Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-177-2006.pdf
PDF · 75.17 KB
No categories available
27C/177/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky J. S., bytom K. XX,. R. T. proti odporcovi J. S., bytom D. N. V., H. XXX/X. o určenie výživného manželovi takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku s účinnosťou od 01.09.2006, a to vo výške 1.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a v hmotnej núdzi.
Odporca s návrhom nesúhlasil, tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že sám nemá príjem postačujúci na prežitie.
Navrhovateľka hoci riadne predvolaná sa na termín pojednávania neustanovila, s prejednávaním veci v jej neprítomnosti súhlasila, preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX., z ich zhodných vjadrení, že toto doposiaľ trvá, i keď od januára 2005 žijú účastníci oddelene a v súčasnosti podľa vyjadrenia odporcu podala navrhovateľka návrh o rozvod. Z manželstva pochádza mal. S., nar. XX.XX.XXXX..
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. zo dňa 11.10.2006, č. j. 06/07866 zvýš/A1 vyplýva, že navrhovateľke bola počnúc dňom 01.10.2006 zvýšená preddavková dávka a príspevky v hmotnej núdzi na sumu 3.950,- Sk.
Z výpovede odporcu ako i z kontrolného preukazu uchádzača o zamestnanie súd zistil, že do konca roka 2006 odporca vykonával verejnoprospešné práce, z čoho mal úhrnom príjem 3.600,- Sk mesačne.
Ďalej mal súd z výpovede odporcu preukázané, že okrem uvedeného príjmu iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Býva u matky, ktorej na chod domácnosti prispieva čiastkou 2.000,- Sk mesačne. Má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a to k mal. S. z terajšieho manželstva, na ktorú dobrovoľne navrhovateľke zasiela výživné vo výške 700,- Sk a na mal. R. Ž. z prvého manželstva. V súvislosti s výživným na mal. R. má ešte nedoplatok voči úradu práce, ktorý mesačne spláca v splátkach po 200,- Sk.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z vyššie cit. ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu je potrebné vždy skúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného ( § 75 ods. 2 ZR.). Bolo by totiž v rozpore s citovaným ustanovením priznať výživné oprávnenému manželovi za stavu, že sám povinný manžel nemá žiaden príjem. O takýto prípad pôjde vždy, t. j. výživné manželovi nemožno priznať, ak sa povinný manžel ocitol v situácii, kedy mu bez jeho zavinenia výrazne poklesli príjmy, a stanovením a platením výživného by sa dostal pod hranicu životného minima.
Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd ustálil, že návrhu nemožno vyhovieť, nakoľko majetkové pomery odporcu ako povinného manžela neumožňujú určiť výživné tak, aby sa odporca po jeho zaplatení sám nedostal pod hranicu životného minima. Odporca je totiž od januára 2007 nezamestnaný, riadne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie s tým, že pokiaľ bola možnosť do konca roka 2006 vykonával verejnoprospešné práce, z čoho mal úhrnom príjem 3.600,- Sk mesačne. Iný ako vyššie uvedený príjem nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Má dve vyživovacie povinnosti na maloleté deti. Za daného stavu by priznanie výživného navrhovateľke bolo v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Nakoľko odporca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.