občianskeho zákonníka, platného v čase pridelenia bytu (ďalej len OZ), rozhodnutím o pridelení bytu, vydaným miestnym národným výborom, alebo iným orgánom, príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi, vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa ust. § 155 ods.1 OZ, v znení platnom do 1.1.1992, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa ust. § 871 ods.1 OZ, v znení zák.č.509/1991 Zb., právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na nebývanie, vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Ďalšie užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa ust. § 710 ods.1,3 OZ, v znení účinnom po 1.1.1992, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa ust. § 711 ods.1, písm.d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa ust. § 711 ods.2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ust. § 126 ods.1,2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 712a ods.3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa ust. § 712 ods.4 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v ods.3, nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa, alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu na miesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu môže poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
Súd vyhodnotil výsledky dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a po posúdení výsledkov dokazovania na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že návrh je vo svojom základe dôvodný.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných úvah:
Súd mal za preukázané, že v zmysle cit.ust. § 154 ods.1 a § 155 ods.1 OZ, v znení účinnom do 1.1.1992, rozhodnutím o pridelení bytu a následne uzatvorením dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, dojednanej medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, odporkyni vzniklo právo užívania predmetného bytu. V súlade s ust. § 871 ods.1 OZ, vzhľadom k tomu, že predmetné právo užívania bytu existovalo aj ku dňu účinnosti zák.č.509/1991 Zb., t.j. k 1.1.1992, sa uvedené právo užívania priamo zo zákona zmenilo na nájom bytu.
Súd mal ďalej za preukázané, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou zanikol na základe platnej výpovede prenajímateľa v zmysle cit. ust. § 710 ods.1 OZ. Predmetná výpoveď spĺňa formálne i obsahové náležitosti, požadované zákonom; výpoveď bola daná v písomnej forme, výpovedný dôvod bol zrozumiteľne a s určitosťou skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, výpoveď bola riadne doručená odporkyni ako nájomkyni. Trojmesačná výpovedná lehota stanovená zákonom ( cit.ust. § 710 ods.3 OZ), začala plynúť dňa 1.1.2002, teda prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená odporkyni a uplynula dňa 31.3.2002. Odporkyňa platnosť výpovede na súde nenapadla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd konštatoval, že okamihom uplynutia výpovednej lehoty zanikol nájomný vzťah medzi účastníkmi konania. Od 1.4.2002 teda odporkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu.
Vzhľadom k tomu, že boli preukázané základné podmienky pre úspech vlastníckej žaloby na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle cit. ust. § 126 ods.1,2 OZ, t.j. aktívna legitimácia navrhovateľa ako prenajímateľa predmetného bytu ako aj fakt, že do jeho práva neoprávnene zasahuje odporkyňa tým, že byt užíva bez právneho dôvodu, súd návrhu vyhovel a uložil odporkyni, ako aj tým, čo s ňou bývajú, predmetný byt vypratať.
Súd sa zaoberal aj otázkou bytovej náhrady pre odporkyňu. Pri rozhodovaní o type bytovej náhrady súd vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa je v postavení občana v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, v dôsledku čoho jej boli priznané aj opakované dávky sociálnej pomoci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa dlhodobo riadne pracovala ako žeriavnička v pracovnom pomere, ktorý sa skončil z objektívnych dôvodov zániku organizácie zamestnávateľa. Od uvedenej doby, napriek snahe, nemôže na pracovnom trhu nájsť uplatnenie. Jej jediný príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky; zároveň sa stará o 3 maloleté deti, ktoré s ňou bývajú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky stanovené zákonom podľa cit. ust. § 712a ods.4 OZ a odporkyni priznal právo na zabezpečenie náhradného bytu.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva, proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok, zaplatený za návrh na začatie konania, vo výške 1.000,-Sk (podľa položky 1b/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu zák.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení noviel).
O náhrade trov, ktoré vznikli ustanovenej zástupkyni odporkyne, súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 a 2 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).