Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-198-2003.pdf
PDF · 104.32 KB
No categories available
11C/198/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. K. D., nar. XX.X.XXXX,. prechodne bytom N., Z. H. XX,. proti odporcom: 1) Ing. I. D., nar. X.X.XXXX,. bytom T. T., K. XXX/X;. 2) V. V., X.X.XXXX,. bytom T. T., Č. A. XX;. 3) D. V., nar. X.XX.XXXX,. bytom T. T., Č. A. XX,. všetci zast. JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v M., H. XX,. v konaní o určenie, že byt nadobudnutý počas trvania manželstva je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1) 2) 3) trovy konania a trovy právneho zastúpenia a to v sume 48.936,- Sk na účet advokátky JUDr. V. Č., vedený vo V. a.s. M., č.ú. XXXX. XXX/XXXX,. VS: XXXX,. v sume 48.162,- Sk na účet advokáta JUDr. M. Š., vedený vo V. a.s. M., č.ú. XXXXXX. XXX/ XXXX,. VS: XXX. a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1) trovy konania v sume 27.500,- Sk a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom pôvodne zvoleného právneho zástupcu podal dňa 16.10.2003 na Okresný súd Martin návrh pôvodne proti žalovanej odporkyni 1), ktorým žiadal, aby súd určil, že byt nadobudnutý počas trvania manželstva je predmetom BSM s poukazom na ust. § 143 a nasl. OZ. V písomne podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželmi, ktorí manželstvo uzavreli dňa 30.1.1996. Odporkyňa na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol vykonaný Správou katastra Turčianske Teplice, V 373/99 nadobudla do vlastníctva od svojich rodičov nehnuteľnosti a to zastavané plochy a nádvoria na parc. č. 676/4 o výmere 180 m2, ostatné plochy na parc. č. 676/5 o výmere 975 m2 a stavbu autoškoly na parc. č. 676/4 pod súpisným číslom XXX.. Súčasne požiadala Stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, ktorý rozhodol dňa 2.9.1999 a vydal stavebné povolenie na nadstavbu obytného podkrovia na objekte autoškoly číslo súpisné XXX,. ktorú charakterizuje ako samostatnú bytovú jednotku v podkroví objektu autoškoly prístupnú samostatným vstupom, vstupnou halou, so schodiskom. Stavba ako samostatná bytová jednotka bola daná do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.2.2002, v zmysle ktorého bolo povolené užívať stavbu, t.j. nadstavbu obytného podkrovia na objekte autoškoly číslo súpisné XXX,. ktorú túto stavbu charakterizuje ako samostatnú bytovú jednotku, so samostatným vstupom, pozostávajúcu z kuchyne, z jedálne, 3 izieb, príslušenstva a skladu s tým, že obytná plocha bytu činí 107,5 m2. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ a odporkyňa počas trvania manželstva postavili samostatnú bytovú jednotku, ktorá spĺňa kritéria bytu podľa § 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení. Súčasne navrhovateľ poukázal na to, že celú stavbu financoval v plnom rozsahu takmer zo svojich finančných prostriedkov, o čom
svedčia daňové doklady na meno navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé a nesporné, že bytovú jednotku nadobudli navrhovateľ a odporkyňa spoločne počas trvania manželstva a keďže táto bytová jednotka je samostatnou vecou v zmysle zákona, nadobudnutou tzv. originálnym spôsobom (výstavbou) treba byt považovať za bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne ako manželov v zmysle ust. § 143 a nasl. OZ nezávisle na tom, kto z manželov, teda účastníkov bol vedený na stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí ako stavebník. Takisto je právne irelevantné, že byt bol postavený na nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá ju nadobudla darom. Naliehavý právny záujem navrhovateľ preukazoval skutočnosťou, že s odporkyňou je v rozvodom konaní vedenom pod č. k. 5C 297/02, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a v prípade rozvodu zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká a následne bude nevyhnutne riešiť otázku vyporiadania BSM. Preukazoval naliehavý právny záujem k predmetnému bytu ust. § 80 písm. c) O.s.p. Žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi samostatnej bytovej jednotky, postavenej ako nadstavba obytného podkrovia na budove autoškoly číslo súpisné XXX na parc. č. 676/4 v k.ú. T. T., vedené Správou katastra Turčianske Teplice, na LV č. 1991 na základe stavebného povolenia a v náväznosti na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia. Spolu s písomne podaným návrhom predložil navrhovateľ súdu rozsudok Okresného súdu Martin 15S 1/03, rozhodnutie o nevydaní potvrdenia o trvalom pobyte, výpis z katastra nehnuteľností, stavebné povolenie zo dňa 2.9.1999, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.2.2002, sobášny list a listinné doklady - faktúry, ktorými preukazoval investície do predmetnej nehnuteľnosti. Súčasne žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým rozhodne, že navrhovateľ je oprávnený užívať bytovú jednotku postavenú na budove autoškoly na parc. č. 676/4, číslo súpisné XXX a odporkyňa je povinná strpieť toto oprávnenie.
