Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/68/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 296 -

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. arch. M. U. CSc., bytom B., S. č. X proti odporcovi: M. Ž. P. S. R., N. Ľ. Š. č. X,. B., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., M. č. X,. B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

r o z h o d o l

Súd určuje, že výpoveď daná odporcom navrhovateľke listom z 30.11.1998 č. 533/98 - 1.3. je neplatná a pracovný pomer trvá.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania proti odporcovi.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 31.5.1999 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 30.11.1998 a ďalšieho trvania pracovného pomeru u odporcu. Rozsudkom č. k. -106 zo dňa 9.4.2001 súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že práca ponúknutá navrhovateľke na odbore odpadového hospodárstva nezodpovedala definícii vhodnej práce, a inú vhodnú prácu ktorú by odporca mohol ponúknuť navrhovateľke po odvolaní z funkcie nemal, čím bol daný výpovedný dôvod podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ust. § 65 ods. 3, Zák. práce.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -172 zo dňa 4.5.2004 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci právneho posúdenia zaujal právny názor, že ustanovenie § 65, ods. 3, Zák. práce skutkovo vymedzuje dva výpovedné dôvody, jednak keď zamestnávateľ pre zamestnanca nemá vhodnú prácu a jednak, keď zamestnanec ponuku vhodnej práce zamestnávateľom odmietne. Vytkol súdu prvého stupňa, že oba vyššie uvedené dôvody kumuloval bez dostatočného rozlíšenia, ktorý z oboch výpovedných dôvodov bol naplnený,

- 2 -

keď z písomnej výpovede nevyplýva, že by odporca vhodnú prácu pre navrhovateľku nemal, naopak ponúknutú prácu, ktorá podľa zamestnávateľa zodpovedala kvalifikácii navrhovateľky jej ponúkol, čo ona odmietla. Ak teda súd prvého stupňa konštatoval, že ponúknutá práca nezodpovedala definícii vhodnej práce, a teda odporca pre navrhovateľku vhodnú prácu nemal, ide o skutkové vymedzenie

iného výpovedného dôvodu, ako je tento vymedzený vo výpovedi. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie ohľadne existencie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.1998 výsluchom svedkov a ďalšími dôkazmi.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom prof. RNDr. L. M., svedkov RNDr. T. D., Ing. arch. P. K., Ing. arch. M. P., Ing. arch. Ž. K., oboznámením s informáciou o počtoch zamestnancov, pracovnými dokladmi Ing. arch. P., Ing. arch. K., listom zo dňa 28.1.1999, 8.4.1999, s pracovnou náplňou zo dňa 1.11.1997, listom zo dňa 7.6.1999, s mennou systematizáciou zo dňa 12.9.2006.

V prejednávanej veci je zrejmé, že listom zo dňa 18.11.1998 bola navrhovateľka odvolaná z funkcie generálnej riaditeľky sekcie územného plánovania, enviromentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb s účinnosťou od 19. 11. 1998. Následne odporca v súvislosti s ďalším pracovným zaradením navrhovateľky postupoval podľa ust. a ponúkol navrhovateľke prácu na odbore odpadového hospodárstva od 20.11.1998 predložením dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.1998, ktorú navrhovateľka odmietla podpísať z dôvodu, že toto pracovné zaradenie nezodpovedá jej kvalifikácii, špecializácii ani úrovni vedeckej hodnosti. Listom zo dňa 30.11.1998, doručeným navrhovateľke dňa 18.12.1998, rozviazal odporca s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa ust. , Zák. práce na tom skutkovom základe, že navrhovateľka dňa 27.11.1998 odmietla ponúknuté pracovné zaradenie na odbore odpadového hospodárstva zodpovedajúce jej kvalifikácii.

V nadväznosti na takto skutkovo vymedzený výpovedný dôvod súd skúmal, či odmietnutím práce na odbore odpadového hospodárstva navrhovateľkou, bol daný výpovedný dôvod nadbytočnosti podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce. Aj v danom štádiu postupu konania na základe výsledkov vykonaného dokazovania zastáva súd názor, že ponúknutá práca na odbore odpadového hospodárstva nezodpovedala kvalifikácii navrhovateľky, a preto dospel k právnemu záveru, že s odmietnutím práce navrhovateľkou na odbore odpadového hospodárstva nemožno spájať právne následky v podobe zákonnej fikcie existencie výpovedného dôvodu podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce. Navrhovateľka má vysokoškolské stavebné vzdelanie, pracovala ako projektant na fakulte architektúry ako vedecký pracovník a pedagóg, čím jej vzdelanie, doterajšia prax, skúsenosti a znalosti nezodpovedajú kvalifikácii potrebnej pre prácu na odbore odpadového hospodárstva, ktorý podľa čl. 21 organizačného poriadku plní úlohy štátnej enviromentálnej politiky v odpadovom hospodárstve, koncepčné, legislatívne a technické riešenie problematiky odpadov, vykonáva štátnu správu odpadového hospodárstva a pod. V tomto smere ide z obsahového hľadiska o odlišné zameranie výlučne na oblasť odpadov, v ktorej nemá navrhovateľka potrebné vzdelanie ani prax a skúsenosti. Oddelenie rozvoja odpadového hospodárstva plní konkrétne špecifické úlohy na úseku odpadového hospodárstva, ktoré nespadajú do odbornej kvalifikácie navrhovateľky, na čom nič nemení skutočnosť, že pracovná činnosť navrhovateľky mala byť zameraná na oblasť legislatívnej práce.

- 3 -

V tejto súvislosti odporca nepredložil v rámci doplnenia dokazovania pracovné náplne ostatných pracovníkov odpadového hospodárstva v rozhodnom čase, na základe ktorých by bolo možné dospieť k odlišným skutkovým zisteniam.

Z hľadiska týchto skutkových záverov je teda zrejmé, že výpovedný dôvod tak, ako bol odporcom formulovaný v zmysle ust. § 65 ods. 3, Zák. práce neobstojí, keď práca, ktorú odporca ponúkol navrhovateľke po jej odvolaní z funkcie, nezodpovedala jej kvalifikácii, a pokiaľ navrhovateľka túto prácu odmietla, nebol daný s týmto jej prejavom vôle výpovedný dôvod nadbytočnosti podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce, ktorý by oprávňoval odporcu s navrhovateľkou rozviazať pracovný pomer výpoveďou. Na základe uvedeného možno teda dospieť k právnemu záveru, že výpoveď daná odporcom navrhovateľke listom zo dňa 30.11.1998 je neplatná.

Ani na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že jej bolo dňa 18.11.1998 ponúknuté ústne na rokovaní ministrom voľné pracovné miesto na odbore územného plánovania, ktoré aj prijala a na ktorom aj po odvolaní z funkcie 9 dní pracovala. Výsledky vykonaného dokazovania pre takýto záver neposkytujú dostatočný podklad, keď z výpovedí svedkov

T. D., Ing. arch. K., štatutárneho zástupcu odporcu L. M. nebolo preukázané, že by navrhovateľke bolo po odvolaní z funkcie ponúknuté voľné miesto na odbore odpadového hospodárstva. Ich výpovede korešpondujú aj s listinnými dokladmi, ktoré nepochybne preukazujú, že v čase odvolania navrhovateľky z funkcie do rozviazania pracovného pomeru výpoveďou nedisponoval odporca žiadnym voľným miestom na odbore územného plánovania spôsobilého ponúknuť navrhovateľke. Pracovníčka Ing. arch. Ž. K. ukončila pracovný pomer referentky na odbore územného plánovania XX.X.XXXX. s tým, že na jej uvoľnené miesto nastúpila 1.10.1997 p. H. ( čl. 65, 66, 95 ) a tiež na voľné miesto na odbore územného plánovania ako referent nastúpila 1.11.1998 Ing. arch. B. ( č.l. 66, 85, 95 ). V rozhodnom čase od odvolania navrhovateľky 19.11.1998 do výpovede zo dňa 30.11.1998 bol riaditeľom odboru územného plánovania Ing. arch. K., ktorý bol súčasne od 19.11.1998 menovaný do funkcie zástupcu generálneho riaditeľa sekcie územného plánovania, stavebného poriadku, informatiky a monitoringu ( čl. 226 ) a až následne od 20.1.1999 bol menovaný do funkcie generálneho riaditeľa tejto sekcie, v nadväznosti na čo došlo k posunu pracovného zaradenia Ing. arch. P., ktorá až od 1.2.1999 bola menovaná z funkcie zástupkyne riaditeľa odboru územného plánovania do funkcie riaditeľky odboru územného plánovania. Na základe týchto zistení potom neobstojí argumentácia navrhovateľky v tom, že v čase po jej odvolaní z funkcie do výpovede z pracovného pomeru, bolo na odbore územného plánovania voľné miesto referentky po Ing. arch. P., ktorá sa mala stať riaditeľkou odboru a že práve toto miesto jej malo byť ústne zo strany ministra ponúknuté. Miesto po Ing. arch. P. zostalo voľným až ku dňu 1.2.1999, kedy nastúpila na miesto riaditeľa odboru územného plánovania, ktoré zastával dovtedy Ing. arch. K., a teda sa na neho nevzťahovala ponuková povinnosť zo strany odporcu. Ako ďalej vyplynulo z konania na miesto Ing. arch. P. nastúpila Ing. arch. Ž. K. od 1.8.1999 ako zástupkyňa riaditeľa odboru územného plánovania, a to prijatím do nového pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.6.1999 ( č.l. 290 ), ktorá skutočnosť je však irelevantná z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti odporcom vo vzťahu k tomuto voľnému miestu vzhľadom na obdobie spadajúce až do času plynutia výpovednej lehoty navrhovateľke.

