Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-91-2006.pdf
PDF · 74.46 KB
No categories available
21C/91/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne J. M., občianky SR, bytom D. N. V., C. XX/XXX-XX. proti žalovanému S. M., občanovi S. R., bytom N. S., S. XX,. Č. o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie výživného od 01.05.2003 do 06.06.2006 s a z a s t a -v u j e.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 07.06.2006 domáhala určenia výživného na manželku od žalovaného sumou 40,- EUR mesačne, s účinnosťou od 01.05.2003. Uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od marca 1999, kedy žalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody v Č. R.. V roku 2005 bol žalovaný z výkonu trestu odňatia slobody prepustený a odišiel žiť do S.. Spolu sú len v telefonickom kontakte. Žalovaný jej neprispieva ani na výživu syna ani na jej výživu.
Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Súd nemal vykázané doručenie predvolania od žalovaného, rovnako nemal doklad o tom, či bol žalovaný predvolaný na výsluch dožiadaným súdom S..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sobášneho listu, rodného listu mal. D., správy o zárobkových pomeroch žalobkyne, výpisu z bankového účtu priateľa žalobkyne, bankového dokladu zo dňa 19.09.2006, dohody o vykonaní práce, rozhodnutia Ú. P., S. V. A. R. T. a zistil tento skutkový stav veci:
Na pojednávaní dňa 17.04.2007 žalobkyňa zobrala svoju žalobu v časti o určenie výživného za obdobie od 01.05.2003 do 06.06.2006 späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Súd preto v súlade s § 96 O.s.p. v tejto časti zastavil konanie.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.08.1992 v B., v bývalej S. R. J..
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v spoločnej domácnosti so žalovaným žila do jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a po jeho prepustení v októbri 2005 ich manželské spolužitie obnovené
nebolo, pretože žalovaný sa vrátil do S.. Domnieva sa, že žalovaný nemôže prísť na S., pretože by mu kvôli jeho minulosti neboli vydané cestovné doklady. Podľa informácií od syna sa žalovaný v S. zamestnal u bližšie neurčeného zamestnávateľa a okrem mal. D. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Žalovaný neplatí žiadne výživné ani jej ani synovi. Ďalej uviedla, že od mája 2006 žije spolu so synom v spoločnej domácnosti s priateľom V. S., ktorý pracuje v zahraničí. V období od marca do októbra 2006 pracovala ako predavačka v butiku na polovičný úväzok, so zárobkom 1.200,- Sk mesačne. Od novembra 2006 doposiaľ je nezamestnaná, nie je evidovaná ako nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 1.800,- Sk mesačne a prídavky na jedno dieťa vo výške 540,- Sk mesačne.
Z rozhodnutia Ú. P., S. V. A. R. v T. zo dňa 03.07.2006 mal súd za preukázané, že žalobkyňa poberá od 01.06.2006 dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.080,- Sk.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Povinnosť plniť výživné vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Je vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Výnimkou, pre ktorú nemožno priznať oprávnenému výživné je prípad, že takéto priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Žalobkyňa je nezamestnaná a poberá len dávky a príspevky v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Pretože však bolo ďalej zistené, že žalobkyňa žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s priateľom, s ktorým spoločne hospodária, priznanie výživného žalobkyni ako oprávnenej by bolo za tejto situácie v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého by v tomto prípade úspešnému žalovanému prináležala náhrada trov konania. Avšak nakoľko žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa žalobkyňa vzdala práva podať odvolanie proti nemu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú
- podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.