Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/275/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v právnej veci žalobcu: CEMA, s. r. o., so sídlom v Čadci, Moyzesova č. 34, IČO: 31 598 099, právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom v Čadci, Moyzesova č. 34 proti žalovaným: 1.) Obci Liptovská Kokava, so sídlom v Liptovskej Kokave č. 390, IČO: 315 389, 2.) Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava, so sídlom v Liptovskej Kokave, IČO: 195 600, 3.) Pozemkovému spoločenstvu bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, so sídlom v Liptovskej Kokave, IČO: 30 233 291, všetci právne zastúpení JUDr. Marošom Tóthom, advokátom so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Liptov Development Group, s. r. o., so sídlom v Liptovskej Kokave, Stará č. 390, IČO: 36 426 598, o určenie neplatnosti odstúpení od zmluvy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že odstúpenie žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 23. 6. 2003 a žalovaného v 3. rade zo dňa 24. 6. 2003, od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001, podľa čl. 3. ods. 1 písm. b), ba) j e n e p l a t n é.

Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi trovy konania, každý zo žalovaných vo výške 7.388,- Sk, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Antona Kupša, advokáta so sídlom v Čadci, Moyzesova č. 34, vedený vo Y., C.. R.., Č., č. účtu: XXXXXX-XXX/ XXXX, variabilný symbol: 1302005, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29. 9. 2005 domáhal určenia, že odstúpenie žalovaných v 1. až v 3. rade zo dňa 23. 6. 2005 od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001, podľa čl. 3 ods. 1 písm. b), ba), je neplatné. Na súdnom pojednávaní dňa 23. 6. 2006 súd pripustil zmenu žaloby tak, že odstúpenie žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 23. 6. 2003 a žalovaného v 3. rade zo dňa 24. 6. 2003 od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001, podľa čl. 3 ods. 1 písm. b), ba), je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania dňa 5. 4. 2001 uzavreli zmluvu o úprave záväzkových vzťahov, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností, súvisiacich so zabezpečovaním výstavby a prevádzkovaním rekreačno-rehabilitačnej zóny v k. ú. Z. F. v lokalitách Vyšné Pobrežie a Nižné Pobrežie s využitím geotermálneho vrtu ZGL-3, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 1. a v 2. rade, každý v podiele jednej polovice. Podľa čl. 3 ods. 2 písm. ba) sa žalovaní v 1. až v 3. rade zaviazali pozemky, dotknuté výstavbou zóny, poskytnúť do nájmu žalobcovi na dobu 99 rokov osobitnou zmluvou. K zmluve o nájme pozemku sa vlastníci pozemkov mali vyjadriť do 30 dní od predloženia nájomnej zmluvy nájomcom a v tejto lehote podať protinávrh. Medzi účastníkmi konania prebiehalo viacero jednaní v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy za účelom jej naplnenia. Žalobca spracoval a financoval spracovanie urbanistickej štúdie zóny, návrh technológie a zariadenia na ťažbu a úpravu geotermálnej vody a jej zneškodňovanie po využití, zámer o hodnotení v zmysle , posudok k správe o hodnotení, projekt monitorovacieho systému a štúdiu pre overenie,

dokumentácie pre územné konanie v profesii vykurovanie, dokumentácie pre územné konanie. Žalobca dňa 20. 6. 2003 zaslal žalovaným v 1. až v 3. rade návrh nájomnej zmluvy, v ktorej navrhol výšku nájomného 4,- Sk/m2. Žalovaní v 1. až v 3. rade oznámili svojimi listami, že odstupujú od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov z dôvodu nezhody o výške nájomného a pravidlách jeho zmien na rokovaní dňa 16. 6. 2003. Žalovaní v 1. až v 3. rade však nepostupovali v súlade so zmluvou, konkrétne článkom 3 písm. ba), podľa ktorého ustanovenia sa do 30 dní mali vyjadriť alebo podať protinávrh. Namiesto toho doručili žalobcovi odstúpenie od zmluvy, ktoré je nedôvodné, neplatné, keďže nebolo naplnené zmluvné dojednanie. Žalobca vstúpil ako spoločník do spoločnosti Liptov Development Group, s. r. o., Liptovská Kokava. Z obecných novín Liptovské aktuality č. 1/2005 žalobca zistil, že žalovaný v 3. rade schválil prenájom parciel na výstavbu rekreačno-rehabilitačného zariadenia v cene 4,- Sk/m2 spoločnosti Liptov Development Group, s. r. o., Liptovská Kokava. Konanie žalovaných, ktorí odstúpili od zmluvy, je účelové, v rozpore s dobrými mravmi, obchodnými zvyklosťami. Svojim konaním účelovo zmarili obsah zmluvy a bez akýchkoľvek výhrad po uplynutí času za tých istých podmienok vstupujú do nového právneho vzťahu s tretím subjektom s tým, že využili prácu, ktorú vykonal žalobca v súlade so zmluvou o úprave záväzkových vzťahov. Na určenie neplatnosti odstúpenia má preto žalobca naliehavý záujem, keďže si chce naďalej plniť podmienky z predmetnej zmluvy a splniť jej účel.

Žalovaní v 1. až v 3. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od počiatku. Keďže neexistovala účinná zmluva, žalovaní nemohli porušiť žiadne povinnosti tým, že po uplynutí takmer dvoch rokov po platnom odstúpení od zmluvy vstúpili do právneho vzťahu s iným subjektom. Odstúpenie od zmluvy je platné, bolo učinené v písomnej forme s uvedením zmluvného dôvodu, podpísané oprávnenou osobou a doručené žalobcovi. Dôvod odstúpenia bol daný zmluvne podľa čl. 3 bod 1 písm. ba) posledná veta predmetnej zmluvy. Podľa zmluvy bola na uzatvorenie zmluvy o nájme pozemku potrebná dohoda o výške nájomného a pravidiel jeho zmien, ku ktorej však ani po vzájomných rokovaniach nedošlo. Dohoda zmluvných strán o výške nájmu a pravidlách jeho zmien bola pre účastníkov tak závažná, že jedine pre tento prípad bola v zmluve dojednaná možnosť odstúpenia od zmluvy. Cieľom bolo zabezpečiť právnu istotu účastníkov, že v prípade, ak nedôjde k dohode o tejto nájomnej zmluve, nebude ich zmluvná voľnosť do budúcna obmedzená. Tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného v 3. rade dať nehnuteľnosti do nájmu nie je pravdivé. Predmetná zmluva nespĺňa náležitosti nájomnej zmluvy ani zmluvy o budúcej zmluve. Od predloženého návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 20. 6. 2003, ak by sa aj považoval za výzvu na uzavretie zmluvy, uplynul viac ako rok, v dôsledku čoho právo na určenie obsahu zmluvy súdnom preto zaniklo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001, návrhom nájomnej zmluvy zo dňa 20. 6. 2003, návrhom zmluvy o dodávke termálnej vody, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 20. 11. 2002, odstúpením od zmluvy zo dňa 23. 6. 2003 a 24. 6. 2003, písomnosťami účastníkov konania zo dňa 26. 6. 2003 a 17. 12. 2003, kópiou periodika Kokavské aktuality č. 1/2005, výpismi z LV č. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, výpismi z uznesenia obecného zastupiteľstva v Liptovskej Kokave, uzneseniami zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Liptovskej Kokave, štatútom obce Liptovská Kokava, zásadami hospodárenia obce Liptovská Kokava, zápisnicami zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Liptovská Kokava, Stanovami pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, odstúpeniami od zmluvy, návrhom zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy, zistiac nasledovné:

Výsluchom žalobcu bolo zistené, že vôľou zmluvných strán bolo realizovať rekreačné zariadenie z geotermálneho vrtu v obci Liptovská Kokava. Po viacerých osobných rokovaniach so zástupcami žalovaných došlo k uzavretiu zmluvy o úprave záväzkových vzťahov. Po jej uzavretí žalobca začal zmluvu plniť. Došlo k spracovaniu urbanistickej štúdie zóny, slúžiacej ako územný plánovací podklad (47.000,- Sk), k návrhu technológie a zariadenia na ťažbu a úpravu geotermálnej vody a jej zneškodňovanie (140.000,- Sk), k spracovaniu zámeru a správy o hodnotení (345.000,- Sk), posudku k správe o hodnotení (64.300,- Sk), vypracovaniu projektu monitorovacieho systému a štúdie pre overenie (45.000,- Sk), k spracovaniu dokumentácie pre územné konanie profesií vykurovanie (25.000,- Sk), k spracovaniu dokumentácie pre územné konanie (400.000,- Sk), celkové náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú spolu 1.066.300,- Sk. V týchto nákladoch však nie sú zahrnuté náklady pracovníkov žalobcu, ktorí celú prípravu realizácie podnikateľského zámeru zabezpečovali (rokovania s dodávateľmi a orgánmi štátnej správy, zabezpečovanie stanovísk, pracovné cesty, spracovanie podnikateľského

zámeru a pod.). Pripravili celý projekt tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté. Po nástupe nového starostu obce Liptovská Kokava nastali komplikácie pri rokovaniach, týkajúcich sa predmetnej zmluvy. Žalovaným zaslal žalobca pozvánku na zasadnutie komisie, ktorá sa mala uskutočniť dňa 5. 6. 2003, na návrh žalovaných bol presunutý termín na deň 16. 6. 2003. Predmetom bolo plnenie predmetnej zmluvy, ako aj majetkoprávne vysporiadanie pozemkov dotknutých výstavbou. Obec Liptovská Kokava vykupovala pozemky od občanov a žalobca chcel poznať rozsah týchto prác. V čase podpisu zmluvy prebiehalo rokovanie s ministerstvo životného prostredia za účelom posúdenia jednej z dvoch variant štúdie, v dôsledku čoho nebolo možné presne špecifikovať pozemky dotknuté výstavbou. Ministerstvo rozhodlo rozhodnutím zo dňa 26. 8. 2002, obsahujúce schválenú variantu. Tým sa stali známe aj pozemky, na ktorých sa mala výstavba realizovať. Zmluvne bolo dohodnuté, že k návrhu zmluvy o nájme pozemkov sa žalovaní vyjadria do 30 dní. Teda podajú vyjadrenie, či s návrhom nájomnej zmluvy súhlasia, alebo podajú protinávrh k jednotlivým ustanoveniam zmluvy. Zo strany žalovaných však nikdy nebola navrhovaná výška nájomného. V prípade, že s cenou, navrhnutou žalobcom, by žalovaní nesúhlasili, podali by protinávrh, ktorý by žalobca analyzoval a rozhodol sa, či prijíma protinávrh žalovaných. K tomu nedošlo, keďže zo strany žalovaných žalobca neobdržal vyjadrenie ani protinávrh, aby mohol jednať s nimi o výške nájomného. Preto nebolo naplnené dojednanie, na základe ktorého by žalovaní boli oprávnení odstúpiť od zmluvy. Záznam z rokovania zo dňa 16. 6. 2003 vyhotovený nebol z dôvodu nesúhlasu žalovaných. Na uvedenom rokovaní sa starosta obce Liptovská Kokava vyjadril, že obec nechce plniť zmluvu. Štatutárni zástupcovia žalovaných v 2. a v 3. rade sa vyjadrili, že sa pripájajú k vyjadreniu starostu. Žalovaní boli na rokovaní vyzývaní, aby predniesli svoj návrh ceny nájomného, bezvýsledne. Na základe toho žalobca vypracoval návrh nájomných zmlúv a doručil žalovaným v 1. a v 3. rade. Jedinou reakciou žalovaných bolo doručenie odstúpení od zmluvy. K žiadnym rokovaniam následne nedošlo. Pri stretnutí žalobcu so starostom obce, ten sa vyjadril, že bude vybraný iný subjekt, možno žalobca. V periodiku Kokavské aktuality č. 1/2005 bola uvedená informácia, že žalovaný v 3. rade prenajal pozemky pre výstavbu rekreačno-rehabilitačného zariadenia za cenu 4,- Sk/m2, teda vo výške navrhovanej žalobcom. Pozemky mali byť prenajaté inému subjektu - vedľajšiemu účastníkovi. V zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, kde bola dohodnutá výška nájmu 4,- Sk/m2, nemohlo dôjsť k výzve na uzavretie nájomnej zmluvy, keďže predmetné pozemky neboli ešte vysporiadané. Predmetná zmluva o úprave záväzkových vzťahov nebola chápaná ako zmluva o budúcej zmluve. Bolo potrebné naplniť určité povinnosti pre potreby rozhodnutia ministerstva, zadováženie dokladov pre jednotlivé konania. Aby náklady neboli vynakladané zbytočne, bola uzatvorená predmetná zmluva. Pôvodne bolo navrhované, aby zmluva obsahovala jednotlivé konkrétne termíny, žalovaní však poukazovali, že tieto termíny by nemohli byť dodržané, keďže nepoznajú dátum prísunu finančných prostriedkov. Nie cena, ale iné záujmy viedli žalovaných ako obchodných partnerov k odstúpeniu od zmluvy. Pokiaľ bolo poukazované na skutočnosť investorstva, v čl. 3 bod 2 predmetnej zmluvy sa výslovne uvádzajú prípady, ak prejavia záujem o výstavbu objektov iní investori. V zmysle zmluvy v prípade, že investorom bude obec, družstvo alebo spoločenstvo, títo môžu realizovať výstavbu bez súhlasu zmluvných strán na pozemkoch v ich vlastníctve. V čl. 3 ods. 6 zmluvy sa uvádzala možnosť založenia obchodnej spoločnosti, pričom zo strany žalovaných takýto návrh vznesený nebol.

