Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-76-2005.pdf
PDF · 93.65 KB
No categories available
15C/76/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. B., štátnej občianky S. R., bytom T., S. XXXX/XX. proti odporcovi B. B., štátnemu občanovi S. R., trvale bytom T., S. XXXX/XX, prechodne bytom R., H. Z. XX,. B. L., v konaní zastúpenému Mgr. M. U., advokátom, so sídlom T. T., Š. X o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto
rozhodol:
I. Práva spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX. v bytovom dome súp. č. XXXX. na ulici S. č. XX. v T., ktorý byt pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, s a z r u š u j e .
II. Za ďalšiu nájomníčku predmetného bytu a členku družstva s a u r č u j e navrhovateľka.
III. Odporca j e p o v i n n ý z bytu sa vysťahovať do 30 dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu zo strany navrhovateľky.
IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.000,-Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na trvalej adrese jej a odporcu. Uviedla, že odporca je jej bývalý manžel a počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu predmetný byt a stali sa členmi bytového družstva. Po rozvode manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme bytu nedohodli a keďže odporca v roku 1997 opustil spoločnú domácnosť a z bytu sa odsťahoval navrhla, aby súd po zrušení práva spoločného nájmu tohto bytu určil za ďalšiu nájomníčku a členku družstva ju.
Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu predmetného bytu. Žiadal však, aby súd za jeho ďalšieho nájomcu a člena družstva určil jeho a to s poukazom na to, že on a jeho rodičia sa zaslúžili o nadobudnutie tohto bytu. Až do rozvodu v roku 2002 uhrádzal všetky platby spojené s užívaním bytu. Uviedol tiež, že treba zohľadniť jeho vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, ktoré má so súčasnou manželkou a okrem toho má záujem vrátiť sa spolu s rodinou na S. kvôli zdravotným problémom i výchove detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A., J. a E. B., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/266/2000 a nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že účastníci ako manželia po uzatvorení manželstva užívali dvojizbový podnikový byt v T. S., ktorý bol pred uzatvorením manželstva pridelený navrhovateľke. Po roku 1989, keď do zahraničia emigroval brat odporcu M. B. a zostal po ňom družstevný byt v T. na ulici K. využili účastníci možnosť presťahovať sa do T.. Z výsluchu svedkov J. a E. B., rodičov odporcu, vyplynulo, že aj oni mali záujem na tom, aby sa účastníci presťahovali z T. S. späť do T., pretože ani navrhovateľke ani odporcovi sa v T. S. nepáčilo. Preto sa s nimi dohodli na tom, že oni, rodičia odporcu, pôjdu bývať do družstevného bytu, ktorý sa uvoľnil po emigrácii brata odporcu do zahraničia a účastníci pôjdu bývať do ich družstevného bytu na S. ulici v T.. Následne potom bola medzi M. B. a jeho manželkou ako prevodcami a účastníkmi ako nadobúdateľmi uzatvorená Dohoda o prevode členských práv a povinností v O. S. B. D. T., ktoré boli spojené s nájom trojizbového družstevného bytu v T., na ulici K. č. XX.. Táto dohoda bola predstavenstvom bytového družstva schválená dňa 13.04.1990. Na základe tejto dohody bol účastníkom predmetný byt zo strany bytového družstva odovzdaný, o čom bolo dňa 27.04.1990 vyhotovená Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Po tomto boli uzatvorené dohody o prevode členských práv a povinností v O. S. B. D. T., ktorými rodičia odporcu previedli členské práva a povinnosti v bytovom družstve spojené s nájmom družstevného bytu č. XX. na ulici S. č.XX. v T. na účastníkov ako manželov a títo zasa previedli členské práva a povinnosti v bytovom družstve spojené s nájmom bytu na ulici K. č.XX. v T. na rodičov odporcu. Toto bolo preukázané uvedenými dohodami.
Ako vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/266/2000 manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 17.05.1986 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/266/2000-25 zo dňa 14. augusta 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2001. Týmto rozsudkom bol ďalej vtedy maloletý A., syn účastníkov, zverený na čas po rozvode do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Ohľadne výživného bol rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie odporcu (v konaní o rozvod manželstva bol navrhovateľom) zrušený a súd prvého stupňa potom rozsudkom zo dňa 27. augusta 2002 schválil rodičovskú dohodu o výživnom otca na mal. A.. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva účastníkov vyplynulo, že príčinou rozvratu manželstva bolo citové odcudzenie účastníkov spôsobené tým, že odporca takmer 10 rokov pracuje v zahraničí, rodinu navštevoval len sporadicky a v neposlednom rade aj nevera odporcu, keď z dokazovania mal súd za preukázané, že odporca asi 4 roky pred rozvodom manželstva nadviazal mimomanželskú známosť a z tejto známosti sa mu ešte do rozvodu manželstva narodil syn A..
Svedok A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom - odporcom sa po rozvode manželstva svojich rodičov stretával. Stretávali sa vonku alebo u starých rodičov, nie v predmetnom byte, hoci mu matka, navrhovateľka nikdy nezakázala aby si otca do bytu doviedol. Odporca síce poprel, že by mal po rozvode kľúče od predmetného bytu ale svedok A. B. sa nevedel bez pochybnosti vyjadriť k otázke, či odporca po rozvode kľúče mal alebo nie a uviedol, že zámka na dverách bytu sa menila asi pred 15 rokmi, keď jeho rodičia ešte žili v manželstve a ich vzťahy boli bezproblémové. Svedkyňa J. B. potvrdila, že odporca po rozvode syna A. navštevoval. Podľa nej odporca najprv aj prespával pri návštevách v predmetnom byte ale keďže medzi účastníkmi vznikali pri tomto hádky a spory začal pri styku so synom prespávať u nej.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že táto od rozvodu manželstva s odporcom žije v predmetnom družstevnom byte spolu so synom účastníkov, A.. Poplatky spojené s užívaním bytu platí od rozvodu sama. Syn A. už ukončil školskú dochádzku a toho času je zamestnaný v T.. Ona sama je tiež zamestnaná a to v T..
Odporca vo svoje výpovedi uviedol, že je ženatý a z jeho súčasného manželstva pochádzajú tri maloleté deti, vo veku 6, 4 a 1,5 rokov. Jeho manželka je na materskej dovolenke a staršie dve deti navštevujú materskú škôlku v mieste bydliska. Spolu s rodinou býva odporca v R., kde aj pracuje. Z potvrdenia o nájomnom vzťahu, ktoré odporca predložil vyplýva, že spolu s rodinou užíva na základe nájomnej zmluvy 2-izbový byt, kde je nájomný pomer dojednaný na čas určitý a končí 31.01.2008. Odporca ďalej uviedol, že pracuje vo vonkajšom prostredí a táto práca už pre neho nie je vhodná, lebo trpí črevným ochorením. Toto ochorenie odporcu bolo preukázané aj predloženou lekárskou správou interného oddelenia K. N. F. zo dňa 04.10.2006. Podľa odporcu toto ochorenie a jeho vplyv na zamestnanie a rovnako tak aj skutočnosť, že jeho deti začnú o chvíľu navštevovať základnú školu ho viedli k tomu, že sa rozhodol vrátiť
na S. a má preto záujem stať sa ďalším nájomcom predmetného bytu. Svedkovia J. a E. B. potvrdili, že ich odporca informoval o tom, že sa chce vrátiť na S.. Svedok E. B. ešte uviedol, že odporca o možnosti presťahovať sa späť na S. uvažuje už dlhšie a to v podstate od doby, čo sa presťahoval za prácou do R..
Zo zhodných výpovedí účastníkov a svedka A. B. mal súd za preukázané, že účastníci sa po rozvode manželstva snažili dohodnúť o ďalšom nájme predmetného bytu, avšak k dohode medzi nimi nedošlo.
S. B. D. T. ako prenajímateľ predmetného družstevného bytu súdu listom zo dňa 13.12.2006 oznámilo, že za ďalšieho nájomcu a člena družstva navrhuje určiť toho z bývalých manželov, ktorý byt riadne užíva a platí mesačné platby nájomného spojené s užívaním bytu a s ktorým z manželov zostali bývať deti narodené z tohto manželstva v spoločnej domácnosti.
Podľa § 705 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sú bývalí manželia a počas svojho manželstva sa stali spoločnými členmi v S. B. D. a vznikol im tak spoločný nájom družstevného bytu č. XX. na ulici S. č. XX v T.. Po rozvode manželstva sa účastníci o ďalšom nájme predmetného bytu nedokázali dohodnúť. V tomto zmysle bol návrh navrhovateľky na zrušenie práva spoločného nájmu predmetného bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodný a preto súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil.
O určenie za ďalšieho nájomcu a člena družstva prejavili záujem obaja účastníci. Súd pri určení, ktorý z nich bude ďalším nájomcom a členom družstva vychádzal z ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje pre súd povinnosť prihliadať pri takomto rozhodovaní na záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Čo sa týka stanoviska prenajímateľa, tento za ďalšieho nájomníka a člena družstva odporučil toho, kto užíva byt a riadne si plní platby spojené s jeho užívaní a toho, komu boli pri rozvode zverené deti pochádzajúce z manželstva. Takouto osobou je navrhovateľka. Z dokazovania vyplynulo, že po rozvode platila všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu a v tomto byte s ňou žije v spoločnej domácnosti syn účastníkov, A.. V zmysle citovaného ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka prihliadol súd pri rozhodovaní aj na záujem tohto syna účastníkov, ktorý hoci už nie je maloletý, býva stále s navrhovateľkou v predmetnom byte a má tak riešenú svoju bytovú otázku. Okrem toho navrhovateľka i syn účastníkov A. pracujú v T., teda v meste, v ktorom sa predmetný byt nachádza a majú preto lepšie predpoklady na jeho využitie ako odporca, ktorý pracuje a s rodinou býva v zahraničí.
Na druhej strane je nepochybné, že súd musí pri určení ďalšieho nájomcu prihliadať aj na záujem maloletých detí, ktoré má odporca v súčasnosti z druhého manželstva a ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Záujem týchto detí v oblasti bývania je však nateraz vyriešený, keďže ich rodičia sú nájomcami bytu v R., kde odporca pracuje a dve z detí navštevujú predškolské zariadenie. Odporcom proklamovaný záujem o presťahovanie sa na S., čo je dané jeho zdravotným stavom a záujmom detí, pokladal súd za účelovo použitý v tomto konaní. Ako vyplynulo z výpovede svedka E. B. o možnosti presťahovania hovorí odporca dlhodobo, prakticky od presťahovania sa do R.. V prípade skutočného záujmu by odporca nepochybne už podnikol kroky k realizácii tohto zámeru a tento by neviazal na zrušenie spoločného nájmu bytu a určenie ďalšieho nájomcu, pričom ešte aj samotné súdne konanie v tejto otázke iniciovala svojím návrhom navrhovateľka a nie odporca.
Súd sa zaoberal pri svojom rozhodovaní aj otázku, ktorý z účastníkov sa do akej miery zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že najväčšiu zásluhu mali nepochybne rodičia odporcu, čo však nemožno pripočítať pri rozhodovaní na stranu odporcu ako jeho vlastnú zásluhu.
V neposlednom rade prihliadol súd pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi a členovi družstva na dôvody, ktoré viedli k rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi a tým k rozvodu ich manželstva. Týmito dôvodmi bola dlhotrvajúca mimomanželská známosť odporcu.
Na základe uvedeného súd rozhodol, že ďalšou nájomníčkou predmetného družstevného bytu a zároveň členkou družstva bude navrhovateľka. V súlade s citovanými ustanoveniami § 712a a § 712c Občianskeho zákonníka potom súd odporcovi uložil povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu zo strany navrhovateľky. Na obmedzenie práva odporcu na bytovú náhradu len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie, prípadne na nepriznanie bytovej náhrady podľa § 712a Občianskeho zákonníka súd nezistil z vykonaného dokazovania žiadne dôvody.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.000,- Sk, ktorá suma predstavuje súdny poplatok zaplatený navrhovateľkou z podaného návrhu na začatie konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené im týmto rozhodnutím, môžu sa oprávnení domáhať ich splnenia prostredníctvom exekúcie.