Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-190-2006.pdf
PDF · 81.47 KB
No categories available
27C/190/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa R. V., bytom B. N. B., P. XXXX/XX. proti odporkyni T. V., bytom B. N. B., P. XXXX/XX. o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 100,- Sk mesačne, počnúc dňom 01.12.2006. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedol, že je nezamestnaný bez nároku na podporu v nezamestnanosti a je nútený žiadať o sociálne dávky, ktorých priznanie je podmienené tým, aby podal návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na termín pojednávania sa navrhovateľ neustanovil, hoci mal doručenie riadne vykázané, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p..
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v tom smere, že požadovanú čiastku je ochotná odporcovi platiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne ako účastníčky konania, ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 01.12.2004, č. k. 3C/217/2003-29, je nesporné, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 19.01.2005, maloleté deti M., M. a T., pochádzajúce z ich manželstva, boli zverené do výchovy matke a otec bol zaviazaný platiť na každé dieťa výživné 200,- Sk mesačne, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2006 č. k. 31P/235/2005-46 počnúc dňom 01.04.2005 zvýšené na čiastku 700,- Sk mesačne. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov mal súd taktiež preukázané, že navrhovateľ má nezodpovedný prístup k práci, keď jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti T. a. s. B. N. B. bol ukončený z dôvodu jeho zlej pracovnej morálky, pričom i z evidencie Ú. P. v B. N. B. bol taktiež vylúčený pre nespoluprácu. Nezodpovedný navrhovateľov prístup k práci a z toho prameniace finančné problémy boli okrem iného i dôvodom rozvodu manželstva.
Z potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. P., pracovisko B. N. B. zo dňa 10.01.2007 súd zistil, že navrhovateľ je od 03.12.2006 až doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. P., pracovisko B. N. B. zo dňa 10.01.2007 č. B/2007/16011 mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola počnúc dňom 01.12.2005 preddavkovo priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 1.260,- Sk mesačne.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že od 07.06.2007 je zamestnaná v Z. v B. N. B. za minimálnu mzdu. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. S navrhovateľom má štyri deti, ku ktorým majú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, v súčasnosti vykonáva verejnoprospešné práce. Je nemajetný, jediným jeho príjmom je aktivačný príspevok 1.900,- Sk mesačne a dávka v hmotnej núdzi vo výške 1.700,- Sk mesačne.
Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základnou podmienkou úspešnosti návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je preukázanie neschopnosti navrhovateľa sám sa živiť a dôvodnosť neschopnosti navrhovateľa zabezpečiť si výživu vlastnou prácou alebo iným príjmom. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane navrhovateľa. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Bez preukázanie neschopnosti sám sa živiť a dôvodu tejto neschopnosti nemôže byť navrhovateľ v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela úspešný; z úspešného preukázania neschopnosti sám sa živiť a dôvodnosti tejto neschopnosti však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na určenie príspevku na rozvedeného manžela je už tým samým opodstatnený. Súd je totiž povinný ďalej skúmať i potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Pokiaľ sa preukáže, že pomery odporcu neumožňujú priznať navrhovateľovi príspevok na rozvedeného manžela, navrhovateľ v konaní nebude mať úspech a príspevok mu nebude priznaný. Rovnako by súd nemohol vyhovieť návrhu a výživné na rozvedeného manžela priznať, ak by v konaní bolo preukázané, že o výživné žiada ten z manželov, ktorý sa prevažne podieľal na rozvrate manželstva a sám hrubo zanedbával svoje manželské povinnosti (§ 72 ods. 2 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd potom dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Neschopnosť navrhovateľa samostatne sa živiť totiž nevyplýva ani zo subjektívnych ani z objektívnych skutočností, ktoré by súd pri rozhodovaní mohol zohľadniť. Naopak i z citovaných pripojených rozhodnutí vyplýva, že navrhovateľ nemal zodpovedný prístup k práci, čo v konečnom dôsledku bolo okrem iného i dôvodom rozvratu manželstva. Navrhovateľ nie je zaťažený osobnou starostlivosťou o dieťa, nemá zdravotné problémy, je teda jeho povinnosťou vynaložiť všetko úsilie, aby bol schopný sám sa živiť. Pokiaľ takéto úsilie nevynakladá a nemá zodpovedný prístup k práci, musí sám znášať dôsledky takéhoto konania a nemožno spravodlivo požadovať povinnosť starať sa sám o seba prenášať na iného, v tomto prípade na rozvedeného manžela. Návrhu nemohlo byť vyhovené i z toho dôvodu, že to neumožňujú samotné pomery odporkyne. Jej jediným prímom je totiž len minimálna mzda, z ktorej má zabezpečovať nielen svoje potreby, ale i potreby jej štyroch maloletých detí. Priznanie výživného rozvedenému manželovi by bolo nakoniec i v rozpore s dobrými mravmi, keď vychádzajúc z rozvodového spisu to bol práve navrhovateľ, ktorý sa v prevažnej miere podieľal na rozpade manželstva. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu nevyhovel a tento v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania je odôvodnený § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko sa však plne úspešná odporkyňa náhrady trov konania výslovne vzdala, tieto jej neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.