Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-88-2006.pdf
PDF · 80.38 KB
No categories available
27C/88/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Ľ. D., bytom P. XXX. právne zastúpenej JUDr. V. B., advokátom so sídlom v P., S. X proti odporcovi O. P., IČO XXXXXX. právne zastúpenej JUDr. A. M., advokátom so sídlom v P., T. XXX. o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.848,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala určenia, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 24.04.2006 vydaná O. P. v zastúpení starostom obce Ľ. M., č. j. XXX/XXXX, j.e neplatná. Neplatnosť výpovede nájmu bytu odôvodňovala jednak tým, že prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu, jednak skutočnosťou, že k prenechaniu bytu do podnájmu svojmu synovi mala súhlas predchádzajúceho prenajímateľa a nakoniec i z dôvodu, že navrhovateľ ako prenajímateľ neprijíma od nej nájomné za sporný byt. Naviac predmetný byt nemôže užívať, nakoľko jej to navrhovateľ neumožňuje.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že sporný byt, ktorého vlastníkom a prenajímateľom v jednej osobe je odporca, má na základe nájomnej zmluvy v nájme navrhovateľka ako nájomca. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka ako nájomca uvedeného bytu neplatí od októbra 2003 nájomné za tento byt, pričom dovtedy zaužívaným spôsobom platby nájomného bola spravidla platba prostredníctvom poštových poukážok, ojedinele i prevodom na účet. Nakoniec medzi účastníkmi nebolo sporné, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 24.04.2006, č. j. XXX/ XXXX prevzala osobne navrhovateľka dňa 27.04.2006, čomu korešponduje i odporcom predložená doručenka.
Z listiny zo dňa 24.04.2006 označenej ako výpoveď z nájmu bytu, ktorú adresoval odporca navrhovateľke vyplýva, že odporca vypovedal navrhovateľke nájom bytu nachádzajúceho sa v O. P., v dome s. č. 21, parc. č. 59/1, k. ú. P. pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Jedným z početných dôvodov bola i skutočnosť, že navrhovateľka ako nájomca od októbra 2003 neplatí nájom za tento byt. Vo výpovedi je určená trojmesačná výpovedná lehota, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Žalobný návrh bol podaný pred uplynutím troch mesiacov od doručenia výpovede, niet teda pochýb, že bol podaný v lehote stanovenej v § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ustanovení zákona dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Výpoveď, ktorej vyslovenia neplatnosti sa navrhovateľka domáha spĺňa všetky formálne náležitosti, t. j. má predpísanú písomnú formu, vo výpovedi je skutkovo vymedzený dôvod výpovede, výpoveď obsahuje i zákonnú výpovednú lehotu a výpoveď bola taktiež nájomcovi riadne doručená. Pri posúdení, či výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka bol i skutkovo naplnený, t. j. či navrhovateľka ako nájomca nemohla nájomné od októbra 2003 platiť pre prekážku na strane odporcu ako prenajímateľa súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého predpokladom zániku záväzku splnením dlhu, ktorý spočíva v odovzdaní peňažnej čiastky, v sídle veriteľa, je okrem existencie platného právneho dôvodu plnenia a právneho úkonu dlžníka, ktorým sa poskytuje plnenie s úmyslom splniť dlh, i úkon veriteľa, ktorým plnenie prijíma. K splneniu svojej povinnosti nemusí veriteľ poskytnúť žiadnu inú súčinnosť ( nemusí napr. vystaviť poštovú poukážku ) ako plnenie jednoducho prijať; nesmie ho len bezdôvodne odmietnuť prijať.
Pokiaľ v prejednávanom prípade nebolo sporné, že miestom plnenia v zmysle § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka je sídlo odporcu, čomu zodpovedá i skutočnosť, že nájomné v minulosti navrhovateľka platila poštovými poukážkami, resp. prevodom z účtu na účet, bolo povinnosťou navrhovateľky si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu riadne plniť, a to bez ohľadu na to, či jej odporca ako prenajímateľ vystavil alebo nie poštovú
poukážku. Pokiaľ teda od októbra 2003 takto nekonala, naplnila tým výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Nakoľko po prijatí novely č. 261/2001 Z. z. účinnej od 01.09.2001 nie je k výpovedi nájmu bytu potrebné privolenie súdu, súd vyhodnotil obranu navrhovateľky spočívajúcu v tom, že odporca k výpovedi nájmu bytu nemal súhlas súdu, ako nedôvodnú. Z popísaných dôvodov súd ustálil, že sporná výpoveď vyvolala účinky sledované odporcom ako prenajímateľom, nakoľko spĺňa nielen formálne ale i materiálne podmienky výpovede nájmu bytu. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd dodáva, že i keď platnosť výpovede je navrhovateľkou spochybnená i ďalšími skutočnosťami, tieto súd v záujme hospodárnosti konania neskúmal, čo je odôvodnené tým, že z pohľadu výsledku konania v danej veci by spôsob vyriešenia ostatných dôvodov neplatnosti výpovede nemohlo pre navrhovateľku privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ totiž, ako je to i v tomto prípade, záver o platnosti výpovede možno založiť na viacerých na sebe nezávislých dôvodoch, potom už len naplnenie jedného z týchto zákonných dôvodov spôsobí platnosť výpovede ako celku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či obstoja dôvody ostatné.
Plne úspešnému odporcovi súd priznal v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony po 1.260,- Sk ( prevzatie veci a porada s klientom ) a 2 x 164,- Sk režijný paušál. Odporca žiadal náhradu trov právneho zastúpenia i za ďalší úkon - vyjadrenie k návrhu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by sa odporca k návrhu vyjadril, preto mu za tento úkon náhrada neprináleží. Pri určení hodnoty sporu súd vychádzal z § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Z. z. ako hodnoty, ktorá sa nedá vyjadriť, t. j. 1/13 výpočtového základu pre rok 2006 ( kedy podľa obsahu spisu došlo k právnym službám ), čomu zodpovedá hodnota sporu 1.260,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.