Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-30-1996.pdf
PDF · 114.01 KB
No categories available
8C/30/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou vo veci žalobkýň: 1. B. Ď., bytom S., a 2. V. L., bytom S., obe zastúpené advokátkou JUDr. E. H., so sídlom AK S., P. H. XX/XX,. S., proti žalovaným: 1.K. P., S., a 2. J. V., S., oba právne zastúpení advokátom JUDr. E. J., so sídlom AK N., Š. XX,. N., o zaplatenie 430.768,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyne s ú p o v i n n é zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 188.570,- Sk, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi JUDr. E. J..
odôvodnenie:
Dňa 21.2.1996 podala terajšia žalobkyňa v 1. rade B. Ď. na OS Senica žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade o určenie, že poručiteľ Š. Š. zomrelý dňa X.X.XXXX. mal v čase svojej smrti pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 470.768,- Sk. Žiadala tiež, aby súd po vyhovení žalobe zaviazal žalovaných zaplatiť jej náhradu trov konania.
Okresný súd Senica po vykonanom dokazovaní rozsudkom OS Senica č.k. 8C 30/96-65 zo dňa 25.7.1997 žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že oprávnení podať žalobu v tomto prípade sú len obaja zákonní dedičia neb. Š. Š. spoločne a nerozdielne, ktorý názor podporuje aj stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené pod č. R 31/78, ktoré uvádza, že pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, že nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov. Súd bol teda toho názoru, že žalobkyňa B. Ď. nemohla sama len vo svojom mene podať žalobu o určenie, že jej zomrelý otec Š. Š. mal v čase svojej smrti pohľadávku voči žalovaným 430.768,- Sk. Žalobcami majú byť obaja dedičia, teda aj B. Ď., aj jej brat M. Š.. Žalobkyňa tiež nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O. s. p. na podaní takejto žaloby. Napriek tomu sa súd zaoberal dokazovaním existencie, či neexistencie žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby, teda nepreukázala existenciu uvedenej pohľadávky v čase smrti poručiteľa Š. Š..
Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, na základe odvolania žalobkyne v 1. rade uznesením č. k. 4Co 255/98-89 zo dňa 23.6.1998 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že petit žaloby nie je v súlade s ust. § 80 písm. c) O. s. p., pretože žalobkyňa sa domáha určenia, že
nebohý „mal v čase svoje smrti“, teda domáha sa určenia existencie vzťahu do minulosti, pričom podľa § 80 písm. c) O. s. p. možno určiť, či tu právo je alebo nie je. Tiež nie je zrejmé, či žalobkyňa uplatňuje pohľadávku voči obom žalovaným ako pohľadávku spoločnú a nerozdielnu. Súd prvého stupňa sa teda mal pokúsiť o odstránenie vád žaloby a poučiť žalobkyňu, prípadne jej advokáta o tom, ako opravu žaloby vykonať. Tak, ako je žaloba formulovaná, nie je možné tejto vyhovieť, pretože je v rozpore s predpismi procesného práva.
Odvolací súd tiež poukázal na to, že treba doplniť dokazovanie najmä na objasnenie skutočnosti, prečo preddavok na kúpnu cenu v sume 115.000,- Sk nebol v kúpnej zmluve uvedený, pričom tento bol vyplatený už rok pred uzavretím zmluvy a s vedomím, že ide o preddavok na kúpnu cenu za nehnuteľnosť a od kúpnej ceny sa odpočíta. V tejto súvislosti sa javí byť vhodný výsluch advokátky JUDr. S. K., ktorá účastníkom kúpnu zmluvu spisovala, a to na okolnosti predchádzajúce uzavretiu zmluvy. Treba tiež doplniť dokazovanie na skutočnosť, či svedok B. P. poznal neb. Š. Š. a či svedkyňa J. F. mohla byť alebo nemohla byť pri odovzdávaní peňazí, keď žalobkyňa tvrdí, že táto svedkyňa v čase odovzdávania peňazí bola v Senici.
Neskôr vstúpil do konania ako ďalší žalobca brat žalobkyne B. Ď. M. Š.. Po zrušení prvého vo veci vyhláseného rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom vtedajší právny zástupca žalobcov Mgr. J. G. upravil petit žaloby tak, že žiadal určiť, že do dedičstva po neb. Š. Š. patrí pohľadávka 430.768,- Sk, pričom neuviedol voči komu táto pohľadávka smeruje.
Po smrti brata žalobkyne M. Š. pokračoval súd v konaní s jeho jedinou dedičkou / matkou/, terajšou žalobkyňou pani V. L..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov J. F., B. P., I. Š., V. Š., V. K., A. N., J. J., M. B., Ľ. G., A. Š., J. Š., I. K., A. I., konfrontáciou svedkov navzájom, konfrontáciou účastníkov a svedkov, spisom bývalého Štátneho notárstva v Senici č. RI 3230/92, spisom OS v Senici sp. zn. D 1017/93, správou S., a. s. filiálka S., správami o zárobkoch žalovaného v 2. rade, správou o príjme žalovanej v 1. rade, po zrušení rozsudku prvého stupňa odvolacím súdom doplnil dokazovanie, lekárskymi správami o zdravotnom stave M. Š., výsluchom svedka MUDr. E. K., znaleckým posudkom znalkyne MUDr. M. G. o duševnom stave M. Š., výsluchom znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. M. G., vyšetrovacím
spisom Okresného úradu vyšetrovania PZ v Skalici ČVS: OÚV 304/2001, výsluchom svedkov JUDr. S. K., M. H., M. J., spisom OS Skalica Nc 1056/97 a P 204/98, výpisom z Katastra nehnuteľností LV č. 6734 k. ú. a obce S., správami subjektu D. D. so sídlom S., spisom bývalého ŠN v Senici D 809/90, správou Daňového úradu S. o príjme žalovaného J. V. za rok 1992, správami o zdravotnom stave žalovanej K. P., výsluchom svedkov O. P., J. F., A. S., opätovným výsluchom svedka B. P., svedka V. J. a zistil tento stav veci:
Zo spisu bývalého ŠN v Senici č. RI 3230/92 mal súd preukázané, že žalovaní na strane jednej ako kupujúci a neb. Š. Š. na strane druhej ako predávajúci uzavreli dňa 17.12.1992 kúpnopredajnú zmluvu o nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. S. zapísaných v LV č. 110 pre obec a k. ú. S. ako parc. č. 321 - dom č. 907 a zastavaná plocha vo výmere 516 m2 a parc. č. 322 - záhrada vo výmer 329 m2. Kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola dohodnutá celkom v sume 430.768,- Kčs. Každému z terajších žalovaných predá predávajúci Š. Š. podiel 1/2 týchto nehnuteľností a každý zo žalovaných mu mal zaplatiť kúpnu cenu 215.384,- Kčs najneskôr do 31.12.1994 v hotovosti. Kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Senici dňa 22.12.1992 pod č. RI 3230/92.
Zo spisu OS v Senici č. D 1017/93 súd zistil, že predávajúci Š. Š. zomrel dňa X.X.XXXX. v S.. Dedičmi neb. Š. Š. boli jeho dve deti, a to dcéra B. Ď. a M. Š., nar. XX.X.XXXX,. zomr. XX.X.XXXX,. ktorého jedinou dedičkou podľa rozhodnutia v konaní OS Senica 12D 22/06 je žalobkyňa v 2. rade, matka poručiteľa V. L..
Výsluchom žalobkýň B. Ď. a V. L. mal súd preukázané, že obe doteraz trvajú na tom, že kúpna cena 430.768,- Sk, ktorá mala byť zaplatená neb. Š. Š. (právnemu predchodcovi oboch žalobkýň), nebola vyplatená ani poručiteľovi Š. Š. ani žiadnemu z jeho dedičov, a to ani z časti.
Terajšia právna zástupkyňa žalobkýň vo svojom písomnom záverečnom vyjadrení doručenom súdu 27.9.2006 uviedla, že žiada určiť vlastníctvo tejto pohľadávky a po poučení súdu o potrebe upraviť žalobu zmenila žalobu tak, že už nežiadala určiť, že do dedičstva po neb. Š. Š. patrí pohľadávka 430.768,- Sk, ale žiadala priamo zaviazať žalovaných na plnenie, a to tak, že každý zo žalovaných bude povinný zaplatiť každému zo žalobcov sumu 107.692,- Sk s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
Súd túto zmenu žaloby pripustil vychádzajúc z toho, že podanie žaloby vzhľadom k tomu, čoho sa žalobca, prípadne žalobcovia, žalobou domáhajú, je výlučným právom žalobcov a o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby súd môže rozhodovať len s prihliadnutím na obsah ust. § 95 O. s. p. Súd môže nepripustiť zmenu žaloby len v tom prípade, ak by výsledky doterajšieho konania a dokazovania vykonaného pred zmenou žaloby nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, alebo ak by sa zmenou žaloby menila vecná príslušnosť súdu.
V prípade zmeny žaloby v tejto veci však o prípady uvedené v § 95 ods. 2 O. s. p. nešlo. Súd preto zmenu žaloby tak, ako ju vykonala právna zástupkyňa žalobkýň podaním doručeným OS Senica dňa 27.9.2006, pripustil.
Po pripustení zmeny žaloby sa teda súd zaoberal predovšetkým otázkou, či vzhľadom k predmetu sporu možno takto zmenenej žalobe vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že žalobkyne v tomto prípade preukázali, že ich právny predchodca neb. Š. Š., zomr. X.X.XXXX nedostal za svojho života od kupujúcich, ktorými sú žalovaní, vyplatenú kúpnu cenu 430.768,- Sk. Po doplnení dokazovania po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa a zhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov totiž súd dospel k záveru, že tvrdenia žalovaných o tom, že pred smrťou neb. Š. Š. bola táto suma žalovanými neb. Š. Š. vyplatená, sú nepravdepodobné a výplata sumy 430.768,- Sk Š. Š. nebola preukázaná.
Už odvolací súd poukazoval pri zrušení predchádzajúceho rozsudku na skutočnosť, že žalovaný J. V. nepreukázal zdroj finančných prostriedkov použitých na výplatu na neho pripadajúcej časti kúpnej ceny. Na tomto závere sa nič nezmenilo ani po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa. Žalovaná v 1. rade K. P. tiež nepreukázala, z akého zdroja mala finančné prostriedky na výplatu podielu z kúpnej ceny, ktorý mala vyplatiť ona.
Rovnako žalovaní nepreukázali kedy a akým spôsobom bola kúpna cena 430.768,- Sk Š. Š. vyplatená. Svedecké výpovede svedkov B. P. a J. F. sa javia ako nepresné a nedôveryhodné s prihliadnutím na výpovede ďalších svedkov a výpoveď žalobkyne B. Ď., pretože žalobkyňa a ďalší svedkovia vo svojich výpovediach poukazujú na to, že ešte v roku 1993 krátko pred svojou smrťou hovoril s nimi Š. Š. o tom, že dom predal, ale peniaze vyplatené nemá.
Žalovaná v l. rade K. P. vo svojich výpovediach poukazovala na skutočnosť, že časť kúpnej ceny v celkovej sume 2l5.384,- Sk, ktorú mala uhradiť predávajúcemu Š. Š. mu poskytla už pred podpisom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa l7.l2.l992 a to ešte predchádzajúci rok, keď peniaze potreboval. V roku l99l takto poskytla Š. Š. sumu ll5.000,- Kčs. Nevysvetlila však, z akého dôvodu poskytnutie tohto preddavku nebolo uvedené v písomnej kúpnopredajnej zmluve zo dňa l7.l2.l992.
Žalovaný v 2. rade J. V. poukázal na to, že svoju časť kúpnej ceny vyplatil Š. Š. v roku l992, avšak z obsahu spisu nie je doteraz zrejmé, že by žalovaný v 2. rade mal taký zdroj príjmu, aby z takéhoto príjmu
mohol túto sumu zaplatiť. Ani jeden zo žalovaných potom nevysvetlil, z akého dôvodu bola v zmluve z l7.l2.l992 dohodnutá splatnosť kúpnej ceny až na obdobie do konca roka l994, pokiaľ žalovaný v 2. rade peniaze k dispozícii mal a žalovaná v l. rade z dohodnutej kúpnej ceny už ll5.000,- Kčs vyplatila pred podpisom zmluvy.
Svedkyňa J. F., ktorá určitý čas žila so žalovaným v 2. rade v druhovskom pomere, uviedla vo svojich výpovediach, že bola pri výplate ll5.000,- Kčs, ktoré odovzdávala K. P. Š. Š. a neskôr bola aj pritom, keď pán V. vyplácal peniaze Š. Š..
Pokiaľ žalobkyne namietali, že svedkyňa F. v čase majúcej byť výplaty peňazí na Vianoce roku l992 nebola v S., ale v S. u svojej sestry A. S., súd na túto okolnosť vypočul svedkyňu A. S., ktorá uviedla, že svedkyňa J.
F. prišla k nej na návštevu do Senice až 25.l2.l992, čo si svedkyňa S. pamätala práve preto, že 24.l2.92, keďže bol štedrý deň, mali to byť ich spoločné Vianoce.
Rovnako svedok B. P. tiež uviedol, že peniaze Š. Š. boli vyplácané za jeho prítomnosti celkom trikrát, pričom dvakrát vyplácala peniaze pani P. a jedenkrát pán V.. Hovorilo sa aj o tom, že ide o preddavok na kúpu nejakého domu. Pamätal si, že to bolo niekedy okolo Vianoc l992. Svedok P. aj svedkyňa F. však poukázali na to, že peniaze neprepočítavali a nepresvedčili sa, koľko peňazí kto komu v skutočnosti vyplatil.
Na druhej strane svedkyňa I. Š. uviedla, že neb. Š. Š. jej koncom februára l993 povedal, že predal dom a peniaze vyplatené nedostal.
Svedkyňa A. N., dcéra žalovanej v l. rade, potvrdila, že požičala žalovanej v l. rade 25.l2.l992 sumu 80.000,- Kčs. Nebola však pritom, keď žalovaní alebo niektorý z nich vyplácali peniaze Š. Š..
Svedkyňa V. K. poukázala na to, že zo správania sa Š. Š. vyplývalo v priebehu roku l992, že peniaze má.
Svedkyňa M. B. uviedla, že ešte l4 dní pred smrťou jej Š. Š. poprel, že by s K. P. žil v spoločnej domácnosti.
Svedkyňa I. K. potvrdila, že v priebehu roku l993 počula od Š. Š., že si sťažoval na spory s pani K. P.. Nevedela však, o aký spor išlo.
Bola vypočutá aj JUDr. S. K., ktorá ako advokátka spisovala spornú kúpnopredajnú zmluvu. Poukázala však na to, že na celú vec si pre odstup času pamätá veľmi málo. Kúpnopredajnú zmluvu spísala účastníkom podľa ich požiadavky. Poskytla im potrebné poučenie a pokiaľ sa v zmluve nenachádza zmienka o preddavku na kúpnu cenu vyplatenom pred podpisom zmluvy, je to zrejme z toho dôvodu, že účastníci zmluvy takto zmluvu spísať nežiadali, teda nežiadali tam preddavok uviesť. Pokiaľ jej účastníci pred podpisom zmluvy nepovedia, že si už nejaký preddavok na kúpnu cenu vyplatili, nemá sa ona túto okolnosť odkiaľ dozvedieť. Naozaj si však na túto konkrétnu zmluvu nepamätá. Tiež sa nevie vyjadriť k tomu, prečo bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny až do 3l.l2.l994. Svedkyňa trvala na tom, že v prípade spornej zmluvy boli všetci účastníci zmluvy u nej v kancelárii pri spisovaní zmluvy.
Svedkyňa O. P. poukázala na to, že sa so Š. Š. rozprávala krátko pred jeho smrťou v roku l993, keď sa jej posťažoval, že predal dom a to koncom predchádzajúceho roku svojej spolubývajúcej a jej synovi a nedal si tam ani doživotné právo a teraz nemá ani dom, ani peniaze.
Svedok V. J. poukázal na to, že v marci l993 mu Š. Š. povedal, že si chodí privyrábať na fušky, lebo potrebuje peniaze. Spomínal, že očakáva väčšiu sumu peňazí, ale aj tie bude potrebovať na výplatu detí z rodinného domu. Svedkovi však nehovoril o tom, odkiaľ má dostať peniaze alebo odkiaľ očakáva väčšiu sumu peňazí a svedok sa ho na túto okolnosť nepýtal.
Pri takejto dôkaznej situácii a takomto výsledku dokazovania by bolo možné vyhovieť žalobe o určenie, že pohľadávka 430.768,- Sk, pri ktorej dlžníkmi sú žalovaní každý v podiele 1/2 - ice , patrí do dedičstva po neb. Š. Š..
Pokiaľ teda súd poučoval žalobkyne, ktoré sú zastúpené advokátkou, o potrebe jednoznačne formulovať petit žaloby a prípadne doplnený petit žaloby odôvodniť, mal tým na mysli doplnenie petitu o určenie, že táto pohľadávka patrí do dedičstva po neb. Š. Š. s prípadným určením osôb povinných túto pohľadávku zaplatiť.
Žalobkyne sa však rozhodli zmeniť žalobu zo žaloby na určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva po neb. Š. Š., priamo na žalobu na plnenie. Takúto žalobu, ktorou je uplatnená priamo požiadavka zaplatenia spornej sumy (pohľadávky patriacej do dedičstva po neb. Š. Š.) spolu s príslušenstvom, ktorým je v tomto prípade úrok z omeškania, bolo potrebné zamietnuť. Vyhovením tejto žalobe priamo na plnenie by totiž súd obišiel dedičské konanie o novoobjavenom majetku po neb. Š. Š..
Vzhľadom k doterajšej praxi sa aj Okresný súd Senica pridržiava stanoviska v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, že v danom prípade sporu o existenciu alebo neexistenciu pohľadávky zomrelého, teda poručiteľa, treba najskôr určiť, či táto pohľadávka patrí alebo nepatrí do dedičstva a o akú pohľadávku ide (kto je dlžníkom). Pokiaľ táto pohľadávka bude existovať ako patriaca do dedičstva, musí byť potom v dedičstve prejednaná.
Nemožno teda zaviazať priamo dlžníkov, v tomto prípade žalovaných, na plnenie priamo žalobkyniam, hoci aj bolo preukázané, že pôvodnými dedičmi po neb. Š. Š. boli B. Ď. a jej brat, už zomrelý M. Š., ktorého jedinou dedičkou je terajšia žalobkyňa V. L..
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov konania v sume 188.569,78,-Sk. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 188.569,78,-Sk vrátane DPH.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal v sume 188.569,78,-Sk vrátane 19%DPH. Právny zástupca žalovaných si v zmysle § 13 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci má právo na odmenu za 14 úkonov právnej pomoci po 1.856,-Sk, teda v sume 20.416,-Sk /prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 14.5. 1996, dňa 6.6. 1996, dňa 20.6. 1996, dňa 9.1. 1997, dňa 23.1. 1997, dňa 23.1. 1997, dňa 17.4. 1997, dňa 17.6. 1997, dňa 22.7. 1997, dňa 23.6. 1998 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.6. 1998/, plus paušálna náhrada po 70,-Sk za 11 úkon, teda paušálna náhrada v sume 770,-Sk / popri odmene za účasť na pojednávaní dňa 21.9. 1999, dňa 4.4. 2000 a dňa 4.7. 2001 právny zástupca paušálnu náhradu nežiadal/. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných odmenu za 3 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 240/1990Zb. po 1.856,-Sk, teda v sume 5.568,-Sk /účasť na pojednávaní dňa 21.9. 1999, dňa 4.4. 2000 a dňa 4.7. 2001/, plus paušálnu náhradu za 3 úkony po 100,-Sk, teda v sume 300,-Sk. JUDr. J. patrí aj odmena za účasť na pojednávaní dňa 20.6. 2002 v sume 5.450,-Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z.. Ďalej patrí právnemu zástupcovi žalovaných odmena za 6 úkonov právnej pomoci po 5.750,-Sk, teda v sume 34.500,-Sk podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb /účasť na pojednávaní dňa 15.3. 2005, dňa 14.4. 2005, dňa 9.6. 2006, dňa 5.9. 2006, dňa 12.9. 2006 a dňa 19.1. 2007/, plus paušálna náhrada za
2 úkony po 150,-Sk, za tri úkony po 164,-Sk a za jeden úkon v sume 178,-Sk. Advokát žalovaných si uplatnil aj 19%DPH zo sumy 55.257,92,-Sk, ktorá predstavuje sumu 10.499,-Sk. Právnemu zástupcovi žalovaného v 1. a 2. rade patrí odmena za zastupovanie žalovanej v 1. rade spolu s DPH, ktorá je znížená o 20% v sume 76.443,92,-Sk a odmena za zastupovanie žalovaného v 2. rade spolu s DPH, ktorá je znížená o 20% v sume 76.443,92,-Sk. Spolu JUDr. J. patrí odmena za zastupovanie oboch žalovaných v sume 152.887,84,-Sk. Právny zástupca žalovaných v konaní preukázal, že je platcom DPH.
Právnemu zástupcovi žalovaných patrí aj náhrada cestovného v sume 24.629,-Sk. Právny zástupca vykonal cestu na trase N. do S. a späť osobným motorovým vozidlom VW Passat na pojednávania pred OS Senica dňa 14.5. 1996, dňa 6.6. 1996 a dňa 20.6. 1996 za čo mu patrí cestovné v sume 3.032,90,- Sk /výpočet: (21,20x 8,7x184/100+3,65x184) =1.011,-Sk x 3= 3.032,90,-Sk/. Za cestu na pojednávania OS Senica dňa 9.1. 1997, dňa 23.1. 1997 patrí advokátovi žalovaných cestovné v sume2.050,40,- Sk/ výpočet: (22,10x8,7x184/100+ 3,65x184 = 1.025,40,-Sk x 2 = 2.050,40,-Sk/. Za cestu na trase N.- S. a späť v dňoch 17.4. 1997, dňa 17.6. 1997 a dňa 22.7. 1997 cestovné v sume 3.168,50,- Sk/ výpočet: (22,30x8,7x184/100+ 3,80x184)= 1.056,20,-Sk x 3 =3.168,50,-Sk/, cestovné za cestu vykonanú dňa 23.6. 1998 na trase N. - T. a späť v sume 596,80,-Sk /výpočet: (23,20x8,7x100/100 + 3,95x100) = 596,80,-Sk/. Cestovné na trase N.- S. a späť dňa 21.9. 1999 v sume 1.239,40,-Sk / výpočet:(28x8,7x184/100+ 4,30x184) = 1.239,40,-Sk/,dňa 4.4. 2000 na trase N.- S. a späť v sume 1.361,40,-Sk/ výpočet:(33,90x8,7x184/100+4,45x184) = 1.361,20,-Sk/, za cestu vykonanú dňa 4.7. 2001 na trase N.- S. a späť v sume 1.350,60,-Sk /výpočet:(31,50x8,7x184/100+ 4,60x184) = 1.350,60,-Sk/, za cestu N.- S. a späť dňa 20.6. 2002 v sume 1.328,20,-Sk / výpočet:(30,10x8,7x184/100 + 4,60x184)= 1.328,20,-Sk/, za cestu vykonanú na trase N.- S. a späť dňa 15.3. 2005 v sume 1.680,20,-Sk/ výpočet: (33,70x8,7x184/100 + 6,20x184)= 1.680,20,-Sk/, na trase N. - S. a späťdňa14.4.2005 v sume 1.705,90, Sk/výpočet:(35,30x8,7x184/100+6,20x184)=1.705,90,-Sk/, za cestu na trase N.- S. a späť dňa 9.6. 2006 v sume 1.814,70,-Sk /výpočet: (42,10x8,7x184/100 + 6,20x184) = 1.814,70,-Sk/, za cestu na trase N.- S. a späť dňa 5.9. 2006 v sume 1.795,50,-Sk / výpočet: (40,90x8,7x184/100+ 6,20x184)= 1.795,50,- Sk/, za cestu na trase N. S. a späť dňa 12.9. 2006 v sume 1.795,50,-Sk/výpočet:(40,90x8,7x184/100 + 6,20x184)= 1.795,50,-Sk/ a za cestu na trase N. - S. a späť vykonanú za účelom pojednávania pred OS Senica dňa 19.1.2007 v sume 1.709,-Sk /výpočet: (35,50x8,7x184/100 + 6,20x184) = 1.709,-Sk/
Právny zástupca žalovaných má právo aj na náhradu za stratu času v zmysle § 18 písm. b/ a § 20 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za stratu času pri cestách vykonaných N.- S. a späť dňa 14.5. 1996, dňa 6.6. 1996, dňa 20.6. 1996, dňa 9.1. 1997, dňa 23.1. 1997, dňa 17.4. 1997, dňa 17.6. 1997, dňa 22.7. 1997, dňa 21. 9.1999, dňa 4.4. 2000, dňa 4.7. 2001, teda za 11 ciest, pričom strata času pri ceste N.- S. a späť predstavuje 3 hod, teda 6 polhodín. JUDr. J. patrí za každú aj začatú hodinu náhrada za stratu času v sume 20,-Sk, teda za 66 polhodín suma 1.320,-Sk. Ďalej mu patrí náhrada za stratu času pri ceste N. T. a späť za 2 začaté polhodiny v sume 40,-Sk. Ďalej patrí advokátovi žalovaných náhrada za stratu času podľa § 20 vyhlášky č. 655/2004Z.z., a to za čas strávený na ceste N. S. a späť dňa 15.3. 2005 za 6 polhodín, po 250,-Sk v sume 1.500,-Sk, za čas strávený na ceste N.- S. a späť dňa 14.4. 2005 za 6 polhodín po 250,-Sk, teda v sume 1.500,-Sk, za čas strávený na ceste N.- S. a späť dňa 9.6. 2006, dňa 5.9. 2006 a dňa 12.9. 2006 za každú cestu a späť v počte 6 polhodín po 273,-Sk, teda celkovo v sume 4.914,-Sk /výpočet: 3x6x273=4.914,-Sk/. Právnemu zástupcovi žalovaných patrí aj náhrada za stratu času za cestu N.- S. a späť na pojednávanie OS Senica dňa 19.1. 2007 a to za 6 polhodín po 297,-Sk, teda celkovo v sume 1.782,-Sk. Celkovo patrí JUDr. J. náhrada za stratu času v sume 11.056,-Sk.
Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 188.572,84,-Sk, ktorá spočíva v odmene právneho zástupcu žalovaných v sume 152.887,84,-Sk vrátane 19%DPH, v cestovnom v sume 24.629,- Sk a v náhrade za stratu času v sume 11.056,-Sk. Súd však právnemu zástupcovi žalovaných priznal náhradu trov konania, ktorú žiadal a to v sume 188.569,78,-Sk, po zaokrúhlení 188.570,- Sk. Náhradu iných trov konania žalobkyne priznať nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.( § 251 ods. 1 O.s.p. )