Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-129-1994.pdf
PDF · 132.44 KB
No categories available
9C/129/1994
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v občianskoprávnej veci žalobkyne 1. O. F., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom v L. M., K. č. XX, 2. M. F., nar. X.XX.XXXX,. trvale bytom v L. M., K. ul. č. XX,. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. P., S. V. a R. v L. M., 3. A. G., rod. F., bytom v P. B., R. XXXX/XX,. toho času bytom K. X,. XXXXX. M. - L., S. R. N. a 4. J. F., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom v P. B., R. XXXX/XX,. toho času bytom v R. N. K., K. č. X, Č. R., všetci zastúpený advokátom JUDr. J. F. so sídlom v K. XXX. XX,. K. č. XX,. proti žalovaným 1. M. F., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom v L. J., ul. N. č. XXX. a 2. M. F., nar. X.X.XXXX,. bytom ako žalovaný 1., obaja zastúpení advokátom JUDr. M. L. so sídlom v L. M., M. P. č. XXX/XX,. o neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 v L. M. medzi nebohým J. F. a M. F. s manželkou M. F. o odpredaji nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. 2135, katastrálne územie L. M., na parcele č. 978/1, 978/3 je n e p l a t n á.
Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. až 4. právo na náhradu trov konania vo výške 22.754,- Sk, ktoré sú žalovaní 1. a 2. p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcov 1. až 4., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu vo výške 2.904,- Sk na účet súdu číslo účtu: XXXXXXXXXX,. variabilný symbol: XXXXXXXXXX,. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 21.9.1994 sa žalobkyňa 1. domáhala, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 v L. M. medzi nebohým J. F. a žalovanými 1. a 2. o odpredaji nehnuteľností parcelné č. 978/1, 978/3, zapísaná na LV č. 2135, katastrálne územie L. M. je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.1993 odpredal nebohý J. F., jej manžel žalovaným 1. a 2. predmetné nehnuteľností s tým, že kúpna cena bude vyplatená pri podpise zmluvy. 6.7.1993 odpredávateľ zomrel. Dedičkou po nebohom je ona a jej maloletá dcéra M. F.. Manželstvo s nebohým J. F. uzavrela 11.6.1988. Kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi jej nebohým manželom a žalovaným 1. a 2. (bratom nebohého a švagrinou) je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche. Nebohý J. F. mal už pred uzavretím manželstva epileptické záchvaty a pri jednom utrpel závažné poranenie mozgu. V roku 1991 bol hospitalizovaný na chirurgii v NsP L. M., odkiaľ bol preložený na psychiatrické oddelenie z dôvodov agresivity. Nebohý sa dlhodobo protialkoholicky liečil. V roku 1991 a 1992 bol nebohý šesťkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre psychotické poruchy. Nebohý bol trestne stíhaný pre vyhrážanie sa žalobkyni a jej maloletej dcére. Súdni znalci konštatovali, že v čase spáchania skutku nevedel nebohý rozpoznať nebezpečie svojho konania pre spoločnosť, nemohol svoje konanie ovládať a trpí na progredujúce mozgové poškodenie multifaktorovej
genézy s deterioraciou intelektových schopností a jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný, preto mu odporučili ústavnú psychiatrickú liečbu. V konaní o uložení ústavnej výchovy na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. Nt 101/93 znalci zotrvali na podanom posudku. Od apríla 1991 do termínu verejného zasadnutia 24.5.1993 znalci zistili výraznú progresiu mozgového ochorenia. Na verejnom zasadnutí nebohý popieral existenciu predchádzajúcich útokov voči žalobkyni, čo mohlo byť účelové tvrdenie alebo strata pamäti. Súd uložil nebohému ochrannú psychiatrickú liečbu, lebo trpel takým ťažkým poškodením mozgu, ktoré je spôsobilé ľahko privodiť stav, že svoje impulzívne afektové konanie nedokáže ovládať. Pre smrť nebohého sa ústavná psychiatrická liečba nemohla vykonať. Nemocnica s poliklinikou v L. M. podala na Okresnom súde Liptovský Mikuláš návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že nebohý J. F. trpel takou duševnou poruchou, pre ktorú nie je schopný vykonávať právne úkony. Konanie pod sp. zn. č. 6Nc 818/92 bolo zastavené v dôsledku úmrtia J. F.. To vedie žalobkyňu k názoru, že nebohý J. F. neurobil právny úkon slobodne a vážne. Katastrálny úrad v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 15.4.1994 zamietol návrh na povolenie vkladu predmetnej zmluvy, lebo dospel k záveru, že nie je platná v konaní V 1135/93. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 13.7.1994 č.k. 23S 253/94 zrušil rozhodnutie a vyslovil názor, že listina je vkladu schopná.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.11.1997 č.k. 9C 129/94-115 bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 medzi nebohým J. F. a žalovanými 1. a 2. o odpredaji nehnuteľností na parcelnom č. 978/1, 978/3 zapísaná na LV č. 2135, katastrálne územie L. M. je neplatná. Keďže boli spojené konania tunajšieho súdu sp. Zn. 9C 129/94 a 9C 164/94 súd zamietol návrh žalovaných 1. a 2. na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.10.1998 č.k. 5Co 1050/98 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.2.2000 č.k. 9C 164/94-36 bolo konanie o vypratanie a odovzdanie nehnuteľností zastavené, ktoré rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.8.2004 č.k. 23Co 188/2004-42. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.10.2003 č.k. 9C 124/94-237 bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16.11.2004 č.k. 5Co 255/04 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Na návrh maloletej M. F. zastúpenej zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 1., A. G. a J. F. uznesením zo dňa 17.10.2005 č.k. 9C/129/1994-320 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpili ako žalobkyňa 2. M. F., ako žalobkyňa 3. A. G. a J. F., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. F.. Uznesením zo dňa 15.11.2005 č.k. 9C/129/94-252 súd ustanovil maloletej žalobkyni 2. M. F. opatrovníka Ú. P., S. V. a R. v L. M. na zastupovanie v tomto konaní podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu kolízie záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom, lebo maloletá M. F. je dcéra žalobkyne 1.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s obsahom listín v spise a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8C 184/88, 9C 164/94, 6Nc 818/92, Nt 101/93 a D 1602/93 (z ktorého boli vyhotovené fotokópie v spise na čl. 311-319), lebo neukončený dedičský spis bol vrátený notárke JUDr. V. K. so sídlom Notárskeho úradu v L. M., ul. X.. M. XX. a Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra v Liptovskom Mikuláši sp.zn. V 1135/93.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil nasledovné:
§ 34 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
(1)Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2)Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Zo spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra v Liptovskom Mikuláši sp.zn. V 1135/93 bolo zistené, že dňa 22.6.1993 bola uzavretá kúpna zmluva medzi nebohým J. F., nar. XX.X.XXXX. ako predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy boli nehnuteľností: rodinný dom č. súp. XXXX,. zapísaný na LV č. 2135, parc. č. 978/1, záhrada na parc. č. 978/3 o výmere 206 m2, v katastrálnom území L. M.. Cena nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. B. B. zo dňa 8.12.1992 vo výške 1.215.125,- Sk. Podľa zmluvy bola cena za nehnuteľností kupujúcimi zaplatená pri podpise zmluvy. Podpis predávajúceho bol osvedčený na Obvodnom úrade L. M. - Matrika podľa knihy na overovanie pod č. 718/93 22.6.1993. Vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 1135/1993, s účinkami vkladu dňa 7.7.1993.
Z dedičského spisu D 1602/93 súd zistil, že J. F., nar. XX.X.XXXX. zomrel 6.7.1993 ako ženatý, jeho manželka bola O. rod. P. (žalobkyňa). Dedičské konanie doposiaľ nebolo skončené. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 22.2.1994 bolo zistené, že ako dedičia pripadajú do úvahy manželka (žalobkyňa 1.) a deti (žalovaní 2. až 4.).
Žalobkyňa 1. vypovedala, že nebohý manžel jej nepovedal o predaji domu. V posledných rokoch bol duševne chorý, bol podaný aj návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, aby mohol byť daný do ústavnej starostlivosti, pretože jeho stav bol zlý. Nevedel sa sústrediť, uvažovať logicky. V čase, keď došlo k podpisu zmluvy nebola v L. M., ale s nebohým manželom bola v telefonickom spojení. On jej rozprával, čo robí, ale nikdy sa nezmienil o tom, že by chcel predať rodinný dom. Nevie o tom, že by žalovaní 1. a 2. vyplatili odporcovi peniaze za rodinný dom, lebo na výplatu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predchádzajúcej manželky nebohého J. F. boli použité aj peniaze matky žalobkyne.
Žalobkyňa 3. A. G., dcéra nebohého J. F. z jeho prvého manželstva vypovedala, že už pred zmluvou nebol jej otec zodpovedný za svoje správanie. Podľa doktorov už nevedel, čo podpisuje a o čo sa jedná. Ona žila v P. B. a nebola v pravidelnom kontakte s otcom. Rok pred jeho smrťou ho navštívila v nemocnici. Nebol veľmi zhovorčivý a ani ju nespoznával ako dospelú ženu. Z detstva si ho pamätá ako milujúceho otca, ktorý sa ku nej správal dobre.
Žalobca 4. J. F., syn nebohého J. F. z prvého manželstva vypovedal, že súhlasí s tým, čo uvádzala jeho sestra. Otec bol náladový, keď dostal záchvat správal sa inak. Komunikácia s ním bola možná. Týždeň pred smrťou s ním telefonoval. Osobne s ním bol asi dva mesiace predtým. Bol k nemu priateľský, ale iný ako býval. Javil sa mu ako duševne postihnutý, chvíľkami sa choval ako decko, robil srandičky. Každému sľuboval ten dom, hovoril niečo v tom zmysle, že keď zomrie, dom bude napísaný na neho. Nevedel o tom, že ho predal.
Žalovaný 1. M. F., brat nebohého J. F. so žalobou nesúhlasil, lebo zmluva bola uzavretá riadne. Jeho brat mu ponúkol, aby nehnuteľnosť kúpil za jeho života. Chodieval k nemu domov cez soboty a nedele do L. J.. Hovoril mu, že ak dom nekúpi, predá ho niekomu cudziemu. Núkal ho aj ďalšiemu bratovi. V tom čase bola žalobkyňa 1. dlhú dobu mimo domu, nestarala sa o nebohého brata. Žalobkyňa 1. vedela o uzavretí kúpnej zmluvy, lebo korešpondovala s katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši. Podľa jeho názoru bol jeho brat normálny, vedel rozpoznať čo robí, bol len agresívny a to len pod vplyvom alkoholu, inak bol v poriadku. V deň uzavretia zmluvy bol v triezvom stave. S bratom sa dohodol, že mu zaplatí milión a peniaze mu aj dal. Zmluvu vyhotovila JUDr. Č., pri jej podpise a pri vyplácaní peňazí bol len on a nebohý J. F..
Svedkyňa M. B., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom vypovedala, že nebohého J. F. videla dňa 22.6.1993 večer o 19.30 hod., keď prišiel do J., kde oslavovala narodeniny a bol veľmi opitý, že ju ani nespoznal. Dátum si pamätá presne preto, lebo na ďalší deň 23.6. mala výročie 40 rokov a s kolegyňami to dopredu oslavovali. Svedok MUDr. J. A., bez príbuzenského pomeru s účastníkmi vypovedal, že nebohý J. F. bol činorodý a pracovitý človek. V dome ubytovával turistov, staral sa o jeho údržbu. V roku 1993 bol na oslavách päťdesiatky jeho brata aj s manželkou a dcérou. Pil víno, ale nebol to človek, ktorý by sa opíjal. Svedkyňa A. U. vypovedala, že v roku 1993 bývala v dome u nebohého J. F. týždeň pred skúškami a týždeň po skúškach. Stalo sa, že niekedy odpadol a mal epileptický záchvat, pri ktorom si udrel hlavu, ale odmietol, aby zavolala záchranku. Po záchvate sa nepamätal kto je. Videla ho aj s nejakou puškou, lebo po záchvatoch sa bál, aby sa mu niečo nestalo. Pamätala si, že za nebohým J. F. prišli jeho bratia. Nebohý J. F. jej hovoril, že jeho bratia ho vedia podpísať, keby sa mu niečo stalo.
Hovoril jej, že jej môže nechať dom, čo ona odmietla. Potom hovoril, že dom dá buď manželke alebo najstaršiemu synovi. Spolu podpísali dohodu o tom, že môže v dome bývať. V tom čase sa jej zdal nebohý J. F. normálny, plánoval si. Svedkyňa JUDr. J. Č., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania vypovedala, že nebohý J. F. bol u nej spisovať zmluvu, ktorú mu urobila a odovzdala do rúk. V tejto veci ju niekoľkokrát navštívil, poznala ho už niekoľko rokov lebo bývala v blízkosti jeho sestry. Nikdy nevidela, že by mal vypité alebo bol nejako chorý. Nezbadala, že by bol duchom neprítomný. Pokiaľ ho usmernila, všetko si zapamätal a robil tak ako mu kázala, pokiaľ išlo o uzavretie zmluvy. Svedok J. F., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v L. J. č. XXX. uvádzal, že aj jemu nebohý J. F. ponúkol dom na predaj, lebo ho chcel predať do rodiny, pretože chcel odísť od žalobkyne 1. Svedkyňa O. K. bez príbuzenského vzťahu k účastníkom vypovedala, že pred ňou nikdy nespomínal predaj rodinného domu. Bol hrdý na to aký dom postavil. Videla ho aj dva týždne pred smrťou. Zdal sa jej roztržitý, rozpačitý, ako keby nevedel o čom sa jedná. Zdalo sa jej, že druhýkrát opakoval to isté, že zabúdal. Svedok JUDr. V. Š. vypovedal, že nebohého J. F. pozná dlhé roky, lebo ho zastupoval v rozvodovom konaní a v ďalších. Bol za ním aj ohľadom predaja domu, ale zmluvu mu pre iné pracovné povinnosti neurobil. Nepobadal na ňom, že by viacej požíval alkoholické nápoje. Nesprával sa ako chorý človek. Stretol sa s ním asi tri mesiace pred smrťou. Nebohý J. F. chcel, aby mu spísal návrh na rozvod. Viackrát pred ním hovoril o predaji rodinného domu svojmu bratovi. Vedel o tom, že nebohý J. F. má dlžoby, lebo sa na ňom priživovali kamaráti. Nebohý mu hovoril, že sa chce ženiť, ale najprv sa musí rozviesť. Svedkyňa B. M., príbuzná žalovaných vypovedala, že jej bratovi nebohému J. F. sa prvé manželstvo rozpadlo pre jeho požívanie alkoholických nápojov. Pokiaľ si nevypil bol normálny až do smrti. Vedela o tom, že chce dom predať. Nespozorovala zmenu v jeho správaní od úrazu. Svedkyňa H. H. bez príbuzenského vzťahu k účastníkom vypovedala, že si nepamätá na nebohého J. F., ale pri kúpno-predajných zmluvách predávajúci musí na matrike podpísať zmluvu a musí byť overený podpis. Nestretla sa ešte s prípadom, aby overili podpis vtedy, keď mal účastník vypité alebo bol nejako duševne chorý. Svedkyňa M. N. bez príbuzenského pomeru k účastníkom vypovedala, že bola pozvaná na oslavu 40 rokov pani B. do J. 22.6., deň pred jej narodeninami. Vtedy videli nebohého J. F., ktorý ich nepoznal, tak mal vypité. Ona sa mu snažila vyhýbať, lebo keď mal vypité nebola s ním reč.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6Nc 818/92 bolo zistené, že Nemocnica s poliklinikou v L. M. - psychiatrické oddelenie podali 12.10.1992 návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne k právnym úkonom J. F., nar. XX.X,XXXX,. lebo na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný päťkrát s diagnózou organický afektívny psychosyndróm a vyžaduje ústavnú starostlivosť. Uznesením zo dňa 13.7.1993 č.k. 6Nc 818/92-18 bolo konanie zastavené, lebo J. F. zomrel.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. Nt 101/93 bolo zistené, že uznesením zo dňa 23.10.1992 Obvodného oddelenia PZ SR Liptovský Mikuláš ČVS:448/92 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona lebo J. F., nar. XX.X.XXXX. sa koncom mája roku 1992 vyhrážal svojej manželke O. F. a maloletej dcére, že ich obidve zabije, po čom prišiel so šabľou v ruke, že im odreže hlavy. Už v minulosti sa manželke vyhrážal usmrtením a zabitím, za čo bol prejednávaný na OO PZ L. M.. Viackrát bol hospitalizovaný na psychiatrii, hlavne pre agresivitu, preto vzbudil u O. F. dôvodnú obavu, že svoje skutky naplní, keď odchádzala z domu, vyprevádzal ju s nožom za chrbtom. Súdni znalci z odboru zdravotníctva - psychiatria MUDr. B. S. a MUDr. E. K. a z odboru psychológie PhDr. M. Š. v znaleckom posudku zo dňa 15.11.1992 vyslovili záver, že J. F. v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol svoje konanie ovládať. Menovaný trpí na progredujúce mozgové organické poškodenie multifaktorovej genézy s deterioráciou intelektových schopností. Ide o premorbídne abnormne štrukturovnú osobnosť s črtami agresivity, impulzivity a sadistickými črtami. Pre chronický alkoholizmus, stav po úraze mozgu (otras mozgu s pomliaždením mozgu, toxické epileptické záchvaty) môžu spôsobiť, že jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný. Jeho duševný stav môže vplývať na jeho konanie a aj v dobe spáchania činu na neho vplýval. Do poručili ústavnú psychiatrickú liečbu. Trestné stíhanie J. F. bolo uznesením zo dňa 8.12.1992 č.k. Pv 1455/92 zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Uznesením zo dňa 24.5.1993 č.k. Nt 101/93-41 bola J. F. uložená ústavná psychiatrická liečba. Na verejnom zasadnutí bola vypočutá aj súdna znalkyňa MUDr. E. K., ktorá uviedla, že po podaní znaleckého posudku týždeň pred verejným zasadnutím vyšetrila J. F. a zotrvala po konzultácii s druhou znalkyňou na záveroch znaleckého posudku.
Sťažnosť J. F. proti uzneseniu o uložení ochrannej psychiatrickej liečby bola Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14. júla 1993 č.k. 5To 1254/93-47 zamietnutá.
V tomto konaní boli ohľadne duševného stavu nebohého J. F. v čase uzavretia kúpnej zmluvy podané dva znalecké posudku. Súdny znalec MUDr. Ž. A. z odboru zdravotníctva - psychiatria v závere znaleckého posudku uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav nebohého J. F. v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy dňa 22.6.1993 nebol schopný rozpoznať následky svojho konania. Znalec konštatoval, že mal dostatok dostupného materiálu a anamnestických údajov, aby mohol podať znalecký posudok o duševnom stave nebohého J. F.. Opieral sa hlavne o údaje zo zdravotnej dokumentácie. Zo zdravotnej dokumentácie zistil, že už v roku 1991 trpel syndrómom závislosti na alkohole v štvrtom terminálnom štádiu. Epileptické záchvaty sú príznakom chronického alkoholizmu. V roku 1991 došlo k prejavom alkoholickej povahy s hrubými agresiami a vyhrážkami zabitím voči rodine, preto musel byť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení s nutnou asistenciou polície. Na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný šesťkrát 19.1.1991, 6.2.1991, 25.12.1991, 5.6.1992, 19.6.1992 a 29.10.1992 s diagnózami: syndrómom závislosti na alkohole, delírium tremens, podozrenie na vývoj psychotického ochorenia, stav po prekonaní alkoholickej psychózy, začínajúce poškodenie intelektu, psychopatické rysy osobnosti (ne zdržanlivosť, afektívna labilita, poruchy správania). V roku 1992 utrpel otras mozgu s prasknutím lepky, podozrenie na úraz mozgu. Keďže z chirurgie svojvoľne odchádzal, preložili ho na psychiatriu. Jeho psychický stav nebol dobrý, aj keď psychologické vyšetrenie zistilo úroveň intelektových schopností v pásme priemeru, pravdepodobne parciálne poškodenie centrálneho nervového systému mierneho stupňa s možnosťou vývoja duševnej choroby. Na oddelení sa manifestovala jeho alkoholická povaha, viackrát ušiel a opíjal sa. Bol u neho diagnostikovaný organický psychosyndróm - poúrazový (poškodenie psychickej činnosti a intelektu), stav po operácii krvácajúcich ložísk v mozgu. Po poslednom úteku z nemocnice bol predvedený políciou, bol agresívny aj pri prijatí. 6.12.1992 ho vzal jeho brat na vlastnú žiadosť na priepustku. 18.11.1992 zástupca primára psychiatrického oddelenia NsP L. M. MUDr. J. B. podal pre okresnú posudkovú komisiu v L. M. vo veci návrhu na invalidný dôchodok pre J. F. správu, že popredí psychického stavu J. F. je evidentná osobnostná degradácia, prejavujúca sa poruchami súdnosti, kritičnosti, v správaní a chovaní s poruchami impulzivity, agresivity, explozivity pri organickom afektívnom syndróme. Zapojenie do pracovného procesu by bolo neúspešné a v prípade požívania alkoholických nápojov veľmi nebezpečné. Znalec konštatoval, že u nebohého J. F. sa po poslednom prepustení z psychiatrického oddelenia javili známky ťažkého poškodenia mozgu zapríčineného hlavne syndrómom závislosti na alkohole v štvrtom terminálnom štádiu s prejavmi chronického alkoholizmu a v menšej časti poúrazového poškodenia mozgu. U nebohého išlo o degradáciu osobnosti (úpadok) v zmysle alkoholickej povahy. Čo sa prejavovalo poruchou nižších citov v zmysle citovej lability s depresiami, samovražednými úvahami, dráždivosťou, afektívnou labilitou a explozivitiou (sklon k ťažkým zlobným citovým výbuchom i po relatívne malých podnetoch), ktorých explozivita bola spojená s ťažkými verbálnymi i drafiálnymi agresiami voči veciam i osobám, vyhrážkami zabitím. Výrazne boli porušené vyššie city, hlavne etické a sociálne, mal oslabený cit zodpovednosti voči rodine. Výrazne bola narušená súdnosť, úsudková činnosť, kritičnosť a autokritičnosť. Vyskytli sa u neho paranoidné (bludné) stavy, alkoholická žiarlivosť, sklon ku klamstvu. Hodnotová schéma sa zmenila, hodnotou prvého radu a hlavnou potrebou sa stal alkohol. Trpel epileptickými záchvatmi - alkoholická epilepsia. Osobnosť sa výrazne primitizovala. Chovanie sa stalo alkoholocentrické, hrubé, nezodpovedné. Znalec predpokladal značnú sugestibilitu, ovplyvniteľnosť, ktorú bolo možné využiť. Stav bol zvýraznený poúrazovým poškodením mozgu v zmysle začínajúceho organického psychosyndrómu (poúrazové telesné poškodenie mozgu) s začínajúcou deterioráciou (narušením) intelektu a ďalším narušením už poškodenej psychickej činnosti. Z telesných príznakov bolo príznačné chronické poškodenie pečenie alkoholom. Súdny znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na závere v znaleckom posudku, okrem iného uviedol, že je úplne zbytočné vypočúvať svedkov, lebo nebohý mal narušený mozog a preto aj zomrel.
Splnomocnený zástupca žalovaných žiadal kontrolný znalecký posudok. Súdom ustanovená znalkyňa MUDr. Ľ. B. z odboru psychiatrie vo svojom znaleckom posudku č. 11/99 zo dňa 14.10.1999 vyslovila záver, totožný so záverom predchádzajúceho znalca, že nebohý J. F. v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy, ohľadom predaja rodinného domu svojmu bratovi dňa 22.6.1993 nevedel rozpoznať dôsledky svojho konania. Aj znalkyňa MUDr. Ľ. B. vychádzala zo spisovej dokumentácie a výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Podľa názoru súdu práve táto znalkyňa objasnila rozpor, ktorý vznikol z výpovedí svedkov a účastníkov, lebo kým jedni tvrdili, že nebohý J. F. sa im javil ako duševné chorý, druhí ho popisovali ako človeka, ktorý vedel čo chce, konal logicky. Znalkyňa zistila, že v dôsledku zhmoždenia mozgu po úraze v júni 1992 a poškodenia mozgového tkaniva došlo k zmene osobnosti nebohého, najmä povahy. K čomu prispeli aj opakované epileptické záchvaty, pri ktorých sa dostával mozog do
stavu hypoxie. Pre zmeny typické pre NCPHALOPATHIU v oblasti afektivity je typická zmena nálad, poruchy správania. U nebohého museli byť prítomné osobnostné zmeny, najmä v oblasti súdnosti a kritičnosti. Uvedené potvrdilo kontrolné psychiatické vyšetrenie dňa 26.8.1993. Osobnosť nebohého sa stala extrovertná s problematickým udržiavaním vzťahov s okolím, narušenou schopnosťou adekvátne vnímať realitu, s paranoidnými tendenciami, slabo ovládanou emocialitou. V myslení so sklonom ku stereotypnosti, fabulačnými kombináciami a neschopnosťou vytvárania syntetických celkov, čo viedlo k tvorbe úsudkov z nesúrodých detailov. Tieto výsledky potvrdzujú paranoidný vývoj. Pri jednotlivých hospitalizáciách sa paranoidita stále častejšie objavovala. Bludné koncepcie v myslení nebohého boli jednoznačne prítomné, hlavne voči manželke. Psychopatizácia osobnosti v dôsledku zneužívania alkoholu narastala. Pričom paranoidný vývoj je chronický stav, ktorý má svoju progresiu. Preto nie je podstatné, že psychologické vyšetrenie sa realizovalo rok pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy. Takéto osoby mylne pripisujú význam situáciám a konaniam ľudí voči svojej osobe. Ich myšlienky sa stávajú ovládavé, strhávajú ich emotivitou a konanie úzkym smerom, na úkor ostatných snáh a záujmov. Táto dominantná aktivita pôsobí negatívne na myslenie, najmä pri osobnom prežívaní starosti. Takéto osobností sú egocentrické s nadmerným vedomím vlastných práv. Z toho plynie ich pocit ukrivdenosti a vzťahovačnosť. Rozumová zložka je vo vleku silnej afektivity. Dominuje tu porucha myslenia, ktorá sa postupne skĺbuje do pevného, po formálnej stránke logického systému. Intelekt a vedomie nie je porušené. Správanie nie je zo začiatku nápadné a schopnosť reálneho myslenia je až na dominantnú predstavu zachovaná. Preto sa pri vzájomnom styku javil ako normálny. Paranoidné zameranie nemá nič spoločné s inteligenciou. Takto postihnutí ľudia môžu vykonávať náročnú prácu, sú schopní logického myslenia, súdov a úsudkov mimo ich domnelý problém. Preto mohol nebohý pôsobiť ako zdravý človek, psychickú poruchu nie je vidieť (okrem stavu dekompenzácie), treba ju poznať. Osobnosti tohto typu inklinujú k emočne skreslenému mysleniu a u nebohého v dôsledku organického poškodenia mozgu bola emotivita narušená. Keď sa u nebohého prejavila porucha pod obrazom afektívnej výbušnosti, sklonu k impulzivite, nevzťahuje sa to len na krátkodobé procesy, na nejaký aktuálny podnet, ale naopak aktuálny podnet podnecuje emočne skreslené, jednostranne zamerané myslenie. Ovládavé myslenie nebohého bolo orientované na manželku (žalobkyňu). Myšlienka predať dom nebola náhlivá, postupne dozrievala, ako sa zhoršovali vzťahy medzi manželmi. Nebohý uvažoval komu predať dom, alebo ho darovať, niekedy že ho nepredá. Keďže nebohý mal podľa psychologického vyšetrenia poruchu myslenia v zmysle stereotypnosti, tendencie spájať nesúrodé celky do jedného, na podklade niekoľkých chybných premís začal sa vytvárať systém do jedného celku. Miešal minulosť s prítomnosťou do jedného celku. Tým postihnutý stráca súdnosť nad svojím konaním. Táto nekritičnosť a porucha súdnosti bola podnetom pre psychiatrické oddelenie na podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, lebo tu bol objektivizovaný predpoklad, že môže poškodiť seba, alebo druhých. Vývoj paranoidnej osobnosti je proces dlhodobý, rozvíja sa postupne niekoľko rokov, kým sa stane nápadný. Preto znalkyňa konštatovala, že v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy dňa 22.6.1993 nevedel nebohý rozpoznať dôsledky svojho konania, hoci všetky aktivity okolo predaja domu pôsobili ako primerané a dobrovoľné konanie. Pri jednotlivých úkonoch sa správal ako zdravý človek, ale aj pri paranoidnom zameraní je typický cit pre právo, preto sa tieto osobností nedopúšťajú majetkových alebo iných deliktov inak, než by postupovali proti svojím domnelým nepriateľom inou než úradnou cestou. Správanie nebohého nasvedčuje, že svoju manželku nenávidel, chcel sa s ňou rozviesť, vyčítal je, že mu ublížila, že ho dala na psychiatriu, bol pre ňu súdne trestaný. Preto mal dostatok dôvodov, aby postupoval zo svojho hľadiska navonok cieľavedome. Z vonkajšieho hľadiska jeho správanie budilo dojem normálneho, dobrovoľného konania, bez zjavného nátlaku. Jeho slobodná voľba bola v pozadí, ktorej motivačným momentom bola ovládavá myšlienka paranoidného zamerania voči manželke. Rozhodujúcim faktorom v prípade nebohého bola porucha myslenia a nie jeho intelektové schopností. Zo súdnoznaleckého hľadiska je akýkoľvek náznak v súvislosti konania s bludom paranoidného charakteru treba hodnotiť za dostatočný dôvod narušenia rozpoznávacích schopností a uvedomenia si dôsledkov svojho konania do budúcnosti. Aj keby tu taká súvislosť nebola, treba brať do úvahy plné zameranie myslenia na obmedzený okruh predstáv a cieľov, kde si nemôže nevšímať niektoré nesprávnosti svojho konania a považovať ich za nepodstatné. Priznanie narušenia rozpoznávacích ale ovládacích schopností je jednoznačné. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi nebohým J. F. a žalovanými 1. a 2. 22.6.1993 je neplatný právny úkon, lebo nebohý J. F. ako predávajúci konal v duševnej poruche, ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným. Duševná porucha nebohého J. F. nemala len dočasný charakter, ale sa dlhodobo vyvíjala. Hoci žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu trvali na ďalšom znaleckom dokazovaní, súd ho nepovažoval za potrebné, lebo neuviedli žiadny dôvod, ktorý by spochybnil odbornosť znaleckých posudkov, najmä druhého znaleckého posudku. V čase podania znaleckých posudkov už bol nebohý J. F. mŕtvy, takže je možné vychádzať len zo zdravotnej
dokumentácie a dôkazov vykonaných pred súdom. Navyše závery znaleckého posudku podporuje aj znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania dvoma znalcami z odboru psychiatrie a jedným znalcom z odboru psychológie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu celkom vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP), § 148 ods. 1 OSP, § 149 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP. Keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech vzniklo im právo na náhradu trov konania (potrebný na účelné uplatňovanie svojho práva) voči žalovaným 1. a 2. Keďže žalobcovia boli zastúpení advokátom a bola im prisúdená náhrada trov konania, sú žalovaní 1. a 2. povinní zaplatiť trovy konania advokátovi žalobcov. Advokát žalobcov bol povinný vyčísliť trovy právneho zastúpenia pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom, ktorí v konaní neuspeli právo na náhradu trov konania, ktoré za nich platil. Trovy konania žalobcov pozostávali z trov právneho zastúpenia (vyúčtovanie čl. 327) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 1/ 12.9.2005 (čl. 293) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odmena 1.154,- Sk (§ 9, § 11, ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/) t.j. jedna trinástina výpočtového základu - priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čo je 1. polrok 2004 15.008,- Sk/13=1.154,- Sk. Zástupca žalobkyne 1. si vyúčtoval úkon právnej služby „ďalšiu poradu s klientom o pripustení ďalších účastníkov“, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy sa porada uskutočnila a či sa vôbec uskutočnila. 2/ 12.10.2005, doručené súdu na pojednávaní 17.10.2005 PÍSOMNÝ NÁVRH NA PRIPUSTENIE ĎALŠÍCH ÚČASTNÍKOV DO KONANIA NA STRANU ŽALOBCOV (čl.294) odmena: 1.154,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. c) 3/ 19.10.2005, doručené súdu 24.10.2005 PÍSOMNÉ VYJADRENIE K VCI SAMEJ - PRÁVNY ROZBOR odmena: 1.154,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. e/) 4/ 17.10.2005 ZASTUPOVANIE NA POJEDNÁVANÍ odmena: 1.154,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. d) 5/ 11.10.2006 ZASTUPOVANIE NA POJEDNÁVANÍ Odmena: 1.154,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. d/) spolu odmena za päť úkonov právnej služby: 5.770,- Sk tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3) za 4 úkony právnej služby v roku 2005 a za 1 úkon právnej služby v roku 2006 t.j. 4 x 150,- Sk = 600 1 x 164,- Sk = 164 664,- Sk Cestovné výdavky (§ 16 ods. 4) použitie osobného motorového vozidla zn. RENAULT CLIO THALIA - 1400m3 0,071 (priemerná spotreba za 1 km) x 38 (cena 1 litra benzínu NATURAL BA 95 N) = 2,698,- Sk + 4,50 (sadzba základnej náhrady na 1 km) = 7,198,- Sk (úhrada za 1 km jazdy), 330 km x 2 = 660 km (cesta na dve pojednávania z K. do L. M. a späť) x 7,198 = 4.750,- Sk Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1) za čas strávený 2 x cestou na pojednávanie a späť (K. - L. M.). Za každú začatú polhodinu 5 hodín t.j. 10 polhodín (jedna šesťdesiatina výpočtového základu) v roku 2005: 15.008/60=250x10=2.500,- Sk v roku 2006: 16.379,50/60=272,99=273,- Skx10=2.730,- Sk. Zástupca žalobcov žiadal náhradu za stratu času len vo výške 3.000,- Sk za obidve pojednávania, preto súd priznal náhradu za stratu času podľa vyúčtovania 3.000,- Sk Spolu bola výška trov právneho zastupovania súčtom odmeny 5.770,- Sk+ režijného paušálu 664,- Sk+ cestovných výdavkov 4.750,- Sk a náhrady za stratu času 3.000,- Sk = 14.184,- Sk. Žalobcovia 2. až 4. náhradu trov konania nežiadali. Žalobkyni 1. vznikli trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie proti rozsudku 1.000,- Sk (čl. 237, 257). Žalobkyňa 1. bola od začiatku konania zastúpená advokátom JUDr. M. O. so sídlom v S. N. V., H. X,. ktorý vypovedal plnú moc na zastupovanie. Trovy právneho zastúpenia uplatnil na pojednávaní 8.10.1998 (čl. 132 druhá strana a
na čl. 111). Odmena a náhrada hotových výdavkov advokáta sú vyčíslené podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov účinnej do 31.3.2002, ktorá bola zrušená vyhláškou č. 163/2002 Z. z. Odmena za jeden úkon právnej pomoci je 200,- Sk (§ 13 ods. 6), keďže predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd priznal ako odôvodnené trovy, len za tie úkony právnej pomoci, ktoré boli poskytnuté a preukázané (13.2.1995 a 15.2.1995 nebola preukázaná porada s klientkou, 19.7.1995 sa zástupca žalobkyne 1. nezúčastnil na pojednávaní, 10.4.1996 bolo pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov a ich zástupcov, 26.11.1997 vyjadrenie nemalo charakter právneho rozboru veci, obsahovalo len vyčíslenie trov a súhlasné stanovisko k záverom znaleckého posudku. 1/ 19.8.1994 prevzatie a príprava zastúpenia ................................................200,- Sk (§ 16 ods. 1 písm. a) 2/ 14.9.1994 písomné podanie žaloby ...........................................................200,- Sk (§ 16 ods. 1 písm. c) 3/ 9.1.1995 zastupovanie na pojednávaní na Okresnom súde Lipt. Mikuláš..200,- Sk ((§ 16 ods. 1 písm. d) 4/ 14.2.1995 návrh na vydanie predbežného opatrenia ...................................100,- Sk (§ 16 ods. 2 písm. a) 5/ 14.8.1995 zastupovanie na pojednávaní na OS LM .....................................200,- Sk 6/ 8.12.1995 zastupovanie na pojednávaní na OS LM......................................200,- Sk 7/ 19.6.1996 zastupovanie na pojednávaní OS LM ..........................................200,- Sk 8/ 28.11.1997 zastupovanie na pojednávaní na OS LM .....................................200,- Sk 9/ 6.10.1998 vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej ............................................200,- Sk 10/ 8.10.1998 zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde Žilina .................200,- Sk paušálna suma na náhradu výdavkov (§ 18 ods. 3) pred 1.3.1996 po 45,- Sk po 1.3.1996 70,- Sk t.j. 6 x 45,- Sk = 270,- a 4 x 70,- Sk = 280,- Sk, spolu 550,- Sk. náhrada za stratu času za čas strávený cestou z miesta sídla advokáta na miesto úkonu 20,- Sk za každú začatú polhodinu (§ 20) 5 ciest na pojednávanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš t.j. (6 polhodín x 20,- Sk) x 5 = 600,- Sk, 1 cesta na pojednávanie na Krajskom súde Banská Bystrica t.j. (10 polhodín x 20,- Sk) x 1 =200,- Sk 800,- Sk Cestovné výdavky (§ 19 ods. 4) použitím osobného motorového vozidla na pojednávania na Okresný súd Liptovský Mikuláš VW GOLF, EČ: SNC 09-09, na Krajský súd Žilina Škoda Octavia 9.1.1995 ... 544,- Sk, 14.8.1995, 8.12.1995, 19.6.1996, 28.11.1997 ... 2.336,- Sk, 8.10.1998 ... 1.440,- Sk, spolu 4.320,- Sk. Trovy štátu boli 2.904,- Sk lebo štát zaplatil súdnemu znalcovi MUDr. Ž. A. znalečné 4.004,- Sk (čl. 113) a 200,- Sk (čl. 228), spolu - 4.204,- Sk. Žalovaný 1. zaplatil preddavok na trovy znalečného posudku podaného JUDr. Ľ. B. 6.000,- Sk (na účet súdu položka D 14a - 12/99), z ktorých bolo 4.700,- Sk zaplatené znalkyni. Zvyšných +1.300,- Sk bolo ponechané na účte súdu. Keďže žalovaní 1. a 2. nemali vo veci úspech zostatok zálohy bude použitý na zaplatenie doposiaľ neuhradených trov štutu 4.204,- Sk - 1.300,- Sk = 2.904,- Sk. Z trov štátu zostalo neuhradených 2.904,- Sk a tie uložil súd zaplatiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.