Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/273/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu: S. K., a.s., sídlo: C. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. proti žalovanému 1. I. N., narodený: XX.XX.XXXX, bydlisko: N. B. XX,. XXX. XX B., t.č. v ÚVTOS H. N. P., XXX. XX. H. N. P., žalovanému 2. Ing. V. K., narodený: XX.XX.XXXX,. bydlisko: M. X,. XXX. XX. B., žalovanému 3. R. B., narodený: XX.XX.XXXX,. bydlisko: H. XX,. XXX. XX. B., zastúpený: JUDr. I. M., advokátom, M. XX,. B., o zaplatenie 185.566,30 Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný l je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 185.566,- Sk spolu s 13 %-ným ročným úrokom od 26.02.1998 do zaplatenia, sumu 52.185,- Sk a náhradu trov konania vo výške 7.420,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba sa voči žalovaným 2 a 3 z a m i e t a .

Žalovanému 2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 3 na účet právneho zástupcu vedený v T. B., č.ú.: XXXXXXX/ XXXX. sumu 59.925,- Sk titulom náhrady trov konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie sa v časti o zaplatenie 8.650,- Sk z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.1998 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1, 2, 3 povinnosť zaplatiť mu sumu istinu vo výške 185.566,30 Sk s úrokom 13% zo sumy 185.566,30 Sk od 26.02.1998 do zaplatenia a príslušenstvo vo výške 60.835,- Sk na tom skutkovom základe, že na základe úverovej zmluvy č. 78-800228-8 zo dňa 06.09.1990 poskytol žalovanému 1 strednodobý úver na investície - nákup motorového vozidla vo výške 300.000,- Sk, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva k motorovému vozidlu, ako aj ručiteľským záväzkom žalovaných 2 a 3. Ďalej uviedol, že dňa 19.11.1992 podala S. Š. S. M., B. návrh na vydanie platobného rozkazu na Mestský súd Bratislava voči žalovaným 1, 2 a 3 o zaplatenie čiastky 44.560,- Sk s úrokom 8% nad diskont od 16.06.1992 do zaplatenia, pričom žalovaná suma predstavovala časť nesplateného úveru a po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu ju žalovaný uhradil. Uviedol tiež, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy naďalej neplnil a zostatok istiny vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom neuhradil.

Proti platobnému rozkazu č.k. -6 zo dňa 05.11.1998 podali žalovaní 2 a 3 odpor.

Žalovaný 2 v odôvodnení odporu uviedol, že k žalobe neboli priložené doklady umožňujúce posúdenie, či uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených právnym predchodcom žalobcu, zo žaloby nie je zrejmé, či právny predchodca žalobcu uplatnil uspokojenie svojej pohľadávky zo záložného práva predajom hnuteľnej veci a ak nie, prečo tak neurobil, ďalej nie je zrejmé, či bola podaná písomná výzva žalovanému 1 na splnenie splatného záväzku, zo žaloby tiež nevyplýva požiadavka na vydanie platobného rozkazu, ktorý by určil zánik záväzku ostatných dlžníkov v rozsahu jeho splatenia jedným z nich a platobný rozkaz nie je vydaný na zaplatenie istiny žalovanými spoločne a nerozdielne, ako je to požadované v žalobe. Žalovaný 2 zároveň uplatnil námietku premlčania.

Žalovaný 3 v odôvodnení odporu uviedol, že právny predchodca žalobcu sa pri uplatňovaní svojho nároku nepokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu a bez pokusu o pokonanie podal žalobu, ktorú nepodložil dôkazným materiálom, na ktorý sa odvoláva. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu nepredložil ani právny titul k uplatňovaniu nároku, ani titul, z ktorého by vyplývala subsidiárna povinnosť žalovaného 3.

Vo vyjadrení k odporom žalovaných 2 a 3 právny predchodca žalobcu uviedol, že z predložených listinných dôkazov a žaloby je zrejmé, čoho sa voči žalovaným domáha. Poukázal na to, že záložné právo predajom hnuteľnej veci nemohol uplatniť z dôvodu, že žalovaný 1 predmet záložného práva predal bez jeho súhlasu. Uviedol tiež, že subsidiarita vo vymáhaní nároku voči žalovanému 3 vyplýva z ručiteľského záväzku.

Uznesením č.k. -88 zo dňa 29.10.2002 právoplatným dňa 24.10.2003 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu S. S. a.s., N.. S. XX,. B. IČO: XX. XXX. XXX,. vstúpila S. K., a.s., C. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.04.2004 žalovaný 1 oznámil súdu, že svoj záväzok vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom v celom rozsahu uznáva.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa , ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Nakoľko žalovaný 1 uznal pred súdom svoj záväzok vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom, súd o žalobe voči nemu rozhodol v zmysle citovaných ustanovení zákona rozsudkom na základe uznania.

Pred začatím pojednávania písomným podaním doručeným súdu dňa 20.06.2005 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.650,- Sk, nakoľko uvedená suma bola dňa 27.10.1998 uhradená v prospech jeho právneho predchodcu.

Podľa ods. l, 3 , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd konanie v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť ešte pred začatím pojednávania, zastavil v zmysle citovaného ustanovenia zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného 2, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného 3 a ich písomnými vyjadreniami, žiadosťou o úver, úverovou zmluvou zo dňa 06.09.1990, špecifikáciou pohľadávky zo dňa 13.09.2004, oznámením Obvodného úradu v Bratislave - odbor živnostenského podnikania, výpisom zo živnostenského registra žalovaného 1, prehľadom úrokových sadzieb, žalobnou upomienkou zo dňa 10.01.1992 a doručenkou k nej, upozornením pre ručiteľa zo dňa 08.04.1992 a 14.05.1992 a doručenkami k nim, zmluvou medzi autobazárom H. K. a predávajúcim o sprostredkovaní predaja ojazdeného osobného (nákladného) automobilu, účtovným dokladom zo dňa 10.09.1990, spisom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. , ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu a jej písomných vyjadrení súd zistil, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 06.09.1990 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému 1 úver vo výške 300.000,- Sk na nákup motorového vozidla s lehotou splatnosti najneskôr do 05.09.1994, pričom návratnosť úveru bola zabezpečená ručením žalovaného 2 a 3. Poukázala na to, že žalovaný 1 spĺňal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy znaky organizácie v zmysle prvej časti H.z. a bol oprávnený podnikať, nakoľko dňa 02.05.1989 Obvodný národný výbor Bratislava II vydal rozhodnutie č. MH 766/89/0, ktorým povolil žalovanému 1 vykonávať záhradnícke práce, pričom v zmysle z. č. o súkromnom podnikaní občanov, povolenia na predaj tovaru a poskytovanie iných služieb udelené občanom pred nadobudnutím účinnosti tohto o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru sa považujú za registráciu podľa tohto zákona a občan, ktorému sa takéto povolenie udelilo, sa považuje za podnikateľa. Poukázala tiež, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1 úver za účelom nákupu motorového vozidla, ktoré potreboval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný 1 v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.04.2004 svoj záväzok vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom v celom rozsahu uznal.

Žalovaný 2 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemá právny nárok uplatňovať si žalovanú sumu voči nemu. Potvrdil, že úverovú zmluvu zo dňa 06.09.1990 podpisoval, pričom poukázal na to, že keď žalovaný l prestal, respektíve vôbec nezačal úver splácať, S. S. ho na to ani neupozornila. Poukázal tiež na to, že v čase uzavretia zmluvy nepodnikal, ani nikdy nevyvíjal podnikateľskú činnosť. Ďalej uviedol, že žalovanému l nedal súhlas na uznanie záväzku. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