- 4 -

Tvrdenie navrhovateľky, že po odvolaní z funkcie pracovala na odbore územného plánovania popreli svedkovia Ing. arch. K. a Ing. arch. P., a pokiaľ aj nejakú prácu navrhovateľka vykonávala na tomto odbore, bolo to bez pracovného zaradenia na konkrétne pracovné miesto, bez preukázania ktorého nemožno dovodiť záver o kvalifikovanej ústnej dohode o ďalšom zaradení navrhovateľky na odbore územného plánovania, čo v konečnom dôsledku ani objektívne nebolo možné pre plné obsadenie odboru. Na tejto skutočnosti nič nemení, že sa navrhovateľka aj po odvolaní z funkcie zapisovala na tomto odbore do evidencie dochádzky. Ako neopodstatnenú vyhodnotil súd námietku navrhovateľky, že odporca jej mal ponúknuť voľné pracovné miesto na odbore prevádzky v oddelení správy budov a zariadení v 11 ( č.l. 94), ktoré však z hľadiska obsahového zamerania taktiež nezodpovedalo kvalifikácii navrhovateľky, pretože tento odbor podľa čl. 43 organizačného poriadku zabezpečoval chod útvarov po materiálnej stránke, zásobovanie pracovnými pomôckami a kancelárskym vybavením, požiarnu bezpečnosť, ochranu zdravia a autoprevádzku, a konkrétne oddelenie správy budov a zariadení zabezpečovalo správu budov, revízie technických zariadení, stráženie, prevádzku kotolne, kúrenie, upratovanie, údržbu, požiarnu ochranu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, služby telefónnej ústredne a pod.

Odporca nemal voľné pracovné miesto ani na odbore envirometnálnych projektov spôsobilé trvalo ponúknuť navrhovateľke len na zastupovanie počas materskej dovolenky ( čl. 94, 98 ).

Opodstatnenú považoval súd námietku navrhovateľky, že odporca v rozhodnom období mal pre navrhovateľku vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii na odbore informatiky, monitoringu a env. regionalizácie ako vyplýva zo systematizácie miest na čl. 95, 99 v 10. Ako nedôveryhodnú vyhodnotil súd odporcom až následne predloženú informáciu o počte zamestnancom vyhotovenú 11.10.2005 zaslanú súdu kópiou faxového podania, ako aj ďalšiu mennú systematizáciu vyhotovenú dňa 12.9.2006, v ktorých sa už uvádza navyše pracovníčka M., ktorej zaradenie navrhovateľka v novembri 1998 do tohto odboru poprela, keď odporca sám nebol schopný tento rozpor, napriek upozorneniu zo strany súdu, odstrániť a ani na výzvu súdu obsadenie odboru pracovnými zmluvami všetkých pracovníkov hodnoverne nezdokladoval. Na základe týchto zistení dospel súd k skutkovému záveru, že po odvolaní z funkcie navrhovateľky odporca disponoval voľným pracovným miestom na odbore informatiky, monitoringu a envirometnálnej regionalizácie spadajúceho do sekcie, ktorej bola navrhovateľka generálnou riaditeľkou, ktoré zodpovedalo kvalifikácii navrhovateľky, a na ktoré sa

vzťahovala kvalifikovaná ponuková povinnosť navrhovateľa ako zákonnej hmotnoprávnej podmienky pre možnosť rozviazania pracovného pomeru podľa ust. § 46 ods. 1, písm. c/ Zák. práce v prípade jeho odmietnutia navrhovateľkou.

Navrhovateľka listom zo dňa 1.4.1999 požiadala o prideľovanie práce a súčasne odmietla výpoveď z pracovného pomeru, na základe čoho možno usudzovať na jej prejav vôle, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a preto súd vyhovel jej petitu návrhu aj v časti určenia, že pracovný pomer trvá. V tejto súvislosti je bez právneho významu skutočnosť, že medzičasom prešla sekcia územného plánovania a stavebného poriadku v roku 2003 na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Z hľadiska ďalšieho trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, ktorý je predmetom súdneho konania, nemôže mať právny význam ani nadobudnutie účinnosti o štátnej službe dňom 1.4.2002, ktorým sa pracovné miesto navrhovateľky stalo štátnozamestnaneckým. Určenie neplatnosti

- 5 -

výpovede z pracovného pomeru vzniknutého do 31.3.2002 v súlade so má za následok, že pracovný pomer neskončil a trvá naďalej a z hľadiska spravodlivej ochrany už nadobudnutých práv a povinností účastníkov tohto pracovného pomeru podľa skoršej právnej úpravy, nemohla nová právna úprava privodiť jeho zánik, pokiaľ navrhovateľka do 2 mesiacov nepožiadala o prijatie do štátnej služby ( ust. ), keď jej v tom bránila prekážka prebiehajúceho súdneho sporu. Navrhovateľka nezostala v tomto smere nečinná, keď v súvislosti s rozsudkom odvolacieho súdu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právoplatným 6.8.2002, požiadala dňa 2.8.2002 listom zo dňa 1.8.2002 (č.l. 165 ) o prideľovanie práce, na odmietnutie ktorej zákonným dôvodom zo strany odporcu nemohla byť podľa názoru súdu neexistencia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu nepodania žiadosti navrhovateľky. Iba právoplatné súdne rozhodnutie je právnou skutočnosťou v prejednávanej veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, z ktorého možno zistiť trvanie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu k 1.4.2002 a vyvodzovať právo navrhovateľky požiadať o prijatie do štátnej služby odporcu.

Z dôvodu hospodárnosti a plynulosti konania súd podľa ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p, nepripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, čím jej neodňal právo domáhať sa jej zaplatenia samostatnou žalobou. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu považoval súd za prvoradé vyriešenie ďalšieho trvania pracovného pomeru z hľadiska neplatnosti výpovede. Súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej náhrada mzdy podľa ust. § 61 ods. 2, Zák. práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorý si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne neplatne zrušil pracovný pomer so zamestnancom. Tento nárok teda nie je možné považovať za opakujúcu sa dávku so splatnosťou toho ktorého mesiaca tak, ako je tomu pri mzde za vykonanú prácu. Ide tu o ucelený nárok, ktorý patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku vyčísleného v rozhodnom období, ktoré môže byť pre nárok ako celok len jedno. To znamená, že pre celú dobu trvania nároku na náhradu mzdy je potrebné vychádzať len z tohto jediného rozhodného obdobia /rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -129 zo dňa 28.11.2001, č. k. -216 zo dňa 9.10.2003/. K úrokom z omeškania zaujala súdna prax právny názor, že nárok na úroky z omeškania z náhrady mzdy priznanej z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vzniká až rozhodnutím súdu a prichádzajú tak do úvahy až v prípade omeškania s plnením výroku rozsudku priznanej náhrady mzdy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.2.2003 ). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že nárok navrhovateľky z hľadiska možného premlčania zostáva zachovaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. vzhľadom na úplný úspech navrhovateľky v konaní, ktoré jej však nepriznal, nakoľko si ich riadne neuplatnila podľa ust. ,

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

- 6 -

sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to, že: 1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 16.apríla 2007 JUDr. Jana Vlčková sudkyňa

za správnosť Henčeková A.