Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-199-2005.pdf
PDF · 89.89 KB
No categories available
20C/199/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Ayše Kovačev v právnej veci navrhovateľa: v 1. rade P. K., bytom v B., ul. N. V. č. X,. zast.: M.. Z. H., advokátka, ul. XX.. A. č. X,. B., v 2. rade A. K., bytom v B., ul. N. V. č. X, proti odporcom: v 1. rade M. Š., bytom v B., Š. ul. č. XX,. v 2. rade S. Š., bytom v B., D. ul. č. X,. obaja zast: J.. G. A., advokát, N. X, B., v 3. rade P. R., bytom v B., A. ul. č. X,. v 4. rade L. R., bytom v B., A. ul. č. X,. v 5. rade: E. J., bytom v B., A. X,. o určenie vlastníckeho práva, r o z h o d o l
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade vedený v Ľ. B., a.s., B., číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. vo výške 84.592,- Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcom v 3. až 5. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.9.2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 3558, kat. úz. V. a to pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X,. XXXX/X,. studne súpisné č. XXXXX,. parc. č. XXXX/X. a rodinného domu súp. č. XXXX,. stojaceho na parc. č. XXXX/X.. Navrhovateľ v 1. rade svoj návrh odôvodnil tým, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností previedol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúcich - odporcov v 1. až 4. rade na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, uzavretej dňa 17.8.2004, nakoľko však odporcovia neuhradili navrhovateľovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti v zmluvne dohodnutej výške do dohodnutého termínu 30.9.2004, došlo k zrušeniu danej zmluvy a k vzniku práva navrhovateľa na odstúpenie od nej.
Navrhovateľ v 1. rade písomným návrhom zo dňa 5.6.2006 žiadal, aby súd v súlade s § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa a to A. K., manželky navrhovateľa a zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a uložil odporcom povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich navrhovateľovi v 1. rade. Navrhovateľ zároveň žiadal, rozhodnúť o povinnosti zmluvných strán vrátiť si vzájomne všetko, čo na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nadobudli. Súd uznesením zo dňa 20.10.2006, č.k. 20C/199/2005-98, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2006 pripustil pristúpenie A. K. do konania ako navrhovateľky v 2. rade. Návrh na zmenu petitu súd v súlade s ust. § 95 ods. 1, 2 O. s. p. nepripustil, uznesením zo dňa 18.12.2006, č.k. 20C/1999/2005-99.
Navrhovateľka v 2. rade podaním zo dňa 7.6.2007 žiadala, aby súd pripustil zmenu jej procesného postavenia v konaní, z navrhovateľa v 2. rade na vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa. Súd na dané podanie neprihliadal, nakoľko v prípade, ak chcela navrhovateľka v 2. rade zmeniť svoje procesné postavenie, bola povinná urobiť procesný úkon, ktorý by ukončil jej postavenie v konaní ako navrhovateľky, keďže dvojité procesné postavenie - navrhovateľka v 2. rade a vedľajší účastník na strane navrhovateľa v 1. rade v súlade s občianskym súdnym poriadkom neexistuje.
Predmetom tohto konania, ktorý je vymedzený v petite žalobného návrhu, je teda návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 17.8.2004, výpisu z listu vlastníctva č. 3558 zo dňa 16.9.2004, výpisu z listu vlastníctva č. 3558 zo dňa 31.8.2005, oznámením navrhovateľa zo dňa 9.9.2005 o odstúpení od zmluvy, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.6.2004 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v 1. rade uzavrel dňa 18.6.2004 s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán do 30.7.2004 uzavrieť kúpnu zmluvu na vyššie špecifikované nehnuteľnosti za kúpnu cenu 6.000.000,- Sk. Z čl. III. zmluvy súd zistil, že pri podpise tejto zmluvy uhradili odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi v 1. rade zálohu na kúpnu cenu vo výške 800.000,- Sk v hotovosti. Odporcovia v 1. a 2. rade sa ako budúci kupujúci zaviazali navrhovateľovi v 1. rade ako budúcemu predávajúcemu zaplatiť časť kúpnej ceny vo výške 700.000,- Sk v hotovosti pri podpise budúcej kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny 4.500.000,- Sk sa zaviazali uhradiť prostredníctvom hypotekárneho úveru, o ktorý sa zaviazali požiadať do 30.9.2004.
Navrhovateľ v 1. rade uzavrel dňa 17.8.2004 s odporcami v 1. až 4. rade Zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností - rodinný dom, súpisné číslo XXXX,. studňa, súpisné číslo XXXXX,. pozemky - parcela číslo XXXX/X,. druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 559 m2, parc. č. XXXX/X,. druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. č. XXXX/X,. druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., na B. ulici číslo X v B., zapísané na Liste vlastníctva číslo 3558. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov v 1. až 4. rade Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V 5361/04 nasledovne: odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva podiel o veľkosti 2/3 a odporcovia v 3. a 4. rade do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli podiel o veľkosti 1/3. Odporcovia sa zaviazali uhradiť kúpnu cenu za kupovanú nehnuteľnosť vo výške 6.000.000,- Sk tak, že sumu 1.500.000,- Sk mali uhradiť navrhovateľovi v 1. rade v hotovosti v mieste jeho bydliska a sumu 4.500.000,- Sk prostredníctvom hypotekárneho úveru.