Z prednesu právneho zástupcu žalovaného 3 a jeho písomných vyjadrení súd zistil, že žalovaný 3 navrhol žalobu voči nemu zamietnuť z dôvodu uplatnenia námietky premlčania. Uviedol, že úverová zmluva, ktorá bola uzavretá podľa § 381 a nasl. Hospodárskeho zákonníka (ďalej len „H.z.“) je neplatným právnym úkonom, nakoľko H.z. kogentne ustanovoval, medzi ktorými subjektmi môže dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, keď uvádza, že na jednej strane je banka a na druhej je organizácia, čo v danom prípade nebolo dodržané. Poukázal na to, že druhým účastníkom úverovej zmluvy bola osoba s označením N. I. s identifikáciou jeho rodného čísla a podpis tejto osoby bol osvedčený podľa občianskeho preukazu, a preto pokiaľ nebol identifikovaný IČO-m a ani prílohu úverovej zmluvy netvorila listina osvedčujúca podnikanie tejto osoby, nič nenasvedčuje tomu, že úverovú zmluvu uzatvorila organizácia v zmysle H.z.. Ďalej uviedol, že úverová zmluva nikdy nevznikla, nakoľko podstatný obsah predmetu úverovej zmluvy vyjadrený v čl. 1 je postihnutý neplatnosťou podľa § 37 O.z. pre svoju vnútornú neurčiteľnosť, nedostatok vážnosti a zrozumiteľnosti a súčasne je postihnutá neplatnosťou podľa § 39 O.z.. Poukázal na to, že formulácia „plnením za iného“ uvedená v tomto článku nie je vyjadrením dikcie zákonných podmienok ustanovenia § 382a ods. 2 H.z. (záväzok z úverovej zmluvy), nakoľko vymedzuje vznik úplne iného záväzku účastníka. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný 1 požiadal o splnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu poskytnúť úver v zmysle čl. 1 úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že nesplnením tejto podmienky nenastali ani právne následky zmluvy. Poukázal tiež na to, že v čl. 2 zmluvy bola neurčiteľne a nezrozumiteľne vymedzená splatnosť splátok a navyše bol dohodnutý úrok (sankčný) vo výške 8% nad diskontnú sadzbu, pričom ustanovenie § 378a H.z. dovoľovalo dojednať

úrok z omeškania maximálne vo výške 5% ročne. Ďalej uviedol, že zo žaloby nevyplýva, aké okolnosti sú dôvodom, že nárok žalobcu smeruje aj voči žalovaným 2 a 3 a z akých právnych dôvodov by mala byť žaloba dôvodná aj voči týmto žalovaným. Poukázal na to, že ručiteľský záväzok nikdy nebol platne dojednaný, nakoľko podstatnou náležitosťou požadovanou zákonom pre ručenie je vyhlásenie, ktorým ručiteľ osvedčuje vznik nového (vlastného) záväzku spôsobom osobného prevzatia splnenia záväzku dlžníka a nie ako je to uvedené v záverečnom ustanovení zmluvy, kde sa uvádza „vyhlasujú, že preberajú ručenie“. Uviedol tiež, že žalovaní 2 a 3 nie sú spôsobilé subjekty práva, ktoré mohli dojednať vznik ručiteľského záväzku podľa H.z., nakoľko podľa písm. 1 H.z., ručiteľom môže povinnej organizácie byť len organizácia, a preto na ručenie nemožno aplikovať H.z., ale . Poukázal na to, že udelením podpisu žalovaného 2 a 3 pod obsah úverovej zmluvy bez uvedenia osôb v časti označujúcej strany zmluvy ako účastníkov právneho úkonu a bez označenia pomenovania tvrdeného záväzku v nadpise, nevznikol platný záväzok žalovaných 2 a 3. Ďalej uviedol, že prejav vôle žalovaného 1 nemožno považovať za uznanie záväzku, nakoľko tu absentuje podstatná náležitosť takéhoto prejavu v podobe označenia dôvodu vzniku záväzku, ako aj identifikácia veriteľa a navyše predmetný list nie je opatrený dátumom. Poukázal aj na to, že podľa O.z. by malo uznanie premlčaného dlhu právny následok len za predpokladu, že ten, ktorý dlh uznal, aj vedel o jeho premlčaní, čo v konaní nebolo preukázané, a preto je uznanie záväzku žalovaným 1 neúčinné. Uviedol, že v zmysle O.z. je aj prípadné uznanie dlhu dlžníkom účinné voči ručiteľom len vtedy, keď s ním títo vyslovia súhlas.

Právna zástupkyňa žalobcu k námietke žalovaného 3, že úverová zmluva je neplatná, pretože úver z nej bol poskytnutý žalovanému 1 ako súkromnej osobe identifikovanej rodným číslom a nie ako organizácii s uvedením jej IČ-a uviedla, že neuvedenie IČ-a pri identifikácii žalovaného 1 nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy, nakoľko je nepochybné, kto zmluvu podpísal a kto prijal plnenia z úverovej zmluvy. Poukázala na to, že už zo samotného názvu úverovej zmluvy „o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov“ vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému 1 ako organizácii, navyše v žiadosti o úver bol žalovaný 1 identifikovaný IČO-m a z bodu 3 úverovej zmluvy tiež vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému 1 na investície - nákup motorového vozidla, teda v rámci podnikateľskej činnosti. Tiež uviedla, že ustanovenia § 382a a nasl. H.z. pri uzavieraní úverovej zmluvy nevyžadovali priložiť k úverovej zmluve prílohu preukazujúcu, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť.

K námietke, že obsah bodu 1 úverovej zmluvy nevyjadruje obsah záväzku z úverovej zmluvy a že žalobca nepreukázal, že by žalovanému 1 niečo plnil uviedla, že ustanovenia § 382a a nasl. H.z. bližšie neupravujú spôsob, akým s majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú účastníkom zmluvnú voľnosť, pričom plnenie v prospech dlžníka môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave a rovnako žiadne z ustanovení zákona ničím neobmedzujú účel, na ktorý by bolo možné úver poskytnúť. Tiež uviedla, že dňa 10.09.1990 žalovaný 1 požiadal právneho predchodcu žalobcu o vyplatenie úveru vo výške 300.000,- Sk v prospech účtu autobazáru H. K. a následne došlo k zrealizovaniu tejto úhrady, o čom svedčí zmluva s uvedeným autobazárom, ktorej súčasťou je aj faktúra vystavená autobazárom na ťarchu žalovaného 1.

K námietke, že dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy je aj dohoda zmluvných strán o výške sankčného úroku 8% p.a., pričom § 378a H.z. povoľoval úroky z omeškania v maximálnej výške 5% p.a. uviedla, že takéto dojednanie nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ale len jej časti týkajúcej sa sankčného úroku nad 5%. Zároveň poukázala na to, že žalobca si sankčný úrok nad 5% p.a. neuplatnil ani neuplatňuje.

Nesúhlasila tiež s názorom žalovaného 3, že vyhlásenie žalovaného 2 a 3 týkajúce sa ručenia je neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko predmetné vyhlásenie je zreteľným prejavom žalovaných 2 a 3 prevziať ručiteľský záväzok za celý dlh žalovaného 1. Poukázala na to, že právny režim ručiteľského záväzku žalovaných 2 a 3 je determinovaný hlavným zabezpečovaným záväzkom, t.j. úverovou zmluvou, ktorý sa spravuje ustanoveniami H.z. a ručiteľom podľa H.z. sa automaticky stáva aj osoba. ktorá síce nemá štatút podnikateľa, ale ručenie poskytuje na zabezpečenie vzťahu, ktorý sa riadi H.z..

Poukázala na to, že písomným podaním doručeným súdu dňa 30.04.2004 žalovaný 1 uznal nárok uplatnený vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom v celom rozsahu, pričom predmetné uznanie bolo zaslané k sp. zn. , a teda nie je pochýb o tom, aký záväzok je predmetom uznania zo strany žalovaného 1. Uviedla, že nakoľko žalovaný 1 záväzok uznal, plynie podľa § 131b ods. 6 H.z. nová 10 ročná premlčacia lehota a v zmysle § 129n H.z., práva oprávnenej organizácie voči ručiteľovi

sa nepremlčia ani nezaniknú pred premlčaním alebo zánikom práva voči povinnej organizácie, a preto záväzok žalobcu voči žalovaným 2 a 3 nie je premlčaný.

Čo sa týka sporu vedeného medzi S. S. a žalovanými na Mestskom súde v Bratislave pod sp. zn. o zaplatenie 44.560,- Sk uviedla, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.04.1994 a na jeho základe dlžník zaplatil 17.06.1998 sumu 44.560,- Sk, z ktorej bolo zaúčtovaných na úroky 2.466,30 Sk a na istinu 42.093,70 Sk, pričom táto pohľadávka nebola postúpená na žalobcu, nakoľko v čase postúpenia už bola uhradená a jej úhrada bola zohľadnená pri vyčíslení neuhradeného úveru pri podaní tejto žaloby.

Zo žiadosti o úver súd zistil, že žalovaný 1 požiadal o úver vo výške 300.000,- Sk na nákup motorového vozidla vzhľadom na rozšírenie podnikateľskej činnosti - záhradnícke práce.

