Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-397-2006.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/397/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ľ. C., nar. X.. X.. XXXX,. trvale bytom Š. č. XXXX,. 2/ A. C., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom Š. č. XXXX,. obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. I. P., advokátom so sídlom v P. B., K. č. XXX,. proti odporcovi: S. R. - M. S. SR, so sídlom B., Ž. N. č. XX,. v konaní o zaplatenie sumy Sk 36.626,50 s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 16C/1030/1994-162, zo dňa 16. mája 2006, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali náhrady škody proti odporcovi, ktorá im mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Okresný súd vo veci sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu podľa ust. § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a skúmal, či nárok navrhovateľov na náhradu škody bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote, ktorej plynutie a dĺžka je špeciálne upravené v § 22 zákona č. 58/1969 Zb. ako úprave lex specialis k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. V danom prípade konštatoval, že v prípade rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.1990 boli zrušené rozsudky prvostupňového súdu a druhostupňového súdu. Oba rozsudky boli zrušené pre nezákonnosť. Premlčacia doba začínala plynúť odo dňa doručenia alebo oznámenia zrušujúceho rozhodnutia, v danom prípade rozsudku Najvyššieho súdu SR. Prvostupňový súd zo spisového materiálu Okresného súdu v Žiline spisu sp.zn. 7C/707/1990 zistil, že navrhovateľom 1/ a 2/ bol rozsudok Najvyššieho súdu SR zhodne doručený dňa 20. augusta 1990. Týmto začínala plynúť premlčania lehota, v ktorej boli oprávnení podať návrh na náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.. Koniec premlčacej lehoty pripadol na deň 20. augusta 1993. Keďže návrh navrhovateľov na náhradu škody bol podaný dňa 15. 12. 1994 po uplynutí premlčacej doby, súd prihliadol na vznesenú námietku odporcu a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odporca ako úspešný v konaní mal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov účelne vynaložených v konaní, avšak náhrady trov sa pred súdom výslovne vzdal, a preto prvostupňový súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/, 2/. Žiadali, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
Vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu v tom smere, že by nárok voči odporcovi bol premlčaný. Podľa ich názoru premlčacia doba začala plynúť až dňom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu v Žiline, t.j. 2. 3. 1993, kedy bolo konanie v pôvodnej veci určenia hranice susediacich pozemkov zastavené. Tento názor odôvodnili najmä ust. § 101 a § 106 Občianskeho zákonníka, to znamená, že subjektívna premlčacia trojročná lehota začala plynúť, až keď sa poškodený dozvedel o vzniklej škode. Podľa ich názoru zrušujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 sa poškodení nedozvedeli o spôsobenej škode, nakoľko rozsudkom tento súd zrušil rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu a nariadil vo veci Okresnému súdu v Žiline opätovne rozhodnúť. Až následne vydaným uznesením Okresného súdu v Žiline, ktoré sa stalo právoplatným 2.3.1993, bolo konanie v spornej veci o určenie hranice susediacich pozemkov právoplatne zastavené, čím vlastne v celej veci už sa ďalej konať nemohlo, pričom v tomto momente nastala situácia, kedy sa v konečnom dôsledku poškodení, teda oni, dozvedeli, že im bola konaním štátneho orgánu Okresným súdom v Žiline tým, že realizoval výkon rozhodnutia, spôsobená škoda. Podľa nich je nelogické pri súčasných dĺžkach súdnych konaní, aby v neskončenej veci na základe zrušovacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 uplatňovali náhradu škody, pričom by nemuseli byť úspešní v konaní o určenie hranice susediacich pozemkov. Mali za to, že v rámci jednoduchosti a účelnosti procesu podanie žaloby o náhradu škody až po právoplatnom skončení sporu o určení hraníc susediacich pozemkov bol správny a v súlade s ust. § 100 a § 114 Občianskeho zákonníka v náväznosti na príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb..