Z čl. VI. bod 5 súd zistil, že sa zmluvné strany dohodli v prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny navrhovateľovi v 1. rade do 30.9.2004, na jej zrušení od počiatku a možnosti zmluvných strán od zmluvy okamžite odstúpiť.
Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mu odporcovia v 1. a 2.rade v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve zaplatili v hotovosti časť kúpnej ceny vo výške 800.000,- Sk titulom zálohy na kúpnu cenu a po uzavretí hlavnej zmluvy, ktorej predmetom bol predaj rodinného domu, bola odporcovi prostredníctvom peňažného ústavu vyplatená suma 4.500.000,- Sk, pričom doposiaľ nebola navrhovateľovi v 1. rade vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 700.000,- Sk a preto považuje zmluvu uzatvorenú dňa 17.8.2004 za zrušenú.
Odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľovi v 1. rade bola vyplatená celá kúpna cena za nehnuteľnosť, a to najprv pri podpise zmluvy o budúcej zmluve suma 800.000,- Sk, následne prostredníctvom hypotekárneho úveru suma 4.500.000,- Sk a zvyšok kúpnej ceny bol navrhovateľovi v 1. rade vyplatený v dvoch častiach, najprv mu bola vyplatená suma 500.000,- Sk a neskôr suma 200.000,- Sk.
Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že navrhovateľovi bola pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaplatená v hotovosti suma 800.000,- Sk. Časť kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bola
navrhovateľovi podľa odporkyne v 2. rade vyplatená dva týždne po zaplatení sumy 800.000,- Sk a o ďalšie dva týždne si navrhovateľ v 1. rade v hotovosti prevzal sumu 500.000,- Sk, čím bola navrhovateľovi uhradená celá kúpna cena.
Z výsluchu odporcu v 3. rade súd zistil, že spolu s odporkyňou v 4. rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele o veľkosti 1/3, nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade ako hlavní dlžníci hypotekárneho úveru vo výške 4.500.000,- Sk potrebovali na jeho poskytnutie ručiteľov - odporcov v 3. a 4. rade, ktorí by boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktoré mal byť poskytnutý úver. Odporcovia v 3. a 4. rade uviedli, že na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 1.500.000,- Sk čerpali úver z banky a táto suma bola vyplatená navrhovateľovi. Odporcovia v 3. a 4. rade si týmto spôsobom chceli vyriešiť svoje problémy s bývaním, keďže im však neskôr matka odporcu v 3. rade ponúkla na predaj svoj byt, previedli svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 1/3 na odporkyňu v 5. rade, ktorá zároveň prevzala na seba všetky záväzky odporcov v 3. a 4. rade z poskytnutého úveru vo výške 1.500.000,- Sk. Odporcovia v 3. a 4. rade z uvedeného dôvodu namietali nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore.
Z výsluchu odporkyne v 5. rade súd zistil, že odporkyňa v 5. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcami v 3. a 4. rade za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 3558 zo dňa 17. 8. 2004 súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXX/X,. XXXX/X, XXXX/X,. studne súpisné č. XXXXX,. a rodinného domu súp. č. XXXX. sú evidovaní odporcovia v 1. a 2. rade v podiele 2/3 a odporcovia v 3. a 4. rade v podiele 1/3.
Navrhovateľ v 1. rade oznámením zo dňa 9.9.2005 adresovaným odporcom v 1. až 5. rade oznámil, že od Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú dňa dňa 17.8.2004 s odporcami v 1. až 4. rade uzavrel odstupuje z dôvodu, že mu do 30.9.2004 nebola zaplatená kúpna cena v plnej výške,. Navrhovateľ v 1. rade zároveň odporcov vyzval, aby v lehote 5 dní previedli nehnuteľnosti, prevod vlastníctva ktorých bol predmetom tejto zmluvy, späť do vlastníctva navrhovateľa a dané nehnuteľnosti vypratali.
Z výpisu z Listu vlastníctva č. 3558 zo dňa 31.8.2005 súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXX/X,. XXXX/X, XXXX/X,. studne súpisné č. XXXXX,. parc. č. XXXX/X. a rodinného domu súp. č. XXXX. sú evidovaní odporcovia v 1. a 2. rade v podiele 2/3 a odporkyňa v 5. rade v podiele 1/3.
Zo zmluvy o budúcej zmluve súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade vyplatili pri podpise tejto zmluvy navrhovateľovi zálohu na kúpnu cenu v sume 800.000,- Sk.
