Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/109/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci žalobkyne: A. M., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom vo V., M.R.R. Š. č. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou J. L., pracovníčkou Okresného súdu L. M., proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom v L. M., P., A. XXX/X,. o zaplatenie 20.000,- Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 20.000,- Sk s úrokom z omeškania 15,5% ročne z dlžnej sumy od 1.2.2002 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.842,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 11.400,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 19.6.2003 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaný je jej povinný zaplatiť 20.000,- Sk s úrokom vo výške 17,6% od 20.12.1999 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe ústnej dohody žalobkyňa ako veriteľka poskytla žalovanému ako dlžníkovi 19.12.1999 finančnú pôžičku vo výške 20.000,- Sk so 17,6%. Pôžička bola splatná 31.1.2002. Žalovaný dlh na niekoľkonásobné osobné upozornenie nezaplatil. Nereagoval ani na písomné upozornenie zo 17.4.2003.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 25.7.2003 platobný rozkaz č.k. -5, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Rozsudkom zo dňa 3.12.2003 č.k. -30 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 20.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 ročne od 1.1.2003 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uznesením zo dňa 3.marca 2005 č.k. -50 Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto

bude jeho úlohou predvolať navrhovateľku a odporcu na pojednávanie tak, aby boli súčasne prítomní, vykonať konfrontáciu medzi účastníkmi konania, predvolať ako svedkyňu manželku odporcu, prípadne opätovne vypočuť svedkyňu E. Z. a pplk. JUDr. P. H. ak aj po takto vykonanom dokazovaní žalovaný zotrvá na svojich tvrdeniach, prvostupňový súd priberie do konania znalca - grafológa za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného na potvrdení o pôžičke.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne a žalovaného, konfrontáciu žalobkyne a žalovaného (čl. 58-59), výsluch svedkov E. Z. a znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva (čl. 58-74), ako aj oboznámením sa s obsahom listín v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil nasledovné:

(ďalej iba )

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

b/ o splnením povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

(ďalej iba )

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

(2)Ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Nariadenia vlády SR č. v platnom znení

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Vypovedala, že žalovanému v hotovosti v roku 1999 vyplatila 20.000,- Sk. Poznali sa už predtým. V tom čase žalovaný pracoval na polícii. Peniaze žalovanému požičala v dome svojich rodičov v L. H., P. č. XX.. Žalovaný sa vtedy rozprával s jej mamou a otcom, ktorý už zomrel. Žalovaný k nim prišiel v policajnej uniforme a jeho kolega čakal na neho v aute. Žalovaný jej deň predtým telefonoval, že potrebuje na krátku dobu rýchlo peniaze. Jej otec ju vystríhal, ale žalovaný vyzeral nešťastný, tak si povedala, že mu pomôže a peniaze požičia. Bolo to rozhodnutie jej otca, aby o pôžičke spísali aspoň papier pri predávaní peňazí. Dohodli sa, že žalovaný jej vráti peniaze v mesačných splátkach po 2.000,- Sk. Peniaze boli v 1.000,- Sk bankovkách. Peniaze má vrátiť do roku 2002. Papier podpísal žalovaný. Podpisovali sa tým istým perom. Neskôr povedal, že jej peniaze dá naraz plus 2.000,- navrch. Keď mu dávala peniaze, vedeli o tom jej rodičia, pohybovali sa po celom dome. Žalovaný sa dokonca priznal aj riaditeľovi dopravného inšpektorátu pánovi H., že si požičal peniaze, aj ona bola za ním dvakrát, lebo žalovaného nemohla zastihnúť. Pozná aj manželku žalovaného, niekoľkokrát sa spolu rozprávali a aj jeho dvoch synov.

Žalovaný popieral, že si od žalobkyne požičal 20.000,- Sk. Popieral svoj podpis na potvrdení o pôžičke. Na svoju obranu uvádzal, že bol príslušníkom Policajného zboru SR. Nevedel z akého dôvodu si ho žalobkyňa vybrala za svoju obeť. Dopátral sa, že ako príslušník dopravnej polície prišiel niekoľkokrát do styku s údajným druhom žalobkyne, ktorý je Holandským štátnym občanom. Boli s ním problémy v cestnej doprave, hlavne v okolí Važca. Niekoľkokrát bol ním riešený pre vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Fotokópiu dokladu, ktorý má byť potvrdením o pôžičke prvýkrát videl, keď mu bolo doručené zo súdu spolu so žalobou. Vzor jeho podpisu mohla mať žalobkyňa od svojho druha, ktorý bol postihnutý v ním v blokovom konaní a bločky aj podpísal.

Svedkyňa E. Z., matka žalobkyne vypovedala, že žalovaného videla prvýkrát, keď bol u nich. Prišiel v uniforme. Dcéra jej povedala, že je to jej kamarát a ide mu požičať 20.000,- Sk. Až keď odišiel, povedala jej, že to bol M.. Mysleli si, že keď je žandár, nebude problém vrátiť peniaze. S dcérou sa veľmi dobre poznali, pôsobili ako dobrí známi. Ona im doniesla kávu. Bola prítomná, keď mu žalobkyňa vyplatila 20.000,- Sk.

Svedok P. H. vypovedal, že keď žalovaný odchádzal z polície, zástupca terajšieho riaditeľa Okresného riaditeľstva mu povedal, že žalovaný má nejaké podlžnosti aj mimo rezortu vnútra a spomenul mu meno žalobkyne. Tento bývalý zástupca Okresného riaditeľstva mu sprostredkoval aj stretnutie so žalobkyňou, tá prišla za ním do kancelárie a oznámila mu, že žalovaný jej dlhuje peniaze asi v sume 20.000,- Sk, že si ich požičal a nevrátil a ukázala mu aj nejaký doklad. Žalovaný mal aj iné veci, ale jemu peniaze nedlhoval. On sa so žalovaným o tejto veci nikdy nerozprával. Takéto veci rieši inšpekcia Ministerstva vnútra.

Ostatných navrhnutých svedkov J. a J. B. z H. č.d. XX,. ktorí mali vypovedať k tomu, či sa žalobkyňa a žalovaný poznali, nebolo možné vypočuť, lebo v mieste trvalého bydliska sa nezdržiavali a iné miesto pobytu nebolo známe. Svedkyňa M. M., manželka žalovaného sa ani raz na predvolanie neustanovila na pojednávanie, či už z dôvodu ochorenia alebo cesty do zahraničia, ale žalovaný na jej výpovedi netrval.

Z listiny (prílohová obálka čl. 8) bolo zistené, že dňa 19.12.1999 žalobkyňa požičala žalovanému sumu 20.000,- Sk, ktoré jej dňa 31.1.2002 vráti plus úrok 2.000,- Sk. Na potvrdení o pôžičke sú dva vlastnoručné podpisy.

Keďže žalovaný popieral, že podpis na potvrdení o pôžičke je jeho bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie. Súdna znalkyňa PhDr. E. S. z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma podala znalecký posudok so záverom, že podpis na „Potvrdení o pôžičke“ je vlastnoručným podpisom žalovaného L. M..

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako veriteľka uzavrela so žalovaným ako dlžníkom ústnu zmluvu o pôžičke. Požičala žalovanému dňa 19.12.1999 20.000,- Sk, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.1.2002 (s úrokom 2.000,- Sk, ale ten nebol predmetom žaloby). Uvedené mal súd preukázané najmä potvrdením o pôžičke vlastnoručne podpísaným účastníkmi konania, výpoveďou žalobkyne a svedkyne E. Z..

Obrana žalovaného neobstála, lebo bola v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, svedkyne E. Z., ako aj znaleckým posudkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu pohľadávky titulom vrátenia pôžičky 20.000,- Sk.

Podľa potvrdenia o pôžičke bola požičaná suma 20.000,- Sk splatná 31.1.2002, teda žalovaný sa do omeškania dostal dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. 1.2.2002. Počnúc prvým dňom omeškania má žalobkyňa právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia, (t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS).

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (týkajúcej sa úroku vo výške 17,6% od 20.12.1999, lebo takýto nárok žalobkyni nevznikol).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania, lebo žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, týkajúcej sa úrokov z pôžičky, ktoré neboli kapitalizované a nemali vôbec žiadny vplyv na výšku trov konania.

Podľa súd rozhodol o trovách štátu tak, že podľa výsledkov konania, keďže úspešná v konaní bola žalobkyňa je žalovaný povinný zaplatiť trovy štátu.

Výška trov konania žalobkyne je 1.842,- Sk (súdny poplatok za podanie žaloby na súde 1.000,- Sk, cestovné na pojednávania na Okresný súd Liptovský Mikuláš 29.9.2003, 14.11.2003, 3.12.2003, výška cestovného použitím hromadného dopravného prostriedku z V. do L. M. a späť je 86,- Sk, cestovné v cene hromadného dopravného prostriedku z V. do Ž. na pojednávania Krajského súdu v Žiline 11.11.2004 a 3.3.2005, cena cestovného lístka z V. do L. M. a späť je 292,- Sk, čo je celkom spolu 1.842,- Sk.

Výška trov štátu bola 11.400,- Sk. Uznesením č.k. -83 z 18.11.2005 uložil súd žalovanému zaplatiť preddavok na trovy dôkazu 10.000,- Sk, keďže žalovaný preddavok nezložil, z rozpočtových prostriedkov súdu bolo súdnej znalkyni vyplatených 11.400,- Sk (uznesenie zo dňa 6.3.2007 č.k. -85).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.