Okresný súd Martin uznesením zo dňa 7.11.2003 návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 26.11.2003. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že v roku 1999 darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Turčianske Teplice tak ako to uviedol navrhovateľ. Na základe zmluvy bolo zriadené v prospech darcov t.j. rodičov právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Súčasne uviedla, že Okresný úrad T. T., odbor životného prostredia vydal dňa 2.9.1999 stavebné povolenie na odporkyňu ako vlastníčku a následne po skončení výstavby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, kde ako vlastníčka opäť bola uvedená odporkyňa. Ako vlastníčka pôvodnej stavby stala sa po vykonaní nadstavby obytného podkrovia vlastníčkou aj nadstavby v zmysle platného Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o jeden objekt a nadstavba, či prístavba z hľadiska právneho nasleduje právny osud pôvodnej stavby. Potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľom, že nadstavba bola vykonaná v čase trvania manželstva s navrhovateľom. Uznala ako vlastníčka nehnuteľnosti, že navrhovateľ vložil finančné prostriedky a tieto investoval do nadstavby, pričom sa jednalo o spoločné prostriedky a možno ich pokladať za prostriedky, ktoré boli spoločne vynaložené do výlučného vlastníctva jedného z manželov, čo však bude rozhodujúce pri vyporiadaní BSM. Podľa odporkyne nadstavba podkrovia je jediným bytom, ktorý nie je samostatne oddeliteľným od pôvodnej stavby, je stavebne spojený s pôvodnou stavbou, vstupnou obytnou halou, ktorou vedie otvorené schodište do podkrovia a prízemia, teda v pôvodnej stavbe sa nachádza po nadstavbe ďalšia miestnosť využívaná s bytom ako technická miestnosť. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd zrušil vydané predbežné opatrenia. Súčasne predložila výpis z LV č. 1991 a opätovne stavebné povolenie, na ktoré v písomnom vyjadrení poukazovala.
Krajský súd Žilina svojím rozhodnutím č.k. 8Co 34/04 zo dňa 12.4.2004 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne sa k návrhu, ktorý podal navrhovateľ, pokiaľ ide o určenie, že byt nadobudnutý počas trvania manželstva je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, vyjadrila písomne listom zo dňa 4.5.2004. Poukázala na to, že nemožno posudzovať z právneho hľadiska nadstavbu podľa § 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, ktorý podľa § 1 ods. 1, 2 upravuje právne nadobúdanie vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytných domoch, ako aj ďalšie právne vzťahy vlastníkov bytov. Účelom právnej úpravy je vytvorenie právnych predpokladov, predaj bytov a nebytových priestorov. Právnym základom koncepcie tohto zákona vlastníctva bytov a nebytových priestorov je reálna deliteľnosť obytného domu. Pravdivé sú údaje navrhovateľa,
akým spôsobom nadobudla nehnuteľnosť, aj pokiaľ ide o stavebné a kolaudačné rozhodnutie. U navrhovateľa však v prípade určovacej žaloby nie je preukázaný naliehavý právny záujem, nakoľko doteraz manželstvo trvá, je platné a nebolo právoplatne rozvedené. Za trvania manželstva nebolo zrušené ani bezpodielové spoluvlastníctvo. Finančné prostriedky, ktoré získali za trvania manželstva a vložili do stavby nehnuteľností, ktorá je vo väčšom vlastníctve odporkyne, predstavuje započítateľnú položku podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Niet teda dôvodu, pre ktorý by mala nadstavba patriť do BSM, nakoľko táto je spojená aj z hľadiska existencie nadstavby na bývanie, pretože čas pôvodnej nehnuteľnosti sa užíva a patrí k obytnej časti ako obytná hala, ďalšia miestnosť užívaná ako obytná miestnosť v prízemí predmetnej stavby. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľa nie je daný právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., navrhla návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14.10.2004, 18.11.2004, 23.6.2005, 26.4.2007 výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Martin 15S 1/03, výpisom z Katastra nehnuteľností, stavebným povolením zo dňa 2.9.1999, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 25.2.2002, sobášnym listom, LV č. 1991,. LV č. 1621, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 79, 80, darovacou zmluvou V 328/04, VZ 294/04, LV č. 1991, ktoré listinné dôkazy súd skúmal vzájomne a samostatne vyhodnotil a zhodne vyhodnotil vyjadrenia účastníkov konania.
Po vyjadrení účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, vyhlásil súd rozhodol dňa 23.6.2005, kedy návrhu navrhovateľa vyhovel dospejúc k záveru, že jeho návrh je dôvodný a právne opodstatnený. Proti vynesenému rozsudku podali odporcovi 1) 2) 3), ktorí si zvolili nového právneho zástupcu, odvolanie doručené súdu dňa 10.8.2005.
Krajský súd Žilina uznesením č.k. 23Co 150/06 zo dňa 28.11.2006 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že nesprávnym právnym posúdením veci okresný súd odňal možnosť účastníkom uplatniť v konaní všetky svoje práva a námietky, ktoré im v konaní patria. Z odôvodnenia ďalej vyplynulo, že prvostupňový súd riešil návrh v rámci Zákona o vlastníctva bytov č. 182/1993 Z.z., avšak byty či nebytové priestory treba považovať za súčasť stavby, pretože vyhovujú definícii obsiahnutej v § 120 Občianskeho zákonníka, teda nemôžu existovať mimo stavbu a nemôžu byť od stavby oddelené bez jej znehodnotenia, pretože by to bola čiastočná demolácia stavby.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 30.1.2007, kedy sa faxom ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa s tým, že navrhovateľa v konaní nezastupuje, a o termíne pojednávania sa navrhovateľa nepodarilo oboznámiť. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 13.2.2007, ktoré sa nekonalo z dôvodu, že navrhovateľ nemal doručenie vykázané. Ďalší termín pojednávania súd určil na 26.4.2007, kedy sa navrhovateľ nedostavil, súdu doručil fotokópiu práceneschopnosti, kde uviedol, že po opakovanej lekárskej prehliadke dňa 20.4.2007 a neukončenej PN žiada ospravedlniť neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 26.4.20087 o 8.30 hod. č. dv. 7. Pojednávanie vo svojej neprítomnosti ponechal na rozhodnutí súdu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd vo veci konal a vypočul právneho zástupcu odporcov 1) 2) 3), ktorý sa na pojednávanie dostavil.
Právny zástupca odporcov 1) 2) 3) uviedol, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, ktoré je postačujúce a právny názor Krajského súdu Žilina, navrhuje návrh zamietnuť, s tým, že žiadne ďalšie dôkazy, či už listinné alebo svedecké v konaní nenavrhuje vykonať. Súčasne si uplatnil trovy konania, ktoré so súhlasom súdu obratom doručí.
Súd sa opätovne v prítomnosti právneho zástupcu odporcov 1) 2) 3) oboznámil s listinnými dôkazmi a to rozsudkom 15S1/03, rozhodnutím o nevydaní potvrdenia o pobyte výpisom z Katastra nehnuteľností, stavebné povolenie zo dňa 2.9.1999, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.2.2002, sobášnym listom, faktúrami týkajúcich sa investícii do nehnuteľnosti, uznesením, ktorým bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 7.11.2003, LV č. 1991, LV č. 1621, LV nachádzajúce v spise na čl. 47, LV D. S. nachádzajúci sa na čl. 79, 80, darovacou zmluvou V 328/04, VZ 294/04. Súčasne sa súd oboznámil
s listinnými dôkazmi, ktoré do spisu boli založené po vynesení rozsudku dňa 23.6.2005 a to odvolaním odporcov 1) 2) 3) zo dňa 8.8.2005, vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu zo dňa 16.9.2005, stanoviskom realitných kancelárii R. S., R. F..
Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd zhodne ako pri predchádzajúcom rozhodnutí zistil tento skutkový stav. Medzi navrhovateľom a odporkyňou 1) bolo preukázané, že uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. a doposiaľ ich manželstvo nie je právoplatne rozvedené. Konanie na Okresnom súde Martin sa vedie pod č.k. 5C 297/02. Taktiež v konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nie spochybnené, že na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Turčianske Teplice pod č. V 373/99 nadobudla odporkyňa 1) do vlastníctva od svojich rodičov, teraz odporcov 2) a 3) nehnuteľnosti vo výmere 180 m2 a to parc. č. 676/4, ostatné plochy na parc. č. 676/5 o výmere 975 m2 a stavbu autoškoly na parc. č. 676/4 pod súpisným číslom XXX.. Súčasne ako vlastníčka požiadala Stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, pričom Stavebný úrad T. T. dňa 2.9.1999 vydal stavebné povolenie na realizáciu stavby - nadstavby obytného podkrovia na objekte autoškoly súpisné číslo XXX,. ktoré súčasne stavbu charakterizuje ako samostatnú bytovú jednotku v podkroví objektu autoškoly, prístupnú samostatným vstupom vstupnou halou so schodiskom. Táto stavba ako samostatná bytová jednotka bola daná do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.2.2002, pričom táto nadstavba nie je samostatne evidovaná na liste vlastníctva. V priebehu konania došlo k zmene, pokiaľ ide o okruh účastníkov konania v tom smere, že darovacou zmluvou zo dňa 31.8.2004 pod V 328/004, ktorá bola zavkladovaná dňa 13.10.2004 odporkyňa 1) darovala odporcom 2) a 3) nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území T. T., Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Turčianske Teplice, na LV č.1991 pod A autoškola číslo súpisné XXX,. ňou zastavaná plocha parc. CKN č. 676/4, výmere 180 m2, parc. CKN č. 676/5 - ostatné plochy o výmere 975 m2, pod B r.č. II patriace titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. V 373/99 v celosti, pričom obdarovaný v rade 2) a 3) tento dar prijali. Súčasne bol vydaný LV č. 1991, ktorým nehnuteľnosť bola zapísaná do vlastníctva odporcov 2) a 3) na základe vyššie citovanej darovacej zmluvy.
Podľa stavebného povolenia č. ŽP 99/05647-stav.MA , právoplatného dňa 6.9.1999 sa jedná o nadstavbu samostatnej bytovej jednotky v podkroví objektu autoškoly, prístupnú samostatným vstupom, vstupnou halou so schodiskom. Bytová jednotka pozostáva zo skladu, technickej miestnosti a sociálneho zariadenia na prízemí, a kuchyne s jedálňou, práčovňou, 3 izieb a príslušenstva v podkroví.
Podľa kolaudačného rozhodnutia č. ŽP 2002/05978/03 - stav.MA zo dňa 25.2.2002 stavba obsahuje samostatnú bytovú jednotku v podkroví autoškoly so samostatným vstupom, pozostávajúcu z kuchyne s jedálňou, 2 izby, príslušenstvo a skladu s príslušenstvom na prízemí.
