Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-293-1997.pdf
PDF · 106.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-8C/293/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v Bratislave samosudcom JUDr. Milanom Chalupkom v právnej veci navrhovateľa: P. M., Ž. U. X,. N. M. N. V. proti odporcom: 1/ Dipl. Ing. G. T., A. B.. XX/CX/XXXX. W., R. R., 2/ E. S., P.. XX,. M., S. R. N., zastúpení JUDr. E. N., advokátkou, B. ul. č. X,. B. o zaplatenie 6.220.000,-Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 13.11.1997 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie 6.220.000,- Sk a na náhradu trov konania.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupkyne odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o nájme zo dňa 28.6.1991, zrušením nájomnej zmluvy zo dňa 28.6.1991, rozsiahlou korešpondenciou medzi účastníkmi z dôvodu vykonávania rekonštrukčných prác a ich fakturácie, faktúrou č. 8/1993, vrátenie faktúry č. 8/1993, zmluvou zo dňa 1.11.1993, rozsudkom Okresného súdu N. M. N. V. zo dňa 14.10.1998 pod číslom konania 4C 854/97-40, znaleckými posudkami Ing. M. K. z decembra roku 1992 a Ing. M. K. zo dňa 7.4.1993, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 9.1.1997, súhlasom k prenájmu nebytových priestorov zo dňa 20.8.1996, zmluvou o podnájme zo dňa 1.7.1996, zrušením nájomnej zmluvy zo dňa 5.11.1996, súhlasom k prenájmu nebytových priestorov zo dňa 22.8.1995, zmluvou o podnájme zo dňa 26.7.1995, súhlasom k nájmu nebytových priestorov zo dňa 27.6.1994 a zmluvou o podnájme zo dňa 25.6.1994, zmluvou o podnájme zo dňa 27.7.1995, žiadosťou o súhlas k podnájmu zo dňa 5.1.1994, súhlas s prenájmom nebytových priestorov zo dňa 10.1.1994, zmluvou o nájme zo dňa 29.12.1993, žiadosť o súhlas k prenájmu zo dňa 25.1.1994, súhlasom k prenájmu nebytových priestorov zo dňa 25.1.1994, zmluvou o nájme zo dňa 31.1.1994, zmluvou o nájme zo dňa 20.7.1992, odstúpením zmluvy zo dňa 2.7.1993 a s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že odporcom v zmysle zákona č. 403/90 Zb. vznikol okrem iného nárok na vydanie veci - nehnuteľnosti na ul. Č. X/XX v N. M. N. V., parcela č. 4029 LV č. 89. Nakoľko navrhovateľ v tom čase zabezpečoval v spolupráci so svojim právnikom JUDr. Š. P., bytom S. X,. XXX. XX. N. M. N. V. takýto reštitučný nárok pre svoju už nebohú manželku a jej rodičov, požiadali ho odporcovia, aby taktiež pre nich tieto záležitosti zabezpečil lebo tu nebývali a boli v mieste svojho trvalého bydliska pracovne vyťažení. Keďže matka odporcov bola sestrou navrhovateľovho už nebohého svokra a odporcovia boli bratranec a sesternica jeho manželky, túto službu im za náhradu svojich výdavkov v spolupráci s JUDr. P., už nebohým Ing. L. Z. a súdnym znalcom z odboru stavebníctva Ing. M. K. poskytol.
Vybavené náležitosti navrhovateľ odporcovi v I. rade odovzdal a ten uzavrel len dohodu o vydaní veci s predchádzajúcim užívateľom - bývalý š. p. N. N., Š. XX,. XXX. XX. N.. Odporca nehnuteľnosť od predchádzajúceho užívateľa na mieste prevzal a ihneď navrhovateľovi túto v prítomnosti JUDr. P. odovzdal a to dňa 19.6.1991, t.j. ešte pred podpísaním Zmluvy o nájme. Tohto konania sa nezúčastňovala odporkyňa v II. rade, odporca v I. rade bol údajne splnomocnený ju zastupovať.
Počas rokovania v priebehu mesiaca máj roku 1991 navrhovateľa odporca v I. rade ubezpečil, že oni túto nehnuteľnosť zveľaďovať ani užívať nebudú, nemajú záujem investovať do nej, ani do ostatného zreštituovaného majetku žiadne finančné prostriedky, ponúkol navrhovateľovi túto nehnuteľnosť užívať aj 30 rokov podľa navrhovateľových potrieb v čom navrhovateľa utvrdil i pri odovzdávaní nehnuteľnosti dňa 19.6.1991. Toto navrhovateľovi vyhovovalo, no dobu 30 rokov odmietol, ale navrhol, že uzavrú zmluvu o nájme na dobu kratšiu ako 10 rokov z dôvodu, aby neprišlo k vydržaniu veci, s tým, že navrhovateľova firma, ktorej bol majiteľom túto nehnuteľnosť zrekonštruuje a opraví na vlastné náklady a bude ju užívať 10 rokov podľa svojich vlastných potrieb. Potom dojednajú jej ďalšie využitie. Toto dojednali a dňa 28.6.1991 uzavreli Zmluvu o nájme.
V tejto Zmluve o nájme navrhovateľ a odporcovia v bode IV. spoločne konštatovali, že celá nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave, že nájomca bude prevádzať v nebytových priestoroch stavebné úpravy a opravy podľa svojej úvahy, ktoré budú kryté z prostriedkov na nájomné vyplácané na účet vedený v peňažnom ústave.
K tomuto bodu navrhovateľ doplnil, že sa jednalo o nájomné, ktoré bude poberať od potencionálnych podnájomníkov, pretože bolo dojednané, že niektoré časti tejto nehnuteľnosti po ich opravení bude dávať do podnájmu fyzickým či právnickým osobám podľa vlastných potrieb, čo mohol potvrdiť aj JUDr. P., ktorý bol pri jednaniach s odporcom v I. rade prítomný. V žiadnom prípade sa nejednalo o nájomné, ktoré mal navrhovateľ uhrádzať odporcom, t.j. 72.000,- Sk mesačne. Ako sa malo nakladať so sumou 72.000,- Sk mesačne - ročné nájomné odporcom, riešil predchádzajúci odstavec tohto istého bodu IV.
- bude investované do opráv.
V bode II tejto zmluvy bolo uvedené, navrhovateľ citoval „... po ich úprave sa s prenajímateľmi dohodne o ich ďalšom využití“. K tomu navrhovateľ zdôraznil, že tieto priestory neboli vinou odporcov ku dňu podania návrhu upravené, nakoľko to odporcovia zakázali ešte v roku 1992, čo k návrhu priložil. Za najdôležitejší bod tejto zmluvy pokladal dobu nájmu 10 rokov a to do 31.5.2001.
K tomuto navrhovateľ uviedol, že po podpísaní uvedenej zmluvy dňa 28.6.1991 svoju firmu plne zameral na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti, zamestnal viac ako 20 stavebných robotníkov, na ktorých obdržal od OÚ v T. dotácie na mzdy vo výške 560.000,- Sk, vzal si vo V. T. úver v sume 1.000.000,- Sk.
V priebehu rokov 1991 - 1992 navrhovateľova firma intenzívne pracovala na rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti - zhodnocovala majetok odporcov I. a II. bez ich pričinenia. Navrhovateľa veľmi prekvapil ich silný záujem o nehnuteľnosť v druhej polovici roku 1992, potom keď boli prevedené prakticky všetky rekonštrukčné práce, nehnuteľnosť bola takmer celá sfunkčnená a začala navrhovateľovej firme prinášať už i finančný efekt.
V tejto dobe odporcovia I. a II. začali od navrhovateľa požadovať zdokladovanie investícií, začali brzdiť plne rozbehnutú aktivitu navrhovateľovej firmy v tejto nehnuteľnosti. Keď ich konanie bolo pre firmu aj pre navrhovateľa ako osobu neúnosné, navrhol im, že ak mu vyplatia vložené investície do ich nehnuteľnosti, túto im odovzdá, t.j. mohol ukončiť Zmluvu o nájme. Priebeh tohto obdobia dokladoval navrhovateľ korešpondenciou, ktorú k návrhu na začatie konania priložil.
