Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-324-2006.pdf
PDF · 89.51 KB
No categories available
11Cb/324/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: K. S., s.r.o., M. S. X,. P., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. M. H., advokátkou so sídlom B. X,. P., proti odporcovi: Ľ. Z., nar. X.X.XXXX,. P. XXXX/XX,. Ž., zastúpený Mgr. R. K., advokátom so sídlom V. O. XX,. Ž., o zaplatenie 8.000,- Sk s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 8.000,- Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.480,- Sk od 11.7.2005, zo sumy 1.630,- Sk od 11.8.2005, zo sumy 1.630,- Sk od 11.9.2005, zo sumy 1.630,- Sk od 11.10.2005 a zo sumy 1.630,- Sk od 3.11.2005, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 3.310,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 28.12.2005 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 8.000,- Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,3 % denne. Návrh odôvodnil tým, že v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou poskytol odporcovi peňažný úver vo výške 8.000,- Sk s dohodnutým úrokom 1.780,- Sk, splatný v 6-tich mesačných splátkach po 1.630,- Sk, vždy do 10. dňa v mesiaci. Ku dňu podania návrhu uhradil odporca iba prvú splátku 1.630,- Sk. V súlade so zmluvou preto navrhovateľ odporcovi oznámil písomne dňa 12.10.2005 stratu výhody splátok a vyzval ho na úhradu celého záväzku do 2.11.2005. Odporca na výzvu nereagoval. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť. Preto ho konajúci súd uznesením zrušil.
Právna zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávaní nezúčastnila. Svoju neúčasť žiadala ospravedlniť a pojednávať v jej neprítomnosti. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím odporcu a jeho právneho zástupcu, oboznámením návrhu, zmluvy, všeobecných podmienok, výdavkového pokladničného dokladu, oznámenia o strate výhody splátok a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 9.5.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o úvere č. 65131 podľa §-u 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Podľa zmluvy bola dohodnutá výška úveru vo výške 8.000,- Sk, výška úroku 3,7 % mesačne, t. j. za 6 mesiacov 1.780,- Sk. Celkovú dlžnú sumu 9.780,- Sk sa odporca zaviazal
zaplatiť v 6-tich mesačných splátkach po 1.630,- Sk, splatných do 10. kalendárneho dňa v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky úveru.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 9.5.2005 vyplatil navrhovateľ v tento deň odporcovi sumu 8.000,- Sk.
Listom zo dňa 12.10.2005 navrhovateľ oznámil odporcovi stratu výhody splátok a zároveň ho vyzval na splatenie celého dlhu. Výzvu odôvodnil tým, že odporca neuhradil viac ako 2 mesačné splátky a nereagoval na upomienku. Preto navrhovateľ žiada zaplatenie všetkých mesačných splátok, zmluvnej pokuty a ostatných poplatkov do 2.11.2005.
Podľa predloženej fotokópie poštovej knihy bolo oznámenie o strate výhody splátok zaslané odporcovi.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s §-om 265 Obchodného zákonníka, teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zákon takýto výkon práva nebráni, nakoľko dojednané ustanovenia vrátane zmluvnej pokuty prekračujú rámec zmluvnej voľnosti. V tomto prípade ide zo strany navrhovateľa o šikanu a nejde o bránenie jeho legálnych hospodárskych cieľov. Zmluva je tiež v rozpore s ustanovením §-u 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Preto je tento právny úkon absolútne neplatný. Tieto závery platia aj pre dohodu o zmluvnej pokute, ktorá je dojednaná vo výške 0,3 % denne, čiže 109,5 % ročne. Zmluvná pokuta má byť primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, čo v tomto prípade nie je splnené. Účastníkom zmluvy je odporca, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom. Medzi účastníkmi tak mala byť uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie zmluva o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Navrhovateľ takúto zmluvu uzatváral z toho dôvodu, aby vylúčil možnosť aplikovania ustanovenia §-u 49 Občianskeho zákonníka. Preto odporca zmluvu považuje za neplatnú. Ak by súd dospel k záveru, že zmluva nie je neplatná, odporca žiada súd uplatniť moderačné právo podľa §-u 301 Obchodného zákonníka. Odporca zmluvu uzatváral na zaplatenie cesty do Grécka, kde mal pracovať ako kuchár. V tom čase nemal žiadne finančné prostriedky na zaplatenie cesty a nemal ani možnosť požičať si tieto z iných zdrojov. Preto bol nútený uzavrieť zmluvu s navrhovateľom. Odporca uviedol, že od zmluvy uzavretej s navrhovateľom neodstúpil. Zmluvu si pred podpisom riadne prečítal. Poskytnutý úver nezaplatil z toho dôvodu, že peniaze, ktoré mal v Grécku zarobiť, mu neboli zaplatené. Ak by tieto peniaze dostal, všetky záväzky by uhradil. Je ochotný navrhovateľovi uhradiť dlžnú čiastku 8.000,- Sk.
Podľa §-u 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa §-u 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere. Na základe tejto zmluvy podľa výdavkového pokladničného dokladu poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 8.000,- Sk. Tento úver bol odporca povinný zaplatiť v 6-tich mesačných splátkach. Na
pojednávaní odporca cestou právneho zástupcu spochybnil platnosť uzavretej zmluvy s poukazom na jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. Tento rozpor odporca odôvodnil neprimerane vysokou zmluvnou pokutou s tým, že zo strany navrhovateľa ide o šikanu. Podľa názoru súdu však zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neplatná. Účastníci v tejto zmluve dojednali aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca pritom tvrdil, že vzhľadom na charakter jeho postavenia nepodnikateľa mala byť uzavretá zmluva o pôžičke. Odporca však na pojednávaní výslovne uviedol, že si zmluvu pred jej podpisom riadne prečítal. Odporca potom podpisom zmluvy akceptoval aj dohodu účastníkov o voľbe Obchodného zákonníka na ich právny vzťah. Odporcu v tomto prípade nemôže ospravedlniť jeho neznalosť právnych súvislosti vzhľadom na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej neznalosť práva neospravedlňuje. Medzi účastníkmi v zmluve bola dojednaná úroková miera poskytnutého úveru 3,7 % mesačne, čo po prepočte predstavuje 44,4 % ročne. Túto úrokovú mieru možno označiť za vysokú, avšak nie za neprimerane vysokú, resp. za úžernícku, či šikanóznu. Navrhovateľ v tomto prípade je podnikateľský subjekt, ktorý poskytuje úvery aj fyzickým osobám, ktoré by inak zrejme od žiadneho iného subjektu úver nemohli získať. O tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie právneho zástupcu odporcu, že odporca nemal žiadne finančné prostriedky v čase uzavretia zmluvy a nemal možnosť si tieto požičať z iných zdrojov. Poskytovaním úverov subjektom, ktoré so sebou nesú riziko ich následného nesplácania, predstavuje riziko podnikania navrhovateľa, ktorý s ohľadom na túto skutočnosť je oprávnený požadovať vyššie úrokové miery za poskytnutý úver, než ako sú bežne obvyklé. Preto podľa názoru súdu dojednaná úroková miera 44,4 % nie je vzhľadom na právny vzťah účastníkov v rozpore s dobrými mravmi, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rovnako nebolo preukázané, že by sa zo strany navrhovateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu jednalo o šikanu alebo o nátlak. Odporca nepreukázal skutočnosť, že bol nútený zmluvu uzavrieť výlučne s navrhovateľom. Ak odporca so zmluvnými podmienkami a výškou úroku nesúhlasil, nemal zmluvu uzatvárať vôbec.
Právny zástupca navrhovateľa ďalej na pojednávaní uviedol, že účelom uzavretia zmluvy podľa Obchodného zákonníka bola snaha obísť aplikáciu ustanovenia §-u 49 Občianskeho zákonníka. Odporca však na otázku sudcu na pojednávaní výslovne uviedol, že od uzavretej zmluvy neodstúpil. Aplikácia ustanovenia §-u 49 Občianskeho zákonníka je tak v tomto prípade len hypotetická a nemá žiaden vplyv na právne vzťahy účastníkov.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je platná a jedná sa o zmluvu o úvere podľa §-u 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Podľa zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa tento zaviazal zaplatiť v 6-tich mesačných splátkach. Z týchto splátok však odporca uhradil len jednu splátku vo výške 1.780,- Sk, ako to vyplýva z prehľadu splátok, ktorý je súčasťou oznámenia o strate výhody splátok. Dojednaná suma, ktorú mal odporca zaplatiť, sa tak z 9.780,- Sk znížila na navrhovateľom žalovanú istinu 8.000,- Sk. Odporca na pojednávaní tento svoj záväzok voči navrhovateľovi uznal s tým, že dlžnú čiastku je ochotný uhradiť. Súd tak dospel k záveru, že v časti istiny je návrh navrhovateľa v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.000,- Sk.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne z dlžnej istiny. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dojednaná ako súčasť písomne uzavretej zmluvy a dohoda o zmluvnej pokute je tak platná. Súd potom v konaní skúmal primeranosť tejto zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní tejto otázky zohľadňoval súd jednak okolnosti svedčiace v prospech navrhovateľa, ako aj okolnosti svedčiace v prospech odporcu.
