Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/246/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: J. F., narodený XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX L. L., prechodne bytom Y. X, XXX XX L. proti odporcovi: R. K. - H. Y.V. R. K., J. X, XXX XX L. o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2005 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 135.110,- Sk.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že sa v dňoch 3. až 5.12. 2003 zúčastnil výberového konania na funkciu hasič záchranár špecialista do služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore hl. m. Bratislavy. V rámci výberového konania sa zúčastnil na základe ponuky odporcu psychodiognostického vyšetrenia formou písomných testov a to dňa 27.11.2003 pod vedením psychológa H.. H. P..

Dňa 14.12.2003 bolo navrhovateľovi písomne oznámené , že nebol vybraný na obsadenie funkcie, na ktorú sa prihlásil do výberového konania. Prílohou oznámenia bol i obsah potvrdenia o psychodiagnostickom vyšetrení navrhovateľa s dátum vykonania hodnotenia. Z obsahu potvrdenia o psychodiagnostickom vyšetrení navrhovateľa sú hodnotené skutočnosti, ktoré bránia vykonávaniu činnosti na funkciu, o ktorú sa navrhovateľ uchádzal, keď navrhovateľ je v ňom hodnotený ako osoba s návykovosťou na návykové látky alkohol a drogy.

Navrhovateľ ako účastník výberového konania absolvoval tiež fyzické testy, v ktorých dosiahol lepšie alebo rovnaké hodnotenia ako uchádzači o dvadsať rokov mladší.

Označiť osobu v úradnom konaní diagnózou závislosti na alkohole a drogách možno len na základe odborného lekárskeho vyšetrenia z odboru psychiatrie, ktoré sa bude opierať o ďalšie odborné vyšetrenia zdravotného stavu dotknutej osoby a preto považuje postup odporcu vo veci za nesprávny úradný postup v zmysle

Hodnotenie navrhovateľa činní osobu navrhovateľa nedôveryhodnou a nespoľahlivou a v značnej miere znižuje vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v spoločnosti, najmä u jeho rodiny.

Nepravdivým tvrdením o navrhovateľovi, ktoré je zapríčinené nesprávnym úradným postupom odporcu bol spôsobený zásah do objektívneho hodnotenia osobnosti navrhovateľa vo výberovom konaní a bolo značne znevýhodnené postavenie navrhovateľa pred výberovou komisiou.

Neprijatie navrhovateľa do služobného pomeru zapríčinené nepravdivým tvrdením spôsobilo navrhovateľovi škodu zodpovedajúcu príjmu, ktorý by dosiahol v služobnom pomere.

Navrhovateľ sa preto domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu vo výške desať násobku mesačnej mzdy dosahovanej v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2002 čo predstavuje žalovanú sumu vo výške 135.110,- Sk.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril a návrh ako neodôvodnený žiadal zamietnuť.

Odporca namietal pasívnu legitimáciu, keď uviedol, že nie je možné aplikovať na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Hasičského a záchranného zboru ako na služobný úrad podľa o Hasičskom a záchrannom zbore a to z dôvodu, že služobný úrad vo všeobecnosti nie je orgánom štátnej správy a teda v tomto postavení ani neplní úlohy štátnych orgánov a teda nie je splnená základná zásada zodpovednosti t.j. aby odporca plnil úlohy štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v

Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie sú splnené ani ďalšie podmienky.

Navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup orgánu štátu.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Hasičského a záchranného zboru pri výberovom konaní uskutočnenom v dňoch 3.-5. decembra 2003 postupovalo podľa platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov pričom k ich porušeniu nedošlo ani formou nesprávneho úradného postupu a to ani pri diagnostickom vyšetrení. Výsledky psychodiagnostického vyšetrenia navrhovateľa sú z odborného hľadiska správne a žiadnym spôsobom ho nepoškodzujú, neohovárajú ani neznižujú jeho vážnosť v spoločnosti.

Nesprávnosť záverov psychodiagnostického vyšetrenia vyvodzuje navrhovateľ len nepriamo a to porovnávaním so skutočnosťami, ktoré s s tým nesúvisia a nepreukazujú , že záver psychodiagnostického vyšetrenia je nesprávny. Výsledky psychodiagnostické vyšetrenia sa nezverejňujú a neposkytujú iným subjektom. Samotný záver vyšetrenia nekládol právnu prekážku prijatia do služobného pomeru príslušníka Hasičského záchranárskeho zboru, keď navrhovateľ bol vyhodnotený ako spôsobilý s výhradou (1) to znamená, že jeho duševná spôsobilosť bola dostatočná na prijatie do služobného pomeru.

Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom vznik škody a jej výšku.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha skôr ušlého zisku ako skutočnej škody a aj to len potencionálneho, nie skutočne preukázaného ušlého zisku. Nie je možné zistiť na základe akej skutočnosti sa navrhovateľ domáha práve desať násobku priemer mesačnej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2002 a z akých skutočností vyvodil, že jeho služobný pomer v prípade vymenovania do štátnej služby by trval minimálne desať mesiacov a nebol by ukončený zo strany služobného úradu už počas šesť mesačnej skúšobnej doby.

Navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Neprijatie navrhovateľa do služobného pomeru nebolo zapríčinené výsledkami psychodiagnostického vyšetrenia, ktoré navrhovateľ označil za nepravdivé ale bolo spôsobené nedostatkom voľných funkčných miest, na ktoré navrhovateľ absolvoval výberové konanie.

Navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal príčinnú medzi nesprávnym úradným postupom spočívajúcim podľa jeho názoru v nepravdivých záveroch psychodiagnostického vyšetrenia a neprijatím do služobného pomeru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi navrhovateľa a splnomocneného pracovníka odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - oznámenie o výberovom konaní zo dňa 10.12.2003, príloha k pozvánke na výberové konanie na miesto príslušníka Hasičského a záchranného zboru , lekárske potvrdenie z 3.12.2003, zápis zo zasadnutia výberovej komisie k výberovému konaniu na miesto hasiča záchranára špecialistu z 8.12.2003, pracovné tabuľky k výberovému konaniu z 5.12.2003 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Ministerstvo vnútra SR Prezídium Hasičského a záchranného zboru listom zo dňa 24.11.2003 zaslalo navrhovateľovi pozvánku na výberové konanie na základe žiadosti navrhovateľa o prijatie do zamestnania zo dňa 20.10.2003 a vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ spĺňal požadované kvalifikačné požiadavky na funkciu hasič záchranár špecialista v hasičskom a záchrannom útvare hl. m. SR Bratislavy. V pozvánke bolo uvedené, že výberové konanie sa uskutoční 3. decembra 2003 - previerka fyzickej zdatnosti, 4.decembra 2003 - ústny pohovor a 5. decembra 2003 - plávanie.

Navrhovateľovi bolo zároveň oznámené, že pri výberovom konaní uchádzač predkladá doklady- vyplnený osobný dotazník, osobné doklady, výpis z registra trestov, vojenskú knižku alebo doklad o absolvovaní civilnej služby, potvrdenie o absolvovaní psychodiagnostického vyšetrenia (príloha) a lekárskej prehliadky.

Súčasťou prílohy k pozvánke na výberové konanie na miesto príslušníka Hasičského a záchranného zboru je i obsah potvrdenia o psychodiagnostickom vyšetrení navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že v rámci hodnotených skutočností bol vyznačený negativizmus a návykovosť na návykové látky (alkohol, drogy) a bolo uvedené v návrhu pre vedúceho služobného úradu, ktorý rozhoduje o vymenovaní do štátnej služby: spôsobilý s výhradou (1). Hodnotenie vykonal dňa 27.11.2003 H.. H. P..

Dňa 3.12.2003 bolo vydané pre navrhovateľa H.. J. Š., praktickým lekárom lekárske potvrdenie, ktorým bolo potvrdené, že navrhovateľ je zdravotne spôsobilý absolvovať fyzické testy ako uchádzač o prácu v hasičskom záchrannom zbore.

Zo zápisu Č.p.: J.-XXXX-XXX/PS-XXXX zo dňa 8.12.2003 zo zasadnutia výberovej komisie k výberovému konaniu na miesto hasiča záchranára špecialistu a technika špecialistu odborných služieb v hasičskom záchrannom útvare hl. m. SR Bratislavy, ktoré sa konalo v dňoch 3. -5.12.2003 vyplýva, že výberová komisia na uvedenom zasadnutí posúdila kvalifikačné predpoklady jednotlivých uchádzačov, ich odbornú prax, znalosť problematiky zásahovej činnosti odborných služieb, organizačné schopnosti ako aj fyzickú a psychickú spôsobilosť uchádzačov. Každý člen komisie hodnotil jednotlivých uchádzačov v rozpätí 1-20 bodov a každý z uchádzačov mal možnosť získať max. 100 bodov.

Výberová komisia po vykonaných pohovoroch s účastníkmi výberového konania stanovila podľa počtu získaných bodov poradie uchádzačov, keď ako prvý sa umiestnil uchádzač s počtom bodov 72 a ako piaty a posledný sa umiestnil uchádzač s počtom bodov 50. Navrhovateľ dosiahol počet bodov 57 a umiestnil sa spolu s inou osobou na treťom a štvrtom mieste.

Ministerstvo vnútra SR Prezídium Hasičského a záchranného zboru listom zo dňa 10.12.2003 oznámilo navrhovateľovi , že vychádzajúc z výsledkov výberového konania, uskutočneného v dňoch 3. až 5. 12.2003 na funkciu hasič záchranár špecialista v služobnom pomere v hasičskom záchrannom útvare hl. m. SR Bratislavy a súvisiaceho návrhu výberovej komisie nebol vybraný na obsadenie uvedenej funkcie.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na ustanovenie a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky utečencov a presídlencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a hasičskú ochranu,

b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,

c) automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,

d) Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor,

e) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore výberové konanie sa vyhlasuje, ak je voľné miesto na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore výberovým konaním na obsadenie voľnej funkcie v služobnom pomere sa overujú vedomosti, schopnosti a iné požiadavky uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má príslušník vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania. 10a)

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci služobného úradu z príslušníkov v stálej štátnej službe; výberová komisia má najmenej päť členov. Predseda výberovej komisie je najvyššie služobne postavený príslušník. Ak je vo výberovej komisii viac rovnako služobne postavených príslušníkov, predsedu výberovej komisie určí vedúci služobného úradu.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore uchádzača, ktorý spĺňa podmienky uvedené v , služobný úrad pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím. Ak uchádzač nespĺňa podmienky uvedené v , predseda výberovej komisie jeho žiadosť písomne zamietne. O zamietnutí žiadosti predseda výberovej komisie upovedomí uchádzača s uvedením dôvodu.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore pri výberovom konaní uchádzač predkladá tieto doklady:

a) písomnú žiadosť o prijatie,

b) vyplnený osobný dotazník,

c) životopis,

d) osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo ich overené odpisy,

e) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace

f) vojenskú knižku alebo doklad o absolvovaní civilnej služby, ak podlieha brannej povinnosti,

g) potvrdenie o absolvovaní psychodiagnostického vyšetrenia a lekárskej prehliadky.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore uchádzača možno požiadať aj o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie služby v zbore.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore uchádzač sa musí podrobiť previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon funkcie.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov zaväzuje vedúceho služobného úradu pri vymenovaní do služobného pomeru.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore uchádzač o prijatie do služobného pomeru musí byť s výsledkom výberového konania písomne oboznámený do desiatich dní od skončenia výberového konania.

Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 2 ods. 3 Výnosu 25. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o prijímacom konaní a o rekondičnom pobyte v Hasičskom a záchrannom zbore psychodiagnostické vyšetrenie vykonávajú odborné psychologické pracoviská. Potvrdenie o absolvovaní psychodiagnostického vyšetrenia obsahuje aj návrh pre vedúceho služobného úradu, ktorý rozhoduje o vymenovaní do štátnej služby.

Pri posudzovaní uplatňovaného nároku navrhovateľa sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie odporcu t.j. či navrhovateľom označený odporca je zodpovedným za škodu, ktorej náhrady si navrhovateľ v konaní uplatnil.

Jednou zo základných podmienok konania je civilno - procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno - právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať určité práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia resp. nositeľom povinnosti je potrebné právne relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti a je potrebné s týmito subjektmi konať.

Pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody podľa je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem.

Súd dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ odvodzuje zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Prezídia hasičského a záchranného zboru správne označil ako odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, keď z citovaného zákonného ustanovenie vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor a teda pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody podľa voči odporcovi, domáhal sa tak náhrady škody voči subjektu, ktorý je za splnenia ďalších zákonom požadovaných podmienok zodpovedný a teda v konaní je pasívne legitimovaný.

Podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane navrhovateľa, či sa navrhovateľom označený odporca dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených

právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Zákon číslo bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.

Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia zákona číslo môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti.

Podľa názoru súdu nestačí len všeobecne poukázať, že vzhľadom na záver psychodiagnostického vyšetrenia, s ktorým navrhovateľ nesúhlasil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami toho ktorého zákona. Navrhovateľ tak neurobil, neoznačil konkrétne konanie a neuviedol v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa malo toto konanie uskutočniť.

Navrhovateľom označený subjekt však nemohol sám v rámci svojej kompetencie zasahovať do záverov psychodiagnostického vyšetrenia a teda spochybňovaný záver psychodiagnostického vyšetrenia zo strany navrhovateľa nemohol založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ jeho neexistujúcu povinnosť.

Jednou z podmienok prijatia do služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru bola podmienka, aby bol uchádzač duševne spôsobilý a za tým účelom bol uchádzač povinný podrobiť sa psychodiagnostickému vyšetreniu, pričom mohol vyšetrenie absolvovať na odbornom psychologickom pracovisku resp. u psychológa Hasičského záchranného zboru. Navrhovateľ sa rozhodol o absolvovaní psychodiagnostického vyšetrenia u psychológa Hasičského záchranného zboru.

Výsledok psychodiagnostického vyšetrenia bol hodnotený ako celok a to v prípade navrhovateľa so záverom spôsobilý s výhradou (1) čo znamená, že duševná spôsobilosť navrhovateľa bola dostatočná na prijatie do služobného pomeru. Záver psychodiagnostického vyšetrenia nekládol prekážku prijatia do služobného pomeru príslušníka Hasičského záchranného zboru resp. nebol dôvodom na vylúčenie navrhovateľa z výberového konania.

Navrhovateľ sa zúčastnil aj ďalšej etapy výberového konania a po absolvovaní previerky fyzickej zdatnosti a ústneho pohovoru pred výberovou komisiou sa umiestnil na treťom resp. na štvrtom mieste.

Navrhovateľom vytýkaný záver psychodiagnostického vyšetrenia súd nemohol považovať za nesprávny úradný postup, keď navrhovateľ nijakým spôsobom neuvádzal, v ktorom konkrétnom konaní mal nesprávny úradný postup spočívať a ktoré právne normy boli porušené.

Navrhovateľ ani neuvádzal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že Ministerstvo vnútra Prezídium Hasičského a záchranného zboru pri výberovom konaní nepostupovalo podľa platných právnych predpisov.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).

Z hľadiska spôsobu a rozsahu náhrady škody je s poukazom na ustanovenie nutné aplikovať ustanovenia .

Podľa citovaného ustanovenia sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi.

Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na navrhovateľovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 135.110,- Sk teda škodu zodpovedajúcu desať násobku mesačnej mzdy dosahovanej v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2002.

Takto uplatnenú škodu navrhovateľ odôvodnil tým, že keďže nebol prijatý do služobného pomeru unikol mu príjem, ktorý by dosiahol a to za obdobie desať mesiacov, nakoľko až po uplynutí desiatich mesiacov od výberového konania sa zamestnal.

Navrhovateľ však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v k strate na zárobku v uplatnenej výške došlo v dôsledku jeho namietaného nesprávneho úradného postupu zo strany odporcu t.j., že stratil zárobok, ktorý by dosiahol, nebyť nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom existenciu škody a jej výšku.

Výšku škody odvodzoval od výšky zárobku, ktorý by dosahoval v prípade, že by bol vo výberovom konaní úspešný a bol prijatý do služobného pomeru.

Pre posúdenie vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku je rozhodujúce, že v dobe, ak nastala určitá skutočnosť, dosahoval poškodený určitý zárobok resp. existovala tu dohoda s konkrétnym zamestnávateľom a dobe nástupu do zamestnania a o pracovnom zaradení.

V konaní však takáto skutočnosť preukázaná nebola, nepreukázal, že k strate na zárobku tak ako si ho uplatnil, došlo v súvislosti s ním vytýkaným neprávnym úradným postupom zo strany odporcu a teda nepreukázal, že mu ním uplatňovaná škoda vznikla.

Keďže navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup zo strany odporcu, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Na základe uvedených právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ nepreukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za ním uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, keď v konaní nebola preukázaná zodpovednosť odporcu za navrhovateľom uvádzaný nesprávny úradný postup v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nebol preukázaný vznik a výška škody na strane navrhovateľa a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie predložením kritérií fyzickej a psychickej spôsobilosti zo strany odporcu, vykonať výsluch súdneho znalca z odboru psychiatrie, ktorý by sa mal vo všeobecnosti vyjadriť k otázke návykovosti na alkohol a drogy. Odporca v priebehu konania navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom H.. H. P., psychológa Hasičského a záchranného zboru a vykonať

znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia na preukázanie, či má navrhovateľ návykovosť na návykové látky resp. či má predispozíciu návykovosti na návykové látky.

Súd upustil od vykonania dokazovania navrhnutého navrhovateľom a odporcom, nakoľko vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a v súvislosti s týmto konaním za irelevantné, keď navrhovateľ a odporca tieto dôkazy nenavrhli vykonať na preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti, teda na skutočnosti, na ktoré sa súd pri dokazovaní zameral.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspechu v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona