Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-441-2001.pdf
PDF · 141.79 KB
No categories available
10C/441/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa 1/ JUDr. Ing. D. Ď., nar. XX.X.XXXX,. bytom H., M. X,. (predtým S.-O. F. A-Z H., M. X:. IČO:XX. XXX. XXX),. 2/ A. M. a S. M. T., P. X,. B., obaja právne zastúpení JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., T. XX,. proti odporcovi 1/ JUDr. J. J., P. XX,. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž. A-Z, s.r.o. B., V. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. M. A., advokátom so sídlom B. X,. XXX. XX. B. v rade 3/ K. s.r.o., so sídlom Ž. XX,. V., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou so sídlom F. XX, Ž., v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľov 1) a 2) v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Navrhovatelia 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi 1) trovy konania v sume 50. 857,- Sk na adresu právneho zástupcu odporcu 1) JUDr. M. A., advokáta so sídlom B. X,. XXX. XX. B. a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Navrhovatelia 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi 3) trovy právneho zastúpenia v sume 8.770,40 Sk na adresu právnej zástupkyne odporcu 3) JUDr. A. K., so sídlom Ž., ul. F. XX. a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1) a 2) sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.1997 domáhali určenia, že nehnuteľný majetok budova E. 072 V. kód 10106 a 3 ks betónových garáži kód 10108, ležiaci v katastrálnom území V. - pri stanici, zapísané v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu Bratislava č.k. 38K 111/95 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. V odôvodnení návrhu uviedli, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ 1) ako fyzická osoba - podnikateľ na základe zmluvy uzavretej s F. F. N. M. ČSFR zo dňa 30.4.1992. Nakoľko v tom čase medzi navrhovateľmi 1) a 2) trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, veci sa stali predmetom tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., A-Z s.r.o., JUDr. J. J. zahrnul do konkurznej podstaty úpadcu aj majetok, ktorý dlžníkovi Ž., A-Z s.r.o. nepatrí. Jedná sa o majetok, určenie vlastníctva ktorého sa domáhajú. Napriek tomu, že navrhovateľ 1) upozornil správcu konkurznej podstaty, že úpadca nie je vlastníkom tohto majetku, správca tento majetok dobrovoľne z konkurznej podstaty nevylúčil. K návrhu navrhovatelia 1) a 2) pripojili aj zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992, uzavretú medzi F. F. N. M. ČSFR ako predávajúcim a S.-O. F. A. so sídlom v H., ako kupujúcim, zápis o prevzatí privatizovaného majetku zo dňa 29.5.1992 a prílohu č. 3, 5 k zmluve o predaji časti podniku, list adresovaný spoločnosti Ž. A. spol. s r.o. zo dňa 5.2.1996, ktorým si navrhovateľ 1 uplatnil u správcu konkurznej podstaty nárok na vyňatie veci zo súpisu konkurznej podstaty, ako aj rozsudok Okresného súdu Hodonín sp. zn. 7C 669/96 zo dňa 5.5.1997.
Na základe sporu o vecnú príslušnosť na konanie o návrhu navrhovateľov 1) a 2) Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. Ndob 515/01 zo dňa 28.9.2001 určil, že na konanie je príslušný tunajší súd.
Uznesením č.k. 10C 441/01 - 144 zo dňa 31.12.2003 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava, pod sp. zn. 81Cb 80/97. Podaním doručeným súdu dňa 26.1.2004 odporca 1) súdu doručil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 62/03, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu Bratislava, č.k. 81Cb 80/97 - 859. Zároveň uviedol, že predmetné konanie v tejto veci je v súčasnosti bezpredmetné a to práve s poukazom na vyššie uvedený právoplatný rozsudok Krajského súdu Bratislava a rozsudok Najvyššieho súdu SR v odôvodnení ktorého bola vyriešená otázka, že vlastníctvo k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, ktorý navrhovatelia 1) a 2) nadobudli privatizačnou zmluvou od F. N. M. prešlo na úpadcu (odporcu Ž., A-Z s.r.o.) a to dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom Slovenskej republiky. K tomuto podaniu odporcu 1) sa navrhovatelia 1) a 2) písomne vyjadrili dňa 5.5.2004 a uviedli, že rozsudkom NS SR sp. zn. 6Obo 60/03 nemohlo byť rozhodnuté o vlastníctve k majetku, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko predmetom žalobného návrhu vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 81Cb 80/97 je vylúčenie veci z konkurznej podstaty a nie určenie vlastníctva. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14.5.1997, kde súd potvrdil, že rozhodnutím o žalobe o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty nedošlo zároveň k rozhodnutiu o vlastníctve k daným veciam. Ďalej poukázal na stanovisko obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 1/99 zo dňa 19.3.1999, podľa ktorého sa možno samostatnými žalobami domáhať jednak vylúčenia vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu a jednak určenia vlastníckeho práva k tým istým veciam. Predmet takýchto konaní je iný a iné budú aj účinky rozhodnutia o daných žalobách. K meritu veci navrhovatelia 1) a 2) uviedli, že Dodatok č. 1 zo dňa 23.11.1992 k spoločenskej zmluve spoločnosti Ž. A. s.r.o. je neplatný, nakoľko bol následne prijatý Dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve, ktorý bol účinný dňom 22.1.1993. V tomto čase sa už na prevod vlastníctva nevyžadovala registrácia Štátnym notárstvom ale bolo potrebné uzatvoriť zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe týchto skutočností súd musí skúmať kedy a na základe akej právnej skutočnosti došlo k prevodu vlastníctva z navrhovateľov 1) a 2) na spoločnosť Ž. A. s.r.o. Navrhovatelia 1) a 2) zároveň poukázali na stanovisko občiansko-právneho kolégia sp. zn. Cpj 33/01 zo dňa 3.10.2001 v zmysle ktorého musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu, prejavy účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť na tej istej listine, ich podpisy musia byť notársky overené. Ak zmluva o prevode nehnuteľností tieto náležitosti nespĺňa, je v rozpore s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatná. Pri prevode nehnuteľného majetku v prospech Ž. A. s.r.o., ani jedna z týchto podmienok splnená nebola. Preto je prevod absolútne neplatný. Dôkazom, že k riadnemu prevodu majetku na Ž., A-Z s.r.o. nedošlo, je aj výpis z obchodného registra spoločnosti, kde je v základnom imaní stále uvedená iba suma 200.000,- Sk, čo sú len peňažné vklady spoločníkov. Ak by bol majetok, časť ktorého je predmetom tohto sporu, vnesený ako nepeňažný vklad do spoločnosti, muselo by sa zákonite zvýšiť aj základné imanie spoločnosti o hodnotu tohto majetku, čo sa nikdy nestalo.
Na pojednávaní konanom dňa 6.5.2004 navrhovateľ v rade 1) navrhol aby súd pripustil vstup spoločnosti K. s.r.o. so sídlom Ž. XX,. V. do konania ako odporcu 3). Tento návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania boli odporcom 1) odpredané kúpnou zmluvou č. V 3382/00 a V 3559/01 spoločnosti K. s.r.o. Súd návrhu navrhovateľa 1) nevyhovel.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C 441/01 - 203 zo dňa 6.5.2004, ktorým návrh navrhovateľov 1) a 2) v celom rozsahu zamietol. Na základe podaného odvolania proti rozsudku, Krajský súd Žilina uznesením č.k. 23Co 512/04 - 221 zo dňa 1.3.2005 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o návrhu navrhovateľa 1), keď do konania ako odporcu 3) nepripustil spoločnosť K. s.r.o. Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový súd sa nezaoberal okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcom Ž. A. s.r.o. a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, teda je rozhodnutie nepreskúmateľné. Prvostupňový súd si má v ďalšom konaní vyžiadať spisy súdov na rozhodnutia, ktorých odkazuje v odôvodnení rozsudku, jednotlivé listiny, ktoré sa viažu k predmetu sporu, najmä úplné znenie spoločenskej zmluvy a dôkaz o jej registrácii, s ich obsahom oboznámiť účastníkov a na základe ich obsahu zhodnotiť skutkový stav veci.
Na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prvostupňový súd v ďalšom konaní uznesením č.k. 10C 441/01 - 228 zo dňa 17.5.2005 pripustil, aby na strane odporcu do konania pristúpila ako odporca 3) spoločnosť K. s.r.o. so sídlom Ž. XX,. V..
Podaním doručeným súdu dňa 26.8.2005 navrhovatelia 1) a 2) zobrali žalobný návrh voči odporcovi 2) Ž., A-Z s.r.o. späť. Ďalej žiadali, aby súd vo veci určil, že nehnuteľnosti vedené na LV č. 2357 a to parc. č. 4240/11 o výmere 839 m2 - zastavané plochy a nádvoria ako aj parc. č. 4240/13 o výmere 280 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX. AB budova, ležiaca na parc. č. 4240/13, patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1) a 2). K tomuto podaniu navrhovatelia pripojili výpis z LV č. 2357 Správy katastra Martin, návrh na registráciu spoločenskej zmluvy zo dňa 23.12.2002 podaný na Štátnom notárstve B. I, rozhodnutie o registračnom konaní sp. zn. RI 587/92 zo dňa 28.12.1992, Dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve spoločnosti Ž., A-Z spol. s .r.o. zo dňa 14.12.1992.
