Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/10/2006

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právne veci žalobcov 1. J. K., občana SR, bytom D. N. V., B. XXX/X,. 2/ S. K., občianky SR, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. S. Z., advokátom so sídlom v D. N. V., O. M. XXX/X. proti žalovaným 1. I. s.r.o., so sídlom v Ž., M. N. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. 2/ S. B. S., s.r.o. so sídlom v T., M. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. obaja zastúpení Mgr. M. B., usadeným euroadvokátom so sídlom v M., J. XX. o návrhu na určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Žaloba o určenie neplatnosti dražby s a z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobcovia 1,2 uviedli, že mali v bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. X na B. ulici v D. N. V.. Tento byt sa stal predmetom dražby potom, ako prestali platiť nájomné a poplatky spojené s jeho užívaním bytovému družstvu. Dražba bola vykonaná tak, že dražobníkom bol žalovaný 1/ a vydražiteľom žalovaný 2/. Platnosť tejto dražby napadli žalobou v ktorej namietali, že nebola vykonaná v súlade so zákonom o dražbách. Tvrdili, že navrhovateľ dražby nemal súhlas záložných veriteľov - ostatných spoluvlastníkov bytov, v oznámení o dražbe boli nesprávne označené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby a ohliadky neboli vykonané v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.

Žalovaní 1,2 zhodne žiadali žalobu zamietnuť. Namietali nedostatok právneho záujmu na určení, ktoré žalobcovia požadovali, ako aj nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaných. Tvrdili, že pasívne legitimovanými subjektmi musia byť všetci účastníci dražby, a to navrhovateľ dražby, vlastník predmetu dražby ak je odlišný od navrhovateľa dražby, dražobník a vydražiteľ. Okrem toho namietali, že žaloba bola podaná po lehote určenej zákonom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením listov vlastníctva č. 4737, 4736 kat. územia D. N. V., oboznámením oznámenia o vykonaní dražby zo dňa 5.9.2005, zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 1.2.2001 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi jednoizbového bytu č. X v bytovom dome č. XXX. na B. ulici v D. N. V., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu a pozemku na ktorom dom stojí. V dôsledku dlhov, ktoré žalobcovia mali voči O. S. D. v P. B. sa tento byt stal predmetom dražby. Dražba, ktorú navrhlo uvedené bytové družstvo sa konala dňa 6.10.2005. Tieto okolnosti neboli účastníkmi spochybnené a vyplynuli z dôkazov predložených žalobcami (listov vlastníctva, zmluvy o prevode vlastníctva), ako aj ich účastníckej výpovede.

Zistený skutkový stav súd posúdili nasledovne:

Podľa o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

Z dikcie (uvedeného v tretej časti predtým citovaného zákona) vyplýva, že na právne vzťahy upravené v tomto zákone sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je .

S prihliadnutím na ustanovenie treba mať za to, má vo vzťahu k citovanému zákonu subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť. To znamená, že zákon o dobrovoľných dražbách upravuje špecifiká vykonávaných dražieb a nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť .

Keďže neupravuje lehoty, ani ich počítanie, bolo potrebné na tieto právne vzťahy aplikovať ustanovenia .

V zmysle k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Zánik práva v zmysle tohto ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase stanovenom v zákone. Čas stanovený zákonom v konkrétnom prípade znamená, v lehote troch mesiacov odo dňa konania dražby ( ). Táto doba je prekluzívna (prepadná) a nárok preto zaniká ex lege (zo zákona), nemení sa na naturálnu obligáciu a súd na preklúziu musí prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti), teda bez ohľadu na to či to niektorý z účastníkov namietol.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby môže byť úspešná iba vtedy, ak bola uplatnená v 3 mesačnej lehote. Táto lehota je hmotnoprávna a prekluzívna. Hmotnoprávna jednak preto, že vyplýva z predpisu (), ktorý svojich charakterom je hmotnoprávny a jednak preto, že tento predpis v odkazuje na ustanovenia , ktorý bez akýchkoľvek pochybností má hmotnoprávny charakter.

Hmotnoprávna lehota je zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, urobí najneskôr v jej posledný deň, čo znamená, že adresát ho musí dostať najneskôr v posledný deň lehoty v súlade pravidlami počítania času.

Podľa § 122 ods. 1-3 lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V konkrétnom prípade sa konala dražba 6.10.2005, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. To znamená, že posledný deň lehoty na uplatnenie žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote pripadol na 6.1.2006. Keďže v tento deň bol sviatok po ktorom nasledovala sobota a nedeľa, bol posledným dňom lehoty nasledujúci pracovný deň, a to 9.1.2006. V tento deň mala byť žaloba najneskôr podaná na súde. Keďže žaloba na súd došla až 11.1.2006, bola podaná po lehote určenej zákonom. Nárok žalobcov podať žalobu na neplatnosť dobrovoľnej dražby zanikol dňom 9.1.2006. Preto súd žalobu zamietol.

Súd dáva do pozornosti aj námietku žalovaných 1,2 pokiaľ ide o vecnú legitimáciu účastníkov. Táto námietka bola dôvodná, pretože jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je vecná legitimáciu účastníkov, teda stav vyplývajúci z hmotného práva, z ktorého je zrejmé, kto je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré v konaní ide.

Z právnej úpravy dobrovoľných dražieb () vyplýva, že dražba sa týka navrhovateľa dražby ( citovaného zákona), dražobníka (), vydražiteľa (), ako aj vlastníka draženej veci. Všetky uvedené osoby (navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a vlastník draženej veci) sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení a povinností, sú teda vecne legitimovaní, ak sa predmet dražby týka tohto právneho úkonu. Neplatnosť dražby je takýmto úkonom, preto sa predmet konania v tomto prípade musí týkať všetkých uvedených osôb. Dražba nemôže byť určená za neplatnú iba vo vzťahu k niektorým osobám,

Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p) tak ako to tvrdia žalovaní. Z uvedeného vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcov, či žalovaných) musia byť účastníci právneho úkonu, ktorý sa napáda, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú na všetkých (§ 159 ods. 2 O.s.p). Žalobcovia neuviedli celý okruh účastníkov a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nerozšírili žalobu o navrhovateľa dražby, teda O. P. B..

Aj z tohto dôvodu musela byť žaloba zamietnutá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, že v deň dražby bol dlh žalobcov čiastočne uhradený. Vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, považoval súd za zbytočné.

O trovách konania rozhodne súd doplňujúcim rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).