Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-138-2006.pdf
PDF · 74.14 KB
No categories available
27C/138/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky L. H., bytom T., S. XXX/XX proti odporcovi V. H., naposledy bytom D. N. V., C. XX/XXX,. zast. opatrovníkom V. H. bytom D. N. V., C. I XX/XXX,. o určenie výživného manželke takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku s účinnosťou od podania návrhu, a to vo výške 2.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako svojej manželke.
Na termín pojednávania hoci riadne predvolaná sa navrhovateľka bez ospravedlnenia neustanovila, o odročenie pojednávania nepožiadala, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 vec prejednal v jej neprítomnosti.
Opatrovník odporcu, ktorý musel byť odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. pre nemožnosť zistiť pobyt odporcu ustanovený, sa na termín pojednávania neustanovil, hoci bol naň riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo žalobného návrhu súd zistil, že odporca je nezamestnaný, navrhovateľka je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom sú rodičovský príspevok a prídavky na deti. Iný príjem účastníci nemajú, ani majetok väčšej hodnoty, naopak odporca narobil dlhy, ktoré musí splácať navrhovateľka. Manželstvo účastníkov doposiaľ trvá, i keď od mája 2006 účastníci nie sú v žiadnom kontakte, odporca sa nekontaktoval ani s deťmi.
Z rozhodnutia Ú. P., S. V. A. R. T. zo dňa 18.09.2006, č. 2414/06-27130-02 vyplýva, že navrhovateľke bola preddavkovo priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi v sume 880,- Sk mesačne počnúc 01.09.2006.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právne sú vec posúdil podľa vyššie cit. ustanovení zákona, z ktorých jednoznačne vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu je potrebné vždy skúmať, či je v schopnostiach a možnostiach povinného manžela plniť si vyživovaciu povinnosť. Ak by sa totiž stanovením a plnením výživného dostal povinný manžel pod hranicu životného minima, je to dôvod pre nestanovenie výživného.
Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd ustálil, že návrh nie je dôvodný. Ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy by sa stanovením a platením výživného dostal odporca ako povinný manžel, ktorý je nezamestnaný pod hranicu životného minima. Nakoľko v prejednávanej veci nevyšlo najavo a navrhovateľka sa nakoniec ani nedovolávala toho, že by sa odporca bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, nemohol súd prihliadnuť na jeho prípadné schopnosti a možnosti. Za daného stavu teda nie je možné navrhovateľke proti odporcovi priznať výživné a súd nemohol inak ako žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Plne úspešný odporca má v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.