Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/438/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľa: R.. B. B., Z. Z., B. X, t.č. Ú. pre O. O., H. X, Z., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Krakovským, Zahradnícka 25, Bratislava proti odporcovi: V.. O. Z., N. X, N., o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa z a m i e t a .

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania proti navrhovateľovi.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 28.1. 2004 domáhal zakázať odporcovi konať a vystupovať v mene spoločnosti Horizont Slovakia a. s., Kováčska č. 63, Košice, ako jej zástupca namiesto navrhovateľa z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv ako riadne zvoleného predsedu predstavenstva Horizont Slovakia a.s., a to odporcom ako ustanoveným správcom konkurznej podstaty úpadcu Horizont Slovakia a.s., na tom skutkovom základe, že odporca vystupuje namieto navrhovateľa v trestnom konaní ako zástupca poškodeného úpadcu Horizont Slovakia a. s., pripojil sa v trestnom konaní s nárokom poškodeného Horizont Slovakia, a.s. na náhradu škody, a tiež že vystupuje ako zástupca Horizont Slovakia, a.s. v konaní pred registrovým súdom o zápis zmeny štatutárneho orgánu do obchodného registra.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v zmysle ktorých postupoval pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Horizont Slovakia a.s.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením s rozsiahlou písomnou dokumentáciou, ktorá tvorí obsah spisového materiálu. Súd prejednal vec v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval opodstatnenosť svojho žalobného návrhu, doplnených jeho písomnými podaniami a ústnymi prednesmi. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti žalobného návrhu a ďalšie dokazovanie by sa tak javilo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ).

Nakoľko právny zástupca navrhovateľa sa nedostavil na pojednávanie hoci termín pojednávania zobral na vedomie, neospravedlnil svoju neúčasť, prejednal súd vec podľa ust. , so súhlasom navrhovateľa v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodňoval opodstatnenosť uplatňovaného nároku na ochranu osobnosti v prvom rade tým, že namietal konanie odporcu ako správcu konkurznej podstaty v konaní o zápis zmeny štatutárneho orgánu Horizont Slovakia a. s. v obchodnom registri Okresného súdu Košice I.. V tejto súvislosti v konaní doložil, že dňa 24.5.2002 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Horizont Slovakia a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ), na ktorom boli uznesením č. M-2/2002 zvolení ako noví členovia predstavenstva spoločnosti B. B. ako predseda a generálny riaditeľ, X. Z. ako podpredseda a zástupca generálneho riaditeľa a B. Š. ako člen. Dňa 27.5.2002 podal navrhovateľ návrh na zápis zmeny členov štatutárneho orgánu spoločnosti do obchodného registra. Z odpovede na sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 18.1.2005 (č.l. 46) vyplýva, že výzvou súdu zo dňa 11.7.2002, doručenej spoločnosti 17.7.2002 bol vyzvaný navrhovateľ na odstránenie vád podania a zaplatenia súdneho poplatku. Prípisom zo dňa 18.7.2002 oznámil súdu osobitný správca konkurznej podstaty, že listiny vyžadované súdom nie je možné predložiť, uznesením zo dňa 19.9.2002 bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, následne však zrušené pre dodatočné uhradenie súdneho poplatku. Uznesením zo dňa 20.1.2003 bol návrh na zápis zmien do obchodného registra zamietnutý ( čl. 115 ) a doručovaný odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty dňa 21.1.2003 ( čl. 49), na základe čoho bola na uznesení vyznačená doložka právoplatnosti dňa 21.1.2003. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -41 - dňa 28.5.2002 bol vyhlásený na majetok spoločnosti konkurz a odporca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty, po tom, čo bol skorším uznesením zo dňa 11.3.2002 ustanovený za predbežného správcu.

Dňa 21.10.2002 bol navrhovateľ vzatý do väzby. Vo veci nezapísania zmeny členov štatutárneho orgánu spoločnosti do obchodného registra podal navrhovateľ dňa 19. 5. 2005 odvolanie, ku ktorému uviedol, že ohľadne jeho zamietnutia prebieha v súčasnosti dovolacie konanie. Z priebehu konania vyplynulo, že doposiaľ zmeny členov predstavenstva spoločnosti do obchodného registra neboli zapísané. Navrhovateľ svoje tvrdenia doložil listom Krajského súdu v Košiciach adresovanom dňa 30.8.2005 Okresnému súdu Košice I. ( č. l. 88 ), v ktorom sa uvádza okrem iného aj to, že vyhlásením konkurzu predchádzajú na správcu práva nakladať s majetkom patriacim do podstaty, v ostatných veciach úpadca nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto v registrovom konaní treba konať s úpadcom a nie so správcom. Uznesením zo dňa 14.10.2005 ( čl. 91) súd začal na podnet navrhovateľa konanie o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom spoločnosti. Navrhovateľ tiež uviedol, že mu bolo dané za pravdu listom zo dňa 13.10.2005 (čl. 92 ) vo veci vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní a taktiež uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 30.9.2002, ktorým bolo potvrdené uznesenie o vyhlásení konkurzu na základe ním podaného odvolania, ako oprávnenou osobou konať za spoločnosť. Toto potvrdzuje aj list Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.8.2005 ( čl. 58 ).

Ďalej navrhovateľ namietal účasť odporcu ako správcu konkurznej podstaty v trestnom konaní ako poškodeného za spoločnosť s odôvodnením, že ak je poškodeným v trestnom konaní právnická osoba, vykonáva práva poškodeného štatutárny orgán, ktorým však odporca nie je. Odporca nebol oprávnený sa pripojiť s návrhom úpadcu na náhradu škody v trestnom konaní ako poškodeného, konať a vystupovať v mene úpadcu v trestnom konaní. Týmto mal privodiť odporca navrhovateľovi trestné stíhanie. Poukázal v tejto súvislosti na stranu 23 obžaloby, kde sa uvádza, že odporca ako zástupca poškodenej spoločnosti a jej správca konkurznej podstaty sa pripojil s nárokom na náhradu škody a na ďalšie výpovede odporcu, v ktorých prehlasuje, že je oprávneným konať ako zástupca úpadcu. Orgány činné v trestnom konaní na tieto námietky navrhovateľa neprihliadli a trvali na tom, že všetky práva poškodeného za spoločnosť vykonáva správca konkurznej podstaty ( list zo dňa 24.1.2003, uznesenie zo dňa 22.11.2005). Navrhovateľ tiež poukázal na podporu svojich tvrdení na relevantnú judikatúru.

V súvislosti s týmto neoprávneným konaním odporcu malo dôjsť podľa tvrdení navrhovateľa k neoprávnenému zásahu do jeho cti, dôstojnosti, súkromného a rodinného života, bolo porušené jeho majetkové ako aj vlastnícke právo, došlo k strate jeho osobnej slobody vzatím do väzby, k strate príjmu, práva na zárobkovú činnosť.

Odporca na svoju obranu uviedol, že ako správca konkurznej podstaty postupoval podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom registri, kde bol ako predseda predstavenstva uvedený p. O.. J.. V trestnom konaní ho oslovili vyšetrovatelia ako svedka, zotrval na svojom vyjadrení,

že škoda vznikla spoločnosti, ale kto túto spôsobil a za ňu zodpovedá riešili orgány činné v trestnom konaní. Nikdy neinicioval svoj vstup do trestného konania ako zástupca poškodenej spoločnosti, vyzvali ho vyšetrovatelia, či sa pripája ako poškodený k náhrade škody. Nikdy verejne voči navrhovateľovi nevystúpil.

Podľa , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa , každý má právo vlastniť majetok.

Podľa , 2 , každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

Neoprávnenosťou zásahu, ktorý predstavuje zákonnú podmienku vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby, treba rozumieť také (aktívne aj pasívne) správanie, konanie či postoje pôvodcu zásahu, ktoré sú v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. Avšak určité konkrétne konanie, ktoré za určitých okolností by bolo možné kvalifikovať ako protiprávne, nemožno považovať za neoprávnený zásah vtedy, ak k nemu došlo v rámci výkonu takých subjektívnych práv a povinností, ktorým je priznaná rovnaká zákonná ochrana ako právu na ochranu osobnosti, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom. Z uvedeného prichodí vyvodiť záver, že takouto okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť, resp. ospravedlňujúcou porušenie či ohrozenie osobnosti dotknutej osoby, je zásah, ku ktorému došlo v rámci súdneho alebo iného úradného konania, pokiaľ nevybočil z rámca daného právnymi predpismi, teda keď pôvodca zásahu plnil len práva a povinnosti uložené mu zákonom a v jeho medziach.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha v rámci práva na ochranu osobnosti meritórneho vyriešenia právnej otázky týkajúcej sa možnosti správcu konkurznej podstaty vystupovať namiesto štatutárneho orgánu ako zástupca úpadcu v trestnom konaní v postavení poškodeného a v registrovom konaní v postavení účastníka konania. S prihliadnutím na všetky preukázané skutkové zistenia, vrátane toho, čo v konaní vyšlo najavo, dospel súd k názoru, že na posúdenie tejto otázky sú výlučne legitímne konajúce orgány činné v trestnom konaní a registrový súd, a to v rámci pred nimi prebiehajúceho konania postupom podľa príslušných predpisov trestného a obchodného, resp. občianskeho práva. Tieto orgány preto znášajú zodpovednosť za konečné vyriešenie tejto právnej otázky, a tým aj za zákonnosť postupcu celého konania. Pokiaľ teda tieto orgány ako kompetentné konali s odporcom v postavení správcu konkurznej podstaty v trestnom konaní ako so zástupcom poškodenej spoločnosti a v registrovom konaní ako s účastníkom konania, nemožno postupu odporcu vyčítať, že by sa dopustil excesu, a teda že by svojimi procesnými úkonmi neprimerane vybočil z medzí konania, tak ako mu to ukladá SR. Nič nenasvedčuje v konaní tomu, že by išlo o úmyselné zneužitia práv odporcu v konaní na ujmu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. Pokiaľ tieto orgány pre potreby ďalšieho

konania vyriešili postavenie správcu konkurznej podstaty v prospech odporcu, resp. v neprospech navrhovateľa, nemožno nad rámec týchto konaní preskúmavať správnosť ich vlastného postupu a záverov rozhodovania, to je možné len na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah do nezávislosti konania a rozhodovania týchto dotknutých orgánov. Z týchto dôvodov nebolo možné prihliadnuť k argumentácii navrhovateľa v tom, že nemal možnosť v rámci opravných prostriedkov namietať postavenie správcu ako zástupcu úpadcu v trestnom konaní, z čoho následne odvodzoval potrebu vyriešiť túto otázku v tomto konaní.

So zreteľom na vyššie uvedené závery možno zhrnúť, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť odporcu za porušenie osobnostných práv navrhovateľa pre absenciu neoprávnenosti zásahu z dôvodu okolností na strane odporcu, ktoré túto neoprávnenosť vylučujú, keďže z jeho strany išlo o taký výkon zákonom stanovených práv a povinností, ktorý kompetentné orgány akceptovali v predmetných konaniach ako právne prípustný. Z uvedených dôvodov súd návrh, bez vecného posudzovania existencie ďalších predpokladov zodpovednosti odporcu za zásah do osobnostných práv navrhovateľa, zamietol.

Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, ako i preukázanie naliehavosti potreby

dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku.

Pokiaľ sa navrhovateľ dožadoval predbežným opatrením uložiť odporcovi zdržať sa konania ako zástupcu úpadcu Horizont Slovakia, a.s., súd jeho návrh podľa ust. zamietol. Pokiaľ bolo posúdenie podstaty veci samej súdom v konečnom rozhodnutí vyriešené v neprospech navrhovateľa, nemožno usudzovať na dôvodnosť navrhovateľom uplatňovaného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením ochrana, ako podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Rozhodnutím vo veci samej absentuje taktiež potreba naliehavosti dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi v danom štádiu postupu konania

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , veta prvá , a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to, že: 1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- 7 -

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 28.mája.2007 JUDr. Jana Vlčková sudkyňa

za správnosť: Henčeková A.