Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-271-2006.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/271/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v obchodno- právnej veci navrhovateľa P. L. a.s. K., Č. X,. XXX. XX. K., IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcovi 1/ I.. Ľ. K., P. X,. XXX. XX. R. S., zast. advokátom J.. R. L., ul. D. č. X,. R. S. a odporcovi 2/ J. Š., P. D. XX/XX,. XXX. XX. R. S. o zaplatenie 350 000,- Sk s prísl., o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 1Cb/49/2005-48, 6904118790 zo dňa 13. 06. 2006 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 1Cb 49/05-48 zo dňa 13. 06. 2006 m e n í tak, že odporca 1/ a odporca 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 350.000,- Sk a nahradiť mu trovy prvostupňového konania, každý po 8 750,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, každý po 10 500,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zamietol súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 350 000,- Sk s odôvodnením, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu z titulu zákonného ručenia je voči odporcom 1/ a 2/ premlčaná. Splácanie dlhu formou výroby okien a ich montáže pre navrhovateľa vykonávala verejná obchodná spoločnosť a nie odporcovia 1/ a 2/ ako fyzické osoby, v dôsledku čoho nie je možné túto ich činnosť považovať za uznanie záväzku. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, a to aj s prihliadnutím na rozsudok č.k. 2Cb/15/2002 zo dňa 15. 03. 2004, ktorým bola na zaplatenie sumy 350 000,- Sk zaviazaná spoločnosť Š.. v.o.s., R. S..
S rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že pohľadávku si uplatnil voči odporcom 1/ a 2/ z titulu zákonného ručenia odporcov 1/ a 2/, ako spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti Š.., v.o.s., R. S., ktorá uznala písomne dňa 20. 03. 1997 záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi, vtedy ešte vo výške 1 282 342,30 Sk. Spoločnosť dlh postupne znižovala až na sumu 350 000,- Sk, pričom toto postupné splácanie dlhu je podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. čiastočným uznaním zvyšku dlhu, pretože dlžník výslovne neuviedol, že zvyšok záväzku neuznáva. Neuznal preto námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca 1/ za dôvodnú. Záväzok, ktorý je predmetom sporu vznikol na základe leasingovej zmluvy č. 028/92, od ktorej navrhovateľ odstúpil až dňa 12. 02. 2002. Záväzok ručiteľov preto nemôže byť, keďže existuje voči dlžníkovi právoplatné a vykonateľné rozhodnutie na zaplatenie sumy 350 000,- Sk, ktorú verejná obchodná spoločnosť nezaplatila, premlčaný.
K odvolaniu navrhovateľa podal odporca 1/ vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu bola na navrhovateľa postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky pod č. 1/2004 dňa 14. 04. 2004, a to po vyhlásení rozsudku č.k. 2Cb15/2002, avšak pred nadobudnutím právoplatnosti. Nie je tak zrejmé, či sa jedná o tú istú pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, keďže pôvodný veriteľ mal odporcov po postúpení vyzvať na úhradu dlhu. Poukázal na tú skutočnosť, že verejná obchodná spoločnosť uznala dlh dňa 21. 03. 1997, takže štvorročná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 03. 2001. Podľa jeho názoru nie je možné považovať čiastočné plnenie zo strany obchodnej spoločnosti uskutočnené po 21. 03. 1997 za uznanie zvyšku dlhu, ktorý už raz uznaný bol. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi pôvodným veriteľom P. L. a.s., K. a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú mal pôvodný veriteľ voči spoločnosti Š.., v.o.s, R. S. a ktorú postúpil na navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávky pod č. 1/2004 dňa 14. 04. 2004. Výška pohľadávky, ktorá bola postúpená zodpovedala sume 350 000,- Sk. K postúpeniu pohľadávky pôvodným veriteľom došlo po vydaní rozhodnutia Okresného súdu v Rimavskej Sobote pod č.k. 2Cb/15/2002-42, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2004. Už v tomto konaní navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil do konania vstup spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti, a to odporcu 1/ a 2/ do konania, ktorému návrhu okresný súd nevyhovel. Pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky verejnej obchodnej spoločnosti Š. dňa 19. 04. 2004 a potom, ako výzvou na úhradu dlhu po právoplatnosti rozsudku dňa 05. 08. 2004 opätovne vyzval verejnú obchodnú spoločnosť na zaplatenie sumy 350 000,- Sk bezúspešne, uplatnil si svoje právo voči odporcom 1/ a 2/ z titulu zákonného ručenia, pretože obaja spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zo zákona ručia za záväzok spoločnosti tak, ako to vyplýva z ust. § 86 Obch. zák.. Pohľadávka navrhovateľa vznikla v súvislosti s leasingovou zmluvou uzavretou medzi verejnou obchodnou spoločnosťou a právnym predchodcom navrhovateľa pod č. LZ 028/1999, na základe ktorej verejná obchodná spoločnosť mala v predmete prenájmu P. N. za konečnú leasingovú cenu 3 413 546,- Sk, vrátane DPH. Podľa pôvodnej leasingovej zmluvy mal leasingový vzťah trvať od 26. 11. 1992 do 30. 04. 1996, pričom splátkový kalendár bol po uzavretí zmluvy dodatkami č. 1 a 2 menený. Dňa 20. 03. 1997 došlo k odsúhlaseniu zostatku pohľadávky, ktorú mal právny predchodca navrhovateľa voči verejnej obchodnej spoločnosti Š.., ktorú výšku v sume 1 282 342,30 Sk verejná obchodná spoločnosť odsúhlasila a vykazovaný zostatok považovala za správny. Dňa 20. 03. 1997 došlo k prejednaniu zostatku dlhu medzi zmluvnými stranami výsledkom, ktorého bolo uznanie záväzku odporcom 1/ za spoločnosť Š.., v.o.s. vo výške 1 282 342,30 Sk s tým, že sa spoločnosť zaviazala dlh splatiť do 31. 08. 1997.
Z uznanej čiastky splatila spoločnosť dlh navrhovateľovi okrem čiastky 350 000,- Sk, na ktorú bola rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote pod č.k. 2Cb/15/2002-42 verejná obchodná spoločnosť Š. zaviazaná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24. 05. 2004. Keďže verejná obchodná spoločnosť dlh navrhovateľovi nesplatila, uplatnil si navrhovateľ svoje právo voči odporcom 1/ a 2/ ako ručiteľom za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti, ktorí ručia neobmedzene.
Odporca 1/ vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, na ktorú okresný súd prihliadol a návrh navrhovateľa práve z titulu odporcom 1/ vznesenej námietky premlčania v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 76 Obch. zák. verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.
Podľa § 86 Obch. zák. verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
Podľa § 312 Obch. zák. ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa ods. 2 cit. ust. ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Podľa § 307 ods. 1 Obch. zák. ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa ods. 3 cit. ust. pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Podľa § 310 Obch. zák. právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ods. 2 cit. ust. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa ods. 3 cit. ust. uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu, na základe ktorého bola uložená verejnej obchodnej spoločnosti povinnosť zaplatiť sumu 350 000,- Sk k úhrade záväzku spoločnosťou nedošlo, a to ani napriek písomnej výzve adresovanej tak spoločnosti, ako aj jej spoločníkom, a to odporcom 1/ a 2/.
Záväzok z ručenia je aksesorický, a to s prihliadnutím k hlavnému záväzku. Znamená to, že ručiteľ môže uplatňovať námietky, ktoré má hlavný dlžník proti veriteľovi a môže dokonca aj započítať pohľadávku dlžníka voči veriteľovi, pokiaľ by dlžník bol k započítaniu oprávnený. Námietky, ktoré môže ručiteľ vzniesť sa týkajú napr. neplatnosti zmluvy, ktorá založila záväzok, premlčania, preklúzie, nespôsobilosti subjektu, prípadne že hlavný záväzok zanikol. Obchodný zákonník ukladá veriteľovi povinnosť oznámiť ručiteľovi len výšku pohľadávky, pričom o jej existencii odporca 1/ aj 2/, keďže boli spoločníkmi v.o.s., vedeli.
Treba zdôrazniť, že podľa § 392 Obch. zák. veriteľovi pohľadávky, ktorá je zabezpečená ručením začne plynúť premlčacia lehota voči dlžníkovi okamihom splatnosti pohľadávky. Právo žiadať plnenie od ručiteľa však nenastane tým istým okamihom, pretože veriteľ musí najskôr neúspešne uplatniť právo proti dlžníkovi a až potom ho môže žiadať od ručiteľa. Premlčacia lehota ohľadom ručenia teda začína plynúť neskôr a neskôr aj skončí. Pokiaľ sa premlčí hlavný záväzok voči hlavnému dlžníkovi a ručiteľský záväzok ešte premlčaný nie je, môže dlžník namietnuť premlčanie a ručiteľ podľa § 306 Obch. zák. môže vzniesť rovnakú námietku. Keďže hlavný dlžník nevzniesol námietku premlčania a pohľadávka bola navrhovateľovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím okresného súdu, nie je možné na námietku premlčania vznesenú ručiteľom - odporcom 1/ prihliadnuť, pretože by premlčacia lehota proti ručiteľovi skončila skôr než proti dlžníkovi. Na tejto situácii nič nemení ani to, že po uznaní záväzku navrhovateľa verejnou obchodnou spoločnosťou začala plynúť nová premlčacia lehota od okamihu uznania v súlade s § 407 Obch. zák. a k premlčaniu hlavného záväzku by tak bolo došlo neskôr. Z aksesorickej povahy ručenia vyplýva aj ďalšia skutočnosť, a to že ručenie zaniká až zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje, a to v súlade s § 311 Obch. zák.. Výnimky sú stanovené v ods. 2 cit. ust..
Keďže za záväzok navrhovateľa ručia obaja spoločníci, ako zákonní ručitelia, a to každý z nich za celý záväzok, má ručiteľ voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Z ust. § 307 Obch. zák. tak vyplýva solidarita spoluručiteľov.
Zabezpečená pohľadávka môže byť veriteľom postúpená písomnou zmluvou podľa § 524 a nasl. OZ, a to aj bez súhlasu dlžníka s tým, že s takto postúpenou pohľadávkou prechádza tiež zabezpečenie, čo je podrobnejšie upravené v § 528 OZ.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nesprávne vec posúdil, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom 1/, ako zákonným ručiteľom bez toho, že by sa bol zaoberal základnou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik záväzku, a to splnením záväzku verejnou obchodnou spoločnosťou Š. ako hlavným dlžníkom. Keďže k zániku záväzku splnením zo strany dlžníka nedošlo, nie je možné akceptovať zo strany ručiteľa námietku premlčania potom, ako bola pohľadávka priznaná navrhovateľovi právoplatným a vykonateľným rozhodnutím bez toho, že by takúto námietku premlčania bol vzniesol aj hlavný dlžník.
Krajský súd ako súd odvolací preto rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Na náhradu trov prvostupňového konania zaviazal odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. odporcu 1/ a 2/, pretože neboli v spore úspešní, a to spoločne a nerozdielne. Trovy prvostupňového konania predstavujú súdny poplatok za podaný návrh vo výške 17 500,- Sk, ktorý sú odporcovia povinní zaplatiť každý po 8 750,- Sk.
V súvislosti s podaným odvolaním vznikli navrhovateľovi trovy konania vo výške 21 000,- Sk, na náhradu ktorých zaviazal odvolací súd odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne po 10 500,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.