Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-13-2023.pdf
PDF · 181.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: JP - Mannschaft s. r. o., Železničiarska 282/29, 065 41 Ľubotín, IČO: 52 731 413, právne zastúpený: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., Osvetová 24, 821 05 Bratislava, IČO: 53 540 476 proti žalovanému: ENIRA s.r.o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 51 766 027, právne zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 15.818 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/17/2021-190 zo dňa 21.03.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/17/2021-190 zo dňa 21.03.2023 p o t v r d z u j e . Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“), rozsudkom č. k. 36Cb/17/2021-190 zo dňa 21.03.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v plnom rozsahu vyhovel žalobe obchodnej spoločnosti JP - Mannschaft s. r. o., Železničiarska 282/29, 065 41 Ľubotín, IČO: 52 731 413 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,zhotoviteľ“) a zaviazal obchodnú spoločnosť ENIRA s.r.o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 51 766 027 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“) zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 818 eur spolu s úrokmi z omeškania - 8 % p. a. zo sumy 12 650 eur od 22.09.2020 až do zaplatenia, 8 % p. a. zo sumy 3 168 eur od 16.10.2020 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 07.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v celkovej sume vo výške 15 818 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených faktúr - č. 20200042 vystavenú na sumu vo výške 12 650 eur zo dňa 24.08.2020 so splatnosťou dňa 21.09.2020 a č. 20200047 vystavenú na sumu vo výške 3 168 eur zo dňa 15.09.2020 so splatnosťou dňa 15.10.2020 a to na základe zhotovenia diela v zmysle uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo dňa 17.06.2020 (ďalej aj ako „Rámcová zmluva alebo aj ako „zmluva o dielo“) medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, v zmysle ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal podľa čl. I predmet zmluvy na základe samostatných objednávok pre žalovaného, vykonávať inštaláciu elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie na území Nemeckej republiky a na území Slovenskej republiky a ďalej žalovaný ako objednávateľ, sa zaviazal podľa čl. I cena diela a platobné podmienky zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi dohodnutú cenu za vykonanie diela na základe ním vystavenje faktúry. Uviedol, že v súlade s čl. I a IV zmluvy a na základe objednávky objednávateľa zo dňa 17.06.2020 preukázateľne riadne a včas vykonal pre žalobcu ako objednávateľa dohodnuté
stavebné práce v Nemeckej republike (Bosch, Dresden). Mal za to, že vykonanie prác je potvrdené aj doteraz uhradenými faktúrami žalovaným.
Na základe vykonaného diela žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20200019 na sumu vo výške 6 369 eur zo dňa 29.06.2020 splatnú 13.07.2020 (uhradená z účtu Mgr. F. K. - AWA ABROAD WORK AGENCY), faktúru č. 20200028 na sumu vo výške 9.405 eur zo dňa 14.07.2020, splatnú dňa 04.08.2020 (uhradená z účtu Mgr. F. K. - AWA ABROAD WORK AGENCY), faktúru č. 2020031 na sumu 14.344 eur zo dňa 27.07.2020 splatnú dňa 18.08.2020 (uhradená z účtu Mgr. F. K. - AWA ABROAD WORK AGENCY), faktúru č. 20200042 na sumu vo výške 12 650 eur zo dňa 24.08.2020, splatnú dňa 21.09.2020 a faktúru č. 20200047 vo výške 3 168 eur zo dňa 15.09.2020, splatnú dňa 15.10.2020. Faktúry
- č. 20200042 a č. 20200047 vo výške 3 168 eur zo dňa 15.09.2020, mu žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania. Uviedol, že zistil, že osoba ktorá prevzala projekt v Nemeckej republike (Bosch, Dresden), potvrdila vyplatenie finančných žalobcovi ako objednávateľovi za ním vykonané práce ako zhotoviteľom.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 6Up/2179/2020 zo dňa 21.12.2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške v sume 15 818 eur spolu s príslušenstvom a s náhradou trov konania. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 03.01.2021. 4. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu sp. zn. 6Up/2179/2020 zo dňa 21.12.2020 odpor a v ktorom uviedol, že žalobcovi nedlhuje dlžnú sumu, a to ani čiastočne. Potvrdil skutočnosť, že medzi ním ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom bola uzatvorená Rámcová zmluva. Poukázal na čl. I. bod 1 a 2 tejto zmluvy na základe ktorej si objednal u žalobcu vykonávanie elektrikárskych prác na projekte Bosch, Dresden, s miestom výkonu práce Knappsdorfer, Dresden (ďalej aj ako „stavba”) so začatím ich výkonu od 22.06.2020, pričom práce mali vykonávať (o.i.) od 21.09.2020 dvaja elektrikári - p. R. a p. S. a od 28.09.2020 p. C. S.. V tejto súvislosti odkázal na čl. I. bod 7 písm. a) predmetnej zmluvy a dôvodil, že na stavbu dňa 21.09.2020 nenastúpili dvaja elektrikári - p. R. a p. S. a dňa 28.09.2020 p. C. S., čím mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 9 000 eur a nárok na ušlý zisk vo výške 8 480 eur. Mal za to, že žalobca porušil povinnosti podľa čl. V. bod 1 a 2 zmluvy o dielo a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6 000 eur. Ďalej žalovaný argumentoval, že dňa 07.12.2020 ako objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo a že si voči žalobcovi uplatnil vyššie uvedené nároky započítaním oproti neuhradeným faktúram a to do výšky žalovanej sumy a jej príslušenstva. 5. Žalobca sa k veci vyjadril v replike a uviedol, že predmetné práce na diele vykonal riadne a včas s tým, že sa zaviazal podľa čl. I. Rámcovej zmluvy na základe samostatných objednávok vykonávať inštaláciu elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie na území Nemeckej spolkovej republiky a na celom území Slovenskej republiky. Dôvodil, že v danom prípade, žalovaný potvrdil podpísanie objednávky na služby, avšak objednávka bližšie nešpecifikovala ďalšie podmienky ním vykonávania prác. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovaného, ktoré uviedol v odstúpení od zmluvy o dielo a to, že dvaja elektrikári nenastúpili 21.09.2020 na stavbu vo Frankfurte, pričom v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že dvaja elektrikári nenastúpili dňa 21.09.2020 na stavbu Bosch, Dresden. S tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a zdôraznil, že sú nepravdivé s tým, že mu nepredložil žiadnu samostatnú objednávku ohľadom výkonu práce dvoch elektrikárov a ako dôkaz pripojil e-mailovú komunikáciu so žalovaným. Mal za to, že neporušil žiadne ustanovenie zmluvy o dielo. Ďalej k odchodu p.C. S. zo stavby žalobca uviedol, že menovaný odchádzal zo stavby dňa 11.09.2020 a nemal pokyn sa vrátiť a že až dňa 29.09.2020 mu napísal žalovaný e-mail ohľadom jeho nenastúpenia na stavbu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že porušil povinnosti uvedené v čl. V. bod 1 a 2 zmluvy o dielo, a preto mu vznikol voči nemu nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 6 000 eur. Zastával názor, že neporušil žiadne ustanovenia zmluvy o dielo, a preto žalovaný mu nebol oprávnený účtovať zmluvnú pokutu a taktiež ani nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu pohľadávok z jeho strany, čo je v rozpore s § 359 Obchodného zákonníka a teda, žalovanému ani nevznikol žiaden právny nárok na doplatenie sumy, ktorú uvádza v svojom odstúpení od zmluvy o dielo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo v rozpore s jej čl. II bodom 4 t. j., účelovo a bezdôvodne, pretože dôvody jeho odstúpenia mu nepreukázal t. j., že nevykonal dielo riadne a včas, práve naopak vykonanie diela riadne zo strany žalobcu riadne a včas potvrdzujú výkazy o odpracovaných hodinách subdodávateľov. Ďalej poukázal na to, že žalovaný zaplatením iných faktúr uznal, že z jeho strany došlo k riadnemu vykonaniu diela. Ďalej žalobca zdôraznil, že žalovaný nepreukázal komu a v akej výške platil pokutu, namiesto toho mu dňa 07.12.2020 zaslal odstúpenie od zmluvy o dielo a zdôraznil, že žalovaný mu nezaslal žiadnu výzvu za porušenie zmluvných podmienok, žiadny dodatok k zmluve a o žiadnom inom projekte nemal a
nemá vedomosť. Žalobca uviedol, že z dôvodu neuhradených faktúr žalovaným, dňa 15.12.2020 platne a účinne odstúpil od zmluvy o dielo. 6. Žalovaný v duplike nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že práce vykonal riadne a včas. K zmluvnej pokute z titulu nenastúpenia do práce uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur za každého jedného zamestnanca, ktorý nie je v termíne začatia vykonávania prác podľa objednávky prítomný v priestoroch projektu alebo nezačal vykonávať práce v termínoch alebo turnusoch podľa objednávky, alebo ktorý sa vzdialil alebo odišiel z priestorov projektu alebo zo staveniska v čase, kedy má podľa prijatých pokynov vykonávať dielo. Mal za to, že z vykonaného dokazovania ako aj z tvrdení žalobcu vyplýva, že p. C. S. a ďalší dvaja elektrikári nenastúpili na stavbu dňa 21.09.2020, resp. dňa 28.09.2020. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.01.2021. Tvrdil, že nie je pravdou, že pred zaslaním e-mailu telefonicky kontaktoval žalobcu, pretože k takejto konverzácii nikdy nedošlo. Žalobca porušil zmluvu, keď namiesto toho, aby mu zabezpečil elektrikárov, poslal ich na iný projekt do Chemnitzu. Poprel tvrdenie žalobcu, že p. C. S. sa pri odchode dňa 11.09.2020 pýtal majstra a stavbyvedúceho, či sa má ešte vrátiť na stavbu a že mu bolo povedané, že sa na tom ešte dohodnú a dajú mu vedieť. Taktiež poprel tvrdenie žalovaného, že žalobca sa ho telefonicky pýtal, či má prácu pre p. C. S. a že nevedel, resp. rozmýšľal, že ho dá na iný projekt. Navyše, majster a stavbyvedúci neboli osobami oprávnenými rozhodovať o tom, kedy a či má p. C. S. nastúpiť na výkon prác na stavbe alebo nie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zaplatením iných faktúr uznal žalovanú pohľadávku žalobcu a taktiež nie je pravdou, že mu boli vyplatené všetky peňažné prostriedky za prácu žalobcu na projekte Bosch, Dresden. Poprel tvrdenia žalobcu v e-mailovej komunikácii zo dňa 10.10.2020 ako aj, že podmieňoval vyplatenie dlžnej sumy žalobcovi podpísaním prehlásenia, ktoré je pripojené v prílohe. 7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.03.2023 uviedol, že výkazy o odpracovaných hodinách na zákazke Bosch boli riadne podpísané zástupcami zadávateľa stavby a tvrdenie, že pre žalovaného neukončil práce včas a dobre, sú preto nepravdivé,. Žalovaný mu neoznámil, z akého dôvodu mu neuhradil faktúry a nepredložil súdu žiadne dôkazy o takomto dôvode. Jediným dôvodom bolo žalovaným tvrdené porušenie zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca opätovne tvrdil, že neporušil žiadne ustanovenie zmluvy, kde by vznikol žalovanému nárok voči nemu na zmluvnú pokutu. Nie je teda pravdou, že žalovaný nevedel, že p.C. S. sa už nevráti na projekt Bosch, pretože so žalobcom počas jeho dovolenky rokoval o jeho nástupe na iný projekt. Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadnu objednávku v písomnej forme na nových elektrikárov, keďže ako je zrejmé, obe strany sa riadili uzatvorenou zmluvou. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že elektrikári dňa 21.09.2020 nemali povinnosť nastúpiť na výkon prác pre žaloveného. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.03.2023, oboznámil sa s predloženými dôkazmi obomi stranami. 9. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 261 ods.1, § 266 ods.1, 2, 3 a 4, § 269 ods.1 a 2, § 324 ods.1, § 340 ods.1 a 2, § 344, § 345 ods.1, § 346 ods.1, § 349 ods.1, § 536 ods.1 a 3, § 546 ods. 1, § 548 ods.1, § 560 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,Obchodný zákonník“), § 132 ods. 1, § 147 ods.1,2, § 151 ods.1 a 2, § 153 ods.1 a 3, § 191 ods.1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) a § 39 a § 544 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“). 10. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z odstúpenia žalovaného ako objednávateľa od zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2020 (ďalej aj ako ,,odstúpenie od zmluvy žalovaným”) vyplýva, že tento odstúpil z dôvodu, že žalobca ako zhotoviteľ nevykonal dielo riadne a včas, že nedodržiaval povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho pokyny, čím porušil zmluvné podmienky a spôsobil mu ako objednávateľovi škodu. Ďalej uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného, žalobca ako zhotoviteľ mal porušiť povinnosť uvedenú v čl. IV. bod 7 písm. a) zmluvy o dielo (nenastúpenie C. S. dňa 28.09.2020 na stavbu Bosch), a preto mu vznikol voči nemu nárok na zmluvnú pokutu v sume vo výške 3 000 eur a na ušlý zisk v sume vo výške 1 440 eur, taktiež, že žalobca ako zhotoviteľ mal porušiť povinnosť uvedenú v čl. IV. bod 7 písm. a) zmluvy o dielo, keď nenastúpili dvaja elektrikári dňa 21.09.2020 na stavbu do Frankfurtu, a preto mu vznikol voči nemu nárok na zmluvnú pokutu v sume vo výške 6 000 eur a na ušlý zisk v sume vo výške 7 040 eur a ďalej, že žalobca ako zhotoviteľ mal porušiť taktiež povinnosť uvedenú v čl. V. bod 1 a 2 zmluvy o dielo, a preto mu vznikol voči nemu nárok na zmluvnú pokutu v sume vo výške 6 000 eur. Zhrnul, že žalovaný si v odstúpení od zmluvy o dielo zároveň uplatnil voči žalobcovi započítanie pohľadávky oproti neuhradeným faktúram a to v celkovej sume vo výšle 23 480 eur a súčasne žiadal žalobcu o doplatenie rozdielu v sume vo výške 7 662 eur. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne analyzoval dojednania zmluvných stán
- žalovaného ako objednávateľa a žalobcu ako zhotoviteľa. Poukázal na to, že z Rámcovej zmluvy t. j.
zmluvy o dielo, mal súd prvej inštancie preukázané, že jej predmetom podľa jej čl. I. bod 1, bolo určenie a špecifikácia zmluvných podmienok vzájomnej spolupráce, t.j. podmienok realizácie jednotlivých dodávok medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom a podľa jej čl. II. bod 1, táto bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 22.06.2020 do 21.06.2021. Ďalej podľa čl. I. bod 2 tejto zmluvy, sa žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal, že bude po dobu trvania tejto zmluvy vykonávať podľa požiadaviek žalovaného ako objednávateľa diela inštaláciu elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie na celom území Nemeckej spolkovej republiky a Slovenskej republiky a to, na základe jeho jednotlivých objednávok s tým, že časové trvanie vykonávania činností (dodacie lehoty) na určitom projekte bude uvedené v objednávke a to v konkrétnom určenom, rozsahu s tým, že v prípade, ak objednávateľ tieto lehoty alebo rozsah osobitne neurčí, žalobca ako zhotoviteľ bol povinný plnenia vykonávať v primeraných lehotách a v rozsahu vzhľadom na povahu diela a na obchodné zvyklosti v danom odvetví. Podľa čl. I. bod 3 zmluvy o dielo, žalobca ako zhotoviteľ zobral na vedomie, že diela sú vykonávané v rámci subdodávateľských činností žalovaného ako objednávateľa pre jeho obchodných partnerov na území Európskej únie, ktorí výsledky týchto činností použijú spravidla pre plnenie vlastných zmluvných záväzkov voči konkrétnym investorom. Podľa čl. II. bod 4 zmluvy o dielo, objednávateľ mal právo od nej jednostranne odstúpiť, ak zhotoviteľ nevykonáva dielo riadne alebo včas, poruší pracovnú disciplínu alebo niektorú z povinností plynúcej mu z tejto zmluvy, pričom platnosť a účinnosť tejto zmluvy končí doručením odstúpenia od zmluvy zhotoviteľovi. Podľa čl. III. bod 1 zmluvy o dielo, obe zmluvné strany dohodli na cene za plnenia poskytnuté v rámci zhotovenia diel podľa tejto zmluvy v sume 22 eur bez DPH za jednu hodinu reálneho času vykonávania činností s tým, že túto cenu je povinný zaplatiť len v prípade riadneho a včasného odovzdania jednotlivých diel v súlade s požiadavkami objednávateľa. Podľa čl. III bod 2 zmluvy o dielo, každá úhrada ceny vychádza z počtu hodín reálneho času, ktoré boli zhotoviteľom vynaložené v rámci riadneho a bezvadného vykonania diela v danom 2 -týždňovom intervale (za ktorý sa vystavuje príslušná faktúra), a ktoré boli zo strany objednávateľa písomne schválené v rámci vedenia týždenného výkazu odpracovaného času zhotoviteľom. Objednávateľ nie je povinný uhradiť zhotoviteľovi cenu za reálne vykonané práce či výkony, ktoré neboli predmetom jednotlivých objednávok a/alebo rozhodujúcich dokladov a/alebo pokynov a/alebo absolútne nezodpovedajú zadaným požiadavkám a/ alebo ide o absolútne neodborne vykonané dielo, alebo objednávateľ, resp. obchodný partner ani sčasti nedokáže použiť výsledky činnosti zhotoviteľa v dôsledku veľmi závažného porušenia povinností zhotoviteľa. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy o dielo, zhotoviteľ bol povinný vykonať plnenie bez vád v rozsahu, kvalite a termínoch v zmysle tejto zmluvy. V prípade porušenia zhotoviteľom uvedených povinností v čl. IV. bod 7, mal objednávateľ nárok voči nemu na zmluvnú pokutu v sume 3 000 eur, a to za každý prípad porušenia každej povinnosti. Podľa čl. V. bod 1 zhotoviteľ sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o všetkých skutočnostiach, ktoré sa priamo alebo nepriamo dozvedel v súvislosti s vykonaním diela a o obchodnom tajomstve, ktoré tvorí najmä výška dohodnutej odmeny, a realizované zákazky. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje i na obdobie dvoch rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy. Pri nedodržaní povinností uvedenej v čl. V. bod 1 alebo bod 2 vzniká objednávateľovi na základe tejto zmluvy zmluvná pokuta vo výške 3 000 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že p. K.. a p. R. zhodne potvrdili, že v rámci projektu na stavbe Bosch, Dresden, im práve zmluvný partner žalovaného udeľoval pokyny, a to aj vo vzťahu k striedaniu jednotlivých turnusov a odchodov elektrikárov. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z týždenných výkazov o odpracovaných hodinách v zmysle čl. III. bod 2 zmluvy o dielo, že elektroinštalačné práce na projekte Bosch, Dresden prebiehali aj v období od 27.07.2020 do 22.08.2020, 24.08.2020 do 11.09.2020 a tieto boli podkladom pre vyhotovenie neuhradených faktúr (č. 20200042 a č. 20200047). Taktiež mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z dokladov o úhrade faktúr - č. 202000019, č. 20200028 a č. 2020031, že medzi obomi zmluvnými stranami prebiehala spolupráca aj v ďalších týždňoch. K jednostrannému započítaniu žalovaným uplatneným v odstúpení od zmluvy, ktorým neuznal vykonanie prác žalobcom vyúčtovaných neuhradenými faktúrami č. 20200042 a č. 20200047, súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že žalobca nevykonal predmetné práce riadne a včas, bol v rámci popretia skutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné tvrdenie (§ 151 ods. 1, ods. 2 CSP) ktoré konkrétne z označených prác vymedzených obdobím (a doložené týždenným pracovným výkazom podpísaným obchodným partnerom), nepovažoval za vykonané riadne a včas. Vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení žalovaného vzťahujúcich sa k popretým prácam, súd prvej inštancie považoval uvedené tvrdenie žalovaného za neúčinné. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na listinné dôkazy žalobcom a to na týždenné pracovné výkazy jednotlivých elektrikárov pracujúcich pre žalobcu (č.l. 94 -117 s. sp.), ktoré boli potvrdené obchodným
partnerom objednávateľa na projekte Bosch, Dresden v zmysle čl. III bod 2 zmluvy a ktoré dokazujú tvrdenie žalobcu, že vyúčtované práce boli riadne a včas vykonané. Vykonanie prác potvrdil aj p. R. v zápisnici z trestného konania (č.l.171 a nasl. s. sp.). Súd prvej inštancie dôvodil, že ani zo vzájomnej komunikácie medzi obomi zmluvnými stranami (č.l. 167-170 s. sp.) prebiehajúcej od 21.08.2020 do 01.12.2020 nevyplýva, že by p. H. mal výhrady k už vykonanej elektroinštalačnej práci žalobcu v období od 24.08.2020 do 11.09.2020 a v období od 27.07.2020 do 22.08.2020. Zároveň súd prvej inštancie k uplatneným nárokom žalovaným uvedených v započítaní pohľadávky uviedol, že základom pre vznik predmetných nárokov je predovšetkým splnenie základného predpokladu, a to porušenie povinnosti žalobcu zo zmluvy a preto skúmal, či na základe zistených konkrétnych skutkových okolností, je možné skonštatovať porušenie povinnosti podľa čl. IV. bod 7 písm. a) zmluvy o dielo v zmysle ktorého, mal žalobca vykonávať práce podľa objednávky a podľa pokynov objednávateľa a v nadväznosti na čl. II bod 2 zmluvy o dielo, mohol vykonávať úkony a ukladať pokyny voči zhotoviteľovi aj priamo obchodný partner. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť tým, že na stavbu Bosch, Dresden nenastúpili od 21.09.2020 elektrikári - p. R. a p. S. ako aj p. S. od 28.09.2020, bol povinný uvedenú skutočnosť preukázať predovšetkým tým, že takýto pokyn mu udelil. Žalovaný v konaní svoje tvrdenie nepreukázal objednávkou adresovanou žalobcovi. Súd prvej inštancie uviedol, že aj zo vzájomnej komunikácie zmluvných strán konania vyplýva, že o výkon prác dvoch elektrikárov mal od 21.09.2020 záujem p. H. a to na úplne iný projekt (na zákazku vo Frankfurte), ktorá však nebola predmetom objednávky s miestom plnenia Bosch, Dresden. Ďalej poukázal aj na výmenu správ medzi zmluvnými stranami zo dňa 25.08.2020 (č.l. 167 s. sp.) a ktoré preukazujú, že elektrikári (p. R. a p. S.) sa nemali vrátiť na stavbu. Uvedené potvrdil p. H. v súdnom konaní a p. R. ako svedok v trestnom konaní (č.l. 173 s. sp.). Taktiež poukázal na dôvody odstúpenia od zmluvy žalovaným a to, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že dvaja elektrikári nenastúpili na práce na stavbu vo Frankfurte (č.l. 72 s. sp.). K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa nenastúpenia p.C. S. od 28.09.2020 na stavbu Bosch, Dresden, súd prvej inštancie uviedol, že menovaný dňa 11.09.2020 odišiel z predmetného pracoviska, po dohode strán, čo sporné nebolo (na pojednávaní sa v tomto smere vyjadril právny zástupca žalovaného) a vyplýva to aj z e-mailovej komunikácie strán (č.l. 93 s. sp.). Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcom v zmysle čl. IV. bod 7 zmluvy o dielo a v zmysle čl. V. bod 1 a 2 nebolo preukázané ani porušenie povinnosti žalobcu zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s vykonaním diela a o obchodnom tajomstve, ako aj konkurenčnej doložky, a preto dospel k záveru, že uplatnená zmluvná pokuta žalovaným voči žalobcovi z dôvodu porušení týchto zmluvných dojednaní je nedôvodná. K nároku žalovaného voči žalobcovi na ušlý zisk, súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady jeho vzniku a to protiprávne porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus) a ktoré musia byť preukázané kumulatívne. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku (započítanie) voči žalobcovi v celom rozsahu ako nedôvodnú čo podrobne zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o dielo žalovaným z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom v zmysle čl. IV. bod 7 písm. a) zmluvy o dielo, ako neplatné, nakoľko neboli naplnené zákonné predpoklady na tento úkon (čl. V. bod 1 a 2 zmluvy o dielo) - z obsahu predmetného odstúpenia je zrejmé, že žalovaný odstúpil pre „údajné porušenie povinností žalobcu“ avšak tento dôvod nebol v konaní žalovaným preukázaný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že k účinnému ukončeniu predmetnej zmluvy o dielo došlo až odstúpením žalobcu dňa 15.12.2020. 11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 20.04.2023 v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP: písm. b) - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - písm. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, - písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluvnej pokute za nenastúpenie p.C. na stavbu žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie svoj záver o neexistencii nároku žalovaného na zmluvnú pokutu z tohto titulu založil na tom, že nepreukázal
povinnosť menovaného nastúpiť na stavbu dňa 28.09.2020, resp. nepreukázal, že žalobcovi udelil pokyn, aby menovaný nastúpil v daný deň na stavbu. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné že dňa 11.09.2020 p.C. S. odišiel z predmetného pracoviska a nebolo preukázané že dňa 28.09.2020 sa mal vrátiť späť na stavbu a teda sa priklonil k tvrdeniu žalobcu, že nepreukázal, že mu údajne obchodný partner žalovaného povedal, že p. C. S. sa už nemá vracať, pričom iný pokyn od neho nedostal. Uviedol, že súd prvej inštancie odkázal na e-mailovú konverzáciu zo dňa 21.08.2020 (č.l. 93 s. sp.). Namietal, že vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny a mal za to, že, konverzácia zo dňa 28.08.2020 nepredchádzala nastúpeniu p.C. S. dňa 28.09.2020 a preto je preto irelevantná. Je zrejmé, že p. C. S. vykonával prácu aj po 03.09.2020 do 11.09.2020. Zôraznil, že žalobca mal povinnosť vykonávať prácu aj po tomto dátume a iba na jeho žiadosť mu bola umožnená dovolenka po dohode strán tak, že 28.09.2020 mal nastúpiť do práce, čo však neučinil. Objednávka jeho prác nebola žiadnym spôsobom ukončená. Vzhľadom na to, že nemecký obchodný partner informoval žalovaného, že p. C. S. dňa 28.09.2020 nenastúpil na stavbu, žalovaný dotazoval žalobcu z akého dôvodu nenastúpil na stavbu. Zastával názor, že z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalobca vedel, že p. C. S. má dňa 28.09.2020 nastúpiť na stavbu a jeho tvrdenie o tom, že mu bolo oznámené nejakou osobou (p. E.), že sa nemá vracať, je nepravdivé. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval kto je p. E. a iba na pojednávaní dňa 21.03.2023 uviedol, že to bol jeho obchodný partner, čo popieral. Žalovaný namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení nakoľko ak aj p. H. na nástupe p. C. S. na stavbu trval resp. netrval, je zrejmé, že povinnosť nastúpiť na stavbu Bosch bola porušená a jemu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa s dôkazom - e-mailovou komunikáciou zo dňa 29.09.2020 pri vyhodnocovaní dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal. K nároku na zmluvnú pokutu z titulu porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané že žalobca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť v zmysle ustanovenia článku V. bod 1 zmluvy. Zdôraznil, že priamo z tvrdení žalobcu vyplýva, že komunikoval s p.T. ohľadom informácie, či bola žalobcovi a žalovanému zaplatená dohodnutá odmena a taktiež, že komunikoval s obchodnou spoločnosťou IT Print ohľadom ďalšej práce na stavbe Bosch a ako aj fakturácie a uskutočnených úhrad. Uviedol, že tento nárok súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalovaný údajne nepotvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy alebo inej spolupráce medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a obchodnými spoločnosťami IT Print, prípadne Wisag. V nadväznosti na vyššie uvedené, žalovaný namietal, že riadne konkretizoval, v čom mala spočívať spolupráca medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou IT print (viď vyjadrenie zo dňa 06.12.2021 bod 4.) ako aj to, že obchodná spoločnosť IT Print ponúkla spoločnosti WISAG spoluprácu, pri ktorej sa mala zúčastniť aj obchodná spoločnosť žalobcu a je teda zrejmé, že prinajmenšom medzi spoločnosťou IT print (tiež obchodný partner žalovaného) a žalobcom, k spolupráci došlo. Namietal zamietnutie súdom prvej inštancie jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov
- p. T. V. a p. F. K. s tým, že sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo ich výsluch neuskutočnil. Namietal, že ak súd prvej inštancie nepovažoval nárok na zmluvnú pokutu za dostatočne určito vymedzený, mal vyzvať žalobcu na doplnenie takéhoto podania v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP a nie zamietnuť žalobu z titulu neunesenia bremena tvrdenia. Namietal, že záznam z pojednávania v tomto konaní nie je na mnohých miestach zrozumiteľný a že nezaznamenáva všetky tvrdenia strán, a preto došlo k porušeniu povinnosti súdu prvej inštancie uskutočniť riadny záznam z pojednávania (§ 98 CSP) ak absentuje zápisnica, čím bolo porušené jeho právo oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vráti vec Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. 12. Žalobca sa vyjadrením zo dňa 10.05.2023 vyjadril k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.04.2023 tak, že zotrval na všetkých argumentoch uvedených v žalobe ako aj v konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal a posúdil dôsledne každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, správne posúdil skutkový stav a jeho právny rozbor je podľa názoru žalobcu nad rámec obvyklého posúdenia skutkového stavu, konanie ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu vo veci samej nemá žiadne vady a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany žalovaného. Zdôraznil, že dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní sú neoverené a bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Poukázal na to, že vykonanie prác z jeho strany ako zhotoviteľa bolo potvrdené aj doteraz uhradenými faktúrami zo strany žalovaného. Uviedol, že na základe riadne a včas vykonaného diela vystavil žalovanému ako objednávateľovi faktúry, ktoré mu neuhradil a ani neuviedol z akého dôvodu ako aj, že nepredložil žiadne
dôkazy o takomto dôvode a jediným dôvodom bolo ním tvrdené porušenie zmluvy o dielo. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že porušil ustanovenia zmluvy, na základe ktorého, by mu vznikol nárok voči nemu na zmluvnú pokutu. Žalobca sa opätovne podrobne sa vyjadril k nenastúpeniu na stavbu p. C. S.. Uviedol, že z jeho tvrdení podporených listinnými dôkazmi t. j. týždennými výkazmi o odpracovaných hodinách, tak ako bolo stanovené v zmluve o dielo v čl. III bod 2, súd prvej inštancie mal preukázané, že elektroinštalačné práce na projekte Bosch, Dresden prebiehali aj v období od 27.07. 2020 do 22.08.2020 a v období od 24.08.2020 do 11.09.2020 a ktoré boli podkladom pre vyhotovenie faktúr č. 20200042 a č. 20200047. Nesúhlasil s nárokom žalovaného - uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 9 000 eur v zmysle čl. IV bod 7 písm. a) zmluvy o dielo z dôvodu ním porušenej povinnosti (nenastúpenie na stavbu na projekt Bosch od 21.09.2020 dvoch elektrikárov a od 28.09.2020 p. C. S.). Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané jeho porušenie povinnosti v zmysle čl. IV bod 7 zmluvy o dielo a preto uplatnená zmluvná pokuta z dôvodu porušenia tohto zmluvného dojednania medzi stranami nie je dôvodná a teda uplatnená kompenzačná námietka žalovaného (resp. započítanie žalovaného v odstúpení od zmluvy) voči nemu a ktorou si započítal žalovaný nároky do výšky žalovanej sumy a jej príslušenstva, je nemožná a nedôvodná. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie veľmi podrobne a zrozumiteľne odôvodnil v napadnutom rozsudku nedôvodnosť tohto nároku žalovaného. Vyjadril sa k nároku na zmluvnú pokutu z titulu porušenia jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s vykonaním diela a k obchodnému tajomstvu a uviedol, že podľa názoru súdu prvej inštancie, mal žalovaný preukázať, čo je obchodné tajomstvo a aké konkrétne porušenie povinnosti mlčanlivosti bolo ním spôsobené v zmysle čl. V bod 1 a bod 2 zmluvy o dielo. Argumentoval, že k údajnému porušeniu predmetnej povinnosti absentovali skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa povinnosti mlčanlivosti a ochrany obchodného tajomstva. Plne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktorý uviedol, že nie každá informácia, ktorá súvisí s vykonávaním diela podlieha povinnosti mlčanlivosti, či obchodnému tajomstvu (§ 17 Obchodného zákonníka). Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie argumentoval tým, že informácie súvisiace s vykonávaním diela, ako aj výška dohodnutej odmeny a realizované zákazky, ak majú podliehať ochrane ako obchodného tajomstva, musia spĺňať podmienky dané zákonom. Táto informácia obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy musí predovšetkým súvisieť s podnikom, musí mať určitú hodnotu, prípadné prezradenie informácie by teda mohlo mať vplyv na výsledok hospodárenia podnikateľa, pričom táto informácia nie je bežne dostupná v relevantných obchodných kruhoch. Podmienkou je aj to, aby podnikateľ informáciu, ktorú chce udržať v tajnosti, zodpovedajúcim spôsobom zabezpečoval jej utajenie. Uviedol, že konateľ žalobcu - p. K. vo svojej výpovedi potvrdil, že s ním nikto z obchodnej spoločnosti IT print nekomunikoval. Tieto skutočnosti nielenže neboli preukázané, neboli ani tvrdené zo strany žalovaného. Označenie „skutočností, o ktorých sa žalobca mal dozvedieť priamo alebo nepriamo v rámci vykonávania diela“ bez špecifikovania, o ktoré konkrétne podmienky sa má jednať, je neúčinným tvrdením. K nároku na zmluvnú pokutu z titulu porušenia konkurenčnej doložky v zmysle čl. V bod 2 zmluvy v dôsledku ponuky IT print, uviedol, že komunikácia tretej strany - obchodnej spoločnosti IT print s obchodnou spoločnosťou Wisag, teda zmluvným partnerom objednávateľa v žiadnom prípade nepreukazuje uzatvorenie zmluvného alebo obdobného vzťahu žalobcu za účelom získania finančnej odmeny v zmysle čl. V bod 2 zmluvy, ktorý predmetné ustanovenie vyžaduje ako podmienku pre uplatnenie vzniku nároku na zmluvnú pokutu. V konaní ani zo strany žalovaného nebolo tvrdené, že k uzatvoreniu zmluvy alebo inej spolupráce žalobcu s týmito spoločnosťami došlo. Vzhľadom na absenciu základného skutkového tvrdenia pre aplikáciu zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti v čl. V bod 2 zmluvy o dielo a to uzatvorenie zmluvy alebo iného obdobného vzťahu, je zrejmé, že preskúmavanie tvrdenia o vedení „nejakých“ rokovaní nie je ani vo vzťahu k meritu veci relevantné (teda, či sa vôbec viedli nejaké rokovania, ak zmluva nemala byť uzatvorená). Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ani v tejto časti „údajného porušenia povinnosti zo strany žalobcu v zmysle čl. V bod 1 a 2 zmluvy“ nedošlo k naplneniu dôvodnosti uplatnenia zmluvnej pokuty a z nej vychádzajúcej jednostranného započítania, či kompenzačnej námietky. Taktiež uviedol, že žalovaný nepreukázal komu a v akej výške platil pokutu. Ďalej žalobca dôvodil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že neporušil žiadne ustanovenia zmluvy o dielo a žalovaný tak nebol oprávnený mu účtovať žiadnu zmluvnú pokutu voči jeho pohľadávke vzniknutej z titulu neuhradených faktúr a preto ani nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok. Uviedol, že žalovaný dňa 07.12.2020 odstúpil od zmluvy v rozpore s čl. II bod 4 zmluvy, účelovo a bezdôvodne, pretože dôvody odstúpenia nie sú uvedené v zmluve, resp. žalovaný ich nepreukázal
žalobcovi, a to že nevykonal dielo riadne a včas (vykonanie diela ním riadne a včas potvrdzujú výkazy o odpracovaných hodinách subdodávateľov). Poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že ani jeden z dôvodov, pre ktoré mal žalovaný odstúpiť podľa čl. V bod 1 a 2 zmluvy o dielo, nebol naplnený, a preto je zrejmé, že predmetné odstúpenie je neplatné. Zároveň uviedol, že nakoľko mu žalovaný neuhradil vystavené faktúry v lehote splatnosti, odstúpil od zmluvy dňa 15.12.2020 a ktoré súd prvej inštancie považoval za platné. Žalobca mal za to, že žalovaný zaplatením iných faktúr uznal, že z jeho strany došlo k riadnemu vykonaniu diela. Ďalej zdôraznil, že neobdržal od žalovaného žiadnu výzvu za porušenie zmluvných podmienok, žiadny dodatok k zmluve a o žiadnom inom projekte nemal a nemá vedomosť ako aj, že ho žalovaný nevyzval v dohodnutej alebo primeranej lehote na odstránenie nedostatkov, prípadne vád a ani nevyvrátil výkazy o odpracovaných hodinách subdodávateľov, ktoré boli podkladom na vystavenie faktúr žalobcom. Ohľadom uplatneného ušlého zisku, žalobca plne súhlasil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý sa s týmto nárokom žalovaného riadne vysporiadal a jednoznačne potvrdil, že žalovaný nemá na ušlý zisk nárok. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v rámci nároku na ušlý zisk skúmal naplnenie všetkých troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu a to protiprávne porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus) a ktoré musia byť všetky kumulatívne splnené. V danom prípade, súd prvej inštancie nemal v konaní preukázaný a naplnený žiaden z predpokladov nároku žalovaného na ušlý zisk. Žalobca sa vyjadril k námietke žalovaného, že záznam z pojednávania v tomto konaní nie je na mnohých miestach zrozumiteľný a že nezaznamenáva všetky tvrdenia strán a preto došlo k porušeniu povinnosti súdu prvej inštancie uskutočniť riadny záznam z pojednávania (§ 98 CSP) a uviedol, že zo strany súdu nedošlo k porušeniu procesných predpisov a nebolo porušené právo žalovaného oboznámiť sa s obsahom spisu, nakoľko priebeh súdneho pojednávania bol riadne zaznamenávaný na technickom zariadení. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a aby mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „CSP”), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 16. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 18. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 19. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 20. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 21. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj ako „Obchodný zákonník alebo aj ako „ObZ”), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 25. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. 26. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 27. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. 28. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. 29. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 30. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 31. Podľa § 340 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 32. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 33. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa odseku 2 na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa odseku 3 ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 34. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa odseku 2 ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím. 35. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. 36. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 37. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 38. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. 39. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
40. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 41. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu zistené, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny z titulu nezaplatenej ceny za vykonané dielo na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 17.06.2020 a to v sume vo výške 15 818 eur spolu s úrokmi z omeškania - 8 % p. a. zo sumy 12 650 eur od 22.09.2020 až do zaplatenia, 8 % p. a. zo sumy 3 168 eur od 16.10.2020 až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj zaplatenia náhrady trov konania vo výške 100 %. V konaní mal odvolací súd preukázané, že predmetom Rámcovej zmluvy zo dňa 17.06.2020 bolo stanovenie podmienok vzájomnej spolupráce, realizácie jednotlivých dodávok inštalácie elektrických rozvodov vymedzených aj územím s tým, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonávať predmetné práce na základe jednotlivých objednávok v ktorých bolo vymedzené ich časové trvanie. Z objednávky žalovaného na projekt Bosch, Dresden mal odvolací súd zistené, že bol určený čas začatia prác dňa 22.06.2020 ale bez uvedenej špecifikácie trvania obdobia. Z výpovede p. K. a p.R. mal odvolací súd preukázané, že obaja zhodne potvrdili, že zmluvný partner žalovaného im v rámci projektu na stavbe Bosch, Dresden udeľoval pokyny, a to aj vo vzťahu k striedaniu jednotlivých turnusov a odchodov elektrikárov. Z predložených týždenných výkazov odpracovaných hodín elektrikárov na stavbe a tvrdení žalobcu o úhrade faktúr č. 202000019, 20200028, 2020031, mal odvolací súd preukázané, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným prebiehala aj v ďalších týždňoch. Ďalej z tvrdení žalobcu a listinných dôkazov - (týždenných výkazov odpracovaných hodín elektrikárov na stavbe), mal odvolací súd preukázané, že vykonané elektroinštalačné práce na projekte Bosch, Dresden boli podkladom pre vyhotovenie faktúr žalobcom adresovaných žalovanému a to: č. 20200042 vo výške 12 650 eur za obdobie od 27.07.2020 do 22.08.2020 a č. 20200047 vo výške 3 168 eur za obdobie od 24.08.2020 do 11.09.2020 a ktoré boli žalovanému doručené spolu s výzvou na ich úhradu. 42. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, vznikol obchodnoprávny vzťah, ktorý súd posudzoval podľa príslušných ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. 43. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, bola dňa 17.06.2020 uzatvorená Rámcová zmluva, ktorej predmetom bola dohoda strán na určení a špecifikácii zmluvných podmienok vzájomnej spolupráce pri vyhotovení diela - vykonaní inštalačných prác a to na základe jednotlivých objednávok objednávateľa, ktorými bolo vymedzené časové trvanie činností na určitom projekte ako aj, že bola vystavená žalovaným objednávka v zmysle ktorej bol žalobca ako zhotoviteľ povinný vykonávať podľa pokynov a v rozsahu určeným žalovaným ako objednávateľom, elektrikárske práce na projekte Bosch, Dresden s miestom výkonu Knappsdorfer, Dresden (ďalej len „Bosch, Dresden“) a to so začiatkom prác od 22.06.2020. 44. V konaní bolo nesporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti faktúry - č. 20200042 na sumu vo výške 12 650 eur zo dňa 24.08.2020 so splatnosťou dňa 21.09.2020 a č. 20200047 vo výške 3 168 eur zo dňa 15.09.2020 so splatnosťou dňa 15.10.2020 a že žalobca vyzval žalovaného k ich úhrade upomienkami zo dňa 20.10.2020 a zo dňa 03.11.2020. 45. V konaní bolo nesporné, že žalovaný si v odstúpení od zmluvy o dielo uplatnil voči žalobcovi započítanie pohľadávky oproti neuhradeným faktúram a to v celkovej sume vo výške 23 480 eur ako aj, že žiadal žalobcu na tomto základe o doplatenie rozdielu v sume vo výške 7 662 eur. 46. V konaní bolo sporné, či žalobca vykonal pre žalovaného riadne a včas práce na základe zmluvy o dielo a ktoré boli podkladom pre neuhradené faktúry. 47. V konaní bolo sporné, či žalobca ako zhotoviteľ porušil tvrdené žalovaným príslušné ustanovenia zmluvy o dielo a to tým, že nevykonal pre žalovaného riadne a včas práce na základe zmluvy o dielo a či z tohto dôvodu vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvných pokút ako aj, či žalovanému vznikol ušlý zisk a teda, či bolo uplatnenie kompenzačnej námietky žalovaným uvedenej v odstúpení od zmluvy (započítanie vzájomných pohľadávok), účinné. 48. V konaní bolo sporné, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo a to, či to bolo vtedy, keď od nej odstúpil žalovaný t. j. dňa 07.12.2020 z dôvodu porušenia povinností žalobcu v zmysle čl. IV bod 7 písm. a) zmluvy o dielo alebo vtedy, keď od nej odstúpil žalobca t. j. dňa 15.12.2020. 49. V konaní bolo sporné uplatnenie kompenzačnej námietky žalovaným t. j. započítanie pohľadávok žalovaného uvedeného v odstúpení od zmluvy o dielo, ktorou si započítaval žalovaný nároky v celkovej sume vo výške 23 480 eur a to do výšky žalovanej sumy a jej príslušenstva. 50. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 51. K odvolacej námietke žalovaného, že neuznáva vykonanie prác vyúčtovaných faktúrami č. 20200042 a č. 20200047, nakoľko ich žalobca nevykonal riadne a včas, odvolací súd uvádza, že žalovaný
mal poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia, ktoré konkrétne z označených prác vymedzených obdobím (a doložené týždenným pracovným výkazom podpísaným obchodným partnerom) nepovažoval za vykonané riadne a včas. Žalovaný uvedené tvrdenia v konaní relevantne skutkovo nepoprel, a preto, jeho tvrdenie bolo neúčinné. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na vykonané dokazovanie - doložené týždenné pracovné výkazy jednotlivých elektrikárov pracujúcich pre žalobcu (č.l. 94 -117 s. sp.) potvrdené zo strany obchodného partnera objednávateľa na projekte Bosch, Dresden v zmysle čl. III bod 2 zmluvy o dielo, ktoré preukazujú tvrdenie žalobcu, že vyúčtované práce boli riadne a včas vykonané. Rovnako tak ani zo vzájomnej komunikácie medzi stranami (č.l. 167-170 s. sp.) prebiehajúcej od 21.08.2020 do 01.12.2020 nevyplýva, že by p. H. mal výhrady k už vykonanej elektroinštalačnej práci žalobcu v období od 24.08.2020 do 11.09.2020 a od 27.07.2020 do 22.08.2020. Vykonanie prác potvrdil aj p. R. v zápisnici z trestného konania (č.l. 171 a nasl.). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom, že žalobca nevykonal riadne a včas práce na základe zmluvy o dielo a ktoré boli podkladom pre neuhradené faktúry. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 52. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca porušil konkurenčnú doložku v zmysle čl. V bod 1, 2 zmluvy v dôsledku ponuky IT print, odvolací súd uvádza, že v konaní zo strany žalovaného nebolo tvrdené a ani preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy alebo inej spolupráce žalobcu s danými obchodnými spoločnosťami došlo. Odvolací súd zastáva názor, že ani v tejto časti „údajného porušenia povinnosti zo strany žalobcu v zmysle čl. V bod 1 a 2 zmluvy“ nedošlo k naplneniu dôvodnosti uplatnenia zmluvnej pokuty a z nej vychádzajúceho jednostranného započítania, či kompenzačnej námietky. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 53. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s vykonaním diela a v dôsledku čoho mal vzniknúť žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, jednak tým, že žalobca informoval spoločnosť IT print o skutočnostiach, ktoré sa priamo alebo nepriamo dozvedel v súvislosti s vykonávaním diela a jednak komunikáciou s IT print a pokusom o spoluprácu s uvedenou spoločnosťou prevziať zákazku žalovaného v spoločnosti Bosch, Dresden, odvolací súd uvádza, že žalovaný neuviedol v konaní, ako konkrétne mal žalobca porušiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Absentujú skutkové tvrdenia, v čom konkrétne malo spočívať porušenie povinnosti mlčanlivosti a obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obchodného zákonníka. Informácia obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy musí predovšetkým súvisieť s podnikom, musí mať určitú hodnotu, prípadné prezradenie informácie by teda mohlo mať vplyv na výsledok hospodárenia podnikateľa, pričom táto informácia nie je bežne dostupná v relevantných obchodných kruhoch. Podmienkou je aj to, aby podnikateľ informáciu, ktorú chce udržať v tajnosti, zodpovedajúcim spôsobom zabezpečoval jej utajenie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti neboli preukázané a teda sa jedná o neúčinné tvrdenie žalovaného. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 54. K odvolacej námietke žalovaného, že započítaním a kompenzačnou námietkou uplatnenej v odstúpení od zmluvy, neuznal vykonanie prác žalobcom vyúčtovaných mu neuhradenými faktúrami (č. 20200042 a č. 20200047), nakoľko má nárok voči žalobcovi na zmluvné pokuty a ušlý zisk z dôvodu jeho porušenia zmluvy o dielo, odvolací súd uvádza, že žalovaný tento svoj nárok voči žalobcovi v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcom v zmysle čl. IV bod 7 zmluvy o dielo a zdôrazňuje, že základom pre vznik uplatnených nárokov (zmluvnej pokuty a ušlého zisku), je predovšetkým splnenie základného predpokladu, a to porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy. Súd musí preskúmavať naplnenie všetkých troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu (ušlého zisku). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu, teda porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Na splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu musia byť splnené všetky tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus), preukázané v súdnom konaní kumulatívne, preto postačuje, ak jeden z nich nie je preukázaný k tomu, aby nárok na škodu, v danom konkrétnom prípade na ušlý zisk bol v súdnom konaní neúspešný. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodová udalosť), teda konkrétne, o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaný tvrdil, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť a na stavbu Bosch, Dresden nenastúpil v čase od 21.09.2020 a od 28.09.2020, bol povinný uvedenú skutočnosť preukázať predovšetkým tým, že takýto pokyn žalobcovi udelil. Vo vzťahu k nástupu dvoch elektrikárov od 21.09.2020 na projekt Bosch, Dresden, keďže objednávka sa týkala len na miesto výkonu prác na daný
konkrétny projekt a žiadna iná objednávka predložená nebola (ktorá by bola prijatá), sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom rozsudku a o. i. súhlasí s jeho názorom, že aj zo vzájomnej komunikácie strán konania vyplýva, že p. H. mal záujem o výkon prác týchto dvoch elektrikárov od 21.09.2020 na úplne iný projekt, a to zákazku vo Frankfurtu, ktorá nebola predmetom objednávky s miestom plnenia Bosch, Dresden (č.l. 91-92 s. sp.). Uvedené preukazuje aj výmena správ medzi obomi stranami zo dňa 25.08.2020 (č.l. 167 s. sp.) a výpoveď svedka v trestnom konaní p. R. (č.l. 173 s. sp.). Okrem toho žalovaný aj v samotnom odstúpení od zmluvy odôvodňoval, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, keď dvaja elektrikári nenastúpili na práce na stavbu vo Frankfurte (č.l. 72 s. sp.), pričom právny zástupca na pojednávaní tvrdil, že išlo len o omyl a zrejme preto účelovo túto argumentáciu zmenil. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 21.03.2023, ale aj z e-mailovej komunikácie strán (č.l. 93 s. sp.) vyplýva, že obchodný partner žalovaného udelil pokyn priamo elektrikárovi (p. S.), že na stavbu Bosch, Dresden sa nemá vracať, p. H. po obdržaní uvedenej informácie na jeho nástupe netrval. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobca nevykonal predmetné práce riadne a včas, bol v rámci popretia skutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné tvrdenie, ktoré konkrétne z označených prác vymedzených obdobím (a doložené týždenným pracovným výkazom podpísaným obchodným partnerom), nepovažoval za vykonané riadne a včas (§ 151 ods. 1, ods. 2 CSP). Vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení žalovaného vzťahujúcich sa k popretým prácam, súd prvej inštancie považoval uvedené tvrdenie žalovaného za neúčinné. Odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané, že uplatnená kompenzačná námietka žalovaného vo výške 23 480 eur z titulu vzniku škody voči žalobcovi bola oprávnená t. j. spôsobilá na započítanie, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi z akého dôvodu vznikla a na základe akého právneho vzťahu. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na to, že právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 580 a nasl. a Obchodný zákonník v ustanovení § 358 a nasl., podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli druhého účastníka. Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jeden teda zo spôsobov zániku záväzkov dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Vzájomné postavenie veriteľa a dlžníka dvoch zmluvných strán znamená, že podnikateľ, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, a teda má voči nemu postavenie veriteľa, v tom istom čase eviduje voči tej istej osobe dlh, a teda súčasne má postavenie dlžníka. Podmienkou platnosti započítacieho prejavu jednostranného zápočtu je, že musí byť z neho zrejmé ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, musí z neho vyplývať vôľa účastníka započítať pohľadávku a musí sa urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretnú. Nakoľko žalovaný súdu nepredložil relevantné dôkazy o vzniku jeho pohľadávok voči žalobcovi v čase ich započítania a ich oprávnenosti a zároveň ani žiaden dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcom voči nemu, súd prvej inštancie vyhodnotil správne, keď započítanie pohľadávky z tvrdených dôvodov žalovaným ako jeho obranu voči žalobcovi nevzal do úvahy. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 55. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov
- p. T. V. - konateľa spoločnosti IT print, ako aj svedkyne p. F. K. a že sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo ich výsluch neuskutočnil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný si predmetný návrh uplatnil až na pojednávaní, a preto ho zamietol vzhľadom na koncentráciu konania (§ 153 ods. 2 CSP). Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 56. K odvolacej námietke žalovaného, že záznam z pojednávania v tomto konaní nie je na mnohých miestach zrozumiteľný a že nezaznamenáva všetky tvrdenia strán, a preto došlo k porušeniu povinnosti súdu prvej inštancie uskutočniť riadny záznam z pojednávania (§ 98 CSP), ak absentuje zápisnica, čím bolo porušené jeho právo oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že priebeh súdneho pojednávania bol zaznamenávaný na technickom zariadení určenom na zaznamenávanie
zvuku a súd teda postupoval v súlade s § 98 ods. 1 OSP. Žalobca bol riadne poučený v zmysle ustanovení CSP o svojich právach. V konaní nebolo preukázané, že súd prvej inštancie porušil zákon a že bolo porušené právo žalovaného oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. 57. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. 58. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu relevantne nepoprel, ani neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a preto sa považujú skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Žalovaný sa len obmedzil na konštatovanie, že žalobca nepreukázal vykonanie prác, tak ako to tvrdí, nepoprel však, že by žalobca práce vykonal alebo ich vykonal v menšom rozsahu, alebo by ich vykonal s vadami. Žalovaný netvrdil žiadne právne skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu alebo zánik jeho právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu so žalobcom, a ani takéto tvrdenia nijako nepreukázal. Odvolací súd má za to, že žalovaný v predmetnom právnom spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti ,,relevantne tvrdiť“, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe neúspechu v spore, ako tomu je v danej právnej veci. Zo strany žalovaného nedošlo k výslovnému popretiu skutkového tvrdenia žalobcu, a ak by aj došlo k popretiu, muselo by ísť o podstatné a rozhodujúce tvrdenia, t.j. relevantné z hľadiska hmotného práva. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V danom prípade žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. 59. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec), a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný v konaní tvrdil skutočnosti, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na ich preukázanie. 60. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého podrobným odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 61. Záverom odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 62. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a z tohto dôvodu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny. 63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 65. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
66. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
67. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).