Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/136/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky B. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T. J. XXX,. v konaní zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou, so sídlom T., V. X proti odporkyni H. S., štátnej občianky slovenskej republiky, bytom N. XX,. v konaní zastúpenej P. T., advokátom, so sídlom B. N. B., N. XXXX/XX. o zaplatenie 18.000,- Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 6.000,- Sk s 9% úrokom z omeškania od 20.09.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na súde dňa 23.09.2004 domáhala od odporkyne zaplatenie 18.000,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od 20.09.2004 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že odporkyňa užíva nehnuteľnosti - dom spolu s pozemkom pod ním a priľahlou záhradou, ktoré sú v spoluvlastníctve jej, odporkyne i ďalších osôb, pričom odporkyňa tieto nehnuteľnosti užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a teda aj v miere, ktorá pripadá na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Týmto odporkyni vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré musí navrhovateľke vydať. Výšku bezdôvodného obohatenia vyrátala navrhovateľka ako podiel na trhovom nájomnom 10.000,-Sk mesačne za predmetné nehnuteľnosti zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu 1/18, teda 550,- Sk mesačne, 6.000,- Sk ročne a to za dobu tri roky spätne od podania návrhu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že s jej užívaním predmetných nehnuteľností súhlasila jej matka ako väčšinová spoluvlastníčka i ostatní spoluvlastníci a teda

v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, pretože u odporkyne existuje právny titul na užívanie nehnuteľností aj nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Od odporkyne nemožno ani požadovať náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v zmysle ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, pretože odporkyňa sa so svojou matkou i ostatnými spoluvlastníkmi dohodla, že za užívanie od nej nebudú chcieť žiadnu náhradu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, svedkyne O. T., znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. M., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. a ďalších dole uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. 316 pre k.ú. R. N. sú nehnuteľnosti - pozemok parc.č. 807, pozemok parc.č. 808 a rodinný dom súp.č. 11 postavený na pozemku parc.č. 807 v podielovom spoluvlastníctve deviatich osôb, medzi inými aj navrhovateľke a odporkyne, ktorá každá má na predmetných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel 1/18. Matka účastníčok, O. T., vypočutá v konaní ako svedkyňa, má spoluvlastnícky podiel 10/18 a ostatní spoluvlastníci, súrodenci účastníčok, majú spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/18. Zo zhodných výpovedí účastníčok ako aj z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že tieto nehnuteľnosti boli prejednané ako dedičstvo po nebohom otcovi účastníčok O. T., pričom dedičia - osem súrodencov uzatvorili s pozostalou manželkou O. T. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej nadobudla menovaná na týchto nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel ? a spoluvlastnícky podiel ? pripadol do dedičstva po O. T.. Ohľadne dedičstva sa potom dedičia (medzi nimi aj O. T.) vysporiadali dohodou, podľa ktorej spoluvlastnícky podiel ? na týchto nehnuteľnostiach nadobúdajú všetci dedičia v rovnakom pomere. Týmto spôsobom sa stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podieloch ako bolo vyššie uvedené. Pri uzatváraní dedičskej dohody boli traja z dedičov, medzi nimi aj odporkyňa, zastúpení na základe plnej moci iný dedičom, pričom plné moci boli dané pre účely dedičského konania, resp. vyporiadania dedičstva. Osvedčenie o dedičstve po nebohom O. T. nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 19.03.1997.

Zo zhodných výpovedí účastníčok a výpovede svedkyne O. T. mal súd za preukázané, že rodinný dom súp.č. 11 užíva v súčasnosti odporkyňa spolu so svojimi dvomi dcérami i svojou matkou, väčšinovou spoluvlastníčkou, svedkyňou O. T.. Spolu užívajú aj záhradu, čo patrí k tomuto domu, teda pozemok parc.č. 808. Ďalší spoluvlastníci tieto nehnuteľnosti neužívajú, len O. T., brat účastníčok, si občas príde zobrať zo záhrady ovocie alebo zeleninu a niekedy v záhrade aj vypomôže. Ďalší brat účastníčok, R. T., má v rodinnom dome u matky O. T. uložené svoje osobné veci, napríklad šatstvo, rádio, televízor a podobne. Odporkyňa predmetné nehnuteľnosti užívala ešte pred dedičským konaním po nebohom otcovi účastníčok, keď sa do domu nasťahovala niekedy v roku 1989. Podľa navrhovateľky sa spoluvlastníci nikdy nedohodli na tom ako sa zdedené nehnuteľnosti budú užívať a užívanie nehnuteľností odporkyňou a jej dcérami bolo len akceptáciou faktického stavu, ktorý nastal už pred dedením. Naopak odporkyňa uviedla, že hoci nebola osobne pri prejednávaní dedičstva jej matka, svedkyňa O. T., je povedala, že dedičia ako spoluvlastníci nehnuteľností výslovne povedali pri prejednávaní dedičstva pred notárom, že nemajú námietky, aby odporkyňa naďalej dom i záhradu bezodplatne užívala. Toto tvrdenie však svedkyňa O. T. nepotvrdila, keď vypovedala, že v rámci dedičského konania nebola medzi dedičmi žiadny výslovná dohoda o tom, či môže odporkyňa nehnuteľnosti užívať a ak áno či odplatne alebo bezodplatne. Nikto z dedičov však nenamietal, aby odporkyňa nehnuteľnosti ďalej užívala.