Výsluchom žalovaného v 1. rade bolo zistené, že súčasný štatutárny zástupca prevzal agendu od predchádzajúceho starostu, obsahujúcu aj predmetnú zmluvu o úprave záväzkových vzťahov, podpísanú všetkými zmluvnými stranami. Objavil však zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 20. 11. 2002, podpísanú obcou aj žalobcom, ako aj záložnú zmluvu zo dňa 20. 11. 2002, podpísanú len obcou, zmluvu o pôžičke zo dňa 20. 11. 2002, taktiež podpísanú len obcou, zmluvu o dodávke termálnej vody zo dňa 20. 6. 2003, podpísanú len žalobcom. Vznikli tak u nového štatutárneho zástupcu pochybnosti o serióznosti zámeru. Z projektovej dokumentácie zistil, že ako investor je uvedený len žalobca, nie obec, ani iný spoločný subjekt. Rokovania so žalobcom prebiehali ústne, bez písomného záznamu, na obecnom úrade. K ich obsahu sa štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade nevedel vyjadriť. Po jeho nástupe do funkcie sa prestalo s výkupom pozemkov a pokračovalo sa v ňom až po odstúpení od zmluvy. Dôvodom odstúpenia bola nezhoda o výške nájmu pozemkov. So žalobcom ústne rokovali na stretnutí v júni 2003. Atmosféra nebola dobrá. Nedohodli sa na investorstve. Štatutárny zástupca žalovaného si presne nepamätal, akú výšku ceny nájmu predniesol za obec žalobcovi, možno to bolo 10,- Sk, 12,- Sk až 15,- Sk. Nato sa zástupcovia žalobcu zdvihli a odišli. Ústne už spolu nekomunikovali, len písomne, keď žalobcovi doručili odstúpenie od zmluvy. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade sa nevedel vyjadriť k zmluvnému dojednaniu o vyjadrení sa k návrhu zmluvy o nájme v stanovenej lehote a podaní protinávrhu. V r. 2004 sa štatutárny zástupca stretol so žalobcom, pokúšali sa nájsť riešenie. Žalobcovi sa jednalo

o úhradu nákladov na vynaložený projekt. Samotný zámer predmetnej zmluvy bol v poriadku. Žalovaný využil len klauzulu, v zmysle ktorej odstúpili od zmluvy. Obsah zmluvy o úprave záväzkových vzťahov bol predmetom rokovania obecného zastupiteľstva. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade bol prítomný pri uzatváraní predmetnej zmluvy, avšak ako zástupca urbáru. Zo strany žalovaného v 1. rade bola vôľa naplniť zámer zmluvy o úprave záväzkov, nedošlo však k dohode o výške nájomného. Valné zhromaždenie žalovaného v 3. rade sa uznieslo na cene 4,- Sk/m2 až v súvislosti s nájmom pozemkov vedľajšiemu účastníkovi. Žalovaný v 3. rade prenajal pozemky spoločnosti, v ktorej má žalovaný v 1. rade podiel (vedľajšiemu účastníkovi).

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o úprave záväzkov pristúpil vzhľadom na to, že bol spoluvlastníkom vrtu. Spoločne so žalovaným v 1. rade, ako aj žalovaným v 3. rade, volili zhodný postup a odstúpili od zmluvy. Dôvodom bola nezhoda o nájme pozemkov. Stretnutie prebehlo v zmysle výpovede žalovaného v 1. rade. Odstúpenie od zmluvy podpísal štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade (predseda).

