Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-922-2000.pdf
PDF · 90.89 KB
No categories available
8C/922/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľa L. S. R., š. p., B. B., N.. S. X,. O. Z. T., H. XX,. IČO XX. XXX XXX,. zastúpeného Mgr. X. J., advokátkou so sídlom v T., H. X,. proti odporcovi A., s. r. o., T., D. H. XXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému v konaní opatrovníkom V. F., pracovníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 210.290,-Sk s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 210.290,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 08.12.1999 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 41.567,-Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 210.290,-Sk z titulu náhrady škody spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 8.12.1999 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ uviedol, že odporca v mesiaci apríl 1999 vykonal na ploche 0,56 ha výrub dreva v lesnom poraste 550A lesného hospodárskeho celku P. na pozemkoch, ktoré boli v užívaní právneho predchodcu navrhovateľa, a to na parc. č. 1104 a parc. č. 1105/1 v katastrálnom území T. M.. Odporca vyťažené drevo odpredal. Výrubom dreva a jeho následným odpredajom vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 210.290,- Sk. V tejto výške uplatnená škoda je hodnotou, ktorú by drevná surovina mala v rubnom veku 120 rokov, keby k výrubu nebolo došlo pred dosiahnutím rubného veku.
Odporca sa k návrhu vyjadril a žiadal tento v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto spore, nakoľko navrhovateľ nie je vlastníkom pozemkov ani lesného porastu k výrubu ktorého malo dôjsť. Odporca poprel aj výšku uplatnenej škody, pretože bola vyčíslená na základe znaleckého posudku vypracovaného bez obhliadky vyrúbaného porastu ako aj preto, že nebolo zohľadnené zrekultivovanie lesnej plochy.
V ďalšom priebehu konania nebolo možné odporcovi doručovať na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri a iná adresa odporcu nebola súdu známa, preto mu súd podľa § 29 ods. 3 O.s.p. ustanovil opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, kópie poštovej doručenky, znaleckého posudku č. 5/1999 znalca Ing. S. D., trestného oznámenia zo dňa 19.04.1999, listu zo dňa 22.04.1999, zápisnice zo dňa 07.06.1999, protokolu o vytýčení hranice pozemku, vytyčovacieho náčrtu, výpisu z Evidenčného listu
č. 128 pre k. ú. T. M., organizačnej mapy, rozhodnutia Okresného úradu T. č.j. 99/000214-002 zo dňa 21.04.1999 a č.j. 99/00214-14 zo dňa 28.06.1999, odvolania odporcu zo dňa 05.08.1999, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 13.8.1999 k odvolaniu, rozhodnutia Krajského úradu v T. č. 557/99/2 - Ry zo dňa 14.10.1999, rozhodnutia O. B. Ú. v P. 1203/Vö/Šá/1999 zo dňa 14.06.1999, rozhodnutia Okresného úradu T. č.j. 99/00214-15 zo dňa 28.06.1999, odvolania zo dňa 09.09.1999, vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 23.09.1999, rozhodnutia Krajského úradu v T. zo dňa 14.08.2002, výpisu z Listu vlastníctva č. 1391 pre k.ú. T. M., odpovede Okresného úradu v T. zo dňa 25.08.2000, pokusu o pokonávku a zistil tento skutkový stav :
Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ vznikol 29.10.1999 a je právnym nástupcom L. T., štátneho podniku so sídlom T., H. XX.
Z rozhodnutia Okresného úradu T. č.j. 99/00214-14 zo dňa 28.06.1999, z trestného oznámenia zo dňa 19.04.1999, z listu zo dňa 22.04.1999, zo zápisnice zo dňa 07.06.1999 a z organizačnej mapy mal súd za preukázané, že v katastrálnom území T. M. v lesnom poraste 550A na lesnom hospodárskom celku P. došlo k nedovolenému výrubu lesných drevín holorubným spôsobom. Z vytyčovacieho náčrtu a z protokolu o vytýčení hranice pozemku mal súd za preukázané, že k uvedenému výrubu došlo na pozemkoch parc. č. 1105/1 a parc. č. 1104 v k. ú T. M., pričom celková plocha nedovoleného výrubu na týchto pozemkoch predstavuje 5.617 m2. Uvedené pozemky susedia okrem iných aj s pozemkom parc. č. 1100 v k. ú. T. M..
Z odôvodnenia odvolania odporcu proti rozhodnutiu Okresného úradu T., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. 99/00214-14 zo dňa 28.06.1999 mal súd za preukázané, že odporca ako spoluvlastník pozemku parc. č. 1100 v k.ú. T. M. vykonával na tomto pozemku ťažbu dolomitov a vápencov. Ako uviedol aj sám odporca došlo pri postupe ťažby k výrubu stromov aj na susedných pozemkoch parc. č. 1105/1 a parc. č. 1104 v k. ú. T. M.. Výrub stromov zabezpečoval odporca a vyťažené drevo následne predal.
Znaleckým posudkom Ing. S. D. znalca z odboru lesné hospodárstvo bolo preukázané, že hodnota drevnej suroviny vyťaženej na ploche 5.617 m2 na pozemkoch parc. č. 1105/1 a parc. č. 1104 v k. ú. T. M. predstavuje 136.629,-Sk v čase ťažby, a pokiaľ by k vyťaženiu dreva odporcom nedošlo, predstavovala by hodnota drevnej suroviny v rubnom veku 120 rokov 210.290,-Sk.
Z pokusu o pokonávku a kópie poštovej doručenky mal súd za preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu, aby náhradu za spôsobenú škodu vo výške 210.290,-Sk zaplatil do 7.12.1999 na účet navrhovateľa.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1391 pre k. ú. T. M. a výpisu z evidenčného listu č. 128 pre k. ú. T. M. boli parcely č. 1104 a č. 1105/1 v k. ú. T. M. v čase výrubu v spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva U. R. M.. Právny predchodca navrhovateľa a neskôr aj navrhovateľ boli nájomcom týchto pozemkov, nakoľko Urbár nemal prevzaté užívacie práva.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti tohto zákona zaniká právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond.
Podľa § 22 ods. 2 veta prvá zák. č. 229/1991 Zb. ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Pred riešením dôvodnosti samotného nároku uplatneného v prejednávanej veci sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, teda či je navrhovateľ nositeľom práva uplatneného v návrhu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ nebol v čase vzniku škody vlastníkom pozemkov, na ktorých došlo k nedovolenému výrubu, bol však ich nájomcom. Právny predchodca navrhovateľa užíval tieto pozemky pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., teda pred 24.6.1991. Týmto dňom užívacie právo podľa citovaného zákona zaniklo, a keďže nedošlo medzi vlastníkom a právnym predchodcom navrhovateľa ako doterajším užívateľom k inej dohode, vznikol medzi nimi nájomný vzťah, ktorý trval aj v čase vzniku škody. Na základe tohto nájomného vzťahu mal právny predchodca navrhovateľa právo lesný pozemok užívať, a keďže sa jedná o plodonosnú vec, tiež právo brať z lesného pozemku úžitky, ktorými je najmä drevná surovina. Ak teda došlo ku škode na drevnej surovine ako úžitku lesného pozemku, je táto škodou toho, komu právo na úžitok náleží. V danom prípade škodou navrhovateľa, čím je daná jeho aktívna legitimáciu v tomto spore.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení účinnom v čase vzniku škody každý je povinný dbať, aby nedochádzalo k poškodzovaniu lesného fondu (§ 1), ani objektov a zariadení na lesných pozemkoch slúžiacich lesnému hospodárstvu.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení účinnom v čase vzniku škody ak dôjde k poškodeniu (odsek 1), je ten, kto ho spôsobil, povinný uviesť dotknuté miesta do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, najmä ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, je povinný poskytnúť poškodenému náhradu podľa predpisov o náhrade škody. Pri poškodení lesných porastov sa uhrádza aj to, čo by poškodený dosiahol, keby k poškodeniu nebolo došlo.
Podľa § 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škody uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca poškodil lesný fond výrubom stromov a takto vyťaženú drevnú surovinu patriacu navrhovateľovi následne predal. Týmto konaním spôsobil odporca navrhovateľovi škodu. Hodnota vyťaženého dreva bola v čase ťažby 136.629,-Sk. Ak by odporca drevo nevyťažil, bola by hodnota vyťaženého dreva v rubnom veku 120 rokov 210.290,-Sk. Keďže odporca spôsobil navrhovateľovi škodu poškodením lesných porastov, považoval súd nárok navrhovateľa uplatnený vo výške hodnoty drevnej suroviny, ktorá by sa dosiahla keby k poškodeniu nebolo došlo za dôvodný a návrhu v plnom rozsahu vyhovel
Pretože odporca neuhradil spôsobenú škodu do dňa splatnosti určeného navrhovateľom v pokuse o pokonávku má navrhovateľ právo okrem dlžnej sumy požadovať aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, túto priznal súd s prihliadnutím na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 17,6 % ročne. Takto súd odporcu zaviazal okrem žalovanej istiny 210.290,-Sk zaplatiť navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom aj uplatnený 17,6% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 08.12.1999 do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto mu proti neúspešnému odporcovi patrí uplatnená plná náhrada trov konania v sume 41.567,-Sk. Táto suma predstavuje náhradu za súdny poplatok z návrhu zaplatený navrhovateľom vo výške 8.408,- Sk a trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.: 1x 7.150,-Sk za prevzatie zastúpenia + 150,-Sk režijný paušál, 1x 1.787,50 Sk za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.4.2005, kedy sa vo veci samej nepojednávalo + 150,-Sk režijný paušál, 1x 1.787,50 Sk za zastupovanie na pojednávaní dňa 26.6.2006, kedy sa vo veci samej nepojednávalo + 164,-Sk režijný paušál, 1x 7.150,-Sk za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.11.2006 + 164,-Sk režijný paušál, 1x 7.150,-Sk za písomné podanie na súd + 178,-Sk režijný paušál, 1 x 7.150,-Sk za zastupovanie na pojednávaní dňa 7.3.2007 + 178,-Sk režijný paušál.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.