Odporcovia s týmto súhlasili, sami takéto riešenie ich vzťahu iniciovali, čo z korešpondencie vyplýva. Odporcovia Zmluvu o nájme zrušili dňa 12.6.1993 s účinnosťou od 1.8.1993 s tým, že preukázateľné investície uhradia v plnom rozsahu. Navrhovateľ vyhotovil paré „ Prevedené práce ...“, vystavil faktúru č. 8/1993, toto odporca I. rade osobne prevzal dňa 4.8.1993, svojim podpisom prevzatie potvrdil.
Utvrdil navrhovateľa, že majú veľký záujem na tom, aby mal všetky oprávnené požiadavky uspokojené. Navrhol, citoval: „ ... spoločne prejsť objekt, posúdiť prevedené práce, navrhovateľ mal pripraviť účtovné zdôvodnenie faktúry atď. ..., no do podania návrhu neboli odporcovia ochotní ani po viacerých navrhovateľových výzvach, pokuse o zmier, toto učiniť.
Nakoľko faktúru č. 8/1993 navrhovateľovej firme odporcovia I. a II. neuhradili, firma zostala bez finančných prostriedkov. Po krátkej dobe navrhovateľ bol nútený prepustiť všetkých svojich zamestnancov, ktorí pracovali na rekonštrukcii a opravách tejto nehnuteľnosti. OÚ v T. bol zaviazaný vrátiť dotácie na mzdy na uvedených pracovníkov, čo do dnešného dňa i po rozhodnutí OS v T. neučinil, nakoľko nemal z čoho. V. nezohľadnila finančnú situáciu navrhovateľovej firmy a požadovala uhradiť úver v celom rozsahu a zároveň mu stanovila sankčný úrok z omeškania splátok vo výške 33% z 1.000.000,- Sk ročne. Keďže toto firma schopná plniť nebola, pristúpila banka k realizácii záložného práva jeho nebytových - výrobných priestorov na T. ul. v N. M. N. V., pripočítala k neuhradenému úveru i úrok z omeškania, ktorý činil takmer 590.000,- Sk, t.j. tým firma utrpela ďalšiu finančnú ujmu.
Tento stav bol pre navrhovateľa neúnosný a po jeho dlhom naliehaní, nakoľko predpokladal, že faktúru mu odporcovia v blízkej dobe uhradia, boli na jeho návrh ochotní odporcovia uzavrieť s ním novú zmluvu o nájme tej istej nehnuteľnosti, avšak za podstatne iných podmienok ako bola pôvodná. S o štyri roky kratšou dobou nájmu, čo činilo pre navrhovateľovu firmu stratu - ušlý zisk približne 2.240.000,- Sk. Túto zmluvu navrhovateľ odsúhlasil až na tretíkrát, nakoľko na žiadne iné podmienky odporcovia pristúpiť nechceli, navrhovateľ bol v značnej hospodárskej tiesni a pokladal to za dočasné riešenie. Doslova zdôrazňovali svoje konanie, citoval: „... kto má možnosť, ten diktuje podmienky“. Ku dňu podania návrhu po viacerých prísľuboch zo strany odporcov neobdržal navrhovateľ od nich žiadne finančné prostriedky, jeho firma bola zadlžená, on ako osoba bol spoločensky i podnikateľsky ich konaním znemožnený a za jediné východisko pokladal, aby súd zaviazal odporcov I. a II.
1. k úhrade faktúry č. 8/1993 v sume 2.740.000,- Sk,
2. k náhrade škody, za ktorú boli odporcovia zodpovední firme P. M. a aby uhradili túto škodu v sume 1.240.000,- Sk,
3. k náhrade ušlého zisku 2.240.000,- Sk za nájomné, ktoré mal poberať od podnájomníkov v rokoch 1997 až 2001. Táto suma bola vypočítaná zo súčasného ročného nájomného, ktoré činilo minimálne 560.000,- Sk za jeden kalendárny rok.
Súd konštatuje, že dňa 6.3.2000 navrhovateľ žiadal o zmenu návrhu, v ktorom žiadal 6.455.000,- Sk s 25 % úrokom z omeškania, žiadal vydanie predbežného opatrenia a zriadenie vecného bremena, na pojednávaní dňa 4.12.2000 však uviedol, že na tomto návrhu netrvá a predloží súdu ďalší návrh. Na pojednávaní dňa 4.12.2000 navrhovateľ tiež uviedol, že sa nevie vyjadriť k jednotlivým položkám uvedených v návrhu zo dňa 2.8.1996, nevie ani vydokladovať listinnými dôkazmi, nevie uviesť prečo je v návrhu uvedená faktúra znejúca na sumu 2 740 000,- Sk. Uviedol, že tento návrh nepísal sám, písal mu ho právnik, podpísal ho on, bol s návrhom uzrozumený, v tomto štádiu konania nechcel do spisu založiť žiadne listinné dôkazy, ku tvrdeným skutočnostiam sa preukazným spôsobom vyjadriť nevedel, sám konštatoval, že návrh bol zmätočný, bol písaný narýchlo. Toto chcel odstrániť špecifikáciou návrhu, prípadne zmenou návrhu.
Dňa 27.6.2001 na pojednávaní navrhovateľ predložil súdu návrh, o ktorom prehlásil, že je jeho posledným návrhom, ktorý viac nebude meniť, na tomto trvá a žiada, aby súd pripustil zmenu tak, že odporcovia budú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.048.644,- Sk s 23% úrokom z omeškania od 18.8.1993 až do zaplatenia a sumy 3.583.333,- Sk s 23 % úrokom z omeškania od 1.1.1997 až do zaplatenia. Prvú časť sumy označil ako nezaplatenú náhradu za rekonštrukčné práce a druhú časť ako náhradu škody z dôvodu, že nemohol na predmetných priestoroch podnikať hoci mal pouzatvárané podnájomné zmluvy.
Dňa 28.2.2007 na pojednávaní navrhovateľ predložil súdu rozpis nájomcov vrátane zmlúv o podnájme, ktorý absolútne nekorešponduje s predchádzajúcimi návrhmi a je znejúci na sumu 1.706.422,- Sk. K tomuto zároveň navrhovateľ uviedol, že svoj návrh považuje za zmätočný, preto nie je aj právne zastúpený. Celý problém vytvorili jeho advokáti, ktorí nedokázali správne napísať návrh a preto podania, ktoré adresovali súdu mal chuť odmietnuť podpísať a podpísať ich nechcel. Preto sa ďalej sám bude snažiť svoj návrh dať do poriadku a zdôvodniť. Na to ho súd vyzval, aby podrobne zdôvodnil z čoho pozostáva čiastka 3.048.644,- Sk ako nezaplatené rekonštrukčné práce a z čoho pozostáva čiastka 3.583.333,- Sk ako náhrada škody tak, aby bolo zrejmé o aký druh rekonštrukčnej práce sa jednalo, s uvedením jeho rozsahu a priradením účtovnej čiastky tak, aby výsledkom bola žalovaná čiastka a to aj s dôkazmi a tak isto časti náhrady škody, teda označenie zmlúv s dobami trvania, výškou nájomného, ktoré by tvorili náhradu škody tak, aby výsledkom bola žalovaná suma.
Dňa 4.4.2007 na pojednávaní súdu oznámil, že špecifikáciu svojho návrhu nedoložil.
Zo zmluvy o nájme zo dňa 28.6.1991, ktorá je podpísaná všetkými účastníkmi je zrejmé, že je uzatvorená od 1.7.1991 do 31.5.2001 s tým, že navrhovateľ bude nebytové priestory užívať za obchodným účelom a bude platiť nájomné vo výške 72.000,- Kčs ročne. Je oprávnený v priestoroch vykonávať stavebné úpravy a opravy podľa vlastnej úvahy do výšky dohodnutého nájomného.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.1993 uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že sa uzatvára na dobu určitú od 1.11.1993 do 31.10.1997, pričom v období od 1.11.1993 do 31.10.1996 navrhovateľ nie je povinný platiť žiadne nájomné z dôvodu započítania si nákladov za vykonané opravy a rekonštrukčné práce. Za obdobie od 1.11.1996 do 31.10.1997 mal navrhovateľ uhradiť nájomné vo výške 100.000,- Sk v dvoch splátkach po 50.000,- Sk splatných k 1.11.1996 a k 1.4.1997. Po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzavretá sú všetky finančné a iné pohľadávky medzi účastníkmi zmluvy bezo zbytku vyrovnané.
Zo znaleckého posudku Ing. M. K. z decembra roku 1992 je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť, po jej zhodnotení má cenu 1.683.810,- Kčs.
Z rozsudku Okresného súdu N. M. N. V. č. k. 4C 854/97-40 zo dňa 14.10.1998 je zrejmé, že súd návrh navrhovateľa R. s.r.o. proti odporcovi P. M. zamietol, pričom návrh sa týkal zaplatenia sumy 100.000,- Sk ako nájomného vyplývajúceho z nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.1993, ktorú prevzala spoločnosť R. s.r.o., ako nadobúdateľ nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 19.8.1996, uzavretou s odporcami v našej právnej veci ako doterajšími vlastníkmi nehnuteľnosti z dôvodu, že nájomná zmluva zo dňa 1.11.1993 je neplatná pretože nebol daný súhlas s touto zmluvou mestským úradom v N. M. N. V..
Navrhovateľ okrem iného v celom konaní uvádzal, že nehnuteľnosť nepretržite užíval zhruba do augusta roku 1993 a opäť od roku 1994 až do jesene roku 1998. V roku 1998 sa mu do priestorov vlámala spoločnosť R., teda nový vlastník predmetných nehnuteľností.
Zástupkyňa odporcov uviedla, že s návrhom nesúhlasí pretože navrhovateľ nehnuteľnosť skoro bezplatne užíval až do roku 1998. Navrhovateľ prekročil rámec rekonštrukčných prác a aj na rámec dohodnutých prác nemá patričné doklady, navyše kvôli započítaniu vzájomných dlžôb bola uzatvorená medzi účastníkmi nájomná zmluva zo dňa 1.11.1993 a počas bezplatného nájmu navrhovateľ prenajímal nehnuteľnosť do ďalších podnájmoch, z ktorých mal zisky. Takže žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť pretože nie je dôvod na zaplatenie akejkoľvek čiastky zo strany odporcov. Zástupkyňa odporcov ďalej uviedla, že odporcom nič nebránilo predať nehnuteľnosť spoločnosti R. s.r.o., čiže táto spoločnosť akceptovala uzatvorenú nájomnú zmluvu medzi nimi a navrhovateľom a do svojich priestorov vstúpila po ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.1993.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych vzťahov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu zavinil.
Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 120 ods. 1,2,3,4 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vo veciach, ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že je pravdou, že účastníci mali medzi sebou uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 28.6.1991. Z tejto zmluvy bol navrhovateľ oprávnený od 1.7.1991 do 31.5.2001 realizovať opravy a úpravy, avšak len do rozsahu 72.000,- Kčs ročne. Podľa navrhovateľových tvrdení, ktoré však nepreukázal a v tejto časti teda neuniesol dôkazné bremeno, rozsah rekonštrukčných prác, ktoré vykonal presahoval rámec dohodnutý v zmluve a mal byť vo výške 3.048.644,- Sk. Tomuto nenasvedčuje ani znalecký posudok, ktorý si dal navrhovateľ vyhotoviť a ktorý pri každej položke, ktorá sa týkala rekonštrukcie uvádza percentuálne zhodnotenie nehnuteľnosti rekonštrukčnými prácami navrhovateľa tak, že celková hodnota nehnuteľnosti po zhodnotení je 1.683.810,- Kčs, pričom navrhovateľ sa na tejto záverečnej sume svojimi rekonštrukčnými právami podieľal len čiastkovo.
Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená za obchodným účelom, ktorý navrhovateľ využil a zo súhlasom Nového mesta nad Váhom pouzatváral na predmetné priestory nehnuteľnosti podnájomné zmluvy, s ktorými boli platené čiastky ako podnájomné.
Počas doby nájmu dohodnutým v zmluve navrhovateľ odporcom fakturoval rekonštrukčné práce v takom rozsahu (faktúra č. 8/1993), s ktorými odporcovia nesúhlasili a listom zo dňa 8.8.1993 faktúru vrátili. Zároveň však predtým listom zo dňa 12.6.1993 nájomnú zmluvu zrušili. Navrhovateľ so zrušením nájomnej zmluvy súhlasil. Medzi účastníkmi prebehla rozsiahla korešpondencia za účelom vyrovnania si vzájomných pohľadávok pričom výsledkom bolo uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.1993. Práve táto nájomná zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami rieši všetky ich problémové otázky tak, že navrhovateľ bol oprávnený v čase od 1.11.1993 do 31.10.1996 užívať predmetnú nehnuteľnosť bezplatne.
Súd konštatuje, že navrhovateľ túto nehnuteľnosť aj bezplatne užíval a to až do jesene roku 1998 za obchodným účelom takže ju aj prenajímal, čo vyplýva z jeho vlastného tvrdenia. Za obdobie trvania predmetnej zmluvy od 1.11.1996 do 31.10.1997 bol navrhovateľ povinný zaplatiť nájomné vo výške 100.000,- Sk. Po uplynutí nájmu, teda po 31.10.1997 mali byť všetky finančné a iné pohľadávky medzi účastníkmi naplnené a bezo zbytku vyrovnané.
Súd uvádza, že je síce pravdou, že spoločnosť R. s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť kúpila ešte počas trvania doby nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.1993 avšak táto spoločnosť ako nadobúdateľ túto zmluvu prevzala akceptovala a dodržala a do svojich priestorov stúpila až po skončení tejto nájomnej zmluvy. Zároveň žiadala za posledné obdobie, teda od 1.11.1996 do 31.10.1997 od navrhovateľa nájomné vo výške 100.000,- Sk. Okresný súd v Novom meste nad Váhom rozhodnutím č. k. 4C 854/97-40 návrh spoločnosti R. na zaplatenie 10000,- Sk zamietol, pretože nájomnú zmluvu zo dňa 1.11.1993 považoval za neplatnú, pretože k nej nebol daný súhlas - ako súhlas s nájmom nebytových priestorov od mesta N. M. N. V..
Tunajší súd túto zmluvu považuje za platnú aj bez súhlasu mesta s prenájmom nebytových priestorov, pretože sa podľa názoru tunajšieho súdu nejedná o prenájom nebytových priestorov, ale o prenájom nehnuteľnosti. Ak by však aj táto zmluva bola neplatná ako nájomná zmluva na nájom nebytových priestorov podstatné je, že jednoznačne obsahovala dohodu medzi účastníkmi o započítaní nákladov na rekonštrukčné práce. Taktiež z tejto zmluvy vyplýva, že čas jej trvania bol dodržaný a možno preto konštatovať, že zanikli akékoľvek záväzky, ktoré mali účastníci medzi sebou.
Počas zmluvy až do jej konca navrhovateľ nehnuteľnosť nerušene užíval a prenajímal, nepredložil súdu akýkoľvek doklad alebo dôkaz o tom, že by počas trvania tejto zmluvy mu bolo užívanie nehnuteľnosti znemožňované a teda, že by mu mohla vzniknúť náhrada škody spôsobená ušlým ziskom z nejakých zrušených zmlúv. Navrhovateľ súdu predložil len zrušené zmluvy avšak počas trvania prvej nájomnej zmluvy, ktoré nepreukazujú žiadny nárok na náhradu škody.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia by mali nárok na náhradu trov konania z dôvodu plného úspechu v konaní, avšak žiadne trovy im v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 OSP.