Výsluchom žalovaného v 3. rade bolo zistené, že sa rozhodli pre uzavretie zmluvy o úprave záväzkových vzťahov so žalobcom, keďže mali záujem na rozvoji obce, dobrej spolupráce s družstvom a obcou. Bolo to prekonzultované aj vo výbore. Vrt bolo potrebné využívať. Žalovaný v 3. rade odstúpil od zmluvy preto, že to bolo nevýhodné pre obecný úrad. Znamená to, že ak obec z toho nemala mať nič, tak v záujme dobrej spolupráce žalovaný v 3. rade tiež odstúpil od zmluvy. Rozhodol o tom aj výbor. Valné zhromaždenie rozhodlo, že cena nájomného predstavuje 4,- Sk/m2. Rozhodlo už tak zhromaždenie žalovaného v 3. rade predtým, než žalobca prejavil záujem. Obsah rokovania v júni 2003 bol opísaný žalovaným v 1. rade. Návrh nájomnej zmluvy žalobcu zo dňa 20. 6. 2003 žalovaný v 3. rade nepodpísal. Postupovali spoločne s obecným úradom a družstvom. Žalovaný v 3. rade prenajal predmetné pozemky žalovanému v 1. rade za 4,- Sk. Žalovaný v 3. rade prenajal pozemky spoločnosti, v ktorej má žalovaný v 1. rade podiel (vedľajšiemu účastníkovi).

Zo zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001 bolo zistené, že ju uzavreli ako zmluvné strany žalobca a žalovaný v 1., 2. a 3. rade podľa , keďže v čl. 6 bod 2 zmluvy sa dohodli, že svoje vzájomné vzťahy, práva a povinnosti upravujú podľa , ktorým sa budú riadiť. Podľa preambuly zmluvy zmluvou sa upravujú vzájomné záväzkové vzťahy zmluvných strán, ako aj niektoré iné vzťahy, súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním rekreačno-rehabilitačnej zóny v katastri obce Z. F. v lokalitách Vyšné Pobrežie a Nižné Pobrežie a s využitím geotermálneho vrtu ZGL-3. Predmetom zmluvy (čl. 1) bola úprava záväzkových vzťahov, vzájomným práv a povinností, ako aj niektorých iných vzťahov medzi zmluvnými stranami, súvisiacich so zabezpečovaním výstavby a prevádzkovaním rekreačno-rehabilitačnej zóny (ďalej len RRZ) v jednotlivých etapách. Jednotlivé etapy predmetu zmluvy boli nasledovné: prvá etapa - obstaranie a schválenie územno-plánovacej dokumentácie RRZ, majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a iných nehnuteľností, druhá etapa - zabezpečenie investorov pre výstavbu jednotlivých objektov RRZ, tretia etapa - práva a povinnosti pri prevádzkovaní jednotlivých objektov RRZ. Podľa čl. 3 bod 1 písm. b), ba): majetkoprávne vysporiadanie pozemkov - pozemky dotknuté výstavbou RRZ vo vlastníctve pozemkového spoločenstva, roľníckeho družstva a obce budú poskytnuté do nájmu firme CEMA na dobu 99 rokov, osobitnou zmluvou. CEMA nemôže pozemky prenajať tretej strane bez súhlasu vlastníka. K zmluve o nájme pozemku sa vlastník pozemku vyjadrí do 30 dní od predloženia nájomnej zmluvy nájomcom a v tejto lehote podá protinávrh. Cena nájmu bude dohodnutá zmluvnými stranami v nájomnej zmluve. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na výške nájomného a pravidiel jeho zmien pri tvorbe nájomnej zmluvy, možno od tejto zmluvy odstúpiť bez akýchkoľvek sankcií.

Podľa čl. 3 bod 5 zmluvy o úprave záväzkových vzťahov, zmluvné strany poverujú za účelom zabezpečovania plnenia predmetu zmluvy komisiu, ktorá sa bude schádzať podľa potreby, najmenej jedenkrát za kalendárny polrok. Zo zasadnutia komisie vyhotovuje písomný záznam a jej rozhodnutia sú pre zmluvné záväzné iba v prípade, že rozhodnutia schválili zástupcovia všetkých zmluvných strán. Podľa čl. 4 bod 1 zmluvné strany sú od účinnosti tejto zmluvy oprávnené započať všetky práce na plnení predmetu zmluvy. Z písomného návrhu žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 20. 3. 2003, adresovaného žalovanému v 1. a žalovanému v 3. rade, bolo zistené, že navrhovaná výška nájomného

predstavovala 4,- Sk za pozemky, vymedzené v čl. 1, využívané na výstavbu a prevádzkovanie RRZ, s dohodnutou dobou nájmu 99 rokov od podpísania zmluvy. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 20. 11. 2002 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade a žalobca uzavreli uvedenú zmluvu, ktorou sa zaviazali na základe písomnej výzvy žalobcu ako budúceho nájomcu, ktorú žalovanému v 1. rade predloží najneskôr do 28. 2. 2003, že uzavrú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bude nájom pozemkov na dobu 99 rokov vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, na ktorých bude budúci nájomca realizovať výstavbu RRZ, cena za nájom pozemkov bola dojednaná vo výške 4,- Sk/m2 prenajatého pozemku. Žalovaní v 1. a v 2. rade písomnosťou zo dňa 23. 6. 2003, žalovaný v 3. rade písomnosťou zo dňa 24. 6. 2003 odstúpili od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001 v súlade s čl. 3 ods. 1, písm. b), ba), vzhľadom k tomu, že sa nedohodli na výške nájomného a pravidlách zmien. Z periodika Kokavské aktuality č. 1/2005 bolo zistené, že dňa 13. 3. 2005 sa konalo valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava. Valné zhromaždenie prijalo uznesenie o prenájme pozemkov, nevyhnutných na výstavbu RRZ, za cenu 4,- Sk/m2 firme Liptov Development Group, s. r. o.. Zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 2932/02-4.3 zo dňa 25. 10. 2002 bolo zistené, že odporúča variant B, lokalizovaný v údolnej nive rieky Belá pri ceste Pribylina

- Liptovská Kokava (názov zámeru: Liptovská Kokava - termálno-rekreačný areál). Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 7. 2. 2001 bolo zistené, že spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. registra E 1311, 1312/1, 1312/2, 1313, 1314, 1315, sú jednotlivé fyzické osoby, pod por. č. 4 aj Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava v spoluvlastníckom podiele 8171/198000-ín. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 7. 2. 2007 k. ú. Z. F. bolo zistené, že spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 6206, o výmere 1.221 m2, je obec Liptovská Kokava vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/3-iny. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 7. 2. 2007 k. ú. Z. F. bolo zistené, že vlastníkom pozemkov parc. č. registra E 6110, o výmere 471 m2, č. 6113, o výmere 1236 m2, je obec Liptovská Kokava v podiele jednej polovice. Z výpisu z LV č. XXX z dňa 7. 2. 2007 k. ú. Z. F. bolo zistené, že vlastníkom pozemkov parc. č. registra E 4267, o výmere 297 m2 a č. 4269, o výmere 516 m2, je obec Liptovská Kokava. Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva v Liptovskej Kokave č. 4/2002, zo dňa 8. 2. 2002, bolo zistené, že obecné zastupiteľstvo súhlasí s uzavretím zmluvy o právnej pomoci medzi komerčným právnikom JUDr. Hrončekom a obcou Liptovská Kokava k realizácii zmluvy o úprave záväzkových vzťahov, uzavretej medzi firmou CEMA a Roľníckym družstvom Liptovská Kokava, Obcou Liptovská Kokava a Pozemkovým spoločenstvom bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, pri realizácii prvej etapy predmetu zmluvy. Súhlasí ďalej s tým, aby kúpno-predajné zmluvy s fyzickými osobami v mene obce uzatváral JUDr. Hronček v odporúčanej cene 10,- Sk za 1 m2. Dňa 9. 9. 2002 bola uzavretá zmluva o právnej pomoci medzi JUDr. I. Hrončekom a obcou Liptovská Kokava o poskytnutí právnej pomoci a poradenstva v právnych veciach kúpy pozemkov pod plánovanú výstavbu rekreačno-športového areálu Liptovská Kokava. Dňa 8. 11. 2002 bola uzavretá zmluva medzi J. L. ako predávajúcim a obcou Liptovská Kokava o prevode podielového spoluvlastníctva k pozemku, zapísaného na LV č. XXXX, F.. Ú.. Z. F.. Dňa 8. 11. 2002 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim Jánom Slivkom a obcou Liptovská Kokava o prevode pozemku, zapísaného na LV č. XXXX, F.. Ú.. Z. F.. Dňa 8. 11. 2002 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou E. X. a obcou Liptovská Kokava o prevode podielového spoluvlastníctva k pozemku, zapísaného na LV č. XXXX, F.. Ú.. Z. F.. Z uznesenia č. 2/2001 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 29. 3. 2001 bolo zistené, že obecné zastupiteľstvo v Liptovskej Kokave súhlasí s podpisom zmluvy s firmou CEMA v zastúpení starostom obce. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Liptovská Kokava zo dňa 26. 6. 2003 bolo zistené, že starosta obce informoval o zasadnutí komisie na podnet firmy CEMA v zložení štyroch zmluvných strán, zúčastnení sa nedohodli na koncepcii celého projektu, firma CEMA neakceptovala návrh, aby projekt zastrešovala obec, trvali na tom, aby to bola firma CEMA, s. r. o., v takomto prípade by len uvedená firma mohla podať žiadosť o územné rozhodnutie a stavebné povolenie, žiadať o europeniaze zo štrukturálnych a kohéznych fondov, aj keď je vládou prezentované, že prednosť pri posudzovaní žiadostí a projektov má samospráva. Vzhľadom na ďalší rozpor ohľadne výšky nájmu za pozemky vo vlastníctve obce a urbariátu bol zo strany roľníckeho družstva, pozemkového spoločenstva a obce Liptovská Kokava podaný návrh na odstúpenie od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov. Obecné zastupiteľstvo doporučilo starostovi obce zabezpečiť výberové konanie na geotermálny vrt - územné rozhodnutie a overiť možnosť zmeny varianty. Z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 7/2003 zo dňa 26. 6. 2003 bolo zistené, že obecné zastupiteľstvo doporučilo starostovi obce zabezpečiť výberové konanie na geotermálny vrt - územné rozhodnutie a preveriť možnosť zmeny varianty. Dňa 30. 6. 2003 na obecný úrad v Liptovskej Kokave bolo doručené písomné stanovisko žalobcu k odstúpeniu od zmluvy. Podľa štatútu obce Liptovská Kokava čl. 14 bod 2 písm. e), o) obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, schvaľovať nakladanie s majetkovými právami nad 20.000,- Sk. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Liptovská Kokava zo

dňa 1. 2. 2001 bolo zistené, že starosta obce informoval o geotermálnom vrte, o výstavbu má vážny záujem firma CEMA, s. r. o., Čadca, informoval o predchádzajúcich rokovaniach s uvedenou firmou, vypracoval sa plán zóny a enviromentálna štúdia, obecné zastupiteľstvo súhlasilo s podpísaním zmluvy medzi firmou CEMA a vlastníkmi vrtu pri ďalších postupe prác, spojených s využitím geotermálneho vrtu v náväznosti na územný plán a ďalší rozvoj obce a jej majetku. Zo zápisnice zo zasadnutie obecného zastupiteľstva Liptovská Kokava zo dňa 28. 5. 2003 bolo zistené, že dňa 13. 5. 2003 bolo rokovanie s firmou CEMA, ktorá chce vystupovať ako jediný investor bez obce, pozemkového spoločenstva a roľníckeho družstva, s čím uvedené subjekty nesúhlasia. Obec ako nepodnikateľský subjekt má najväčšie možnosti získania finančných prostriedkov z fondov EÚ, treba opätovne posúdiť zmluvy o záväzkových vzťahoch a v prípade, že je možné odstúpiť od zmluvy, je potrebné o tomto návrhu uvažovať. Podľa stanov Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava zo dňa 28. 1. 2001 bolo zistené, že podľa čl. 8 bod 2 za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.

Podľa :

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Podľa veta prvá :

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Podľa :

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že určovací výrok súdu môže vytvoriť komplexný právny základ pre vzťahy účastníkov konania. V konaní bolo nesporné, že žalobca v zmysle zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy o úprave záväzkových vzťahov si začal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a má záujem na jej ďalšom plnení, v snahe realizovať dohodnutý podnikateľský zámer. Žalovaní taktiež postupovali v zmysle zmluvných dojednaní, plniac si svoj záväzok zo zmluvy majetkovoprávnym vysporiadavaním pozemkov dotknutých výstavbou rekreačno-rehabilitačnej zóny. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade začal realizovať proces výkupu pozemkov a v tomto procese pokračuje. Keďže platnosť odstúpenia od zmluvy žalovanými v 1. až v 3. rade je medzi zmluvnými stranami ako procesnými stranami sporná, bol daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobcu.

Zmluvou o úprave záväzkových vzťahov zo dňa 5. 4. 2001 sa účastníci konania dohodli a prejavili vôľu realizovať rozsiahly podnikateľský zámer v súvislosti s výstavbou rekreačno-rehabilitačnej zóny (RRZ) a využívaním geotermálneho vrtu v k. ú. Z. F.. V zmysle zásady zmluvnej voľnosti sa rozhodli upraviť svoje vzťahy súvisiace s ich podnikateľským zámerom inominátnou zmluvou. Predmet svojich záväzkov zmluvné strany dostatočne určili ich rozčlenením do troch etáp, ktoré tvorili z dôvodu právnej istoty zmluvný právny rámec postupu jednotlivých zmluvných strán pre samotné naplnenie cieľa podnikateľského zámeru. V rámci prvej etapy sa žalobca zaviazal zadovážiť a vykonať jednotlivé zmluvne špecifikované úkony so zadovážením územno-plánovacej dokumentácie a žalovaní realizovať majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov dotknutých výstavbou. Uvedené dva záväzky zmluvné strany aj začali plniť. Skutočnosť, že na predmetnú inominátnu zmluvu mali byť nadväzne uzatvárané ďalšie zmluvy, neznamená, že účastníci konania chceli uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Predmetnú zmluvu je potrebné interpretovať a posudzovať ako celok, pričom nie je možné vytrhávať z kontextu jednotlivé zmluvné záväzky procesných strán, ich kvalifikovaním ako neplatné dojednania zmluvy

o budúcich zmluvách, prípadne posudzovať celú zmluvu ako neplatnú zmluvu o budúcej zmluve z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí tohto zmluvného typu (ktorý argument vyslovila žalovaná strana prvýkrát v závere súdneho konania, pričom úmysel strán v uvedenom smere dovtedy nebol tvrdený a nebol ani preukázaný). Zmluvné strany mohli, ale neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve v zmysle ust. , ktorá by pre naplnenie ich podnikateľského zámeru nebola ani postačujúca, teda nebola by vhodná. Náročnosť celkového investičného zámeru si nepochybne vyžadovala zmluvnú úpravu vzťahov pred samotnou výstavbou RRZ, čomu zodpovedá obsah predmetnej zmluvy o úprave záväzkových vzťahov (nie budúcu úpravu vzťahov zmluvou o budúcej zmluve). Už s prihliadnutím na proces výkupu pozemkov tretích osôb bolo by obtiažne a nevhodné termínovať uvedený proces zmluvou o budúcej zmluve. Nezodpovedá tomu ani sporné zmluvné dojednanie v čl. 3 predmetnej zmluvy, podľa ktorého ak proces tvorby nájomnej zmluvy (ktorý bol dohodnutý) by stroskotal na výške nájomného a jeho tvorbe, môžu zmluvné strany odstúpiť od zmluvy o úprave záväzkových vzťahov a tým od celého podnikateľského zámeru (nemohlo sa preto jednať o zmluvu o budúcej zmluve).

Zmluva ako viacstranný právny úkon vzniká na základe konsenzu zmluvných strán. Vychádza sa preto zo všeobecne platnej zásady, že zmluvy sa majú plniť. Meniť a rušiť zmluvy je možné zásadne dohodou (konsenzom) zmluvných strán. V prípade jednostranného právneho úkonu, ktorým odstúpenie od zmluvy je, musí existovať zmluvná (alebo zákonná) bariéra, ktorá by limitovala svojvôľu druhej zmluvnej strany. Právo na odstúpenie od zmluvy vzniká podľa v prípadoch stanovených zmluvou (alebo zákonom). Zmluvné strany sa teda v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a dohodnúť si dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť.

V danom prípade žalovaní v 1. až v 3. rade odstúpili od zmluvy z dôvodu dohodnutého v čl. 3, písm. b), ba) zmluvy o úprave záväzkových vzťahov, preto predmetom dokazovania sa stalo posúdenie naplnenia zmluvného dôvodu odstúpenia od zmluvy (ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná). Iný dôvod odstúpenia od zmluvy nebol ani len tvrdený, ako ani iné porušenie zmluvy. Pri interpretácii prejavu vôle je rozhodujúci úmysel strán tak, ako to žiada obyčaj poctivého obchodného styku, pričom ak úmysel konajúceho nemožno zistiť, ustáli sa význam prejavenej vôle podľa toho, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta (objektivizácia). Je pritom potrebné brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovaní o uzavretí zmluvy a následné správanie sa strán (ktoré je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel strán, najmä v prípade, ak strany určitý čas plnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a niektorá zo strán zmluvu neskôr začne namietať). V čl. 3 predmetnej zmluvy sa účastníci konania dohodli na procese tvorby nájomnej zmluvy, ktorá mala nadväzovať na zmluvu o úprave záväzkových vzťahov. V postavení navrhovateľa predkladajúceho návrh nájomnej zmluvy mal vystupovať podľa dohody zmluvných strán žalobca, pričom žalovaní v 1. až v 3. rade mali dohodnuté postavenie obláta (adresáta). Vznik zmluvy predpokladá, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu a bez výhrad. Vzhľadom na závažnosť a následky uzavretia nájomného pomeru na pozemky v predmetnej lokalite na dobu 99 rokov, zmluvné strany si dohodli dôvod odstúpenia od zmluvy, spočívajúci v tom, že ak pri tvorbe nájomnej zmluvy dôjde k nezhode ohľadom výšky nájomného a pravidiel zmien jeho tvorby, môže ktorákoľvek zo strán odstúpiť od zmluvy (bez akýchkoľvek sankcií). Predovšetkým uvedené dojednanie nemožno považovať za zmluvu o budúcej zmluve, v zmysle už vyššie uvedeného. Zmluvné strany si výslovne dohodli dôvod odstúpenia, ak dôjde k nezhode pri tvorbe nájomnej zmluvy, ktorý proces si tiež výslovne zmluvne upravili. Pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy preto nepostačovalo odmietnutie návrhu žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy bez ďalšieho, ale podanie protinávrhu (v dohodnutej 30-dňovej lehote), t. j. podanie návrhu obsahujúceho dodatky, výhrady, obmedzenia, príp. iné zmeny vo vzťahu k nájomnému a procesu pravidiel zmien jeho tvorby. Tým malo dôjsť k opačnému postaveniu navrhovateľa nájomnej zmluvy (ktorým sa stali žalovaní) a obláta (ktorým sa stal žalobca). Následne žalobcovi ako oblátovi prislúchalo právo posúdiť navrhovanú výšku nájomného a pravidiel jeho tvorby a v prípade jeho neakceptácie (t. j. až po podaní návrhu na stanovenie výšky nájomného zo strany žalobcu, ako aj žalovaných ako zmluvných strán) vzniklo zmluvným stranám právo na odstúpenie od zmluvy. Žalovaní v 1. až v 3. rade však ani netvrdili, nepreukázali, že podali protinávrh v zmysle článku 3 predmetnej zmluvy. V dôsledku toho neuniesli bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno preukázania naplnenia zmluvného dôvodu odstúpenia od zmluvy z ich strany. Žalovaní opierali svoje právo na odstúpenie od zmluvy výlučne dojednaním v poslednej vete článku 3 predmetnej zmluvy, argumentujúc nepotrebnosťou podania protinávrhu z

hľadiska vzniku práva na odstúpenie od zmluvy (nezohľadňujúc celý obsah článku 3 a ním prejavenú vôľu zmluvných strán).

Pokiaľ žalovaní uviedli, že na rokovaní so žalobcom dňa 16. 6. 2003 mu ústne oznámili navrhovanú výšku nájomného, ohľadom uvedeného tvrdenia neuniesli dôkazné bremeno. Predovšetkým štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade prioritne poukázal na skutočnosť, že si nepamätá na ním navrhovanú výšku nájomného. Z uvedeného rokovania nebol vyhotovený žiaden písomný záznam, pričom žalovaní nepredložili žalobcovi návrh výšky nájomného a pravidiel zmien jeho tvorby písomne. Preto s akou právnou istotou postupovali pri plnení dohodnutého postupu podľa článku 3 predmetnej zmluvy, v takej znášajú aj právne následky. Podstatou dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti určitej relevantnej skutočnosti, ako ani záver o tom, že bola nepravdivá. V týchto prípadoch súd musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo (podľa hmotného práva) preukázať tvrdenú skutočnosť. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovaných (jednalo sa o tvrdenie proti tvrdeniu procesných strán, teda mohlo, ale nemuselo byť tvrdenie žalovaných pravdivé a k vyhodnoteniu takejto dôkaznej núdze slúži inštitút dôkazného bremena) nebol preukázaný vznik práva žalovaných na odstúpenie od zmluvy v zmysle článku 3.

V konaní bolo nesporné, že na strane žalovaného v 2. rade ani nemohlo právo na odstúpenie od zmluvy z uvedeného dôvodu vzniknúť, keďže žalovaný v 2. rade sa nemal stať vlastníkom pozemkov dotknutých výstavbou RRZ. Podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v 3. rade k odstúpeniu od zmluvy z jeho strany došlo z dôvodu, že tak učinil žalovaný v 1. rade (obec). Takýto dôvod odstúpenia od zmluvy však nebol zmluvnými stranami dojednaný. Žalovaný v 3. rade navyše svojim následným správaním preukázal, že žalobcom navrhovaná výška nájomného (4,- Sk/1 m2) nie je neakceptovateľná z jeho strany, keďže v uvedenej výške prejavil vôľu prenajať pozemky inému subjektu.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade, ako aj zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, vyplývalo, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bola snaha privodiť zánik zmluvy z iných dôvodov, pre ktoré však zmluvné strany nedohodli právo odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ mali takýto zámer, mohli si ho zmluvne dojednať (nezhoda ohľadom investorstva nemohla byť dôvodná, keďže ustanovenie článku 3 ods. 2 písm. a) až d) upravovalo záväzkové vzťahy pri zabezpečovaní investorov na výstavbu jednotlivých objektov, pričom žalovaní ako investori, v zmysle uvedeného dojednania, mohli realizovať výstavbu bez súhlasu zmluvných strán, na pozemkoch v ich vlastníctve).

K listinným dôkazom, predkladaným žalovaným v 1. rade, je potrebné uviesť, že návrhy zmlúv podpísané jednou zmluvnou stranou, neboli spôsobilé byť právnym dôvodom na plnenie, keďže absentoval podpis druhej zmluvnej strany a z hľadiska uzavretej predmetnej zmluvy o úprave záväzkových vzťahov boli bez právnej relevancie.

K tvrdeným formálnym dôvodom neplatnosti predmetnej zmluvy o úprave záväzkových vzťahov je potrebné uviesť, že v zmysle ust. je možné, aby písomne uzavretá zmluva mohla byť zmenená alebo zrušená ústnou formou, ak v písomne uzavretej zmluve nie je obsiahnuté iné dojednanie (na tom, aby sa písomne uzavretá zmluva menila alebo rušila v písomnej forme, sa strany musia v zmluve dohodnúť). Z toho dôvodu na právny úkon odstúpenia od zmluvy v danom prípade nebola predpísaná písomná forma. Preto sa nejednalo o listinu o právnom úkone, kde je predpísaná písomná forma, vyžadujúca podpis aj ďalšieho člena predstavenstva (v prípade žalovaného v 2. rade, t. j družstva) alebo druhého člena výboru (v prípade žalovaného v 3. rade, t. j. pozemkového spoločenstva).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovaným v 1. až v 3. rade, v konaní neúspešným. Trovy konania pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.000,- Sk (položka č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Uplatnenú náhradu súdneho poplatku, zaplateného za návrh na vydanie predbežného opatrenia nebolo možné žalobcovi

priznať z dôvodu, že uvedený návrh bol uznesením súdu zamietnutý. Túto časť vynaložených trov konania preto nemožno považovať za účelnú. Trovy konania ďalej pozostávali z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie žalobcu v konaní, keď za prvé dva úkony právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 1.154,- Sk, t. j. 2 x 1.154,- Sk, spolu 2.308,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby), za tretí úkon právnej služby prislúchala odmena vo výške 1.260,- Sk (účasť na súdnom pojednávaní dňa 23. 6. 2006), za štvrtý a piaty úkon právnej služby prislúchala právnemu zástupcovi odmena vo výške 1.371,- Sk za úkon, t. j. 2 x 1.371,- Sk, spolu 2.742,- Sk (podľa v spojení s , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. spolu 6.310,- Sk. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie tarifnej odmeny o DPH vo výške 19 %, t. j. o sumu 1.199,- Sk. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 150,- Sk, spolu 300,- Sk; v súvislosti s tretím úkonom právnej služby vo výške 164,- Sk a v súvislosti so štvrtým a piatym úkonom právnej služby vo výške 2 x 178,- Sk, t. j. 356,- Sk. Podľa vyhlášky č. právnemu zástupcovi prislúchala náhrada za stratu času za čas strávený cestou z miesta sídla, t. j. z Čadce do Liptovského Mikuláša a späť, keď za jednu polhodinu mu prislúchala náhrada vo výške 273,- Sk (súdne pojednávanie dňa 23. 6. 2006), t. j. 8 polhodín x 273,- Sk, spolu 2.184,- Sk; náhrada za stratu času v súvislosti s ďalším súdnym pojednávaním dňa 26. 1. 2007 predstavovalo 8 polhodín x 297,- Sk, spolu 2.376,- Sk; náhrada za stratu času v súvislosti so súdnym pojednávaním dňa 29. 3. 2007 predstavovala 8 polhodín x 297,- Sk, spolu 2.376,- Sk; celková náhrada za stratu času činila 6.936,- Sk. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada cestovného za hotové výdavky, vynaložené na dopravu osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb, do Liptovského Mikuláša na súdne pojednávanie dňa 23. 6. 2006 vo výške 2.017,40 Sk (počet km 2 x 118 x 6,20 Sk sadzba základnej náhrady, t. j. 1.463,20 Sk; údaj podľa technického preukazu 7,4 l/100 km, pričom právny zástupca si uplatnil len koeficient 5,8 l : 100 x 40,50 Sk - cena PHM, t. j. 554,40 Sk); na súdne pojednávanie dňa 26. 7. 2007 vo výške 1.947,70 Sk (236 km x 6,20 Sk; 5,8 l : 100 x 236 x 35,40 Sk - cena PHM); na súdne pojednávanie dňa 29. 3. 2007 vo výške 1.934,10 Sk (236 km x 6,20 Sk; 5,8 l : 100 x 236 x 34,40 Sk), spolu cestovné náhrady predstavovali sumu 5.899,50 Sk. Celková náhrada trov konania vzhľadom na uvedené činila 22.164,50 Sk, ktorú sumu sú povinní zaplatiť žalovaní v 1., 2. a 3. rade, každý vo výške jednej tretiny, t. j. sumou 7.388,- Sk (keďže sa jednalo o určenie neplatnosti troch samostatných jednostranných právnych úkonov), v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Antona Kupša, advokáta so sídlom v Čadci, Moyzesova č. 34, podľa (podľa platnej právnej úpravy sa priznaná náhrada trov konania uhrádza právnemu zástupcovi, ktorý je platobným miestom vo vzťahu k celej náhrade trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.