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods.1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ sa svojím pôvodným návrhom domáhali zaplatenia istiny Sk 34.626,50 a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že boli rozsudkami Okresného súdu v Žiline sp.zn. 7C/586/87 zo dňa 16. 12. 1987 a následne rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14C/197/88 zo dňa 27. 10. 1988, ktoré sa stali právoplatné, poškodení a to tým, že bola určená hranica medzi pozemkami pôvodne žalovaných odporcov F. M. a S. M., bytom Š. č. XXXX. a ich pozemkami parcelou EN 571 a 573, pričom zároveň im bolo uložené odstrániť betónové základy tak, ako to stanovil znalecký posudok znalca Ing. M. K. zo dňa 18. 8. 1987. F. M. a S. M. požiadali po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici návrhom zo dňa 12. 4. 1989 o výkon rozhodnutia, ktorý bol nariadený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. E/679/89 zo dňa 22. 6. 1989 a oprávnenými v danom prípade F. M. a S. M. bol aj výkon rozhodnutia realizovaný dňa 20. 4. 1990. Navrhovateľom boli odstránené z hranice pozemkov betónové základy a steny pivnice, zničený a odstránený plot, poškodená kanalizácia, betónová šachta, poškodená strecha drevárne a následne zamoknutý stavebný materiál. Navrhovatelia proti právoplatným rozsudkom podávali sťažnosti pre porušenie zákona na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 3Cz 34/1990 zrušil predchádzajúce právoplatné rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu z dôvodu porušenia zákona a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie vo veci. Ďalšie konanie vo veci sa viedlo pod sp.zn. 7C/707/90, ktoré bolo dňa 12. 1. 1993 zastavené. Navrhovatelia trvali na tom, že realizáciou výkonu rozhodnutia pôvodnými odporcami F. M. a S. M. vznikla im škoda na majetku celkovo vo výške Sk 34.626,50, a to na základe realizácie nezákonných rozhodnutí okresného a krajského súdu. Z pôvodného spisu Okresného súdu v Žiline bolo zistené, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 zo dňa 27.6.1990 bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.zn. 7C/586/87-47 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 14C/197/88-87. Obe rozhodnutia boli zrušené pre nezákonnosť. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.1990 bol doručený navrhovateľom 1/, 2/ zhodne dňa 20. augusta 1990. Z obsahu podanej žaloby na Okresnom súde v Žiline sp.zn. 16C/1030/94 bolo zistené, že navrhovatelia 1/, 2/ uplatnili si náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).
Podľa § 1 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu, spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu 6-tich mesiacov neplynie.
Prvostupňový súd správne s poukazom na dôvod žaloby a zákonný predpis, podľa ktorého navrhovatelia uplatnili nárok na náhradu škoda, skúmal vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. Správne prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 22 citovaného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v tom smere, že sa jedná o úpravu lex specialis k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, ktorý má povahu lex generalis. Následne potom preskúmaval, kedy začala u navrhovateľov plynúť premlčacia lehota na podanie návrhu na náhradu škody. Aj podľa odvolacieho súdu táto začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 zo dňa 27. 6. 1990, ktorý rozsudok bol doručený navrhovateľom zhodne obom dňa 20. augusta 1990. Vtedy sa dozvedeli navrhovatelia, že majú nárok proti odporcovi domáhať sa náhrady škody, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom. Navrhovatelia podali návrh na Okresnom súde v Žiline dňa 15.12.1994, teda po trojročnej premlčacej lehote, a preto správne rozhodol prvostupňový súd, keď v zmysle ust. § 22 ods.3 zákona č. 58/1969 Zb. skúmal námietku premlčania a z tohto dôvodu návrh navrhovateľov zamietol ako premlčaný.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p.. Dôvody uvádzané navrhovateľmi 1/, 2/ v podanom odvolaní považoval odvolací súd za nedôvodné.
V odvolacom konaní mal úspech odporca, a preto by mu v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní však bolo preukázané, že odporcovi trovy nevznikli, tieto ani neuplatňoval, a preto odvolací súd rozhodol, že mu trovy odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .