Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/114/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. A. K. v právnej veci navrhovateľa: H. M. S. R. B., P. N.. č. X, B., proti odporcom v 1. rade: D. F., bytom v B., K. č. XX,. v 2. rade: Ľ. B., bytom v B., K. č. XX,. v 3. rade: S. B., bytom v B., K. č. XX,. v 4. rade: Ing. V. F., bytom v B., C. ul. č. XXX/ X,. všetci zastúpení: JUDr. L. R., R. č. XX,. v 5. rade: N. D. S., a. s., M. N. č. XX,. B., zast.: JUDr. R. B., advokát, Š. ul. č. XX,. B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, r o z h o d o l

rozhodol:

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej dňa 6.10.1999 medzi odporcom v 1. rade a SR - Slovenskou správou ciest na prevod časti pozemku v katastrálnom území T. parcely č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 z a m i e t a .

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej dňa 1.10.1999 medzi odporcom v 2. rade a SR - Slovenskou správou ciest na prevod časti pozemku v katastrálnom území T. parcely č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 z a m i e t a .

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej dňa 1.10.1999 medzi odporcom v 3. rade a SR - Slovenskou správou ciest na prevod časti pozemku v katastrálnom. území T. parcely č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 z a m i e t a .

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej dňa 1.10.1999 medzi právnym predchodcom odporkyne v 4. rade

Kanc.por.č. 184 (Rozsudok v mene republiky)

17 184 0 T ZVJS

- 2 -

F. F. a SR - Slovenskou správou ciest na prevod časti pozemku v katastrálnom území T. parcely č. 16453

- orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1 z a m i e t a .

Súd u r č u j e, že vlastníkom pozemku v katastrálnom území T., parcely č. 16453 - orná pôda o výmere 3449 m2 v podiele 3 , zapísaného na Liste vlastníctva č. 2335 je navrhovateľ.

Súd u r č u j e, že vlastníkom pozemku v katastrálnom území T., parcely č. 15850/195, zastavaná plocha o výmere 777 m2 v podiele 3 vytvoreného geometrickým plánom 26/2006 je navrhovateľ.

Súd odporcom v 1. až 4. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovia v 1. až 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13.275,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 18.000,- Sk na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti určenia, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 16453 v podiele 1 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.7.2002 domáhal voči odporcom v 1. až 4. rade určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v B., katastrálne územie T., parcely číslo 16453 o výmere 4226 m2. Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.2.2006 žiadal, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov - S. - S. S. C., so sídlom v B., M. ul. č. XX. a návrhom zo dňa 2.6.2006 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 6.10.1999 medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a S. - S. S. C. ako kupujúcim na prevod časti pozemku v katastrálnom území T., parc. č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 je neplatná, kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 1.10.1999 medzi odporkyňou v 2. rade a S. - S. S. C. ako kupujúcim na prevod časti pozemku v katastrálnom území T., parc. č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 je neplatná, ďalej určenia, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 1.10.1999 medzi odporkyňou v 3. rade ako predávajúcim a S. - S. S. C. ako kupujúcim na prevod časti pozemku v katastrálnom území T., parc. č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/6 je neplatná a že kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa 6.10.1999 medzi právnym predchodcom odporcu v 4. rade ako predávajúcim a S. - S. S. C. ako kupujúcim na prevod časti

- 3 -

pozemku v katastrálnom území T., parc. č. 16453 - orná pôda o výmere 777 m2 v podiele 1/4 je neplatná. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, v katastrálnom území T., parc. č. 16453 - orná pôda o výmere 3449 m2, v podiele 3 , zapísaného na Liste vlastníctva č. 2335 a určenia, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku v katastrálnom území T., parcela číslo 15850/195

- zastavaná plocha o výmere 777 m2, v podiele 1 vytvoreného geometrickým plánom č. 26/2006, vyhotoveným Ing. J. P. dňa 29.4.2006. Súd uznesením zo dňa 6.6.2006 zmenu návrhu pripustil a uznesením zo dňa 9.8.2006, č. k. - 139 pripustil pristúpenie právneho subjektu - S. - S. S. C. do konania ako odporcu v 5. rade. Uznesením zo dňa 26. 9. 2006, č. k. - 146 súd pripustil vystúpenie odporcu v 5. rade z konania a nastúpenie právneho subjektu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. do konania v súlade s ust. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1. až 4. rade sa podielovými spoluvlastníkmi pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území T., parcely registra "E", číslo 16453 - ornej pôdy o výmere 4226 m2 a to odporcovia v 1. až 3. rade v podiele 1/6 a odporkyňa v 4. rade v podiele 1 , stali na základe dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 293/93, a dedičského konania vedeného pod sp. zn. , pričom pôvodnými vlastníkmi, zapísanými v pozemkovej knihe vo vložke číslo 3668 bol E. F. v podiele 1 , F. F. v podiele 1 a J. P., rod. F., v podiele 1 , ktorí dňa 16.1.1962 uzavreli s Č. štátom, zastúpeným Z. a R. S. M. B.

vyvlastňovaciu dohodu, predmetom ktorej bol z pôvodnej parcely č. XXXXX. o výmere 10.866 m2, predaj 4.226 m2 za cenu 2,- Kčs za m2, identifikovanú geometrickým plánom č. C-75-2001-920-61, z čoho vyplýva, že navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom danej nehnuteľnosti dňom uzavretia vyvlastňovacej dohody a preto uvedený pozemok nepatril do dedičstva po poručiteľovi F. F., E. F. a J. P., rod. F., nakoľko poručitelia v čase svojej smrti neboli vlastníkmi daných nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zvyšnú časť parcely č. 16453 o výmere 6.640 m2 ( veľkosť parcely č. 16453 bola pôvodne 10.866 m2 a predmetom vyvlastňovacej dohody zo dňa 16.1.1962 bola časť z parcely č. 16453 o výmere 4.226 m2) odkúpil Č. Š., zastúpený Z. - om, vyvlastňovacou dohodou zo dňa 26.7.1960, ktorá sa na základe geometrického plánu, č. ZO-70/94 - 1 stala súčasťou parcely číslo 15850/12- záhrady o výmere 15740 m2, zapísanej na Liste vlastníctva číslo 196. Navrhovateľ návrh na určenie vlastníctva k pozemku č. 16453 - ornej pôdy o výmere 3.449 m2 v podiele 3 , zapísaného na Liste vlastníctva č. 2335 odôvodnil tým, že od odporcov v 1. až 3. rade a od právneho predchodcu odporcu v 4.rade odkúpil odporca v 5. rade výmeru 777 m2 na výstavbu diaľnice D 61 Bratislava M. ulica - S. C., pričom z grafickej identifikácie č. 26/20006 na vykúpenú časť pôvodnej parcely č. 16453 o výmere 4.226 m2 vyplýva, že diel 1 o výmere 777 m2 sa nachádza pod danou diaľnicou a je zároveň súčasťou pozemku parcely č. 15850/140, katastrálne územie T..

Odporcovia v 1. až 4. rade žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že vyvlastňovacia dohoda zo dňa 16.1.1962 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko obchádza zákon, keďže vyvlastňovacia dohoda je právne neprípustný kompilát, špekulatívny hybrid dvoch rôznych navzájom sa vylučujúcich inštitútov práva, keďže "niekomu " odníma vlastnícke právo k veci a prípadný súhlas alebo nesúhlas vlastníka je právne irelevantný. Podľa názoru odporcov vyvlastňovacia dohoda nie je ani vyvlastnením v zmysle zákona a nejde ani o

- 4 -

viacstranný úkon o prevode vlastníctva, preto je vyvlastnenie formou dohody úkon, ktorý je v rozpore so zákonom ( vyvlastnenie je totiž direktívny akt štátu a preto nemôže ísť o vyvlastnenie dohodou), sledujúcim špekulatívny cieľ s úmyslom obísť ustanovenia o uzatváraní zmlúv a snahou oklieštiť slobodné rozhodnutie vlastníka. Odporcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní o určenie vlastníctva nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že po 40 rokoch, počas ktorých nemal potrebu mať svoje vlastníctvo evidované v predpísanej evidencii ale počas ktorých o svojom práve nemal ani vedomosť. Odporcovia v 1. až 4. rade poukázali na skutočnosť, že listina o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mala byť zapísaná do pozemkovej knihy, k čomu však nedošlo a nebola zapísaná ani do evidencie nehnuteľností, resp. katastra nehnuteľností s poukazom na ich dobromyseľnosť pri dedení, keďže ich právni predchodcovia im predaj, resp. vyvlastnenie nehnuteľností nikdy nespomenuli a preto v dobrej viere odporcovia celú výmeru 10.866 m2 zdedili, pričom ich vlastníctvo potvrdzuje List vlastníctva č. 2335. Odporcovia ďalej namietali aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní tvrdením, že aktívnu legitimáciu navrhovateľ ničím nepreukázal a vzhľadom na absolútnu neplatnosť vyvlastňovacej dohody, navrhovateľ ani aktívnu legitimáciu v konaní preukázať nemôže.

Odporca v 5. rade poukázal na absolútnu neplatnosť predmetnej vyvlastňovacej dohody z dôvodu jej nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti v časti predmetu vyvlastňovacej dohody, keďže sa z vyvlastňovacej dohody nedá zistiť, či predmetom prevodu bola parcela celá alebo iba jej časť a nakoľko je identifikácia prevádzanej nehnuteľnosti absolútne neurčitá a nezrozumiteľná, je vyvlastňovacia dohoda absolútne neplatná. Odporca v 5. rade poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že parcela o výmere 777 m2, ktorú odporca v 5. rade nadobudol od odporcov v 1. až 4. rade na základe uzavretých kúpnych zmlúv, bola súčasťou parcely, ktorá bola predmetom vyvlastňovacej dohody, o ktorú nárok uplatnený v tomto konaní navrhovateľ opiera. Odporca v 5. rade poukázal na nejasnosť článku VII. danej dohody, ktoré spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, nakoľko je v ňom uvedené " táto dohoda vyžaduje - nevyžaduje podľa ust. § 4 vyhl. č. 206/1958 Ú.v. súhlas nadriadeného orgánu, z čoho vyplýva, že účastníci dohody ani nevylúčili to, čo platiť nemá.

Odporca v 5. rade poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako údajný nadobúdateľ nehnuteľnosti bol povinný do pozemkovej knihy zapísať nová právny stav, zavedený spornou vyvlastňovacou dohodou na účely kontroly a evidencie. Odporca v 5. rade uviedol, že nakoľko odporcovia v 1. až 4. rade spornú nehnuteľnosť zdedili na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, napriek tomu, že dediť nemali, stali sa nepravými dedičmi, od ktorých odporca v 5. rade nadobudol dobromyseľne spornú nehnuteľnosť a preto je chránený ako keby ju bol nadobudol od oprávnených dedičov a vlastníkom nehnuteľnosti o výmere 777 m2.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisom z LV č. 2335, výpisom z pozemkovej knihy, vl. č. 3668, vyvlastňovacou dohodou zo dňa 16.1.1962 a zo dňa 26.7.1960, čiastočným výpisom z LV č. 196, geometrickým plánom zo dňa 6.5.1994, čiastočným výpisom z LV č. 2356 a 2096, oboznámením sa s obsahom spisov D 957/00, a D 293/93, , kúpnymi zmluvami uzavretými medzi odporcami v 1. až 4. rade a S.- S. S. C., výkazom výmer ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

- 5 -

Dňa 16.1.1962 uzavrel Č. Š., zastúpený Z. a R. S. M. B. ako vyvlastniteľ s E. F. v 1 , s F. F. v 1 a J. P., rodenou F. v 1 ako vlastníkmi vyvlastňovanej nehnuteľnosti vyvlastňovaciu dohodu, predmetom ktorej bola parcela číslo 16453, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 3668, katastrálne územie B. vo výmere 4.226 m2, podľa geometrického polohopisného plánu Oblastného ústavu geodézie a kartografie

- okresného meračského strediska v Bratislave zo dňa 30.9.1961, číslo C-75-2001-920-61 pre výstavbu záhradníckeho závodu na T. C. (pri letisku).

Z čl. II danej dohody súd zistil, že vlastníkom za vyvlastňovanú nehnuteľnosť bola od vyvlastniteľa poskytnutá náhrada podľa ust. vyhl. č. 258/1951 Ú.v. I., v sume 2,- Kčs za 1m2, t. j. celkom suma 8.452,- Kčs.

Navrhovateľ uviedol, že danú dohodu považuje v časti podielu 1 patriaceho J. P., rod. F. za neplatnú, nakoľko jej podpis na predmetnej vyvlastňovacej dohode absentuje. Navrhovateľ však návrh v časti určenia vlastníctva k parcele č. 16453 v podiele 1 ( patriaceho J. P. ) späť nezobral a preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Dňa 26.7.1960 uzavrel Č. Š., zastúpený Z. a R. S. M. B. ako vyvlastniteľ s E. F. v 1 , s F. F. v 1 a J. P., rodenou F. v 1 ako vlastníkmi vyvlastňovanej nehnuteľnosti vyvlastňovaciu dohodu, predmetom ktorej bola parcela číslo 16453, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 3668, katastrálne územie B. vo výmere 6.640 m2 podľa geometrického polohopisného plánu Oblastného ústavu geodézie a kartografie

- okresného meračského strediska v Bratislave zo dňa 29.6.1960, číslo D-55-920-401-60 pre výstavbu záhradníckeho závodu na T. C. (pri letisku).

Dňa 26.7.1960 bola medzi vyvlastniteľom Č. Š., zast. Z. a R. S. M. B. a J. F. ako vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti uzavretá vyvlastňovacia dohoda predmetom ktorej bola parcela č. 16470, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 2255 o výmere 5932 za náhradu v sume 11.864,- Sk, určenú podľa príslušných ust. vyhl. č. 258/1951 Ú. v. I.

Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava 3, č. k. D 293/93, súd zistil, že predmetom dedenia v dedičskej veci po poručiteľovi E. F. sa stala parcela číslo 16453, roľa o výmere 10.866 m2, ktorú nadobudla manželka poručiteľa P. F.. Dedičmi zo zákona sa stali v danom dedičskom konaní P. F. ako pozostalá manželka po E. F. a jeho tri deti - odporcovia v 1. až 3. rade.

Odporca v 1. rade uzavrel dňa 1.10.1999 ako predávajúci s kupujúcim - SR- S. S. C. kúpnu zmluvu č. 3130/4/2000, predmetom ktorej bol predaj 1/6 spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporcovi v 1. rade k parcele č. 16453 o celkovej výmere 10866 m2, zapísanej na LV č. 2335. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený Okresným úradom Bratislava II, katastrálny odbor dňa 13.12.1999, pod č. V 7900/99.

- 6 -

Odporkyňa v 2. rade uzavrela dňa 1.10.1999 ako predávajúca s kupujúcim - S.- S. S. C. kúpnu zmluvu č. 3130/3/2000, predmetom ktorej bol predaj 1/6 spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporkyni v 2. rade k parcele č. 16453 o celkovej výmere 10866 m2, zapísanej na LV č. 2335. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený Okresným úradom Bratislava II, katastrálny odbor dňa 10.12.1999, pod č. V 7901/99.

Odporkyňa v 3. rade uzavrela dňa 1.10.1999 ako predávajúca s kupujúcim - S.- S. S. C. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj 1/6 spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporkyni v 3. rade k parcele č. 16453 o celkovej výmere 10866 m2, zapísanej na LV č. 2335. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený Okresným úradom Bratislava II, katastrálny odbor dňa 10.12.1999, pod č. V 7907/99.

Odporca v 4. rade uzavrel dňa 6.10.1999 ako predávajúci s kupujúcim - S.- S. S. C. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj 1/4 spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporcovi v 4. rade k parcele č. 16453 o celkovej výmere 10866 m2, zapísanej na LV č. 2335. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený Okresným úradom Bratislava II, katastrálny odbor dňa 9.12.1999, pod č. V 8196/99.

Podľa § 80 písm. c) O. s .p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z Listu vlastníctva č. 2335 mal súd za preukázané, že odporcovia v 1. až 4. rade boli vedení ako vlastníci pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území T., parcely číslo 16453 - orná pôda o výmere 3 449 m2, spolu v podiele 3 , pričom pôvodná výmera tohto pozemku ( 4226 m2) bola znížená o 777 m2 na základe vyššie uvedených kúpnych zmlúv, ktorými odporcovia odpredali svoje spoluvlastnícke podiely kupujúcemu. Geometrickým plánom č. 26/2006 bola identifikovaná parcela č. 15850/195 - zastavaná plocha o výmere 777 m2.

Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcami v 1. až 4. rade ( resp. právnym predchodcom odporcu v 4. rade) a právnym predchodcom odporcu v 5. rade, pričom naliehavosť právneho záujmu na tomto určení právne relevantným spôsobom nepreukázal.

Súd návrh v časti určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zamietol z nasledovných dôvodov: určovacia žaloba má preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu navrhovateľovi ešte predtým ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu, či práva; v prípade, ak je možné žalovať priamo splnenie povinnosti, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Naliehavý právny záujem chýba aj vtedy, ak určovacia žaloba, žaloba o určenie platnosti zmluvy rieši iba predbežnú (prejudiciálnu) otázku pre iné súdne konanie, ako je to v tejto súdenej veci. Otázku neplatnosti či platnosti daných kúpnych zmlúv musí súd totiž riešiť v konaní o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko súd vždy rieši otázku existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu a preto dané určovacie žaloby nemajú v tomto konaní právne opodstatnenie, keďže neznamenajú

- 7 -

úplné vyriešenie obsahu spornosti celého právneho vzťahu s tým, že požadované určenie má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Súd teda návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol, nakoľko otázku ich platnosti riešil súd ako prejudiciálnu otázku vo vzťahu k existencii práva a právneho vzťahu (vlastníctva) a preto nie je na určení tejto predbežnej otázky naliehavý právny záujem daný, keďže ďalším právnym nárokom uplatneným navrhovateľom v tomto konaní je určenie vlastníckeho práva.

Dňa 24.9.1958 bola radou ÚNV v Bratislave zriadený podnik Z. a R. S. M. B..

Podľa účinného ku dňu uzavretiu vyvlastňovacej dohody, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

Podľa ak sa má právnym úkonom urobený naoko zastrieť iný úkon, treba ho posudzovať podľa podstaty zastretého úkonu.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

Podľa písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo časti budovy, To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovanie primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

Podľa veta prvá právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadujú písomnú formu, pôsobí od podpisu strán; podpisy nemusia byť na tej istej listine.

Podľa vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

- 8 -

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 258/1951 Ú.v. o určovaní náhrady za vyvlastnenie a za predbežné užívanie nehnuteľnosti náhrada za nehnuteľnosti vyvlastnené pre účely výstavby obcí ( § 20 ods. 1 zákona) sa určí cenou pozemku zvýšenou o cenu investícií.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 258/1951 Ú. v. cenu pozemku možno určiť najvyššie týmito sumami na jeden m2:

v obciach, kde sú krajské národné výbory..................................10,- Kčs

v obciach, kde sú okresné národné výbory...................................8,- Kčs

v obciach, s počtom obyvateľstva nad 2000..................................6,- Kčs

v ostatných obciach........................................................................4,- Kčs

Tieto sumy smú byť priznané za najhodnotnejšie stavebné pozemky; za stavebné pozemky menej hodnotné sú priznané sumy pomerne nižšie, najmenej však 2,- Kčs za 1 m2. Hodnotu stavebného pozemku treba posudzovať podľa jeho polohy v obci, možnosti jeho využitia zastavaním, dĺžky priečelia, akosti základovej pôdy, slnečnej polohy atď.

Podľa o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 206/1958 Ú. v. o odplatnom nadobúdaní vecí od súkromníkov organizáciami socialistického sektora bez privolenia nadriadených orgánov smú veci nadobúdať organizácie podriadené národnému výboru až do výšky odplaty 10. 000,- Kčs.

Podľa o prechode a zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, zakladateľská funkcia voči štátnemu podniku, ktorého zakladateľom je národný výbor, prechádza na obec, v ktorej má štátny podnik sídlo, s výnimkou štátnych podnikov pôsobiacich v odvetviach uvedených v odseku 2, 3, 4 a 6.

Podľa zakladateľská funkcia krajských národných výborov voči štátnym podnikom, ktoré pôsobia v odvetviach potravinárskeho priemyslu, vodného hospodárstva, dopravy, dopravného stavebníctva, automobilového opravárenstva obchodu, zebru druhotných surovín, projektovania a výskumno-vývojovej základne v miestnom hospodárstve, prechádza na príslušný ústredný orgán štátnej správy.

Podľa na príslušný orgán štátnej správy prechádza zakladateľská funkcia aj voči štátnym podnikom, ktoré vznikli vyčlenením zo štátnych podnikov založených krajskými národnými výbormi v odvetviach uvedených v odseku 2.

Podľa na príslušný orgán štátnej správy prechádza zakladateľská funkcia aj voči štátnym podnikom pôsobiacim v odvetví miestneho stavebníctva, založeným okresnými národnými výbormi, krajskými národnými výbormi,

- 9 -

Národným výborom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Národným výborom mesta Košice.

Podľa o majetku obcí, účinného od 1.5.1991 do vlastníctva obcí prechádzajú majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prela zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa účinného od 1.4.1964 pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa účinného od 1.1.1992 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ( účinného od 1.1.1992) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti určenia vlastníckeho práva k parcele č. 16453 - ornej pôde o výmere 3449 m2 v podiele 3 zapísanej na LV č. 2335 je dôvodný ako i návrh v časti určenia, že vlastníkom pozemku v kat. území T. parc. č. 15850/195, zastavaná plocha o výmere 777 m2 v podiele 3 a preto návrhu v tejto časti v celom rozsahu vyhovel a určil, že navrhovateľ je ich vlastníkom, ktorým sa stal na základe právneho úkonu označeného ako vyvlastňovacia dohoda zo dňa 16.1.1962. Z obsahu danej dohody jednoznačne vyplýva prejav vôle účastníkov tejto dohody, z ktorého je zrejmé, že vlastníci pozemku E. a F. F. previedli svoje vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti na štát za odplatu a zároveň z obsahu tejto vyvlastňovacej dohody vyplýva, že ide o kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá platne ( medzi Č.. Š. a E. a F. F. ), nakoľko súd nezistil žiadny právny dôvod jej neplatnosti, resp. rozpor s vtedy platnými právnymi predpismi. Podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia vyvlastňovacej dohody platila zásada, že k prevodu vlastníctva dôjde, len čo je zmluva skutkom a zápis v pozemkovej knihe má iba deklaratórnu povahu, preto skutočnosť, že daná vyvlastňovacia dohoda nebola zapísaná v

- 10 -

pozemkovej knihe jej neplatnosť nespôsobuje, keďže na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa vtedy platných predpisov stačilo uzavretie zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti môže byť iba navrhovateľ a zároveň, že daná nehnuteľnosť nemohla byť predmetom dedenia po pôvodných vlastníkoch, ktorí v čase svojej smrti už vlastníkmi nehnuteľnosti neboli a preto ju odporcovia v 1. až 4. rade nemohli, podľa na ich pripadajúcich podielov dedením nadobudnúť.

Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe teda tým, že iba súdnym rozhodnutím sa môže domáhať vrátenia vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam a iba toto súdne rozhodnutie môže byť predpokladom zmeny zápisu jeho vlastníckych práv aj v katastri nehnuteľností. Z dikcie ust. totiž vyplýva, že určovacou žalobou je možné sa domáhať autoritatívneho výroku súdu, ak je na tom naliehavý právny záujem ( ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté), pričom výrok súdu o určení potom ohrozenie alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba by teda mala predchádzať porušeniu navrhovateľových práv a je tiež prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu medzi účastníkmi a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. V danom prípade je bezpochyby daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tým, že odporca v 1. až 5. rade sú zapísaní ako vlastníci prejednávaných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a iba rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri v prospech navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s obranou odporcov v 1. až 4. rade spočívajúcou v tvrdení, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že svoju aktívnu legitimáciu ničím nepreukázal a s poukazom na absolútnu neplatnosť vyvlastňovacej dohody ani preukázať nemohol. Súd má za to, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia ( a ) je navrhovateľ v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko naňho prešlo vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam zo štátu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že predmetná vyvlastňovacia dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, nejasnosti a neurčitosti, keďže z obsahu danej dohody jednoznačne vyplývajú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ( ako už súd vyššie uviedol, podľa obsahu danej dohody ide o kúpnu zmluvu) a tými sú

- cena a predmet prevodu vlastníckeho práva, resp. predmet kúpy - predaja). Pokiaľ odporcovia v 1. až 4. rade namietali vyplatenie finančnej náhrady za vyvlastnenú - predanú nehnuteľnosť, k tejto otázke neprodukovali žiadne dôkazy, pričom aj keby cena za prevádzanú nehnuteľnosť vyplatená nebola, neplatnosť zmluvy to spôsobiť nemôže. Vyvlastňovacou dohodou zo dňa 16. 1. 1962 bola od E. F. a F. F. vykúpená časť PK parcely číslo 16453 o výmere 4226 m2 v podiele 3/4, ktorá bola identifikovaná geometrickým plánom č. C-75-201-902-61 a cena nehnuteľnosti bola stanovená v súlade s vyhl. č. 258/1951 Ú.v. v sume 2,- Kčs za 1 m2, pričom na tento prevod súhlas nadriadeného orgánu v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 206/1958 Ú. v., potrebný nebol, keďže výška odplaty nepresiahla sumu 10.000,- Kčs. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že časť parcely číslo 16453 o výmere 3449 m2, zapísanej na LV č. 2335 patrila do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 4.rade spolu v podiele 3 , keďže pôvodná výmera tohto pozemku sa znížila o 777 m2, ktoré vykúpila S. - S. S. C. od odporcov, pričom z grafickej identifikácie vyplýva, že z pôvodnej parcely bol vykúpený diel 1 ( o výmere 777 m2), ktorý je súčasťou parcely číslo

- 11 -

15850/140, v katastrálnom území T.. Súd tvrdenie odporcu v 5. rade, že je vlastníkom nehnuteľnosti o výmere 777 m2 z dôvodu, že odporcovia v 1. až 4. rade sú nepravými dedičmi, od ktorých ako dobromyseľný nadobúdateľ nehnuteľnosť o výmere 777 m2 nadobudol a preto je chránený tak, ako keby ju nadobudol od oprávnených dedičov, vyhodnotil súd ako právne irelevantnú, nakoľko v danom prípade sa odporcovia v 1. až 4. rade nestali nepravými dedičmi po poručiteľovi, naopak boli oprávnenými dedičmi zo zákona, iba predmet dedenia - spornú nehnuteľnosť dediť nemohli, keďže v čase smrti poručiteľov už v ich vlastníctve nebola.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania odporcov v 1. až 4. rade v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv rozhodol súd podľa a Trovy konania, ktoré odporcom v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv vznikli, predstavujú iba trovy právneho zastúpenia, právna zástupkyňa odporcov však trovy právneho zastúpenia do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku ( od 3.7.2007 ) vôbec nevyčíslila a preto súd odporcom právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

O povinnosti odporcov v 1. až 5. rade zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13.275,- Sk rozhodol súd podľa Navrhovateľ bol v konaní o určenie vlastníckeho práva proti odporcom úspešný a preto mu súd priznal právo na náhradu trov, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli. Trovy konania predstavujú hotové výdavky navrhovateľa za vypracovanie geometrického plánu č. 26/2006 v súvislosti s prejednávanou právnou vecou o určenie vlastníctva a vyhotovenie identifikácie vyvlastnenej časti pôvodnej parcely číslo 16453 o výmere 4226 m2 vo výške 13.275,- Sk, ( v súlade s ust. trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov, trovy dôkazov a pod.)

Navrhovateľ sa v konaní domáhal šiestich právnych nárokov a preto je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 18.000,- Sk ( proti odporcovi v 1. až 4. rade určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a určenia, že je vlastníkom pozemku o výmere 3449 m2 v podiele 3 a parcely č. 15850/195 o výmere 777 m2 v podiele 3 , t. j. 6 x 3.000,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne. ( )

- 12 -

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2