Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Cb/35/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Hudobovou v právnej veci žalobcu: O. S. S. a.s., K. XXX,. XXX. XX B., IČO: XX. XXX. XXX. zastúpeného: J.. P. H., advokátom, V. X.,. XXX. XX. B. proti žalovanému: S., a.s., V. H., XXX. XX B., IČO: XX XXX. XXX. o zaplatenie 7.118.011,60 Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 920.448,36 Sk istiny spolu s 13 % - tným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2005 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 656.714,60 -Sk z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 371.858,55 Sk titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 46.017,87 Sk titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2005 doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2005 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.118.011,60 Sk spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody a ušlého zisku.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o preprave veci č. 573/0/5/2004 ( ďalej len Zmluva) zo dňa 01.03.2004 mal žalobca prepraviť pre žalovaného asfalt, pričom strany si v Zmluve, okrem iného, dohodli približné množstvo prepraveného asfaltu ako i výšku odplaty za vykonanú prepravu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 31.12.2004 s tým, že zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzavretá. Nakoľko podľa

názoru žalobcu, tým že žalovaný mu neumožnil prepraviť také množstvo asfaltu, aké bolo dojednané v Zmluve, spôsobil žalobcovi škodu, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáha.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako i žalovaného, výsluchom svedka

A. P., R.. J. F., listinnými dôkazmi predloženými oboma sporovými stranami; ( Zmluva o preprave veci č. 573/0/5/2004 zo dňa 01.03.2004, dodatok k Zmluve zo dňa 24.08.2004, vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.11.2006, prílohy k vyjadreniu z č.l. 73 až 245, čiastočné späťvzatie návrhu a vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.11.2006 spolu s prílohami č.l. 259 až 375, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.01.2007 a prílohy k vyjadreniu z č.l. 287 a 288, vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami zo dňa 26.01.2007 z č.l.393 až 403, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.01.2007 spolu s prílohami, vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.02.2007) a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.03.2004 Zmluvu o preprave veci č. 573/0/5/2004. Na základe tejto Zmluvy mal žalobca prepraviť pre žalovaného asfalt, pričom strany sa dohodli na približnom množstve prepraveného asfaltu ako i na odplate za prepravený asfalt. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to od 01.03.2004 do 31.12.2004 s tým, že zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzavretá. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.09.2006 uviedol, že žalovaný tým, že mu neumožnil prepraviť ani minimálne garantované množstvo asfaltu v objeme 39 000 ton, tak ako sa zaviazal v Zmluve, porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a tým, spôsobil žalobcovi škodu.

Žalobca vzniknutú škodu špecifikoval tak, že si od žalovaného uplatnil náhradu škody a ušlý zisk. Náhrada škody mala pozostávať z leasingových splátok vo výške 4.366.504,35 Sk vynaložených na kúpu nákladných áut, ďalej z nákladov spojených s nájmom vo výške 752.923,-Sk, z nákladov na vodičov v sume 850.000,-Sk a zo sumy 96.390,-Sk, ktorá predstavuje náklady za poskytnutie právnych služieb. Zvyšná časť uplatňovanej istiny predstavovala ušlý zisk. Dňa 03.11.2006 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca opätovne špecifikoval vzniknutú škodu avšak odlišne od špecifikácie uvedenej v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 20.09.2006. Z tohto vyjadrenia vyplynulo, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia 6.461.297,-Sk pričom v tomto vyjadrení škodu bližšie špecifikoval tak, ako je to uvedené na čl.71. Keďže špecifikácia vzniknutej škody ako i skutkový opis žaloby sa nezhodovali so špecifikáciou a skutkovým opisom uvedeným v žalobe, súd vyzval žalobcu na úpravu žaloby v zmysle . Následne žalobca dňa 29.11.2006 doručil tunajšiemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby v ktorom uviedol, že si od žalovaného uplatňuje náhradu škody vo výške 6.461.297,- Sk v zmysle ustanovení a 380 Obch. Z. Bližšie škodu vymedzil v priloženej tabuľke ( č.l.256). Žalobca v nej vymedzil škodu tak, že ušlý zisk predstavoval sumu 1.100.263,-Sk a náhrada škody bola špecifikovaná v položke 1. až 11. a 13. až 18. ako majetková ujma pozostávajúca z leasingových splátok, z cestnej dane, povinného zmluvného poistenia, havarijného poistenia, nákladov na vykonanie A. S. a dovybavenie vozidiel, poistenia cestovného dopravcu, nákladov na nových zamestnancov v súvislosti s novými ťahačmi, odmenou právneho zástupcu, nákladov na potvrdenie Daňového úradu, poplatku za vystavenie prehľadu telefónnych volaní, úroku z revolvingového úveru, sankcie leasingovej spoločnosti z titulu predčasného ukončenia leasingových zmlúv. Spolu teda žalobcom uplatňovaná výška majetkovej ujmy predstavovala okrem uplatneného ušlého zisku sumu 5.361.034,10 Sk.

Uznesením č.k. -377 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle ustanovenia , .

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že k porušeniu zmluvných podmienok žalovaným malo dôjsť tým, že neumožnil žalobcovi prepraviť ani minimálny objem asfaltu, ktorý predstavoval 39.000 ton. Keďže umožnil žalobcovi prepraviť iba 26.461,39 ton asfaltu vznikla žalobcovi škoda. Nakoľko žalobca v čase uzavretia Zmluvy nedisponoval takým množstvom motorových vozidiel, ktoré by potreboval na prepravu asfaltu v takom množstve ako sa dohodli v Zmluve, musel zakúpiť nové motorové vozidlá, pričom ich obstaraním a nevyužitím mu vznikla majetková ujma. Žalobca vo svojich vyjadreniach odmietol tvrdenia žalovaného, že podpísaním dodatku č.1 k Zmluve sa strany dohodli na určitej kompenzácii a trval na tom, že predmetný dodatok nemal žiadny vplyv na dohodnutý objem asfaltu a na cenu prepraveného asfaltu. Taktiež vo svojej výpovedi odmietol tvrdenia žalovaného, že žalobcovi zo Zmluvy nevyplývala povinnosť zaobstarať si motorové vozidlá. Podľa tvrdení žalobcu, ktorákoľvek zo zmluvných strán bola v zmysle článku III bod 3. Zmluvy oprávnená otvoriť rokovania týkajúce sa uzatvorenia dodatku, ktorým by malo dôjsť k cenovej úprave.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že ten odmieta tvrdenia uvádzané žalobcom o tom, že žalovaný umožnil žalobcovi prepraviť 26.461,39 ton asfaltu , ale podľa jeho výpočtov predstavuje objem

prepraveného asfaltu 33.927,57 ton, čo potvrdzujú aj faktúry, ktoré žalobca sám žalovanému za prepravený tovar vystavil. Podľa jeho tvrdení mal mať žalobca ešte pri vstupe do tendra schopnosť prepraviť dané množstvo a v prípade, že by na to nemal dostatok kapacít, došlo by jeho konaním k zavádzaniu žalovaného. Vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že v Zmluve sa strany dohodli na približnom množstve prepraveného asfaltu, pričom žalobca bol priamo účastný rokovaní, kedy sa takto určoval objem množstva, ktoré malo byť prepravené. Taktiež poukázal na ustanovenie článku III bod 3. Zmluvy, z ktorého podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že len žalobca mal právo otvoriť rokovania ohľadom ceny za vykonanú prepravu. Čo sa týka žalobcom výpočtu škody spôsobenej žalobcovi kúpou motorových vozidiel, tieto tvrdenia žalovaný odmietol, pričom poukázal na ustanovenia Zmluvy z ktorých nevyplýva záväzok žalobcu zakúpiť si takéto motorové vozidlá.

Z výpovede svedka A. P. , predsedu dozornej rady žalobcu vyplynulo, že

v roku 2003 boli medzi účastníkmi konania zahájené rokovania o spolupráci, ktoré neskôr vyústili do uzavretia Zmluvy. Rokovania viedol za žalobcu on a za žalovaného R.. F.. V predmetnej zmluve sa deklaroval predpokladaný objem prepravovaného asfaltu pričom sa v nej uviedli kraje s predpokladaným množstvom Pri jednaniach o cene sa najskôr deklaroval objem a potom sa pristúpilo k jednotnej cene. Na základe zmluvy z roku 2004 a jej ekonomických výsledkov rozhodol o zabezpečení techniky , aby mohlo dôjsť k riadnemu plneniu. V auguste 2004 inicioval jednanie o úprave ceny, pričom žalovaný mu dal prísľub, že predpokladaný objem bude dodržaný. Dňa 28.12.2004 u žalovaného deklaroval, že žalobcovi vznikla škoda. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pri ústnych rokovaniach sa hovorilo o tom, že uvedené množstvo asfaltu závisí aj od vývoja infraštruktúry financovanej štátom, pričom boli určené tolerančné limity. V čase uzavretia Zmluvy žalobca disponoval štrnástimi motorovými vozidlami určenými na prepravu asfaltu a taktiež mali uzavreté Zmluvy s charterovými spoločnosťami pre prípad nedostatku kapacít. V prípade potreby bol žalobca schopný si krátkodobe zapožičať vozidlá určené na takýto druh prepravy i z materskej spoločnosti v Českej republike.

Z výpovede svedka R.. J. F., jedného z vedúcich managerov logistiky u žalovaného vyplynulo, že v roku 2004 bol žalobca prizvaný k rokovaniam, nakoľko žalovaný potreboval generálneho prepravcu tmavých produktov. Žalobca, keď uzavrel zmluvu, kde sa strany dohodli na približnom množstve nenamietal takto určený približný objem prepravovaného tovaru. Potvrdil, že I.. U. - konateľ žalobcu ich kontaktoval, ale nežiadal ich o úpravu ceny, ale o umožnenie prepravenia takého množstva, aké bolo dojednané v zmluve. Poprosil žalovaného o prípadné doplnenie prepravy iného druhu tovaru čo bolo vyriešené dodatkom k zmluve, kde sa strany dohodli na preprave ťažkých vykurovacích olejov. Ďalej uviedol, že nakoľko množstvo prepraveného asfaltu úzko súvisí s prostriedkami uvoľnenými zo štátneho rozpočtu určenými na výstavbu ciest, túto skutočnosť žalovaný ovplyvniť nemohol.

Podľa ( ďalej len ) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia ( ďalej len Obch. Z.) zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec ( zásielku) z určitého miesta ( miesto odoslania) do určitého iného miesta ( miesta určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu ( prepravné).

Podľa § 625 ods.1 Obch. Z. dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa ( ďalej len Obch. Z.) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Z ustanovenia § 378 Obch. Z. vyplýva, že škoda sa nahrádza v peniazoch ; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Z ustanovenia § 379 Obch. Z. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 369 ods.1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná

pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa /ďalej len / navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

S poukazom na žalobcovo čiastočné späťvzatie žaloby, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením konanie v časti o zaplatenie 656.714,60 Sk zastavil.

Ušlý zisk predstavuje ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, to znamená keby nedošlo k vzniku škody.

Všeobecnými predpokladmi pre vznik práva na náhradu škody sú:

1.) porušenie právnej povinnosti

2.) vznik škody

3.) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody

4.) podľa všeobecnej úpravy zavinenie

5.) a v obchodných veciach predvídateľnosť škody.

Ten, kto náhradu škody uplatňuje, musí uviesť rozsah škody, pokiaľ si uplatňuje náhradu škody v peňažnej forme a musí uplatnený nárok vyčísliť. Taktiež pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti a vznikom škody. Táto podmienka je splnená, pokiaľ porušenie záväzku je priamou príčinou škody, ktorá mala za následok vznik škody v danom prípade, a bez tejto príčiny by škoda nevznikla. Skutočnú škodu, ktorá sa má nahradiť tvoria aj náklady, ktoré musel poškodený v dôsledku škodovej udalosti vynaložiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 01.03.2004 k uzavretiu Zmluvy o preprave veci č. 573/0/5/2004. V článku I bod 1 Zmluvy sa strany dohodli na

predmete Zmluvy, ktorým bola preprava asfaltu. Z bodu 2 článku I Zmluvy vyplýva , že strany sa dohodli na nasledovných približných množstvách prepraveného tovaru- asfalt:

a) pre slovenských odberateľov, preprava na území Slovenskej republiky cca 45 000

ton v členení - Západné Slovensko cca 15.000 ton

- Stredné Slovensko cca 20.000 ton

- Výchovné Slovensko cca 10.000 ton

b) pre českých odberateľov, preprava na území Českej republiky cca 15.000 ton

c)pre maďarských odberateľov, preprava na území Maďarskej republiky podľa potreby odosielateľa.

Ďalšou podstatnou náležitosťou Zmluvy bolo dojednanie o cene za vykonanú prepravu v článku III bod 1 písm.a), b) a c). Z písm.a) vyplýva, že za splnenia určitých podmienok, bola dohodnutá odplata za vykonanú prepravu vo výške 560,-Sk za tonu, pokiaľ sa bude celkové množstvo prepravené žalobcom v roku 2004 pohybovať medzi 40.000 až 50.000

tonami v sieti slovenských odberateľov a ďalších 15.000 ton bude realizovaných pre českých odberateľov asfaltu. Ako ďalej vyplýva z bodu 3 článku III Zmluvy v prípade, ak už počas III.Q 2004, teda najvyššej sezóny bude zrejmé, že celkové množstvo prepraveného tovaru nebude vyššie než 65 % množstva uvedeného v čl. I bod 2 Zmluvy a ani zvyšok sezóny nedáva reálny predpoklad jeho dosiahnutia, je dopravca ( žalobca) oprávnený otvoriť po druhom štvrťroku 2004 najneskôr v druhej polovici augusta 2004) rokovania o cene prepravného uvedeného v bode 1 písm. a) tohto článku a žiadať adekvátnu cenovú úpravu. K zvýšeniu prepravného uvedeného v bode 1 písm. a) tohto článku môže dôjsť len na základe písomnej dohody oboch zmluvných strán, ktorá bude mať písomnú formu.

Žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému ušlý zisk a náhradu škody, pričom ušlý zisk predstavuje sumu 1.100.263,-Sk a škoda sumu 5.554.749,-Sk , špecifikovaná v položke 1. až 12. z č.l. 256) súvisiaca s nákupom a prevádzkou vozidiel ťahačov a návesov, škoda vo výške 182.271,-Sk ( položka 13-16 č.l. 256) predstavujúca odmenu právneho zástupcu a úroky za revolvingové účty a suma 441.556,-Sk ( položka č. 18 č.l.256) predstavujúca náklady spojené s predčasným ukončením leasingových splátok.

Žalobca vo svojich vyjadreniach nepoprel skutočnosť uvádzanú žalovaným, že celková výška prepravného uhradená žalobcovi žalovaným predstavovala sumu 18.999.440,60 Sk vrátane DPH. Stranami dohodnutá cena prepraveného asfaltu bola dohodnutá vo výške 560,-Sk za tonu bez DPH. Súd sa stotožnil pri výpočte množstva prepraveného asfaltu s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že množstvo prepraveného asfaltu, tak ako to uvádza žalovaný teda objem 33.927,57 ton nie je vypočítaný správne, nakoľko žalovaný nesprávne vydelil celkovú cenu uhradeného prepravného vrátane DPH jednotkovou sumou za tonu avšak bez DPH. Avšak ani výpočet žalobcu uvádzaný na pojednávaniach súd vyhodnotil ako nesprávny. V prípade výpočtu ceny prepravného s DPH ( 18.999.440,60 Sk) a ceny prepraveného asfaltu za 1 tonu , ktorá predstavuje v zmysle Zmluvy sumu 560,-Sk s DPH ( 666,40 Sk), celkové množstvo prepraveného objemu asfaltu predstavuje 28.510,56 ton. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z prepraveného asfaltu v objeme 28.510,56 ton. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že strany si v Zmluve dohodli, aj napriek tomu, že objem prepravovaného asfaltu je určený slovom približne, aspoň minimálne dohodnuté množstvo predstavujúce 39.000 ton asfaltu. Z žalovaným predložených faktúr je zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi prepravné v sume 18.999.440,60 Sk. Žalovaný bol pritom povinný zaplatiť za 1 tonu sumu 666,40 Sk. Vydelením prepravného a ceny za tonu získal súd počet skutočne prepraveného objemu asfaltu, ktorý teda žalobca skutočne pre žalovaného prepravil a za ktorý mu aj žalovaný riadne zaplatil. Súd vo svojom rozhodnutí vyhodnotil vyššie uvádzanú skutočnosť tak, že nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi prepraviť ani minimálne množstvo asfaltu, ktoré by predstavovalo objem 39.000 ton, spôsobil tým žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku. Žalobcovi teda súd priznal ušlý zisk predstavujúci sumu 920.448,36 Sk pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi minimálnym dohodnutým množstvom prepraveného asfaltu ( 39.000 ton) a skutočne prepraveným množstvom asfaltu

( 28.510,56 ton) t.j. 10.489,44 ton.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.11.2007 uviedol, že zisk vo výške 87,75 Sk na 1 tonu by bol získal v prípade, keby mu žalobca umožnil prepraviť minimálne množstvo asfaltu teda 39.000 ton. Súd teda pri výpočte ušlého zisku vynásobil objem neprepraveného asfaltu

( 39.000 ton - 28.510,56 ton = 10.489,44 ton) predpokladaným ziskom za tonu vo výške 87,75 Sk a tak zistil výšku ušlého zisku , ktorý teda predstavuje sumu 920.448,36 Sk. V tejto časti súd teda žalobe ako dôvodnej vyhovel. Vo zvyšnej časti žaloby sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody, pozostávajúcej z leasingových splátok, z cestnej dane, povinného zmluvného poistenia, havarijného poistenia, nákladov na vykonanie A. S. a dovybavenie vozidiel, poistenia cestovného dopravcu, nákladov na nových zamestnancov v súvislosti s novými ťahačmi, odmenou právneho zástupcu, nákladov na potvrdenie Daňového úradu, poplatku za vystavenie prehľadu telefónnych volaní, úroku z revolvingového úveru, sankcie leasingovej spoločnosti z titulu predčasného ukončenia leasingových zmlúv. Takto žalobcom uplatnený nárok súd vyhodnotil ako nedostatočne preukázaný, nenapĺňajúcu zodpovednostné princípy potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody a to najmä vznik uplatnenej škody, porušením právnej povinnosti žalovanými . Súd poukazuje pri tom na skutočnosť, že Zmluva bola medzi stranami uzavretá na dobu určitú, pričom žalobca bol pri rokovaniach žalovaným upozornený na skutočnosť, že množstvo prepraveného asfaltu súvisí s vývojom infraštruktúry financovanej štátom. Súd teda vyhodnotil žalobcom uvádzané náklady spojené s obstaraním motorových vozidiel a s tým spojených ďalších nákladov za nedôvodné. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú teda do 31.12.2004 a žalobca zakúpil motorové vozidlá v mesiacoch jún a júl 2004. Z výpovede svedka A. P. vyplynulo, že žalobca mal podpísané zmluvy s charterovými spoločnosťami, od ktorých bolo možné vozidlá prenajať a preto súd vyhodnotil nákup týchto vozidiel za nedôvodný a nadbytočný. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca mal mať už pri podpise Zmluvy k dispozícii dostatočné množstvo motorových vozidiel určených na prepravu asfaltu. Súd sa však nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že stranami podpísaný dodatok č.1 bol určitou kompenzáciou za neprepravený asfalt.

Súd preto na základe vyššie uvádzaných skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení žalobe v časti o zaplatenie 920.448,36 Sk vyhovel s tým, že žalobcovi priznal i právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods.1 Obch. Z. a to od 01.01.2005 t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí platnosti a účinnosti Zmluvy až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia tak, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Predmetom sporu bolo zaplatenie istiny vo výške 7.118.011,60 Sk spolu s príslušenstvom. Žalobca zobral podaním zo dňa 14.11.2006 žalobu v časti o zaplatenie 656.714,60 Sk istiny späť. To znamená, že po čiastočnom späťvzatí žaloby bola predmetom sporu istina vo výške 6.461.297,-Sk. Rozsudkom vyhláseným dňa 07.02.2007 uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 920.448,36 Sk istiny spolu s príslušenstvom. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že žalobca bol v danej veci úspešný v 12,93 % a neúspešný v 87,07 %, čo teda predstavuje úspešnosť žalovaného v danej veci. Nakoľko žalobca a ani žalovaný súdu v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslili trovy konania, súd vychádzal pri výpočte trov konania len zo zaplateného súdneho poplatku za žalobcom podanú žalobu v sume 355.900,-Sk a žalovaným podaný odpor v sume 427.080,-Sk. Súd preto účastníkom konania náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu a to tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 46.017,90 Sk ( 12.93 % zo sumy 355.900,-Sk)

a čiastočne úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania v sume 371.858,50 Sk

( 87,07 % zo sumy 427.080,-Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.