Po preskúmaní veci a skutočností zadokumentovaných v spise opätovne súd dospel k záveru, že v danom prípade má navrhovateľ naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na podanie určovacej žaloby.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou zmluvou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda je aj spracovanie (špecifikácia) cudzej veci. (§ 139 písm. b) OZ), čo teda navrhovateľ označil za dôvod nadobudnutia samostatnej bytovej jednotky postavenej ako nadstavba obytného podkrovia v budove autoškoly číslo súpisné 688 na parc. č. 676/4 v k.ú. T. T., ktoré nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou 1), v tom čase ako s manželkou. Ustanovenie § 135b OZ, výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej, prípadne viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné. Predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť, pretože vyššie citované zákonné ustanovenie to nevylučuje, avšak nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci môže mať praktický význam iba v prípade, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci, resp. stavby. Nadobudnutie vlastníctva k tzv. „spracovanej“ stavbe je možné len, ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Ako vyplynulo aj z
odôvodnenia odvolacieho súdu, nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním súčasti cudzej veci. V tomto prípade teda, ak za trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne 1) došlo k vybudovaniu nadstavby obytného podkrovia na budove autoškoly, teda stavby už skôr postavenej, nestalo sa to samostatnou vecou, ale jej súčasťou, ktorá však nič nemení na existujúcich vlastníckych vzťahoch. Spracovaním veci v právnom slova zmysle sa rozumejú všetky prípady, kedy je z jednej veci vytvorená vec iná, nová a tá zároveň je odlíšená, či už vzhľadovo alebo funkčne od tej pôvodnej. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci - stavby, je možné iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny v jej základných stavebných prvkoch, ktoré stavbu charakterizujú a touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná veci. Naviac byty a nebytové priestory sa vždy považujú za súčasť stavby, pretože vyhovujú definícii obsiahnutej v § 120 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že nadstavbou obytného podkrovia za trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne 1) nevznikla samostatná vec v zmysle práva. V tomto prípade súd teda uplatnil režim podľa Občianskeho zákonníka a nie teda podľa Zákona o vlastníctve bytov, tak ako v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 23.6.2005.
Na základe týchto skutočností, keď účastníci konania už po rozhodnutí Krajského súdu Žilina si neuplatnili žiadne práva ani námietky a právny zástupca odporcov 1) 2) 3) navrhol, aby súd posudzoval návrh podaný v súlade s ust. §§ 132, 135b OZ, a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Odporcovia 1) 2) 3) boli úspešnými účastníkmi konania a vyúčtovali si trovy konania nasledovne. Trovy pôvodne zvolenej právnej zástupkyne JUDr. V. Č. za 5 úkonov po 9.650,- Sk, 1 krát réžijný paušál 128,- Sk, 3 krát réžijný paušál 136,- Sk a 1 krát réžijný paušál 150,- Sk, keď pri vyúčtovaní právna zástupkyňa vychádzala z vyhl. č. 163/2002 Zb. v znení vyhl. č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, pričom vychádzala z hodnoty bytu. Tieto trovy tvoria celkovo sumu 48.936,- Sk. Ďalej sú to trovy novo zvoleného právneho zástupcu JUDr. M. Š. v sume 48.162,- Sk a to za 4 úkony právnej pomoci - 2.8.2005
- prevzatie a príprava zastúpenia; 10.8.2005 - písomné podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Martin; 7.11.2006 - účasť na pojednávaní Krajského súdu Žilina; 26.4.2007 - účasť na pojednávaní Okresného súdu Martin, keď každý úkon je v sume 9.650,- Sk, následne si vyúčtoval paušálnu odmenu 2 krát 150,- Sk, 1 krát 164,- Sk a 1 krát 170,- Sk v zmysle § 15 vyhl. č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, stratu času na pojednávaní na Krajskom súde Žilina dňa 7.11.2006 - 273 x pol hodinu a to 2 krát a cestovnú náhradu na pojednávaní M. - Ž. späť vlastným motorovým vozidlom v sume 1.040,- Sk a DPH 19 % zo sumy 38.600,- Sk vo výške 7.334,- Sk. Následne si uplatnili trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 27.500,- Sk. Súd dospel k záveru, že trovy právnej zástupkyne JUDr. V. Č. a právneho zástupcu JUDr. M. Š. boli vyúčtované v súlade s vyššie citovanou vyhláškou a preto priznal právnym zástupcom trovy, tak ako si ich uplatnili v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.