Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-109-1997.pdf
PDF · 82.53 KB
No categories available
14C/109/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: D. K., G. XX, G., zast.: JUDr. Katarína Kráľová, advokátka, Továrenská 8, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstva hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o 96.211.980 Sk s prísl. a sumu 238.000,-Sk, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.672.190,70 Sk s úrokom z omeškania vo výške 24% ročne od 29.6.1993 až do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím pôvodným návrhom domáhal úhrady 11.549.160,-Sk ako aj ušlej škody za každý rok v sume 1.649.880,-Sk. Zmeneným petitom sa domáhal úhrady spolu 96.211.980 Sk s prísl., na tom základe, že dňa 13.11.1991 sa úspešne zúčastnil verejnej dražby jednotky "mäso" nachádzajúcej sa v G. na T.. X. I.. Túto jednotku vydražil za kúpnu cenu 21.100.000,-Sk, pričom zložil dražobnú zábezpeku vo výške 1.008.200,-Sk, ktoré získal z úveru. Navrhovateľ sa v konaní 18C 71/92 domáhal určenia neplatnosti verejnej dražby zo dňa 13.11.1991 z toho dôvodu, že objekt, ktorý vydražil nebol vo výlučnom vlastníctve štátu, ale v spoluvlastníctve štátu a OSBO Pezinok. Objekt nebol reálne deliteľný.
Vo svojom doplnenom návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že dražba ktorou dňa 13.11.1991 vydražil označené nehnuteľnosti, bola vyhlásená za neplatnú bez jeho zavinenia. Aj Krajská prokuratúra v Bratislave v oznámení o vybavení jeho podnetu pod č. Y. XXXX/XX zo dňa 2.9.1993 konštatuje, že pri verejnej dražbe označených prevádzkových jednotiek boli porušené ustanovenia § 1, § 2 ods. 1 Zák. č. 427/1990 Zb. Obvodný súd Bratislava 2 rozsudkom č. k. 18C 71/92 zo dňa 26.4.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.1993 určil, že verejná dražba zo dňa 13.11.1991 je neplatná od samého počiatku.
Škoda navrhovateľovi vznikla nie len v skutočnej škode, ale aj v ušlom zisku ako nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Navrhovateľ navrhol svojmu návrhu vyhovieť.
Vo svojej výpovedi uviedol, že on vydražil celý ten objekt v G. za 22,1 mil. Sk. Úver vybavoval v banke.
Ten úver, ktorý si vybavoval v banke potom v konečnom dôsledku ani nedostal, pretože pracovníčka v banke zistila, že tento objekt nie je vlastnícky vysporiadaný. Z toho celého sa to potom začalo, čiže on ako vydražiteľ mohol užívať len prevádzku mäsa, lebo len to bolo voľné, pretože ostatné prevádzky boli
vydražené do 5-ročného nájmu asi pol roka predtým. Pôvodne mu bola ponúknutá celá nehnuteľnosť so všetkými prevádzkami, mal tam určitý podnikateľský zámer. Navrhovateľ navrhol svojmu návrhu vyhovieť.
Právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla vyhovieť ich návrhu a to z dôvodu, že celá kauza sa odvíja z toho, že tunajší súd právny úkon dražby vyhlásil za absolútne neplatný. Znalec vo svojom znaleckom posudku vyčíslil ušlý zisk, ktorý navrhovateľ mohol dosahovať v tejto prevádzke, keby ju bol ako vydražiteľ riadne užíval a realizoval v nej svoje podnikateľské zámery. Išlo vlastne o vyčíslenie sumy ušlého zisku v rámci poctivého obchodného styku. Škoda navrhovateľovi vznikla, jednak skutočná škoda ako aj ušlý zisk a nemajetková ujma vyjadrená v peniazoch, čím majú na mysli to, čo by navrhovateľ mohol získať, keby nebolo tejto škodnej udalosti. To znamená nezákonného rozhodnutia štátu. Tá škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti štátu. Opätovne poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 18C 71/92 zo dňa 26.4.1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.6.1993, ktorým bolo určené, že verejná dražba uskutočnená 13.12.1991 je neplatná. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou tohto citovaného rozhodnutia vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená.
Odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť, zároveň vzniesol námietku premlčania, poukázal na ustanovenie § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tom prípade sa právo mohlo po prvý raz vykonať dňa 29.6.1993 a predmetné právo sa mohlo vykonať najneskôr dňom 29.6.1995. Návrh na náhradu škody bol podaný dňa 19.12.1996. V tomto prípade došlo k premlčaniu aj trojročnej premlčacej doby, ktorá končila dňom 29.6.1996.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav;
Z oznámenia o konaní verejnej dražby súd zistil, že dňa 16.4.1993 sa dražila prevádzková jednotka mäso + ostatné prevádzkové jednotky na T.. X. I. D. G. za vyvolávaciu cenu 20.985.000,-Sk.
Zo zápisnice o dražbe zo dňa 13.11.1991 súd zistil, že prevádzková jednotka XXXX I., S. U., G., Z., Č.- W., T.I.. X. I. G. vydražil za 21.100.000,-Sk navrhovateľ.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C 71/92 zo dňa 26.4.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.1993 bolo určené, že verejná dražba prevádzkovej jednotky Mäso, nachádzajúcej sa v G., T.. X. I., zo dňa 13.11.1991 je neplatná. V odôvodnení predmetného rozsudku súd skonštatoval, že v danom prípade neboli dodržané podmienky dražby ako ich vyžaduje Zák. č. 427/1990 Zb. a to tým, že sa dražil objekt, ktorý nie je len v štátnom vlastníctve, a ktorý nie je reálne deliteľný.
Zo znaleckého posudku č. 07/2006 zo dňa 21.3.2006 vypracovaného súdnym znalcom JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo súd zistil, že znalec vyčíslil ušlý zisk za roky 1992 až 2005 v sume spolu 96.211.980,-Sk a úrok z omeškania spolu za roky 1992 až 2005 v sume 14.920.859,-Sk.
Z rozhodnutia Obvodného úradu v Pezinku č. 2808/91/S zo dňa 15.7.1991 súd zistil, že predmet podnikania navrhovateľa a to "Nákup a predaj ovocia a zeleniny, priemyselného tovaru, drogistického tovaru, stavebného materiálu, tabakových výrobkov, textilných výrobkov a obuvi, sprostredkovateľská činnosť pod obchodným názvom VENGO SHOP s miestom podnikania Igram od 15.7.1991 s registráciou trvalou.
Rozhodnutím Obvodného úradu Pezinok č. j. 2808/91/S-868, 91/S zo dňa 6.12.1991 bol predmet podnikania navrhovateľa rozšírený o prevádzkovanie predajne mäso a údenín s miestom podnikania T.. X. I. G. s obchodným názvom K. - X..
Dňa 7.4.1992 Mestský úrad v G. udelil navrhovateľovi súhlas k vykonávaniu obchodnej činnosti - prevádzkovanie predajne Mäsa-údenín D. G., T.. X. I., ktoré bolo nadobudnuté dražbou dňa 13.11.1991.
Čiže navrhovateľ v čase keď vydražil prevádzkovú jednotku XXXX I., S., S. U., F., G., Z., T.. X. I.N. G., bol podnikateľským subjektom.
V zmysle § 261/2 veta prvá, 5 zák. 513/1991 Zb., touto časťou zákona sa upravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovaniu verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
V zmysle § 757 Zák. 513/1991 Zb. pre zodpovednosť za škode spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
V zmysle § 373 Zák. 513/1991 Zb. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle § 397 Zák. 101/1991 Zb., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
V zmysle § 398 Zák. 510/1991 Zb. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že na navrhovateľa prešlo vlastníctvo k vydraženým veciam príklepom licitátora.
Dražba zo dňa 13.11.1991 bola vyhlásená za neplatnú rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I pod č. k. 18C 71/1992. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.1993.
Súd mal za to, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bola dražba vyhlásená za neplatnú vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody, t. j. vzniklo mu právo na plnenie.
Navrhovateľ vydražil celý objekt, ktorý mohol užívať na podnikateľské účely, avšak reálne z neho mohol užívať len predajňu Mäso-údeniny, nakoľko ostatné prevádzkové jednotky boli dané do 5-ročného nájmu a celý vydražený objekt nebol vo vlastníctve štátu. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C 71/92 zo dňa 26.4.1993 bola predmetná dražba vyhlásená za neplatnú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.6.1993. V rozsudku bolo zároveň aj konštatované, že v tomto prípade neboli dodržané podmienky dražby. Súd mal preto za to, že navrhovateľovi z tohto dôvodu vznikla škoda v ušlom zisku, ktorý navrhovateľ mohol získať. Súd preto v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. JUDr. Čipákom, priznal navrhovateľovi za obdobie roku 1992 zisk po zdanení v sume 5.133.808,-Sk a 5 mesiacov a 28 dní roku 1993 v sume 2.566.907,-Sk, čo tvorí sumu 7.672.190,70 Sk + príslušenstvo. Keďže rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým bola dražba vyhlásená za neplatnú, nadobudol právoplatnosť 28.6.1993, do toho času aj trvalo právo navrhovateľa predmetnú nehnuteľnosť užívať, súd mu preto priznal ušlý zisk len do tohto času. Odporca sa preto dostal vo svojom plnení do omeškania nasledujúci deň, t. j. 29.6.1993. Vo zvyšku súd preto návrh navrhovateľa zamietol. A taktiež mu nepriznal ani trovy vynaložené na znalca, nakoľko znalecký posudok si dal navrhovateľ spraviť z vlastnej iniciatívy. Súd tento použil v konaní ako listinný dôkaz.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142/2 O. s. p.
O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 5 vl. nar. č. 87/1995 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.