Z úverovej zmluvy zo dňa 06.09.1990 súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1 úver vo výške 300.000,- Sk na účel: investície - nákup motorového vozidla tak, že za neho splní podľa uvedeného účelu úveru jeho vykázané platobné povinnosti voči právnickým osobám a ďalšie platobné povinnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal túto povinnosť splniť, ak žalovaný 1 požiada o výplatu resp. úhradu v zmysle poskytnutého úveru najneskôr do 30.09.1990. Žalovaný 1 sa v bode 2. zmluvy zaviazal splatiť poskytnutý úver s úrokmi vo výške + 3% nad diskontnú sadzbu ročne, a to tak, že bude úver splácať počínajúc októbrom 1990 pravidelnými splátkami mesačne po 7.410,- Kčs k 16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia a úver splatí najneskôr do 05.09.1994. Z bodu 6. zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený žiadať splatenie celého úveru pre nesplnenie niektorej splátky. Z bodu 7. zmluvy súd zistil že právny predchodca žalobcu bol oprávnený pripisovať úroky, odmeny, náhrady príp. paušály náhrad k istine. V bode 9. zmluvy sa účastníci dohodli, že úverový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, sa riadi príslušnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Z bodu 11. zmluvy súd zistil, že na zabezpečenie pohľadávky z úveru zriadil žalovaný 1 záložné právo s tým, že do zálohu dáva kúpené motorové vozidlo. V bode 12. zmluvy žalovaní 2 a 3 vyhlásili, že preberajú ručenie - každý za celý záväzok žalovaného 1 podľa a nasl. .

Zo špecifikácie pohľadávky a vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny k 25.02.1998 vo výške 185.566,30 Sk, úrokov 13% p.a. zo sumy 185.566,30 Sk od 17.06.1992 do 25.02.1998 vo výške 59.755,- Sk, poplatku za vedenie účtu vo výške 1.080,- Sk a úrokov 13% p.a. zo sumy 185.566,30 Sk od 26.02.1998 do zaplatenia. Ďalej uviedla, že úrok vo výške 13% p.a. si žalobca uplatňuje v súlade s bodom 2. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého sa žalovaný 1 zaviazal splatiť úver s úrokmi vo výške + 3% nad diskontnú sadzbu ročne. Uviedla tiež, že úver sa stal splatným už v októbri 1990, nakoľko v úverovej zmluve zo dňa 06.09.1990 bolo dohodnuté splácanie úveru počínajúc októbrom 1990 mesačne po 7.410,- Sk a žalovaný 1 nezaplatil už prvú splátku za október 1990. Poukázala tiež na to, že dňa 27.10.1998 bola v prospech právneho predchodcu žalobcu uhradená suma vo výške 8.650,- Sk, ktorá bola započítaná na dlžné úroky a z toho dôvodu žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie tejto sumy späť.

Zo spisu Mestského súdu v Bratislave sp. zn. súd zistil, že dňa 19.11.1992 podala S. Š. S., mestská pobočka, N.. S. XX,. B. proti žalovaným 1, 2, 3 žalobu o zaplatenie 44.560,- Sk s príslušenstvom z titulu úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 06.09.1990, pričom vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v celom rozsahu vyhovel žalobe a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.1994.

Z oznámenia Obvodného úradu v Bratislave - odbor živnostenského podnikania a výpisu zo živnostenského registra žalovaného 1 súd zistil, že žalovaný 1 nadobudol živnostenské oprávnenie v súlade s 4 Zb., na základe rozhodnutia vydaného dňa 02.05.1989 Obvodným národným výborom Bratislava II podľa a 4 nariadenia vlády SSR č. , na poskytovanie služieb: záhradnícke práce dňom 01.05.1989 a rozhodnutia vydaného dňa 12.09.1991 Obvodným úradom Bratislava V podľa ustanovení zák. č. 105/90 Zb. o súkromnom podnikaní občanov na predmet činnosti: sprostredkovanie prenájmu nebytových priestorov

Z prehľadu úrokových sadzieb súd zistil, že úroková sadzba bola v období od 01.01.1989 do 31.08.2000 v rozmedzí od 6% do 17,5%.

Zo žalobnej upomienky zo dňa 10.01.1992 a doručenky k nej súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1 na uhradenie dlžnej sumy vo výške 29.640,- Sk v lehote do 10 dní.

Z upozornení pre ručiteľa zo dňa 08.04.1992 a 14.05.1992 a doručeniek k nim súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných 2 a 3 na uhradenie dlžnej sumy 22.230,- Sk resp. 29.640,- Sk v lehote do 10 dní.

Zo zmluvy medzi autobazárom Henricha Kurthu a predávajúcim o sprostredkovaní predaja ojazdeného osobného (nákladného) automobilu a účtovným dokladom zo dňa 10.09.1990 súd zistil, že žalovaný 1 kúpil motorové vozidlo Peugeot 309 GLD v sume 300.000,- Sk.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len "organizácie") oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov, 1) vzťahy pri hospodárskom styku právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.

Podľa § 2 H.z., podnikateľskou činnosťou sa rozumie trvalé prevádzkovanie výroby, obchodu alebo poskytovanie služieb a prác alebo inej činnosti za účelom získavania trvalého zdroja peňažných príjmov.

Podľa § 382a ods. 1, 2, 3 H.z., banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy.

Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť.

V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania a splácania a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných informácií a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy.

Podľa § 131a H.z., pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného subjektu (napr. reklamáciou), plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 131b ods. 1, 6 H.z., premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie v splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.

Ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.

Podľa § 132 ods. 1, 2 H.z., ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne svoj záväzok, hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá.

Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.

Podľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, pohľadávku možno zabezpečiť ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 54 ods. 1, 2 O.z., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 80), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Žalovanému 1 vznikla v zmysle citovaných ustanovení zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 185.566,- Sk a sumu 52.185,- Sk, ktorá pozostáva z úrokov vo výške 13% p.a. zo sumy 185.566,30 Sk od 17.06.1992 do 25.02.1998 a poplatku za vedenie účtu vo výške 1.080,- Sk, po odpočítaní sumy 8.650,- Sk, ktorú žalovaný 1 uhradil dňa 27.10.1998 v prospech právneho predchodcu žalobcu a ktorá bola započítaná na dlžné úroky, nakoľko právny predchodca žalobcu na základe úverovej zmluvy zo dňa 06.09.1990 poskytol peňažné prostriedky na účel: investície - nákup motorového vozidla, ktoré žalovaný 1 čerpal a zaviazal sa splácať počínajúc októbrom 1990 pravidelnými splátkami mesačne po 7.410,- Kčs k 16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia, pričom sa zaviazal úver splatiť najneskôr do 05.09.1994, čo napriek výzve žalobcu nesplnil a úver nesplácal. Výšku žalovanej sumy mal súd za preukázanú zo špecifikácie pohľadávky.

Žalovaný 1 svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 185.566,30 Sk s príslušenstvom v celom rozsahu pred súdom uznal. Súd mal za to, že predmetné uznanie, ktoré bolo zaslané k sp. zn. , spĺňa zákonné podmienky uznania záväzku a nevzbudzuje pochybnosti o tom, aký záväzok je predmetom uznania zo strany žalovaného 1.

Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1, ako aj z neho vyplývajúce uznanie záväzku a plynutie premlčacej lehota podľa príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka, nakoľko podľa druhá veta, , právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi a podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Ručenie žalovaných 2 a 3, ako aj plynutie premlčacej doby voči nim však súd posúdil podľa ustanovení , nakoľko účastníci si v bode 12. úverovej zmluvy dohodli, že na ručenie sa bude vťahovať režim a navyše ručiteľom podľa H.z. mohla byť iba organizácia, pričom v prípade žalovaných 2 a 3 išlo o fyzické osoby.

Súd neprihliadol na námietky právneho zástupcu žalovaného 3, že úverová zmluva je neplatná z dôvodu, že žalovaný 1 ju v rozpore s ustanoveniami H.z. uzatvoril ako súkromná osoba s identifikáciou jeho rodného čísla a nie ako organizácia s uvedením IČ-a a navyše ani prílohu úverovej zmluvy netvorila listina osvedčujúca jeho podnikanie. Súd mal za to, že už z názvu úverovej zmluvy „o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov“ vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému 1 na podnikanie a rovnako tak z účelu úverovej zmluvy: investície - nákup motorového vozidla vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému 1 v rámci jeho podnikateľskej činnosti, čo mal súd za preukázané aj zo žiadosti o úver, kde žalovaný 1, identifikovaný IČO-m, požiadal o úver vo výške 300.000,- Sk na nákup motorového vozidla vzhľadom na rozšírenie podnikateľskej činnosti - záhradnícke práce. Z oznámenia Obvodného úradu v Bratislave - odbor živnostenského podnikania a výpisu zo živnostenského registra žalovaného 1 mal súd za preukázané, že žalovaný 1 nadobudol živnostenské oprávnenie v súlade s 4 Zb., na základe rozhodnutia vydaného dňa 02.05.1989 Obvodným národným výborom Bratislava II podľa a 4 nariadenia vlády SSR č. , na poskytovanie služieb: záhradnícke práce dňom 01.05.1989, teda v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol žalovaný 1 oprávnený podnikať a spĺňal znaky organizácie v zmysle H.z., pričom zo žiadneho ustanovenia H.z. nevyplývala povinnosť priložiť k úverovej zmluve prílohu preukazujúcu, že žalovaný 1 vykonával podnikateľskú činnosť.

Súd neprihliadol ani na námietku právneho zástupcu žalovaného, že obsah predmetu úverovej zmluvy vyjadrený v čl. I je postihnutý neplatnosťou, nakoľko formulácia „plnením za iného“ uvedená v tomto článku nie je vyjadrením dikcie zákonných podmienok ustanovenia § 382a ods. 2 H.z. (záväzok z úverovej zmluvy), ale vymedzuje vznik úplne iného záväzku účastníka. Z úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému 1 úver tak, že za neho splní podľa účelu úveru jeho vykázané platobné povinnosti voči právnickým osobám a ďalšie platobné povinnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou, ak žalovaný 1 požiada o výplatu resp. úhradu v zmysle poskytnutého úveru najneskôr do 30.09.1990. Ustanovenia § 382a a nasl. H.z. upravujúce úverovú zmluvu bližšie nevymedzovali spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť, a preto mal súd za to, že účastníci si v rámci zmluvnej voľnosti mohli upraviť, že plnenie v prospech dlžníka môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi.

Súd rovnako neprihliadol na námietku právneho zástupcu žalovaného 3, že žalovaný 1 nepožiadal právneho predchodcu žalobcu o splnenie jeho povinnosti poskytnúť úver v zmysle čl. 1 úverovej zmluvy a nesplnením tejto podmienky nenastali ani právne následky zmluvy, nakoľko v konaní toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti. Naopak zo zmluvy medzi autobazárom Henricha K. a predávajúcim o sprostredkovaní predaja ojazdeného osobného (nákladného) automobilu a účtovného dokladu zo dňa 10.09.1990 mal súd za preukázané, že žalobca si túto povinnosť splnil a vyplatil za žalovaného 1 kúpnu cenu motorového vozidla Peugeot 309 GLD vo výške 300.000,- Sk, ktoré žalovaný 1 prevzal.

Právny zástupca žalovaného 3 namietol platnosť úverovej zmluvy aj pre rozpor úverovej zmluvy zo zákonom ohľadne výšky sankčného úroku 8% p.a., nakoľko § 378a H.z. povoľoval úroky z omeškania v maximálnej výške 5% p.a.. Súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že takéto dojednanie nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale len jej časti týkajúcej sa sankčného úroku nad 5%. Žalobca si však sankčný úrok v konaní vôbec neuplatnil, ale uplatnil si iba riadny úrok z úveru, ktorý si účastníci dohodli v bode 2. úverovej zmluvy.

Súd zamietol žalobu voči žalovaným 2 a 3 z dôvodu uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaných 2 a 3, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňa 17.10.1990, teda nezaplatením už prvej splátky úveru zo strany žalovaného 1, kedy sa stal splatný celý úver a vo vzťahu k žalovaným 2 a 3 uplynula trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 O.z. a § 103 O.z. dňom 17.10.1993. Právny predchodca žalobcu však podal žalobu až 22.07.1998, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Žalovaný 1 dňa 29.04.2004 uznal svoj dlh voči žalobcovi, čím v zmysle § 131b ods. 6 H.z. začala voči nemu plynúť nová desaťročná premlčacia doba.