V písomnom podaním doručenom súdu 31.8.2005 navrhovatelia 1) a 2) opätovne poukázali na skutočnosť, že zmluva o predaji časti podniku, ktorá bola potrebná v prípade ak nepeňažný vklad do spoločnosti tvoril podnik alebo jeho časť, nebola nikdy uzatvorená, ako aj že nikdy nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Ž. A. s.r.o. týkajúci sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Poukázali taktiež na to, že nehnuteľnosti, o ktorých súd rozhoduje v tomto konaní, nie sú predmetom registrácie Štátneho notárstva pod RI 587/92, preto sa Ž. A. s.r.o. nikdy nestal vlastníkom týchto nehnuteľností. Toto je dôvod, že uzatvorená kúpna zmluva medzi odporcom 1) ako predávajúcim a odporcom 2) ( správne má byť uvedené odporcom 3) ako kupujúcim, je absolútne neplatná. K vyjadreniu pripojili spoločenskú zmluvu spoločnosti Ž., A-Z s.r.o. zo dňa 13.7.1992, ako aj Dodatok č. 1 k tejto spoločenskej zmluve zo dňa 23.11.1992.
Na základe písomného späťvzatia návrhu voči odporcovi 2), súd uznesením č.k. 10C 441/01 - 282 zo dňa 30.11.2005 konanie voči odporcovi 2) zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2005.
Podaním doručeným súdu dňa 10.1.2006, navrhovatelia 1) a 2) poukázali na skutočnosť, že predmet konania do dnešného dňa nezmenili, a odpočiatku žiadajú určiť, že do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1) a 2) patria nehnuteľnosti a to AB budova ležiaca na parc. č. 4240/ 13, súp. č. 3474 a 3 ks betónových garáží kód č. 10108.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2006 navrhovatelia 1) a 2) zmenili žalobný návrh tak, že žiadali, aby súd rozhodol , že nehnuteľnosti parc. č. 4240/13 o výmere 280 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby, súp. č. XXXX AB budova, ležiaca na parc. č. 4240/13 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v rade 1 a navrhovateľky v rade 2) a podiely 1-ica. Uznesením zo dňa 31. 10. 2006 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania navrhovateľov. V ten istý deň na pojednávaní navrhovatelia 1) a 2) zobrali návrh ohľadne parc. č. 4240/13 späť. So súhlasom právnej zástupkyne odporcu v rade 3) súd konanie o tejto nehnuteľnosti zastavil. Zo všetkých vyššie uvedených zmien návrhu bolo zrejmé, že navrhovatelia v rade 1) a 2) sa naďalej domáhali určenia, že nehnuteľnosť AB budova súp. č. XXXX,. ležiaca na parc. č. 4240/ 13 je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v rade 1) a 2) v podiely 1-ica. Nakoľko po vykonaných zmenách súd nemal preukázanú totožnosť predmetu sporu a to že pôvodne žalovaná nehnuteľnosť - budova E. je novo žalovanou nehnuteľnosťou budovou AB súpisné č. XXXX,. zapísanou na LV č. 2357, vyzval súd navrhovateľov 1) a 2) na preukázanie totožnosti týchto nehnuteľností listinnými dôkazmi, nakoľko na presnú identifikáciu predmetu konania bolo potrebné uviesť, ktorej z nehnuteľností označených pôvodnom návrhu pod kódom 10106 a 10108 zodpovedá budova AB. Toto tvrdenie bolo potrebné preukázať listinnými dôkazmi. Na výzvu súdu navrhovatelia 1) a 2) odpovedali dňa 11.1.2007, pričom uviedli, že z predložených listinných dôkazov a to Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992, príloh č. 3, 5 k tejto zmluve, schvaľovacieho protokolu privatizačného projektu zo dňa 23.3.1992 a zápisu o prevzatí privatizovaného majetku zo dňa 29.3.1992 ako aj z výpisu LV č. 2357 Správy katastra Martin, je dostatočne preukázaná identifikácia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania navrhovateľmi.
Odporca 3) sa k obsahu predmetu konania písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 4.5.2006 a 19.2.2007 a okrem iného uviedol, že navrhovateľ 1) nemá vo veci aktívnu legitimáciu, nakoľko je fyzickou osobou oprávnenou podnikať a preto sa nemôže domáhať určenia bezpodielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že nie je splnená základná podmienka pre určovaciu žalobu a to existencia naliehavého právneho záujmu. Je tomu tak z dôvodu, že ak by súd aj rozhodol o určení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov 1) a 2), mohlo by sa stať, že by správca konkurznej podstaty dobrovoľne nevydal nehnuteľnosti, ktoré by boli predmetom rozhodnutia súdu a to z toho dôvodu, že už bolo predchádzajúcim rozhodnutím súdu určené, že dané nehnuteľnosti boli správne zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. V takomto prípade by už navrhovatelia nemohli viesť ďalšiu žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, nakoľko o nej už bolo právoplatne rozhodnuté. Podľa názoru odporcu 3) zo skutočností, že na základe Dodatku k spoločenskej zmluve nedošlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti Ž., A-Z s.r.o., nemožno vyvodiť právny záver, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť Ž., A-Z s.r.o. Vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam prešlo na posledne uvedenú spoločnosť registráciou podľa osobitných predpisov, ktorá bola uskutočnená Štátnym notárstvom B. I dňa 28.12.2002.
V podaní doručenom súdu dňa 19.2.2007 ako aj na pojednávaní dňa 6.3.2007 právna zástupkyňa odporcu 3) poukázala na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, prešlo na spoločnosť Ž. A. s.r.o. prvozápisom tejto nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, na základe žiadosti o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 27.10.1993 na základe geometrického plánu č. 234-93- CK, č. 943/93 a na základe rozhodnutia Mestského úradu V., o určení súpisného čísla zo dňa 29.10.1993. Nadobúdacím titulom vlastníckeho práva teda nebola registrácia spoločenskej zmluvy č. RI 587/92.
Súd vo veci nariadil a v dňoch 31.10.2006 a 6.3.2007 vykonal pojednávanie za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, na ktoré už súd vyššie v rozsudku poukázal a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
Zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.4.1992 mal súd preukázané, že navrhovateľ v rade 1) nadobudol od Federálneho fondu národného majetku ČSFR časť štátneho podniku Ž. S. B., konkrétne hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorého sa predaj týkal, špecifikovaný v čl. 3 zmluvy. Podľa prílohy 3 zmluvy, nadobudol navrhovateľ 1) okrem iného aj budovu E. 72, V., kód 10106 a betónové garáže, V., kód 10108. V čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností žil navrhovateľ 1) v manželstve s navrhovateľkou v rade 2), pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo k tomuto dátumu zrušené a nebolo prejavom vôle navrhovateľa 1) a navrhovateľky 2) zúžené. Je preto zrejmé, že navrhovatelia 1) a 2) nadobudli uvedený nehnuteľností majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti Ž. A. s.r.o. súdu vyplynulo, že podľa bodu 5 tohto dodatku, spoločník JUDr. Ing. D. Ď. vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Ž. staviteľstvo v rozsahu v akom ho nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí podľa zákona č. 92/1991 Zb. s výnimkou nehnuteľností R. S. S. L. nachádzajúce sa v k.ú. S. L., zapísané na LV č. 58 a L. S., nachádzajúcej sa v k.ú. S., zapísanej na LV č. 867. Podľa Dodatku č. 1 sa spoločníci dohodli, že za cenu nepeňažného vkladu sa považuje kúpna cena časti podniku vo výške 455.000.000,- Sk. Na vklad spoločníka JUDr. Ing. D. Ď. sa pritom z ceny nepeňažného vkladu nezapočítala žiadna suma, z dôvodu že úver prijatý na zaplatenie kúpnej ceny vrátane úrokov, nebol do času podpísania Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve uhradený. Podľa bodu 6 Dodatku č. 1 na spoločnosť Ž., A-Z s.r.o. prešli primerane podľa ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na nepeňažný vklad uvedený pod bodom 5 Dodatku č. 1.
Súd mal v konaní za preukázané, že dňa 23.12.1992 JUDr. Ing. D. Ď. podal ako konateľ spoločnosti Ž. A. s.r.o. návrh na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy Dodatku č. 1 na Štátnom notárstve B. I. V návrhu špecifikoval, že vyššie uvedeným dodatkom boli do základného imania spoločnosti ako nepeňažné plnenie vložené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. - N. M., k.ú. B. - S. M., k.ú. B. - V., k.ú. B. - V., k.ú. B. - R. a k.ú. B. - R.. Nehnuteľnosti ležiace v k.ú. V. neboli v návrhu na registráciu Dodatku č. 1 uvedené. Z rozhodnutia Štátneho notárstva B. I sp. zn. RI 587/92 zo dňa 28.12.1992 súdu vyplynulo, že Štátne notárstvo registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy.
S rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 81Cb 80/97 - 859 zo dňa 9.12.2002, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 20.9.2003 mal súd preukázané, že krajský súd návrh navrhovateľa JUDr. Ing. D. Ď. - S.-O. F. H., IČO: XXXXXXXX,. ktorým sa domáhal vylúčenia hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu Ž. A. s.r.o. B., zamietol. Tento rozsudok Najvyšší súd SR ako vecne správny potvrdil, okrem iného z dôvodu, že zmenou spoločenskej zmluvy (Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 a Dodatkom č. 3 zo dňa 14.12.1992) spoločník JUDr. Ing. D. Ď., S.- O. F. A., B., predtým H., v súlade s § 59 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka, vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. A. s.r.o., časť podniku Ž. S. so sídlom B., Š. XX. v rozsahu, ktorý nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 92/1992 Zb.. Zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi vrátane JUDr. Ing. D. Ď. a jeho manželky M. T., a ich podpisy boli overené Obchodným úradom B. I. Štátne notárstvo B. 1 registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy podľa návrhu záznamom zo dňa 28.12.1992 pod RI 587/92. Najvyšší súd SR ako súd odvolací mal za preukázané, že celý majetok, ktorý žalobca získal zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992, platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž., A-Z s.r.o. Odvolací súd považoval za správny názor súdu prvého stupňa vyslovený rozsudku č.k. 81Cb 80/97 - 859, že vnesenie hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľom do vlastníctva úpadcu Ž., A-Z s.r.o. sa realizovalo v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR ako odvolací súd potvrdil záver Krajského súdu Bratislava, že dňom registrácie zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou. Bola tak splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom. Podľa vysloveného názoru Najvyššieho súdu SR, vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému i nehnuteľnému, prešlo na úpadcu v zmysle vtedy platného ust. § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž. A. s.r.o.
Z rozsudku Okresného súdu Hodonín sp. zn. 7C 669/96 zo dňa 5.5.1997 vyplynulo, že tento súd určil, že právny úkon, ktorým JUDr. Ing. D. Ď. ako spoločník Ž. A-Z s.r.o. B. vniesol ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti časť podniku Ž. S. so sídlom B., Š. XX. a to v rozsahu ako ho získal na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.4.1992 a to formou Dodatku č . 1 o zmene spoločenskej zmluvy IV., bod 5 je neplatný.
Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 2Obo 170/96 zo dňa 14.5.1997, ktorým odmietol odvolanie S.- O. F. A. H. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava, sp. zn. 22Cb 21/96 zo dňa 22.4.1996, mal zároveň za to, že vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Hodonín je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu ho podľa čl. 23 písm. e) Zmluvy medzi Slovenskej republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach neuznal. Zároveň vyslovil názor, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v tomto rozhodnutí, dala manželka M. T. súhlas k vneseniu časti podniku do spoločnosti Ž. A. s.r.o. prinajmenšom pri uzavretí spoločenskej zmluvy o založení tejto spoločnosti, pokiaľ ho nedala už skôr.
Z listinných dôkazov vyžiadaných zo Správy katastra Martin a to rozhodnutia o udelení súpisného čísla Mestského úradu V. zo dňa 29.10.1993, zo žiadosti o zápis do katastru obce zo dňa 27.10.1993 a výpisu z LV č. 2357 Správy katastra Martin, mal súd preukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 2357 a to AB budove súp. č. XXXX. ležiacej na parc. č. 4240/13, bolo v prospech spoločnosti Ž., A-Z s.r.o. zapísané na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla Mestského úradu V. zo dňa 29.10.1993 a žiadosti spoločnosti Ž. A. s.r.o. o zápis do katastra obce zo dňa 27.10.1993 formou záznamu pod Z 1153/93.
Podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovatelia 1) a 2) sa v predmetnom konaní domáhali určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti AB budove, súp. č. XXXX,. ležiacej na parc. č. 4240/ 13, nachádzajúcej sa v kat. úz. V., zapísanej na LV č. 2357 Správy katastra Martin. Pri rozhodovaní o určení či tu právo navrhovateľov (vlastnícke právo k nehnuteľnosti ) je alebo nie je súd v prvom rade skúmal, či existuje naliehavý právny záujem navrhovateľov na takomto určení. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. V predmetnom prípade môže rozsudok, ktorým sa návrhu navrhovateľov 1 a 2 vyhovie slúžiť ako podklad pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľov 1 a 2 k dotknutej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Preto mal súd za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení je daný. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 3 v konaní namietala, že právny záujem na určovacej žalobe nie je daný, lebo už bolo iným rozsudkom súdu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb 80/ 97 - 859) právoplatne určené, že nehnuteľnosť bola správne zapísaná do konkurznej podstaty úpadcu Ž. A-Z, s. r.o.. Preto v prípade ak by tunajší súd rozhodol o tom, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1 a 2 a správca konkurznej podstaty by odmietol nehnuteľnosť na základe takéhoto určovacieho rozsudku vydať, riadiac sa pri tom rozhodnutím súdu o správnosti zapísania nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu, bol by určovací rozsudok nevykonateľný. Súd sa nestotožnil s týmto právnym názorom právnej zástupkyne odporcu v rade 3, jednak z dôvodu, že v súčasnosti je už ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný tretí subjekt - spoločnosť K., s. r. o. a nie úpadca Ž. A-Z, s. r.o. a jednak z dôvodu, že pri zaujatí takéhoto právneho názoru by celé konanie o určení vlastníckeho práva bolo bezpredmetné a navrhovateľom by bolo odopretá možnosť domáhať sa ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prostredníctvom súdu, čím by bolo porušené ich právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky). V súčasnosti existuje zjednotený právny názor, že konanie o určenie vlastníckeho práva je osobitným konaním, ktoré navrhovateľ môže iniciovať nezávisle od konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu (excindačná žaloba podľa § 19 ods. 2 Zák. č. 328/ 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Predmet konania podľa takejto žaloby je iný a iné budú aj účinky rozhodnutia, ktoré z toho vyplynú (Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obpj 1/ 99). Ak má teda navrhovateľ právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva kumulatívne podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní ako aj podľa Občianskeho zákonníka určovacou žalobou, nemožno potom konštatovať, že z dôvodu, že prvú z uvedených možností využil, už nemá naliehavý právny záujem v prípade využitia druhej možnosti.
Navrhovatelia sa svojim návrhom v jeho pôvodnom znení zo dňa 1. 10 1997 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - budovy E. nachádzajúcej sa V., kód 10106 a 3 betónových garáží nachádzajúcich sa vo V., kód 10108. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odôvodňovali tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli Zmluvou o predaji časti podniku Ž. stavitelství B. zo dňa 30. 4. 1992. Nadobudnutie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bolo v konaní medzi účastníkmi nesporné. Po viacerých zmenách a čiastočných späťvzatiach návrhu, ktoré súd v konaní pripustil, ostala jediným predmetom konania o určenie vlastníctva budova AB, súp. č. XXXX,. ležiacej na parc. č. 4240/ 13, nachádzajúca sa v kat. úz. V., zapísaná na LV č. 2357 Správy katastra Martin. Táto je podľa tvrdenia navrhovateľov 1) a 2)totožná s pôvodne žalovanou bodovou E.. Súd navrhovateľov 1) a 2) v konaní niekoľkokrát písomne aj na pojednávaní vyzval, aby súdu riadnym spôsobom preukázali totožnosť týchto budov. Navrhovatelia 1), 2) súdu za týmto účelom predložili výpis z listu vlastníctva č. 2357 Správy katastra Martin ako aj prílohy 3 a 5 k zmluve o predaji časti podniku. Z týchto listinných dôkazov však nijakým spôsobom súdu nevyplynulo, že budova E., ktorú navrhovatelia 1, 2 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tou istou nehnuteľnosťou ako budova AB, ktorej vlastnícke právo chcú určiť v ich prospech. Navrhovatelia teda existenciu ich vlastníckeho práva k budove AB nijakým spôsobom nepreukázali. V konaní teda neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich aktívnej vecnej legitimácie na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi budovy AB, ktorá samotná skutočnosť je dôvodom na to, že súd ich návrh v celom rozsahu zamietol.
Však aj v prípade, že by totožnosť vyššie uvedených nehnuteľností bola v konaní riadne preukázaná, nemohol súd návrhu navrhovateľov 1) a 2) vyhovieť. Z vykonaného dokazovania bolo totiž preukázané, že majetok, ktorý navrhovatelia 1) a 2) získali Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 vniesol navrhovateľ v rade 1 v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. A-Z spol s.r.o. a to Dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve spoločnosti Ž. A-Z spol. s. r. o. zo dňa 23. 11. 1992. Vlastnícke právo k vneseným nehnuteľnostiam prešlo na spoločnosť Ž. A-Z, s. r. o v zmysle vtedy platného ust. § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1992, dňom registrácie Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve Štátnym notárstvom, 28. 12. 1992.
V súvislosti s platnosťou a účinnosťou takéhoto prevodu hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovatelia v rade 1 a 2 namietali, že Dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve nie je určitý, nakoľko v ňom nie sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sa do spoločnosti vkladajú. Vzhľadom na jeho neurčitosť je teda Dodatok podľa navrhovateľov 1, 2 absolútne neplatný. Namietali ďalej, že manželka navrhovateľa nedala súhlas s vnesením majetku do spoločnosti, hoci takýto súhlas bol potrebný, lebo sa jednalo o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa navrhovateľov 1, 2 neboli splnené ani podmienky ust. § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, nakoľko nebola uzatvorená osobitná zmluva o predaji podniku podľa § 476 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že k platnému vloženiu nepeňažného vkladu do spoločnosti Ž., A-Z, spol. s. r. o. nedošlo potvrdzuje podľa navrhovateľov 1 a 2 aj to, že nedošlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti o hodnotu nepeňažného vkladu. Podľa navrhovateľov taktiež nedošlo k registrácii nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania Štátnym notárstvom (čo bolo v zmysle ust. § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1992 podmienkou zmluvného nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), nakoľko tieto vôbec neboli uvedené v návrhu na registráciu zo dňa 23. 12. 1992.