Z oznámenia A. K. súd zistil, že A. K. sa ako manželka navrhovateľa domáhala týmto oznámením adresovaným odporcom v 1. a 2. rade neplatnosti zmluvy zo dňa 13.9.2004 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade.
Z listu vlastníctva č. 3558 súd zistil že navrhovateľ v 1. rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X,. XXXX/X,. studne súpisné č. XXXXX,. parc. č. XXXX/X. a rodinného domu súp. č. XXXX.. Navrhovateľ v 1. rade následne svoje vlastnícke právo previedol na odporcov v 1. až 4. rade.
Podľa § 80 písm. c) O s .p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nemá oporu v zákone a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľky v 2.rade v tomto konaní, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov v 3. a 4. rade v konaní o určenie vlastníctva ako i z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe. Súd je rozsahom uplatneného nároku vyjadreného v návrhu výroku rozsudku konania viazaný, v danom prípade sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, keďže žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. nemá opodstatnenie tam, kde možno žalovať priamo na
splnenie povinnosti. Určovacia žaloba ma síce preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu navrhovateľovi ešte predtým ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu či práva; avšak v prípade, ak je možné žalovať priamo splnenie povinnosti, nie je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný. Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu nezaplatenia celej kúpnej ceny odporcami, navrhovateľka v 2. rade však v konaní nie je vôbec aktívne vecne legitimovaná, nielen z dôvodu, že nebola účastníčkou zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 1. až 4. rade ako predávajúca, keďže iba navrhovateľ bol výlučným vlastníkom predávaných nehnuteľností ale najmä z dôvodu, že súd nemôže rozhodnúť o vlastníctve k nehnuteľností bez určenia veľkosti podielu, ktorý by mal do vlastníctva účastníka pripadnúť, v danom prípade navrhovatelia žiadali určiť, že sú vlastníci daných nehnuteľností, navrhovatelia sú však manželia, z čoho vyplýva, že by sa mohli domáhať iba určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ale to tiež iba v konaní, v ktorom by mali iné procesné postavenie. V konaní, v ktorom vystupujú ako navrhovatelia sa proti odporcom nemôžu domáhať určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcov, označených v tomto spore a domáhať sa určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností je v rozpore s hmotným právom. Zo zápisov na Liste vlastníctva č. 3558 jednoznačne vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť nebola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľov), ale bola vždy výlučným predmetom vlastníctva navrhovateľa v 1. rade a tak sa navrhovateľka v 1. rade ani nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Odporcovia v 3. a 4. rade tiež nie sú v konaní o určenie vlastníctva pasívne vecne legitimovaní, nakoľko už nie sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti, keďže svoj spoluvlastnícky podiel k nim, previedli na odporkyňu v 5. rade. Súd zamietol návrh z uvedených dôvodov a preto právne neposudzoval otázku naplnenia rozväzovacej podmienky, spočívajúcej v nezaplatení celej kúpnej ceny odporcami.( článok VI. bod 5 zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti). Súd však poukazuje na skutočnosť, že dojednanie v zmluve, podľa ktorého v prípade nezaplatenia celej kúpnej do 30. 9. 2004 sa zmluva od počiatku zrušuje a obe zmluvné strany majú právo od nej odstúpiť, je právne irelevantné, nakoľko, ak je zmluva zrušená, nie je možné od nej odstúpiť, keďže od neexistujúceho právneho úkonu sa odstúpiť právne nedá. Navrhovateľ sa mohol domáhať v prípade preukázania splnenia rozväzovacej podmienky iba vrátenia predanej nehnuteľnosti a i takejto žalobe by súd mohol vyhovieť iba vtedy, ak by vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k navráteniu plnenia oboch strán. ( § 80).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal právo na náhradu trov konania odporcom v 1. a 2. rade, odporcom v 3. až 5. rade právo na náhradu trov konania napriek úspechu vo veci nepriznal z dôvodu, že im v súvislosti s úspešným bránením právo žiadne trovy v konaní nevznikli. Trovy konania odporcov v 1. a 2. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 84.592,- Sk a to za 5 úkonov právnej pomoci á 19.720,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a v spojení s ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., súd základnú sadzbu tarifnej odmeny v sume 24.650,- Sk znížil o 20% ( 4.930,- Sk), nakoľko právny zástupca odporcov zastupoval dve osoby pri spoločných úkonoch, prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 8.6.2006, 22.2.2007 a 7.6.2007, účasť na pojednávaní dňa 10.5.2007 á 4.930,- Sk, podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2 x režijný paušál á 164,- Sk a 3 x režijný paušál á 178,- Sk. Právny zástupca odporcov v 1. a 2.rade požiadal aj o náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci za naštudovanie spisu v dňoch 5.6.2006 a 8.6.2006, keďže nejde o úkony, ktoré by v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. boli účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práva, pričom samotné naštudovanie spisu spolu s prevzatím zastupovania je možné považovať iba za jeden úkon právnej pomoci, je možné nárok na jeho náhradu priznať iba raz.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.