Žalovaný 1 je v zmysle citovaných ustanovení zákona povinní zaplatiť žalobcovi aj úrok vo výške 13% ročne z istiny 185.566,- Sk od 26.02.1998 do zaplatenia, ktorý si účastníci dohodli v bode 2 úverovej zmluvy. Výšku úroku mal súd za preukázanú z bodu 2. úverovej zmluvy a prehľadu úrokových sadzieb.

O trovách konania v časti voči žalovanému 1 súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci voči žalovanému 1 plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému 1, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania v časti voči žalovanému 2 súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko i keď mal v konaní plný úspech a v zmysle by mal nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci voči nemu úspech nemal, žalovaný 2 si náhradu trov konania neuplatnil.

O trovách konania v časti voči žalovanému 3 súd rozhodol v zmysle a žalovanému 3, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci voči nemu úspech nemal.

Súd uložil žalovanému 1 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.420,- Sk ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatok za žalobu.

Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 3 na účet právneho zástupcu sumu 59.925,- Sk ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúcu z:

I. 4 úkonov právnej služby po 2.350,- Sk za:

a) prevzatie a prípravu zastupovania

b) podanie odporu

c) účasť na pojednávaní dňa 14.03.2001

e) účasť na pojednávaní dňa 04.06.2001

II. 6 úkonov právnej služby po 7.150,- Sk za:

a) účasť na pojednávaní dňa 06.04.2005

b) písomné vyjadrenie dňa 15.07.2005

c) písomné vyjadrenie dňa 11.04.2006

d) písomné vyjadrenie dňa 15.01.2007

e) písomné vyjadrenie dňa 10.04.2007

f) účasť na pojednávaní dňa 06.06.2007

III. 2 úkonov právnej služby po 1.787,50 Sk:

a) účasť na pojednávaniach dňa 17.01.2007 a 23.04.2007, ktoré boli odročené bez prejednania veci

IV. náhrady za stratu času 4x po 20,- Sk za každú 1 hod., 2x po 250,- Sk za každú 1 hod., 6x po 296,- Sk za každú 1 hod., spolu 2.356,- Sk

V. 2x režijného paušálu po 70,- Sk, 2x režijného paušálu po 100,- Sk, 2x režijného paušálu po 150,- Sk, 1x režijného paušálu po 164,- Sk, 5x režijného paušálu po 178,- Sk

(odmena vyčíslená v zmysle , , , , , , , vyhlášky č. , v zmysle , , , , druhá veta, v , , vyhlášky č. ).

Súd nepriznal žalovanému 3 odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúcu z 2 úkonov právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie odporu po 2.690,- Sk vypočítanú podľa vyhlášky , nakoľko na úkony právnej služby vykonané v danom období sa vzťahovala , v zmysle ktorej patrí odmena za tieto úkony právnej služby vo výške 2.350,- Sk.

Súd ďalej nepriznal žalovanému 3 odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúcu z 1 úkonu právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 12.03.2007, nakoľko predmetné pojednávanie sa neuskutočnilo.

Súd nepriznal žalovanému 3 ani odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúcu z 2 úkonov právnej služby za účasť na pojednávaniach dňa 17.01.2007 a 23.04.2007, ktoré boli odročené bez prejednania veci, po 7.150,- Sk, nakoľko v zmysle druhá veta vyhlášky č. , za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny, a preto súd priznal žalobcovi odmenu advokáta za uvedené úkony len vo výške 1.787,50 Sk.

Súd tiež nepriznal žalovanému 3 náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu uplatnenú za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odporu, písomné vyjadrenia dňa 15.07.2005, 11.04.2006, 15.01.2007 a 10.04.2004, nakoľko náhrada za stratu času patrí advokátovi len pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený do tohto miesta a späť.

Súd napokon nepriznal žalovanému 3 cestovné jeho právneho zástupcu, nakoľko súdu nezaslal žiadny listinný dôkaz o použitom motorovom vozidle (technický preukaz motorového vozidla).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o uložení povinnosti žalovanému 1 odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je možné podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.

Proti tomuto rozsudku môžu ostatní účastníci konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon rozhodnutia.