Ani jednu z vyššie uvedených námietok navrhovateľov 1 a 2 súd nepovažuje za dôvodnú. Čo sa týka určitosti Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve má súd za to, že vymedzenie majetku, ktorý navrhovateľ v rade 1 vložil do spoločnosti Ž. A-Z s. r. o v bode 5 dodatku je dostatočne určité. Je síce pravdou, že hnuteľné ani nehnuteľné veci, ktoré tvorili súčasť vkladaného podniku neboli v dodatku explicitne vymedzené. Boli však presne určené odkazom na Zmluvu o predaji časti podniku Ž. stavitelství B., štátny podnik zo dňa 14. 10. 1992 a jej príloh s výnimkou dvoch nehnuteľností, ktoré netvorili predmet vkladu. Takého určenie predmetu zmluvy súd považuje za dostatočne určité a spôsob ich vymedzenia odkazom na inú listinu, v ktorej sa ich presná špecifikácia nachádza, resp. prílohy takejto listiny za bežný v prípade, ak predmet zmluvy je tak rozsiahly, že ho nemožno pojať do samotného textu zmluvy.
Čo sa týka nedostatku súhlasu manželky navrhovateľa v rade 1 s právnym úkonom, ktorým navrhovateľ vložil časť podniku do spoločnosti Ž. A-Z, s. r. o., je potrebné vychádzať zo špeciálneho ust. § 148a Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje kedy je a kedy nie je potrebný súhlas manžela na použitie majetku v BSM pre účely podnikania. Podľa tohto ustanovenia na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Z výpisu navrhovateľa z obchodného registra S.-O. F. A-Z, H., je zrejmé, že navrhovateľ v rade 1) začal podnikať oveľa skôr, ako došlo k vneseniu časti podniku do spoločnosti Ž. A-Z, s. r. o.. Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti Z., A-Z, s. r. o. vyplynulo, že jedným zo spoločníkov tejto spoločnosti je aj S.- obchodná firma A-Z, jediným účastníkom ktorej bol navrhovateľ 1) a ktorá sa na základnom imaní spoločnosti podieľala vkladom vo výške 60. 000,- Kčs. Súd mal preto za to, že súhlas s použitím majetku v BSM dala manželka navrhovateľa už pri uzavretí Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti Ž. A-Z, s. r. o., pokiaľ ho nedala už skôr. Napriek tomu, že otázka potreby súhlasu manželky navrhovateľa 1) s vnesením majetku do spoločnosti Ž. A-Z, spol. s. r. o. už bola riešená v rozsudku Okresného súdu v Hodoníne sp. zn. 7C 669/ 96 zo dňa 5. 5. 1997, ktorý ju vyhodnotil tak, že tento súhlas bol potrebný, má tunajší súd za to (obdobe ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 2Obo
170/ 96 zo dňa 4. 5. 1997), že tento rozsudok nie je možné uznať na území Slovenskej republiky a ani z neho vychádzať (§ 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko tomu bráni výhrada verejného poriadku, nakoľko by sa takéto uznanie priečilo verejnému poriadku Slovenskej republiky.
Argument navrhovateľov v rade 1) a 2), že k vkladu časti podniku do spoločnosti nedošlo, lebo nebola uzatvorená samostatná zmluva o predaji podniku v zmysle ust. § 476 a nasledujúcich Obchodného zákonníka podľa názoru súdu neobstojí. Zo samotného textu Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve, jeho bodu 6 vyplýva, že na spoločnosť (Ž. A-Z, s. r. o.) primerane podľa ust. § 476 a nasledujúcich Obchodného zákonníka prechádzajú všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na nepeňažný vklad časť podniku Ž. stavitelství B.. Podľa ust. § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji časti podniku. Toto ustanovenie nestanovuje povinnosť uzatvoriť samostatnú zmluvu o predaji podniku. Hovorí len o primeranom použití predmetných zákonných ustanovení. Túto námietku navrhovateľov preto súd považuje za účelovú. Obdobne je tomu tak aj vo vzťahu k námietke o nezvýšení základného imania spoločnosti o hodnotu nepeňažného vkladu. Z obsahu Dodatku č. 1 vyplýva, že základné imanie spoločnosti sa nezvýšilo, nakoľko úver prijatý navrhovateľom v rade 1 na zaplatenie kúpnej ceny vrátane úrokov časti podniku, ktorý Dodatkom č 1 prešiel na spoločnosť Ž. A-Z , s. r. o. nebol uhradený. Na tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa neodrazila na výške základného imania sa v dodatku dohodli všetci spoločníci. Samotná skutočnosť, že po vložení nepeňažného vkladu navrhovateľa v rade 1) do spoločnosti Ž. A-Z, s. r. o. nedošlo k faktickému zvýšeniu základného imania spoločnosti, zapísaného v obchodnom registri nezakladá neplatnosť alebo neúčinnosť tohto právneho úkonu.