Súd pritom zohľadnil postavenie navrhovateľa, ktorý nie je bankou a pre ktorého nedodržiavanie splatnosti peňažných záväzkov jeho dlžníkov predstavuje väčšie zaťaženie, ako v prípade bankovej inštitúcie. Navrhovateľ preto na zabezpečenie riadnej a včasnej úhrady svojich pohľadávok s odporcami dojednal zmluvnú pokutu vo výške, ktorá presahuje bežnú úrokovú mieru uplatňovanú v zmysle §-u 369 Obchodného zákonníka.
Na druhej strane súd zohľadňoval okolnosti svedčiace v prospech odporcu a v prospech zníženia dojednanej zmluvnej pokuty. Pri zmierňovacom práve súdu ide nepochybne o zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvných vzťahov. Zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, kedy by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Výkon práva z neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje skôr k poškodeniu druhej strany. Výška dojednanej zmluvnej pokuty musí zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta ako taká má byť sankciou a zabezpečením a nemá nahrádzať zisk účastníka zmluvného vzťahu. Súd tak má v konaní oprávnenie korigovať stav, ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa a k hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Príliš vysoká zmluvná pokuta už podľa názoru súdu nesleduje legitímny hospodársky cieľ a smeruje skôr k poškodeniu druhej strany. Zmluvná pokuta, ako bolo uvedené, bola medzi účastníkmi dojednaná vo výške 0,3 % za každý deň omeškania. V roku 2005, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, predstavovala základná úroková miera Národnej banky Slovenska 3 až 4 % ročne. Zákonná úroková miera úrokov z omeškania tak podľa §-u 369 Obchodného zákonníka predstavovala 13, resp. 14 % ročne. Uplatnená zmluvná pokuta predstavuje po prepočítaní 109,5 % ročne a je tak približne osemnásobkom obvyklej úrokovej miery pri úrokoch z omeškania. Podľa názoru súdu je takto dojednaná zmluvná pokuta na základe vyššie uvedených právnych východísk neprimeraná a môže dôjsť k neodôvodnenému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Ani hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti v tomto prípade neodôvodňuje takúto vysokú zmluvnú pokutu, keďže predmetom zabezpečenia je vrátenie poskytnutého úveru spolu s dojednaným úrokom. Súd potom zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým záujem navrhovateľa na riadnom a včasnom plnení, ako aj dobu omeškania odporcu a na druhej strane situáciu dlžníka, ktorému vysoká zmluvná pokuta môže spôsobiť problémy. Súd potom dospel k záveru, že v tomto prípade je primeranou zmluvnou pokutou zmluvná pokuta vo výške jednej tretiny zmluvnej pokuty dojednanej medzi účastníkmi. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne.
Súdom priznaná zmluvná pokuta patrí navrhovateľovi odo dňa vzniku omeškania odporcu s úhradou mesačných splátok a následne odo dňa uvedeného v oznámení o strate výhody splátok. Mesačné splátky boli pritom splatné do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.480,- Sk od 11.7.2005 a zo sumy 1.630,- Sk od 11.8., 11.9., 11.10. a 3.11.2005, kedy sa stal splatným celý úver, až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty, teda v tej časti zmluvnej pokuty, ktorá presahuje 0,1 % denne zo žalovaných súm, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o istine vo výške 8.000,- Sk, kde jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Vo zvyšnej časti bola predmetom návrhu navrhovateľa zmluvná pokuta. V tomto prípade rozhodnutie o priznaní výšky zmluvnej pokuty záviselo od úvahy súdu, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov jeho konania v zmysle §-u 142 ods. 3 O.s.p.
Navrhovateľovi vznikli trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.710,- Sk a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal súd za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie návrhu) v sume 2 x 650,- Sk, plus 2 x 150,- Sk režijný paušál, spolu 1.600,- Sk. Preto súd uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 3.310,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.