Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-19-2007.pdf
PDF · 90.05 KB
No categories available
8C/19/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky C. M., K. Ž. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. Katarínou Medveckou, bytom tamtiež, proti odporcovi T.. O. M., K. U. XXX, L. M.-U. , o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky počnúc dňom 1. 2. 2007 výživné 4.500,- Sk mesačne k rukám navrhovateľky C. M., bytom Ž. Č.. XXX, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/179/2002-32 zo dňa 23. 5. 2003.
Zaostalé výživné 3.000,- Sk za čas od 1. 2. 2007 do 31. 3. 2007 súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať splátkami vo výške 200,- Sk mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala svojim návrhom, aby súd odporcu, ktorý je jej otcom, zaviazal platením zvýšeného výživného od 1. 2. 2007 čiastkou 9.000,- Sk mesačne. Odôvodnila návrh tým, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/179/2002-32 z 23. 5. 2003 v čiastke 3.000,- Sk mesačne, ktorá nepostačuje na úhradu jej nákladov na výživu. V tomto školskom roku navrhovateľka maturuje na Gymnáziu M. M. Hodžu v Lipt. Mikuláši a mieni pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu umeleckého zamerania. Vznikajú náklady na stužkovú, za VŠ prihlášky, lekárske prehliadky, náklady na cestovné na talentové a prijímacie skúšky (Bratislava, Košice, Banská Bystrica), na knihy, študijné pomôcky, literatúru na skúšky a maturitu. Došlo k vzrastu nákladov na ošatenie, stravu, lieky, kultúru, športy, energiu a udržiavanie domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní riadne, nedoplatky sú vymáhané cestou polície. Dcére nič nekupuje, v ničom sa jej nevenuje, ani jej nepomáha. V decembri 2006 v rámci vyporiadania BSM bolo odporcovi vyplatených 150.000,- Sk a získal byt v hodnote 1.400.000,- Sk. Matka navrhovateľky minula svoje úspory na dcérine štúdiá. Písomným podaním z 5. 3. 2007 navrhovateľka oznámila, že obidvaja jej rodičia sú živnostníkmi.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že určená suma výživného 3.000,- Sk jej nepostačuje už dlhšie časové obdobie, zvýšenia sa domáha od 1. 2. 2007, lebo ako plnoletá sa môže svojich práv domáhať sama. Jej matka jej dáva 3.000,- Sk vreckové a okrem toho jej platí všetky výdavky. Za stravný lístok v
škole poplatok 32,- Sk, cestovné 18,- Sk denne autobusom so študentskou zľavou. Navštevuje výtvarný odbor ZUŠ, kde je poplatok za 1. polrok 1.000,- Sk a za 2. polrok 800,- Sk. Veci na výtvarnú výchovu si sčasti žiaci zakupujú. Do septembra 2006 chodila aj na hudobnú. Navštevuje rada kino a galériu, vstup je do galérie od 15,- Sk do 20,- Sk. Rekreačne sa venuje lyžovaniu, 10-dňový lyžiarsky lístok v Jasnej stál asi 5.000,- Sk. Lyžiarsky výstroj má starší, náklady naň hradila jej matka. Je prijatá na vysokoškolské štúdium v odbore architektúra na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde za prihlášku platila 1.000,- Sk a absolvovala aj talentové skúšky. Hlásila sa aj na ďalšie tri vysoké školy v odboroch architektúra a grafika, na prijímacie pohovory pôjde okrem toho na štúdium marketingu a reklamy v Nitre. Na stužkovú sa skladali mesačne po 200,- Sk alebo 300,- Sk, doplácali asi 500,- Sk. Šaty stáli 7.000.- Sk, topánky 2.000,- Sk. Na nákup tohto ošatenia jej otec neprispel. Navrhovateľka nosí okuliare, je alergičkou, nepozná výšku doplatku za liek, ktorý užíva v sezóne. Spolu so svojou matkou navrhovateľka býva v rodinnom dome nadobudnutom rodičmi za trvania manželstva, jedna štvrtina patrí navrhovateľke a zvyšok jej matke. Iné osoby okrem navrhovateľky a jej matky v dome nebývajú, jej matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka nepozná výšku poplatku za bývanie. Rodinné prídavky poberá jej matka. Nevedela uviesť, či matka platí poistenie navrhovateľke alebo sebe. Okrem domu jej matka vlastní osobné motorového vozidlo, náklady na ktoré si dáva do podnikania. Navrhovateľka má mobilný telefón so základným poplatkom 600,- Sk, platí aj 1.000,- Sk. V súvislosti s prípravou na maturitu si zakúpila učebnice za 750,- Sk. Za internet platia asi 400,- Sk. Myslí si, že jej matka nespláca žiadne pôžičky, ani dlhy.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v máji 2004 uzatvoril po rozvode s matkou navrhovateľky nové manželstvo, z ktorého sa 16. 11. 2005 narodil syn. Jeho manželka N. M. je poberateľkou rodičovského príspevku 4.200,- Sk mesačne, na syna poberajú rodinné prídavky. Bývajú v rodinnom dome v jeho vlastníctve a vo vlastníctve jeho manželky. Ide o 35- ročný poschodový rodinný dom, za plyn platia mesačne 4.200,- Sk, za elektrinu 1.700,- Sk, za telefón a internet 850,- Sk, z čoho polovica ide do podnikateľských nákladov. Náklady na mobilný telefón vykazuje z podnikateľských nákladov. Vo svojom výlučnom vlastníctve má 4-izbový byt v Lipt. Mikuláši, ktorého hodnota bola 1.400.000,- Sk, ide o byt 13- ročný. Momentálne ho predáva, lebo sa nedá prenajať. Na trhu nie je dopyt po takých veľkých bytoch. Tento byt rovnako ako dom, v ktorom býva navrhovateľka so svojom matkou, nadobudol v predošlom manželstve. Hodnota tohto domu v Žiari, kde navrhovateľka býva, bola podľa znaleckého posudku 2.400.000,- Sk. Svoj spoluvlastnícky podiel jednu štvrtinu daroval navrhovateľke. Všetky hnuteľné veci nechal bývalej manželke a dcére. Za pozemok pod domom v Žiari mu bývalá manželka vyplatila trhovú cenu 150.000,- Sk. Na byte bol dlh 70.000,- Sk, ktorý vyplatil odporca práve z peňazí získaných za pozemok. Odporca má stavbárske vzdelanie, keď jeho bývalá manželka - matka navrhovateľky začala podnikať v cestovnej kancelárii, zanechal svoju prácu a pomáhal jej s cestovnou kanceláriou. Po rozvode ich manželstva začal podnikať ako projektant, podniká tretí rok. Miesto výkonu práce má doma. Poistenie si platí 2.000,- Sk mesačne, jeho manželka si platí poistenie asi 700,- Sk mesačne. Na poistenie svojho syna prispievajú čiastkou 150,- Sk mesačne. Stavebný úver spláca vo výške 3.020,- Sk mesačne, čerpaný bol vo výške 350.000,- Sk. Ďalej má dlh od fyzickej osoby vo výške 400.000,- Sk čerpaný na zariadenie bytu. Jeho príjem v súčasnosti nie je ani 10.000,- Sk. Po Vianociach sa stretol s dcérou, kúpil jej pomôcky na modelovanie za asi 700,- Sk. Vlastníkom bytu v Lipt. Mikuláši je od januára 2007, vlastníkom rodinného domu v Okoličnom asi od roku 2001.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 11C/179/2002 je preukázané, že manželstvo rodičov navrhovateľky T.. O. M. a T.. C. M. bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 23. 5. 2003 č. k. 11C/179/2002-32, právoplatným 8. 7. 2003. Súd schválil rodičovskú dohodu o zverení v tom čase maloletej C. M. do výchovy matky, keď otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého dieťaťa čiastku 3.000,- Sk mesačne. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že obidvaja rodičia boli v čase rozhodovania podnikateľmi, príjem navrhovateľa bol 10.000,- Sk mesačne brutto, odporkyňa bola v strate a jej príjem za rok 2002 činil okolo 15.000,- Sk mesačne netto. Maloletá C. bola študentkou kvarty 8. ročného Gymnázia M. M. Hodžu v Lipt. Mikuláši.
Z potvrdenia Gymnázia M. M. Hodžu so sídlom v Lipt. Mikuláši zo 6. 3. 2007 súd zistil, že navrhovateľka je žiačkou školy od 1. 9. 1999, študuje bez prerušenia. Momentálne je v maturitnom ročníku, predpoklad ukončenia štúdia maturitnou skúškou v riadnom termíne je 30. 6. 2007, štúdium je bez poplatkov. Menovaná nie je poberateľkou sociálneho ani iného štipendia.
Z fotokópie potvrdenia o podaní daňového priznania dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, odporcu súd zistil, že základ dane je čiastka je 104.591,- Sk, príjmy vo výške 257.590,- Sk a výdavky 152.199,- Sk. Z oznámenia Daňového úradu Liptovský Mikuláš z 19. 3. 2007 súd zistil, že podľa daňového priznania za rok 2005 je priemerný čistý príjem odporcu 13.990,- Sk pri príjmoch zo živnosti 723.336,- Sk a výdavkoch zo živnosti 540.629,- Sk.
Z oznámenia Daňového úradu Lipt. Mikuláši z 19. 3. 2005 súd zistil, že matka navrhovateľky T.. C. M. mala podľa daňového priznania za rok 2005 priemerný čistý mesačný príjem 7.925,- Sk pri príjmoch zo živnosti 3.989.477,- Sk a výdavkoch 3.897.969,- Sk.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa život. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak a zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle označenej právnej úpravy rozhodol súd o čiastočnom vyhovení návrhu. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že odporca je otcom navrhovateľky, jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená súdnym rozhodnutím právoplatným dňom 8. 7. 2003. Je nepochybné, že od doby poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov ako na strane dieťaťa (navrhovateľky), tak aj na strane jej otca a jej matky. Navrhovateľka sa domáhala zmeny výšky výživného od 1. 2. 2007, kedy bolo začaté aj súdne konanie. Zmena pomerov spočíva u navrhovateľky v tom, že je vekovo staršia a došlo k vzrastu nákladov na uspokojovanie jej základných životných potrieb, ktoré sú bežného charakteru. Zvýšené výdavky vznikajú navrhovateľke v súvislosti s voľnočasovými aktivitami, ako je navštevovanie základnej umeleckej školy a lyžovanie. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke, otec aj k ďalšiemu maloletému dieťaťu vo veku 1,5 roka. Je preukázaným, že zárobkové pomery matky navrhovateľky sú neporovnateľne vyššie než zárobkové pomery jej otca, u ktorého nebol tvrdený, ani preukázaný ľahkomyselný pomer k zabezpečeniu zdroja príjmov. Počas manželstva sa obaja rodičia navrhovateľky podieľali na prevádzkovaní cestovnej kancelárie, po rozvode manželstva začal odporca podnikať v odbore, v ktorom má kvalifikáciu. Pokiaľ by príjmy z jeho podnikateľskej činnosti nestačili na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, potom by odporca nepodnikal už počas doby troch rokov. Po rozvode manželstva sa matka navrhovateľky stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v Žiari, v ktorom aj spolu s navrhovateľkou býva, odporca vlastníkom 4-izbového bytu v Liptovskom Mikuláši. Okrem toho je odporca spolu s jeho terajšou manželkou vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti v Liptovskom Mikuláši. Pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola odporcovi vyplatená hotovosť 150.000,- Sk. Z porovnania majetkových pomerov obidvoch rodičov navrhovateľky je zrejmým, že sú približne na rovnakej úrovni. Príjem matky navrhovateľky z podnikateľskej činnosti je však vyšší, než je príjem jej otca. Aj keď vykazuje účtovne matka navrhovateľky stratu, jej obrat je takmer 4.000.000,- Sk. Opäť platí to, čo v prípade odporcu
- v prípade neúspešného podnikania by bola matka navrhovateľky nútená zabezpečiť si iný zdroj obživy. Dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Matka navrhovateľke uhrádza všetky náklady potrebné na živobytie, sumu doteraz určeného výživného 3.000,- Sk jej dáva pre vlastnú potrebu ako vreckové. Odporca ako otec navrhovateľky sa môže podieľať na plnení vyživovacej
povinnosti len v rámci svojich možností a schopností. Bolo preto nemožným zvýšenie výživného na čiastku 9.000,- Sk požadovanú navrhovateľkou, keďže dieťa má právo len na takú životnú úroveň, ako dosahujú jeho rodičia. Životná úroveň matky navrhovateľky je v súčasnom období vyššia, než je životná úroveň otca navrhovateľky v porovnaní s dosiahnutými príjmami. Súd však nemohol opomenúť vlastníctvo niekoľkých nehnuteľností u odporcu. Prvoradým je pre každého rodiča plnenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ aj dosiahnutý zárobok u odporcu je nižší než u matky navrhovateľky, potom si môže na plnenie svojej vyživovacej povinnosti odporca zabezpečiť zdroj príjmu či už prenájmom alebo predajom nehnuteľností v jeho vlastníctve. U navrhovateľky súd zohľadnil aj to, že sa stala spoluvlastníčkou 1 rodinného domu v Žiari, ktorý získala od svojho otca pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu platením výživného vo výške 4.500,- Sk mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom na časové obdobie od dátumu zvýšenia výživného do vyhlásenia rozsudku súd dlžné výživné vo výške 3.000,- Sk povolil s poukazom na výšku výživného odporcovi splácať splátkami vo výške 200,- Sk mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pre nezaplatenie čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 3 a § 151 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.). Rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto aj keď navrhovateľka nemala plný úspech vo veci, vzniklo jej právo na náhradu trov vynaložených na účelné uplatnenie práva. Svoj nárok na náhradu trov konania si však navrhovateľka neuplatnila, preto jej nebol priznaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia rozsudku prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov .