Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-115-2005.pdf
PDF · 96.24 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-6C/115/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľky: maloletá M. S., nar. XX.X.XXXX,. zastúpenej matkou Ing. Z. S., bytom B., H. XX,. zastúpenej MUDr. J. M., bytom B., Z. XX,. proti odporkyni: E. I., nar. XX.X.XXXX,. bytom B., L. XX,. zastúpenej JUDr. D. P., advokátkou, AK - E. XX,. B., o náhradu škody 93.535,-Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 93.535,-Sk s 6% úrokom z omeškania zo sumy 80.000,- Sk od 23.10.2005 až do 2.5.2007 a so 6% úrokom z omeškania z sumy 93.535,-Sk od 2.5.2007 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 9810,-Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu 5357,-Sk titulom náhrady trov štátu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 23.9.2005 domáhala náhrady škody od odporkyne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v byte odporkyne nachádzajúceho sa v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu 83 na 8. poschodí došlo dňa 7.9.2005 k prasknutiu vodovodného potrubia a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu a tým poškodeniu bytu a zariadenia bytu navrhovateľky, ktorý sa nachádza pod bytom odporkyne v tom istom bytovom dome. Škodu, ktorá navrhovateľke vznikla si vyčíslila na sumu 80.000,-Sk podľa odhadu poisťovne. Uviedla, že následkom poruchy došlo k poškodeniu maľovky v kuchyni, obývacej izbe, detskej izbe, pracovni, spálni, kúpeľni; stierky v rozsahu 20m2; plávajúcej veľkoplošnej podlahy v obývacej izbe v rozsahu 28 m2, v detskej izbe v rozsahu 2 m2, v pracovni v rozsahu 3 m2, v kuchyni v rozsahu 3 m2. Ďalej došlo k poškodeniu podnoží na dvoch kusoch reproskrinkách, rádiomagnetofón, počítač, laku na dvoch stoličkách, osvetlenia nad barovým pultom, ovčej kožušinovej podložky. Nakoľko odporkyňa nemala uzavretú poistnú zmluvu na svoj byt, zapríčinila zatečenie jej bytu a teda za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť odporkyňa ako vlastníčka bytu č. 83.
Navrhovateľka si uplatnila škodu u poisťovne A. - S. P. a.s. a táto jej z titulu poistnej udalosti uhradila škodu vo výške 18.261,- Sk. Poistné plnenie na súčastiach vnútorných priestorov bolo obmedzené čiastkou 4000,-Sk. A hnuteľné veci boli uhradené v zálohovej čiastke 14.261,-Sk.
V priebehu konania navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu petitu tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť jej 93.535,-Sk so 6% úrokom z omeškania od podania žaloby t.j. od 23.9.2005 až do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a preddavky na znalecké dokazovanie. Zmenu petitu
žiadala po podaní znaleckého posudku, po vyčíslení škody znalcom. Znalec odhadol škodu 97.535,72 Sk, pričom poisťovňa plnila vo výške 4000,-Sk.
Súd v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že je pravdou, že dňa 7.9.2005 došlo k havárii na potrubí, avšak podľa jej názoru išlo o haváriu, za ktorú nenesie nikto zodpovednosť. V jej byte došlo k odtrhnutiu prívodu studenej vody v stene v kuchyni. Asi tri štvrte roka predtým vymieňala kuchynskú linku, avšak nemyslí si, že vtedy mohlo dôjsť k poškodeniu potrubia. V čase havárie bol v byte odporkyne jej syn, ktorý zabezpečil opravu a navrhovateľke ponúkol vymaľovanie bytu a odsatie vody špeciálnym vysávačom. Navrhovateľka o túto službu neprejavila záujem. Uviedla, že poškodený byt navrhovateľky bola ohliadnuť aj s odborníkom a zistila, že podlaha je zatečená, ale odborník, ktorého mala so sebou jej nevedel povedať či sa dajú parkety opraviť, alebo vymeniť. Ďalej uviedla, že nevidí príčinnú súvislosť medzi prasknutím trubky v jej byte a zatečením bytu navrhovateľky. Podľa nej sa jedná o poistnú udalosť a nie o náhradu škody. Informovala sa u odborníkov ohľadne zatečených parkiet a zistila, že v prípade zatečenia sa majú parkety zdvihnúť aby nedošlo k ich zavlhnutiu, myslí si, že navrhovateľka mala parkety zdemontovať aby nedošlo k takej veľkej škode. Ďalej poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka prerábala celý byt, vyhadzovala priečky, prerábala vodu a teda mohla porušiť statiku domu. Žiadala , aby súd postupoval v konaní v prihliadnutím na ustanovenia § 441 OZ, nakoľko podľa jej názoru bola škoda spôsobená aj zavinením navrhovateľky a nepočínala si tak, aby sa škoda nezväčšovala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, znaleckým dokazovaním a zistil:
Maloletá navrhovateľka je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu 73 na 7. poschodí zapísaného na LV č. 2531 v katastrálnom území P.. Odporkyňa bola v čase vzniku škody t.j. 7.9.2005 vlastníčkou bytu v B. na H. ulici č. XX,. č. bytu XX. na 8. poschodí zapísaného na LV č. 2531 v katastrálnom území P.. V priebehu konania byt predala, čo však na konanie nemá žiaden vplyv. Tieto skutočnosti súd zistil z listov vlastníctva. V konaní bola maloletá zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou.
Z prednesu účastníkov bolo nesporné, že dňa 7.9.2005 došlo v byte odporkyne k havárii na vodovodnom potrubí, k jeho prasknutiu a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu bytu navrhovateľky. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ako aj zápisu z ohliadky poisťovne A. bolo preukázané, že v byte navrhovateľky došlo k poškodeniu maľovky v kuchyni, obývacej izbe, detskej izbe, pracovni, spálni, kúpeľni; stierky v rozsahu 20m2; plávajúcej veľkoplošnej podlahy v obývacej izbe v rozsahu 28 m2, v detskej izbe v rozsahu 2 m2, v pracovni v rozsahu 3 m2, v kuchyni v rozsahu 3 m2. Ďalej došlo k poškodeniu podnoží na dvoch kusoch reproskrinkách, rádiomagnetofón, počítač, laku na dvoch stoličkách, osvetlenia nad barovým pultom, ovčej kožušinovej podložky. Nutné bolo vykonať čistenie, sušenie, premiestňovanie nábytku, pranie prádla a zatečených koberčekov. Škody v byte boli čiastočne zdokumentované aj siedmimi kusmi farebných fotografií zo dňa 7.9.2005 ( č.l. 13-19 spisu). Keďže odporkyňa nemala poistený byt ani zodpovednosť za škodu, navrhovateľka si uplatnila škodu od poisťovne A. z vlastnej poistnej zmluvy. Navrhovateľke bola poisťovňou likvidovaná škoda vo výške 18261,-Sk, pričom z tejto sumy, sumu 4000,-Sk predstavovalo poistné plnenie na súčastiach vnútorných priestorov bytu. Táto suma bola limitovaná čiastkou v zmysle poistnej zmluvy do výšky 4000,-Sk Skutočnú škodu si navrhovateľka vyčíslila odhadom na sumu 80.000,-Sk, nakoľko doklady od parketovej podlahy a ohľadne vykonaných stavebných resp. maliarskych prác nemala k dispozícii. Škodu vyčísľovala tak, že parkety si vyčíslila na sumu 85,000,-Sk, maľovky a stierky na 15.000,-Sk, čo je spolu 100000,-Sk, pričom po zohľadnení amortizácie 0,84 bola škoda 84.000,-Sk a po odpočítaní plnenia poisťovňou Allianz vo výške 4000,-Sk, škoda predstavovala sumu 80.000,-Sk. K tejto výške škody dospela po konzultácii s odborníkmi, nakoľko doklady od zakúpenia plávajúcej podlahy, stierkovania a maľovania už nemala k dispozícii.
Odporkyňa založila čestné prehlásenie H. I. - jej syna, overené u notára zo dňa 3.8.2006, z dôvodu, že tento sa nachádza v Írsku a nemôže byť v konaní vypočutý ako svedok. Tento v čestnom prehlásení uviedol, že dňa 7.9.2005 došlo v ich byte k havárii na studenej vode, pričom nebola pustená práčka, ani iný spotrebič, ktorý by potreboval vodu a na vodovode nebola žiadna závada. Keď sa vracal do bytu navečer zistil, že v byte bola voda aj v izbách mali mokré koberce, zisťoval príčinu a zistil, že na hadici na prívode studenej vody medzi batériou a potrubím v kuchyni bol odtrhnutý závit.
Nakoľko odporkyňa namietala výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla a navrhovateľka si výšku škody vyčíslila odhadom súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku výšky škody ako aj zásahu navrhovateľky do statiky budovy, nakoľko aj toto odporkyňa namietala.
Navrhovateľka v priebehu konania listinnými dôkazmi preukázala, že rekonštrukciu, ktorú v byte realizovala dodatočne úradne zlegalizovala.
Znalec Ing. J. N., z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, podal súdu posudok ohľadne výšky škody, ktorá vznikla v byte u navrhovateľky pri poruche na vodovodnom potrubí dňa 7.9.2005 v byte odporkyne. V posudku uviedol, že na základe vykonanej ohliadky a jeho odborných skúseností a znalostí podlaha v byte je v takom technickom stave, že po akejkoľvek oprave nebude spĺňať požiadavky na zabudované stavebné výrobky v zmysle stavebného zákona a nebude vykazovať požadované technické parametre, kladené na funkciu plávajúcej drevenej podlahy( najmä rovinnosť v ploche, kročajovú nepriezvučnosť, mechanickú odolnosť, estetiku, požiadavky na údržbu). Zároveň skonštatoval, že súčasný technický stav plávajúcej podlahy - nasiaknutie, kohézia vrstiev, deformácia jednotlivých vrstiev v skladbe podlahy ukončila predčasne životnosť podlahy a vyplýva z toho nutnosť vymeniť celú plochu podlahy. Nakoľko nie je známy čas pôsobenia vody, množstvo zatečenej vody, spôsob a rozsah odsávania vody, nemôže sa jednoznačne vyjadriť k tomu, že po odsatí vody by mohla byť podlaha funkčná. Takisto sa nedá jednoznačne odpovedať, či by odsatím zatečenej vody došlo aj k odsatiu vody pod vrstvou podlahy v miestach dilatácii a odsatiu vlhkosti nahromadenej v kročajovej izolácii pod podlahou. Jednoznačne konštatoval, že drevená podlaha nie je určená do mokrého ani vlhkého prostredia, aj údržba tejto podlahy sa robí iba vlhkou, dobre vyžmýkanou handrou, teda bez dlhodobého pôsobenia vody. Drevená podlaha má povrchovú úpravu zrealizovanú obvykle lakovaním, piatimi vrstvami špeciálnych akrylátových lakov, ktoré sú priebežne vytvrdzované UV žiarením, alebo olejovaním. Táto povrchová úprava má však funkciu ochrany dreva, proti mechanickému poškodenie, farebnej stálosti a krátkodobému pôsobeniu vody. Drevené podlahy ako povrchové vrstvy podláh sú najnáročnejšie na spôsob údržby. Znalec odpovedal aj na otázku súdu, ktorú zdôrazňovala odporkyňa v konaní ohľadne demontáže mokrých dielov podlahy. Uviedol, že demontáž mokrých dielov nezaručuje zamedzenie prieniku vody, alebo vlhkosti do podlahy a demontáž môže vykonávať iba osoba na takúto činnosť zaškolená, inak by bolo zvýšené riziko mechanického poškodenia podlahy. Proces vysychania dreva bez deformácií je dlhodobý a náročný. Oprava hornej vrstvy plávajúcej podlahy z ušľachtilého dreva bola možná v septembri 2005 avšak ani táto úprava nevylučuje progresívny rozvoj poškodenia v budúcnosti ( zvlnenie, odutie, vzájomné oddelenie súvrstvia podlahy, vytvorenie nežiadúcich škár) vplyvom vysychania vody, vlhkosti pod drevenou podlahou a v jej súvrství. Reálny rozsah poškodenia je možné identifikovať až po čase keď sa prejavili dôsledky vplyvu vody. Znalec odhadol výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla na drevenej plávajúcej podlahe ako aj na stenách po zatečení bytu na sumu 97.535,72 Sk.
Nakoľko odporkyňa v konaní tvrdila, že navrhovateľka pri rekonštrukcii bytu porušila statiku, vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo - statika stavieb Ing. M. I., ktorý v podanom znaleckom posudku uviedol, že v byte neboli diagnostikované žiadne také prejavy porúch na stavebných prvkoch, ktoré by signalizovali vznik porúch nosného systému stavby v dôsledku zrealizovaných stavebných zásahov. Stavebné úpravy, ktoré navrhovateľka v byte robila nemajú negatívny vplyv na celkovú statickú spôsobilosť objektu ani globálnu ani lokálnu. Takisto nemajú žiaden vplyv na byt č. 83 na 8. poschodí, čo je byt odporkyne. Znalec uviedol, že s ohľadom na skutočnosti zistené pri ohliadke, môže konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s absolútnou istotou , že prasknutie prívodnej ohybnej tlakovej hadice vody ku kuchynskému drezu v byte č. 83 na 8. poschodí nemá žiaden relevantný súvis so stavebnými úpravami zrealizovanými v byte navrhovateľky. V byte
odporkyne nastala porucha na takom prvku, ktorý nie je pevne spojený s priľahlými stavebnými prvkami stavby, resp. uchytenie bezprostredne súvisiacich prvkov je zrealizované cez dilatačné uchytenie od stavebných prvkov ( stien).
K podaným znaleckým posudkom účastníci nepredniesli žiadne pripomienky.
Nakoľko odporkyňa v konaní vzniesla námietky, že navrhovateľka rekonštruovala byt bez stavebného povolenia, navrhovateľka predložila technickú správa a statické posúdenie realizovanej rekonštrukcie bytu od S.-u B. ešte z r. 1995, 1996. Tieto doklady sú súčasťou znaleckého posudku Ing. I..
Navrhovateľka v priebehu konania predložila súdu rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení na stavebné úpravy, ktoré v byte realizovala zo dňa 4.4.2006.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, ktorý preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
S poukazom na vykonané dokazovanie súd mal za preukázané, že škoda, ktorá navrhovateľke vznikla má priamu súvislosť s prasknutím vodovodného potrubia u odporkyne. Túto skutočnosť odporkyňa ani nenamietala. I keď samotná odporkyňa nezavinila prasknutie potrubia, bola povinná počínať si tak, aby nedošlo ku škode a pre tento prípad si mohla uzavrieť aj poistenie. Súd má za to, že odporkyňa si nepočínala tak, aby predchádzala vzniku škody. Zavinenie nemusí byť úmyselné, môže byť aj nedbanlivostné. Pri nedbanlivosti rozoznávame vedomú a nevedomú nedbanlivosť. Pod pojmom nedbanlivosť súd rozumie aj to, že odporkyňa zrejme z nedbanlivosti nekontrolovala vodovodné potrubie, ktoré nemá životnosť nekonečnú a u ktorého môže dôjsť k únave materiálu a následnému prasknutiu potrubia. Práve pre takéto prípady je vhodné dojednať si poistenie bytu. Z produkovaných dôkazov navrhovateľky ako aj zo zistených skutočností, najmä znaleckých posudkov súd mal za preukázané, že odporkyňa zodpovedá za vzniknutú škodu ako vlastníčka bytu, v ktorom došlo ku prasknutiu potrubia, preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, pričom vykonal všetky dôkazy , ktoré boli účastníkmi navrhované. Účastníci boli v konaní poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní zastúpená advokátom a v zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. poučená byť nemusela. Škoda, ktorá bola hradená poisťovňou z poistenia bytu navrhovateľky bola uhradená iba čiastočne, vzhľadom k tomu, že stavebné súčasti bytu mala poistené na nízku sumu, preto zvyšok skutočnej škody jej musí uhradiť škodca v danom prípade odporkyňa, pretože sa uhrádza skutočná škoda. Námietky odporkyne ohľadne demontáže parkiet po vytopení ako aj ostatné vznesené v konaní súd považoval za účelové. Nie je mysliteľné ani technicky možné v zatečenom byte rozoberať a vysúšať drevenú podlahu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak je dlžník v omeškaní so zaplatením, peňažného dlhu, je popri plnení povinný zaplatiť veriteľovi aj úroky z omeškania, ak podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.
Navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania od podania návrhu, t.j. 23.9.2005 až do zaplatenia vo výške 6%. V konaní nepreukázala, že by odporkyňu vyzvala pred podaním návrhu na plnenie. Preto odporkyňa sa o nároku navrhovateľky dozvedela až doručením návrhu dňa 22.10.2005 a teda súd určil začiatok
omeškania deň po doručení návrhu odporkyni. Nakoľko v priebehu konania došlo po podaní znaleckého posudku k úprave žalobného petitu omeškanie z zvýšenej časti petitu súd priznal navrhovateľke pripustenia zmeny petitu t.j. 2.5.2007, kedy sa o rozšírení petitu dozvedela aj odporkyňa. Výška úroku z omeškania je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. a predstavuje dvojnásobok základnej sadzby NBS k prvému dňu omeškania a vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 4810,-Sk, náhradu trov za preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 5000,-Sk.
Zároveň súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť náhradu trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania boli kryté zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 5357,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku, ktorý bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú to ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci