Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/62/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa V. O., bytom T. - K., P. XXX/X,. občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. I. N., advokátom so sídlom T., J. X proti odporkyni A. O., rod. K., bytom H. S. XXX,. občianke Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Š. K., CSc., advokátom so sídlom B., H. XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. XX. na V.. poschodí domu č.p. 685/3, B. XX, nachádzajúcemu sa v T. na ulici P., pozostávajúcemu z troch izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomcu tohto bytu a člena družstva sa u r č u j e navrhovateľ.

Odporkyni sa bytová náhrada n e p r i z n á v a.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7.918,- Sk k rukám JUDr. I. N..

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zrušenia práva spoločného nájmu bytu č. XX. v dome č. 481/1 nachádzajúceho sa v T. na ul. P., ku ktorému účastníkom vzniklo za trvania manželstva právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Zároveň žiadal, aby ho súd určil za výlučného nájomcu bytu. Uviedol, že manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -19 zo dňa 24.08.1992. Odporkyňa sa ešte za trvania manželstva z predmetného bytu vysťahovala do rodičovského domu v H. S.. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú v súčasnosti dospelé a bývajú s odporkyňou v rodinnom dome v H. S.. Tvrdil, že sa s odporkyňou pokúšal uzavrieť mimosúdnu dohodu a vyriešiť otázku zrušenia spoločného nájmu bytu, k dohode však pre nezáujem odporkyne nedošlo. S návrhom odporkyne, aby sa predmetný byt predal a peniaze sa rozdelili medzi účastníkov, nesúhlasil.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že právo spoločného nájmu bytu im vzniklo ako manželom a členský podiel za predmetný družstevný byt bol hradený zo spoločných prostriedkov. Z predmetného bytu sa ešte za trvania manželstva odporkyňa spolu s deťmi odsťahovala do rodičovského domu v H. S., kde s nimi istý čas býval aj navrhovateľ. Po rozvode manželstva navrhovateľ prispieval na výživu detí len súdom určeným výživným, inak sa o deti nestaral. Tvrdila, že navrhovateľ sa s ňou nikdy nepokúsil uzavrieť mimosúdnu dohodu o vyriešení spoločného nájmu bytu. Až v ostatnom čase zistila, že navrhovateľ predmetný byt od roku 1992 prenajímal a to bez jej vedomia a súhlasu. Podpis na Žiadosti

o schválení Dohody na dočasné užívanie bytu označila za sfalšovaný. Navrhla, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ predmetný byt neužíva a nie je pre neho potrebný. Navrhla, aby sa predmetný byt predal a výťažok z predaja sa rozdelil medzi účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn. , zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22.12.1984, dohodu o prenechaní družstevného bytu zo dňa 06.02.1992, rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 14.12.1984, list vlastníctva č. 1098, stanovisko S. T. zo dňa 29.01.2007 a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 04.09.1982. O. v T. dňa 14.12.1984 rozhodlo o pridelení družstevného bytu č. XX na V.. poschodí domu č.p. 685/3, blok XX,. ktorý sa nachádza v T. na ulici P. navrhovateľovi ako svojmu členovi s tým, že vzalo na vedomie, že navrhovateľ žije v manželstve s odporkyňou. Predmetný byt účastníci zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu prevzali dňa 01.01.1985. Vzhľadom na to, že predmetný byt bol pridelený navrhovateľovi za trvania manželstva účastníkov, vzniklo účastníkom právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré v zmysle sa zmenilo od 01.01.1992 na spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo manželov v bytovom družstve podľa .

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -19 zo dňa 24.08.1992. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú v súčasnosti dospelé a žijú spolu s odporkyňou v rodinnom dome v H. S..

Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že odporkyňa od roku 1988 v predmetnom byte nebýva, odsťahovala sa ešte pred rozvodom ich manželstva do rodičovského domu, kde býva doposiaľ, čo bolo i príčinou rozvratu ich manželstva. Od tejto doby odporkyňa o byt nejavila žiaden záujem, z bytu zobrala kompletné zariadenie bytu a odniesla ho do domu v H. S., kde zariadenie bytu doposiaľ užíva. Poplatky spojené s užívaním bytu od roku 1988 hradí výlučne navrhovateľ. Ďalej uviedol, že byt dlhodobo so súhlasom S. T. prenajíma tretím osobám. Býva so súhlasom svojich rodičov v ich rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, rodičom poskytuje potrebnú pomoc. Nemá inú možnosť bývania.

Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že od roku 1988 nebýva v byte, ktorý je predmetom tohto konania, od tejto doby býva v rodinnom dome v H. S., ktorý pozostáva s dvoch trojizbových bytov s kuchyňou a príslušenstvom a je v súčasnosti v jej výlučnom vlastníctve. Potvrdila, že ešte za trvania manželstva z bytu odniesla kompletné zariadenie bytu, ktoré doposiaľ užíva. Poplatky spojené s užívaním bytu neplatí vôbec od roku 1988 doposiaľ. Žiadala, aby účastníci mimosúdne "previedli" byt na tretiu osobu a peniaze si rozdelili alebo, aby jej navrhovateľ vyplatil sumu 600.000,-Sk alebo náhradný byt.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1098 S. K. T. mál súd za preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo 267 nachádzajúceho sa v katastrálnom území H. S. na parcele číslo 861/3.

Podľa veta druhá v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Súd mal v danom prípade za preukázané, že účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu a že po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli o nájme bytu, preto na návrh navrhovateľa súd toto právo zrušil. Zároveň určil navrhovateľa za ďalšieho nájomcu tohto bytu ako člena družstva. Pri

tomto určení súd vzal do úvahy písomné stanovisko prenajímateľa zo dňa 02.02.2007, podľa ktorého S. B. D. T. navrhlo za ďalšieho nájomcu predmetného bytu toho z bývalých manželov, ktorý platí mesačné platby nájomného spojené s užívaním bytu alebo s ktorým z manželov zostali bývať deti v spoločnej domácnosti narodené z tohto manželstva. Súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ platil nájomné spojené s užívaním bytu počas obdobia po rozvode manželstva a nie je vlastníkom iného bytu ani žiadnej nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré po rozvode manželstva ostali bývať s odporkyňou v dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Obe deti sú už plnoleté.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ustupujúci nájomca má v zásade nárok na bytovú náhradu. Avšak zároveň treba mať na zreteli, že táto bytová náhrada mu môže byť výnimočne odoprená, ak by jej zabezpečenie bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Účelom poskytnutia bytovej náhrady, v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých to zákon upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje . K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1098 S. K. T. má súd za preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo 267 nachádzajúceho sa v katastrálnom území H. S. na parcele číslo 861/3. Uvedený dom pozostáva z dvoch trojizbových bytov s kuchyňou a príslušenstvom, pričom v jednom z bytov má otec a sestra odporkyne právo doživotného bývania, druhý byt užíva výlučne odporkyňa s plnoletými deťmi účastníkov. Bytová potreba odporkyne je preto uspokojená v súlade so zákonom vo vlastnom rodinnom dome, a to trvale, úplne a nerušene. V danom prípade by nebolo uloženie povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu odporkyni v súlade s dobrými mravmi v zmysle . Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia bytovej náhrady odporkyni bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad, preto súd neviazal povinnosť vypratať byt na zabezpečenie bytovej náhrady odporkyni, keď účel ochrany bol dosiahnutý inak.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7.918,- Sk. Trovy konania pozostávajú zo sumy 3.000,- Sk za zaplatený súdny poplatok a z odmeny advokáta za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu 2 x 1.260,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 08.02.2007, kedy súd vo veci meritórne nepojednával vo výške l/4-iny odmeny - 1 x 343,-Sk (1.371:4=343), účasť na pojednávaní dňa 19.04.2007 1 x 1.371,- Sk), spolu 4.234,- Sk a režijný paušál 2 x 164,- Sk, 2 x 178,- Sk, spolu 684,- Sk, podľa , , , , , vyhl. č. .

Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania za úkon právnej služby zo dňa 14.09.2006

- porada a zaslanie vyjadrenia na súd jednak z toho dôvodu, že súdu nebol predložený ani označený žiaden listinný dôkaz o tom, že uvedeného dňa skutočne došlo v súvislosti s týmto konaním k účelnému rokovaniu medzi navrhovateľom a jeho zástupcom a jednak z toho dôvodu, že vyjadrenie, za ktoré uplatňuje navrhovateľ náhradu trov konania je listom, ktorý adresoval navrhovateľ odporkyni, nejedná sa o úkon právnej služby jeho zástupcu. Naviac je potrebné uviesť, že súd navrhovateľa ani jeho zástupcu k žiadnemu

vyjadreniu nevyzýval, vyjadrenie odporkyne im zasielal len na vedomie (č.l. 12), a preto by tento úkon nepovažoval za účelný ani v prípade, že by išlo o úkon zástupcu navrhovateľa. Ďalej súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania za úkon právnej služby - rokovanie s protistranou dňa 30.03.2007, nakoľko súdu nebo predložený ani označený žiaden dôkaz o tom, že takéto rokovanie sa uskutočnilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

- následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).