Listom zo dňa 30.07.2004 vyzvala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. H. B., advokátky, odporkyňu na zaplatenie 550,- Sk mesačne ako bezdôvodného obohatenia za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach a to za dobu 3 roky spätne, teda spolu v sume 18.000,- Sk. Na tento list odpovedala odporkyňa dňa 10.08.2004 listom svojho právneho zástupcu JUDr. P. S., advokáta, v ktorom odmieta jej požiadavky s tým, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nebola uzatvorená žiadna dohoda o ich užívaní, spoluvlastníci majú na nehnuteľnosti prístup, dobrovoľne ich neužívajú a okrem navrhovateľky nepožadujú od odporkyne žiadne náhrady.

Znalec Ing. M. M. podal súdu v tomto konaní znalecký posudok č. 17/2006 zo dňa 13.11.2006, z ktorého vyplynulo, že použitím porovnávacej metódy určil znalec pre roky 2001 až 2004 trhové nájomné za predmetné nehnuteľnosti na 3.000,- Sk mesačne. Navrhovateľka podala proti tomuto znaleckému posudku námietky, v ktorých namietala, že znalec nevyčíslil trhové nájomné osobitne pre dom súp. č. 11, zastavené plochy - pozemok parc.č. 807 a záhrady - pozemok parc.č. 808. Tiež podľa nej znalec nezohľadnil pri určení trhového nájmu podlahovú plochu všetkých priestorov, keď nepočítal s priestormi pivnice, vstupnej chodby so schodišťom a špajze. Navrhovateľka tiež žiadala, aby znalec pri určení trhového nájmu za záhradu zohľadnil existenciu ovocných stromov, ktoré sa tam nachádzajú. O veľkosti podlahovej plochy rodinného domu súp.č. 11 predložila navrhovateľka súdu znalecký posudok znalca J. T., ktorý bol podaný pre účely dedičského konania. Na tieto námietky znalec Ing. M. M. uviedol, že cenu trhového nájomného 3.000,-Sk mesačne určil za dom súp.č. 11, pričom v tejto cene započítal i nájomné za dvor, záhradu i ovocné stromy. Poukázal na to, že vzhľadom na celkovo zanedbaný stav záhrady a

stromov a skutočnosť, že o prenájom záhumienok a záhrad v súčasnosti nikto na dedine nemá záujem sa nájomné za pozemky nedá presne určiť a špecifikovať. Pokiaľ ide o priestory pivnice, vstupnej chodby so schodišťom a špajze tieto pre ich nedokončenosť a vzhľad nedávajú dôvod na upresnenie ceny nájmu.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka i odporkyňa sú spolu s ďalšími osobami podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu, pozemku, na ktorom tento dom stojí a priľahlej záhrady. Spoluvlastnícke podiely oboch účastníčok sú 1/18. V zmysle citovaných ustanovení a majú obe účastníčky právo užívať spoločné nehnuteľnosti v miere, ktorá zodpovedá im spoluvlastníckym podielom. V konaní však bolo ďalej preukázané, že od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu dedením užíva odporkyňa spolu so svojimi deťmi predmetné nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu, keď tieto užíva len ona (spolu s dcérami) a jej matka, svedkyňa O. T.. Odporkyňa tvrdila, že na takéto užívanie a to bezodplatné dali ostatní spoluvlastníci pri prejednaní dedičstva súhlas. Uvedené by v zmysle znamenalo, že spoluvlastníci rozhodli o hospodárení so spoločnou vecou. Toto by potom zakladalo právny titul na užívanie nehnuteľností odporkyňou aj nad mieru jej spoluvlastníckeho podielu. Ak by sa aj spoluvlastníci dohodli na tom, že jeden alebo viacerí z nich budú spoločnú vec užívať nad mieru svojich podielov, tak ostatní spoluvlastníci majú právo na náhradu za užívanie ich podielov podľa . Na túto by nemali právo len v tom prípade, že by sa spoluvlastníci postupom podľa výslovne dohodli, že takéto užívanie (teda nad mieru spoluvlastníckeho podielu) bude bezodplatné. V danom prípade ale podľa názoru súdu nebolo vôbec preukázané, že by spoluvlastníci rozhodli o užívaní spoločných nehnuteľností odporkyňou podľa . Navrhovateľka tvrdenia odporkyne poprela. Nepotvrdila ich ani svedkyňa O. T., podľa ktorej sa o užívaní nehnuteľností pri prejednaní dedičstva výslovne nehovorilo. Sama odporkyňa pritom mala mať tieto informácie práve od menovanej svedkyne, pretože sa sama osobne prejednania dedičstva nezúčastnila. Okrem toho aj z dedičského spisu ohľadne prejednaní dedičstva po nebohom otcovi účastníčok vyplynulo, že prejednania dedičstva sa osobne nezúčastnili traja dedičia - spoluvlastníci, pričom títo na svoje zastupovanie v dedičskom konaní splnomocnili iných dedičov. Plnomocenstvá sa tak netýkali zastupovania neprítomných dedičov -spoluvlastníkov pri prípadnom rozhodovaní o užívaní spoločných nehnuteľností. To znamená, že aj keby o užívaní spoločných nehnuteľností bolo pri prejednávaní dedičstva rozhodované, nezúčastnili sa tohto rozhodovania všetci spoluvlastníci a

prípadné rozhodnutia by tak bolo prijaté v rozpore s a teda neplatné.

Preto dospel súd k záveru, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by mohla odporkyňa užívať spoločné nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu.

Keďže však takto nehnuteľnosti užíva, užíva ich aj v miere, ktorá patrí ostatným podielovým spoluvlastníkom titulom ich spoluvlastníckych podielov ( ) a na úkor týchto spoluvlastníkov tak získava odporkyňa bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa je preto povinná podľa a bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech získavaný užívaním nehnuteľností nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, vydať ostatným spoluvlastníkom. Aj navrhovateľka tak má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne a to v závislosti od veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.

Keďže bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne spočívalo v reálnom užívaní spoločných nehnuteľností, nie je možné, aby odporkyňa takto získané plnenie vydala in natura a preto musí poskytnúť podľa peňažnú náhradu. Pokiaľ ide o výšku tejto peňažnej náhrady, tu je podľa súdu potrebné poskytnúť náhradu vo výške trhového nájomného, ktoré by inak musela odporkyňa v danom mieste a čase zaplatiť za užívanie obdobnej nehnuteľnosti. Ohľadne konkrétnej výšky takejto peňažnej náhrady súd vykonal vyššie uvedené znalecké dokazovanie. Námietky navrhovateľky proti podanému znaleckému posudku posúdil súd ako nedôvodné. Znalec sa s námietkami navrhovateľky dostatočne vyporiadal a súd môže len dodať, že v danom prípade nie je dôvod zisťovať osobitne nájomné za jednotlivé nehnuteľnosti - dom, zastavená plocha a záhrada, keď tieto tvoria jeden funkčný celok, ktorý je odporkyňou užívaný ako taký, spoločne a nie v jednotlivostiach. Okrem toho je nemožné určovať osobitne peňažnú náhradu - bezdôvodné obohatenie za pozemok

- zastavané plochy, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. 11, keďže minimálne vo výmere zastavanej rodinným domom odporkyňa "užíva" tento pozemok len tým spôsobom, že užíva dom, ktorý je na ňom postavený.

Súd teda pokladal podaný znalecký posudok za dostatočný k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľky a vychádzajúc z určenia trhového nájomného za predmetné nehnuteľnosti na 3.000,- Sk mesačne, t.j. 36.000,- Sk ročne je peňažná náhrada za užívanie nehnuteľností v miere prislúchajúcej spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky ( 1/18 ) 2.000,- Sk ročne. Keďže navrhovateľka požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia za tri roky spätne od podania svojho návrhu, teda za obdobie od 23.09.2001 do 23.09.2004, súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 6.000,- Sk (3 roky x 2.000,- Sk).

Podľa musí byť dlh splnený riadne a včas.

V zmysle , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania tu bol návrh navrhovateľky dôvodný len čiastočne. Keďže doba na splnenie záväzku vydať bezdôvodné obohatenie nie je stanovená právnym predpisom platí podľa , že dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu na zaplatenie peňažnej náhrady - bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 30.07.2004. Z reakcie odporkyne - list jej právneho zástupcu zo dňa

10.08.2004 vyplýva, že minimálne v uvedený deň už odporkyňa bola na plnenie vyzvaná a teda nasledujúceho dňa, 11.08.2004 sa so splnením svojho dlhu dostala do omeškania. Od uvedeného dňa tak navrhovateľke patrí úrok z omeškania z peňažnej náhrady - bezdôvodného obohatenia. Pretože si

však navrhovateľka úrok z omeškania uplatnila až od 20.9.2004 a súd viazaný jej návrhom nemohol tento návrh prekročiť, uložil odporkyni ďalej navrhovateľke zaplatiť zo sumy 6.000,- Sk úroky z omeškania od 20.9.2004 do zaplatenia a to vo výške 9 % ročne, ktorá výška zodpovedá dvojnásobku základnej úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska v uvedený deň.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade bola každá z účastníčok čiastočne v konaní úspešná a preto súd podľa citovaného ustanovenia rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľka domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.