Ohľadne posledného argumentu navrhovateľov v rade 1) a 2), že k registrácií nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území V. nedošlo z dôvodu, že tieto neboli obsiahnuté v návrhu na registráciu súd uvádza, že Štátne notárstvo B. I svojím rozhodnutím RI 587/ 92 registrovalo Zmluvu - Dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 23. 11. 1992 a nie návrh na registráciu. Zmluvu registrovalo ako celok a nie len niektoré jej časti, ktoré boli vymedzené v návrhu na registráciu. Je totiž vylúčené, aby Štátne notárstvo zmluvu čiastočne registrovalo a čiastočne neregistrovalo (4Cz 43/ 66). Je preto zrejmé, že registráciu zmluvy ako takej bol registrovaný zmluvný prechod všetkých nehnuteľností vymedzených v Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve odkazom na Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 14. 10. 1992, teda všetkých nehnuteľností, ktoré touto zmluvou nadobudli navrhovatelia v rade 1) a 2) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keby navrhovatelia v predmetnom konaní preukázali, že pôvodne žalovaná budova E. nachádzajúca sa vo V., kód 10108, vlastníctvo ku ktorej nadobudli zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 14. 10. 1992 je totožná s budovou AB, súp. č. XXXX,. ležiacou na parc. č. 4240/ 13, nachádzajúcou sa v kat. úz. V., zapísanou na LV č. 2357 Správy katastra Martin súd by nemohol ich návrhu na určenie vlastníckeho práva vyhovieť, nakoľko by musel konštatovať, že vlastnícke právo previedli na spoločnosť Ž. A-Z, s. r. o v zmysle vtedy platného ust. § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1992. Preto súd, vychádzajúc z citovaného ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrh navrhovateľov v rade 1 a 2 v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporcom v rade 1 a 3, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal plný nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie ich práva proti navrhovateľom 1 a 2, ktorí v konaní úspešní neboli. Trovy konania odporcu v rade 1 spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátom vo výške 50. 857,- Sk. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca odporcu v rade 1) správne uplatnil a súd mu ich priznal v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a d/ Vyhlášky č. 655/ 2004 z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) za dva právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Martine dňa 6. 3. 2007) v tarifnej výške á 14. 150,- Sk. Pri určení tarifnej výšky odmeny právny zástupca správne vychádzal z ceny nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorej navrhovatelia 1) a 2! žiadali určiť v tomto konaní a to z ceny, za ktorú odporca v rade 1 nehnuteľnosť odpredal odporcovi v rade 3 kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 2000, ktorá bola 950. 000,- Sk. Za právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 6. 3. 2007 súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v rade 1) dvojnásobok tarifnej odmeny, nakoľko pojednávanie trvalo dve začaté dvojhodiny. V zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky súd k odmene priznal právnemu zástupcovi odporcu rade 3), ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sumu DPH z celkovej odmeny právneho zástupcu vo výške 8. 065, 50 Sk. V zmysle ust. § 15 Vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi paušálnu náhradu niektorých hotových výdavkov vo výške 164,- Sk za právny úkon urobený v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia) a vo výške 178,- Sk za právny úkon urobený v roku 207 (účasť na pojednávaní dňa 6. 3. 2007). Súd priznal v zmysle posledne uvedeného ustanovenia právnemu zástupcovi náhradu hotových výdavkov na cestovné z Bratislavy do Martina a späť dňa 6. 3. 2007 vo výške 3. 879, 50 Sk. V zmysle ust. § 17 Vyhlášky má právny zástupca nárok na náhradu za stratu času strávený cestou z B. do M. a späť vo výške 297,- Sk za každú začatú polhodinu a to za 10 začatých polhodín, teda v celkovej výške 2. 970,- Sk.
Trovy konania odporcu v rade 3) spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátom vo výške 8. 770, 40 Sk. Trovy právneho zastúpenia si právna zástupkyňa odporcu v rade 3 uplatnila a súd jej ich priznal v súlade s ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) za 5 právnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 3. 5. 2006, účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Martine dňa 31. 10. 2006, písomné podanie na súd zo dňa 16. 2. 2007 a účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Martine dňa 6. 3. 2007) v tarifnej výške za právne úkony uskutočnené v roku 2006 á 1. 260,- Sk a za právne úkony uskutočnené v roku 2007 á 1. 371,- Sk. Pri určení tarifnej výšky odmeny právna zástupkyňa vychádzala z predpokladu, že predmet konania nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 Vyhlášky), hoci mala vychádzať z ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky a tarifnú odmenu si vypočítať z ceny predmetu konania. Nakoľko uplatnená odmena právnej zástupkyne odporcu v rade 3) bola nižšie než na akú mala nárok, súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku neprekročil jej návrh na priznanie trov právneho zastúpenia a priznal odmenu len vo výške v akej si ju uplatnila. V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky súd k odmene priznal právnej zástupkyni odporcu rade 3), ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty sumu DPH z celkovej odmeny právneho zástupcu vo výške 1. 400, 40 Sk.
Trovy konania odporcu v rade 1) a 3) sú navrhovatelia 1) a 2) povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak urobia na účet právny zástupcov odporcu v rade 1 a 3.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol
nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť nahradiť trovy konania stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.