Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-68-2006.pdf
PDF · 91.54 KB
No categories available
8C/68/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu M. H., trvale bytom L. H., P. XXX/XX,. t. č. L. H., K. XXX,. právne zastúpeného advokátom JUDr. M. P., so sídlom v M., Š. X,. proti žalovanej v 1. rade S. H., trvale bytom L. H., P. XXX/XX,. právne zastúpenej advokátom JUDr. J. M., so sídlom v L. M., M. P. XXX/XX. a žalovanému v 2. rade S. B. D. L. M., so sídlom v L. M., K. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému advokátkou JUDr. J. Č., so sídlom v L. M., M. P. X,. v konaní o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania, a to žalovanej v 1. rade 3.081,- Sk k rukám jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. M., so sídlom v L. M., M. P. XXX/XX. a žalovanému v 2. rade 0,- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. J. Č., so sídlom v L. M., M. P. X.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal svojou žalobou vyslovenia neplatnosti zmluvy č. 4022-139/2005 o prevode vlastníctva bytu č. 7, ktorý sa nachádza v L.. H. na Ul. P. XXX/XX,. uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. V 3482/2005 dňom 22. 12. 2005. Odôvodnil žalobu tým, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú rozvedenými manželmi, rozsudok o rozvode ich manželstva Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. konania 5C/15/2005-42 z 30. 6. 2005 nadobudol právoplatnosť 6. 9. 2005. Žalobca a žalovaná v 1. rade boli spoločnými nájomcami bytu č. 7 na Ul. P. č. XXX/XX. v L.. H., na zrušení spoločného nájmu sa nedohodli. Tento ich byt im bol zabezpečený ako náhradný byt pri vylúčení z členstva v SBD L. M. pod č. 101/2000 pre neplatenie mesačných úhrad za užívanie bytu podľa zálohového predpisu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola medzi žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená bez vedomia žalobcu, ide o neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti zmluvy, spočívajúci v tom, že nebude mať kde bývať a sám nezavinil žiadnu skutočnosť, ktorá by k tomu viedla. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bude podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že rozpor tejto zmluvy so zákonom spočíva v tom, že v čase jej uzatvorenia trval spoločný nájom bytu žalobcu a žalovanej v 1. rade, podiel v bytovom družstve patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 2. rade preto nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že posledná zmluva o pridelení náhradného bytu znie na jeho meno a meno žalovanej v 1. rade, ktorá bola v tom čase jeho manželkou. Od právoplatnosti rozvodu býval v tomto byte. Po doručení listu právneho zástupcu žalovanej v 1. rade na vypratanie
bytu v januári alebo vo februári sa odsťahoval k svojim rodičom. Bývalá manželka vymenila zámok na byte. Odišiel zo spoločnej domácnosti, dokiaľ sa nevyrieši tento spor, tiež uvažoval o podaní žaloby na vyporiadanie BSM alebo o nájom. Žalovaná v 1. rade mu dopredu odkúpenie bytu neoznámila, na SBD sa o túto možnosť nezaujímal, lebo ju nechcel vyhnať z bytu. Neoznámil žalovanému v 2. rade ani zánik ich manželstva. Pri odchode zo spoločnej domácnosti myslel tak, že buď mu poskytne náhradný byt alebo dá žalovaná v 1. rade odškodné. Výpoveď z nájmu bytu mu doručená bola, podpisoval len jednu zmluvu o pridelení náhradného bytu, a to z roku 2000. Na základe výpovede sa dohodli o splácaní dlhu a o tom, že výpoveď z nájmu bude zrušená. Myslí si, že na výpoveď z nájmu bytu z roku 2001 reagoval žiadosťou o jej zrušenie. Za člena SBD vstupoval počas svojho života jedenkrát.
Právny zástupca žalovanej v 1. rade navrhol na pojednávaní zamietnutie žaloby, lebo medzi účastníkmi konania počas trvania ich manželstva, resp. pred jeho rozvodom neexistoval spoločný nájom bytu. Byt užívali bez právneho dôvodu. V roku 2000 boli obidvaja vylúčení z členstva v SBD L. M. a následne im bol pridelený tento náhradný byt. Písomnosťou zo 4. 10. 2001 žalovaný v 2. rade vypovedal nájom bytu pre neplatenie nájomného, výpoveď obdržali obidvaja účastníci konania a ani jeden z nich sa nedomáhal jej neplatnosti. SBD sa niekoľkokrát domáhalo voči žalobcovi a žalovanej v 1. rade vypratania bytu, napr. 20. 7. 2004. Po rozvode manželstva žalovaná v 1. rade vyplatila všetky dlhy na byte, následne s ňou bola uzatvorená zmluva o jeho nájme, obnovené jej členstvo v SBD a uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu.
Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že výpoveď z nájmu bytu bola daná jej a žalobcovi ako manželom na základe trvajúcich a opakujúcich sa dlhov. Nereagovali na viaceré upomienky SBD na platobnú povinnosť. Po výpovedi z nájmu bytu začali dlhy splácať. Žalovanému v 2. rade žiadnu žiadosť týkajúcu sa zrušenia výpovede z nájmu bytu nedávali. Dvakrát im boli dané výzvy na vypratanie bytu, až potom priviedla žalobcu na SBD na uzatvorenie dohody o splácaní. Dlh bol splácaný len sporadicky a vyrovnaný až pri obnove jej členstva v SBD a odkúpení bytu. V roku 2001 bola zamestnaná a bol zamestnaný aj jej bývalý manžel, neboli teda v hmotnej núdzi.
Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že ak by aj trval spoločný nájom bytu, na určení neplatnosti nie je naliehavý právny záujem. Výzva na vypratanie z roku 2004 je jediná písomná odpoveď žalovaného v 2. rade na žiadosti, o ktorých žalobca tvrdil, že boli podané. Podľa § 28 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo k bytu nájomcovi, ktorý je členom SBD. Členstvo v SBD preukázala len žalovaná v 1. rade, ktorej bolo vlastníctvo bytu prevedené. Vo výzve na vypratanie bytu je konštatované, že počas plynutia výpovednej lehoty nebolo preukázané podanie žaloby o neplatnosť, príp. iné skutočnosti.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5C/15/2005 mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 26. 1. 1985 a bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 30. 6. 2005 č. k. 5C/15/2005-42, právoplatným 6. 9. 2005.
Z fotokópie rozhodnutia S. B. D. L. M., so sídlom v L.. M. č. 101/2000 z 5. 4. 2000 súd zistil, že predstavenstvo SBD L. M. dňa 28. 2. 2000 uznesením č. 3/24 rozhodlo o vylúčení žalobcu a žalovanej v 1. rade z členstva v S. B. D. L. M. dňom doručenia tohto rozhodnutia.
Z písomnosti zo 17. 7. 2000 S. B. D. L. M., adresovanej S. a M. H., súd zistil, že k zániku nájmu bytu č. 7 na Ul. P. XXX/XX. v L.. H. došlo ku dňu 30. 4. 2000, označený byt je počnúc dňom 1. 5. 2000 zabezpečený S. B. D. L. M. ako primeraný náhradný byt.
Dňa 21. 6. 2000 bola uzatvorená zmluva o nájme č. N 75/2000 bytu č. 7 na 4. podlaží bytového domu v L.. H. na Ul. P. XXX/XX,. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý je bytom náhradným. Nájomný pomer vzniká dňom 1. 5. 2000. Zmluva je uzatvorená medzi prenajímateľom S. B. D. L. M. a nájomcami M. a S. H., čo súd zistil z fotokópie tejto zmluvy.
Dňa 20. 7. 2004 žalovaný v 2. rade písomne vyzval žalobcu a žalovanú v 1. rade na vypratanie bytu č. 7 na Ul. P. XXX/XX. v L.. H. na základe výpovede z nájmu bytu, doručenej 19. 10. 2000, keď 31. 1. 2002 uplynula výpovedná lehota. Počas jej plynutia nebola S. B. D. L. M. predložená kópia žaloby o zrušenie výpovede nájmu bytu, prípadne iné skutočnosti odôvodňujúce iný postup. Uvedené skutočnosti sú preukázané z fotokópie tejto výzvy. Z rovnopisu výpovede z nájmu bytu pre M. a S. H. zo 4. 10. 2001
súd zistil, že S. B. D. L. M. vypovedalo s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka ako prenajímateľ nájom bytu č. 7 na Ul. P. XXX. v L.. H. z dôvodu hrubého porušenia povinnosti nezaplatením úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa mesačného zálohového predpisu za čas dlhší ako tri mesiace. Z fotokópie doručeniek súd zistil, že výpoveď bola doručená žalobcovi 19. 10. 2001 a žalovanej v 1. rade 18. 10. 2001.
Z oznámenia S. B. D. L. M. zn. 1154/2005 pre žalovanú v 1. rade súd zistil, že predstavenstvo S. B. D. L. M. na základe jej žiadosti a po splnení podmienok opätovného vzniku členstva (zaplatenie sankcie a úhrada nedoplatkov) na zasadnutí 27. 10. 2005 rozhodlo o prijatí žalovanej v 1. rade za člena S. bytového družstva dňom 1. 11. 2005. Členstvo je spojené s právom nájmu 3-izbového družstevného bytu č. 7 na Ul. P. XXX/XX. v L.. H..
Dňa 31. 10. 2005 bola uzatvorená zmluva o nájme bytu č. 1099/2005 medzi prenajímateľom S. bytovým družstvo L. M. a nájomníčkou S. H.. Podľa tejto zmluvy prenajímateľ dňom 1. 11. 2005 prenecháva členovi SBD do nájmu družstevný byt č. 7 na 4. poschodí bytového domu v L.. H. na Ul. P. XXX/XX. na základe uznesenia predstavenstva SBD č. 6/6 zo dňa 27. 10. 2005. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
Dňa 22. 11. 2005 bola medzi prevádzajúcim S. B. D. L. M., so sídlom v L.. M. a nadobúdajúcou S. H. uzatvorená zmluva č. 4022-139/2005 o prevode vlastníctva bytu č. 7 na 4. pochodí bytového domu súp. č. 725, orientačné č. 13 na Ul. P. v L.. H. vrátane príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6929/450334-in. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 22. 12. 2005 pod č. V 3482/2005, jeho právne účinky nastali dňa 23. 11. 2005.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 22. 11. 2005 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol súd o zamietnutí žaloby. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bývalými manželmi, ich manželstvo zaniklo 6. 9. 2005. V čase od 1. 5. 2000 boli žalobca a žalovaná v 1. rade spoločnými nájomcami bytu č. 7, ktorý sa nachádza na 4. podlaží bytového domu na Ul. P. č. XXX/XX. v L.. H., keď ich spoločné členstvo v S. B. D. L. M. (ďalej len SBD) zaniklo vylúčením na základe rozhodnutia predstavenstva SBD zo dňa 5. 4. 2000 pre neplnenie členských povinností. Následne prenajímateľ bytu SBD L. M. písomnosťou zo 4. 10. 2001 vypovedal nájom bytu s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Trojmesačná výpovedná doba skončila dňom 31. 1. 2002 (keďže výpoveď bola doručená žalobcovi a žalovanej v 1. rade v októbri 2001). Počnúc dňom 1. 2. 2002 žalobca a žalovaná v 1. rade užívali označený byt bez právneho dôvodu, lebo ich spoločný nájom bytu zanikol výpoveďou. Bez právneho dôvodu žalobca a žalovaná v 1. rade byt užívali aj v čase zániku ich manželstva rozvodom. Dňa 26. 9. 2005 žalovaná v 1. rade požiadala žalovaného v 2. rade o členstvo v SBD a o nájom bytu. Zároveň uhradila voči žalovanému v 2. rade všetky dlhy, vzniknuté v súvislosti s užívaním bytu a poplatok za obnovenie členstva vo výške 2.500,- Sk. Predstavenstvo SBD rozhodlo o prijatí žalovanej v 1. rade za členku SBD L. M. dňom 1. 11. 2005. Tým istým dňom sa stala žalovaná v 1. rade nájomníčkou bytu č. 7 na Ul. P. XXX/XX. v L.. H., a to podľa písomnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade ako nájomníčku a žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom pod č. 1099/2005 dňa 31. 10. 2005. Žalovaná v 1. rade ako nájomníčka a členka družstva uzatvorila so žalovaným v 2. rade zmluvu č. 4022-139/2005 o prevode vlastníctva tohto bytu, vklad zmluvy bol povolený pod č. V 3482/2005 dňa 22. 12. 2005, jeho právne účinky nastali 23. 11. 2005. Pokiaľ sa žalobca domáhal žalobou vyslovenia neplatnosti tohto právneho úkonu ako odporujúceho zákonu s poukazom na § 39 Obč. zák., v prvom rade súd poukazuje na to,
že žalobca v žalobe nekonkretizoval, teda presne skutkovo nevymedzil, v čom by mal spočívať rozpor zmluvy o prevode vlastníctva bytu so zákonom. Skutočnosť, že po rozvode manželstva sa žalobca a žalovaná v 1. rade o nájme bytu nedohodli a spoločný nájom nebol zrušený ani súdom, bez poskytnutia ďalších tvrdení je nemožné posúdiť ako rozpornú so zákonom. Navyše spoločné členstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade v SBD L. M. a spoločný nájom bytu zanikli už v dobe pred zánikom ich manželstva. Pokiaľ žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní označil rozpor so zákonom v tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu trval nájomný pomer a žalovaný v 2. rade nebol takúto zmluvu oprávnený uzatvoriť, vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Žalovaní pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 4022-139/2005 postupovali lege artis, a to nielen v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale najmä a predovšetkým v súlade so špeciálnou právnou úpravou zákona č. 182/1993 Z. z. vo vtedy platnom znení. Žalovaná v 1. rade ako nájomníčka družstevného bytu a členka bytového družstva využila svoje oprávnenie dané jej ustanovením § 28 označeného zákona a požiadala o prevod vlastníctva bytu, tvoriaceho predmet nájmu. Postupom v rozpore so zákonom by bolo, keby žalovaný v 2. rade previedol vlastníctvo označeného bytu na žalobcu a žalovanú v 1. rade, pretože títo neboli ani spoločnými nájomcami bytu, ani členmi SBD L. M.. Aj keď mal žalobca právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu (v prípade vyhovenia žalobe by tento, za splnenia zákona, mohol dosiahnuť po vykonaní ďalších nadväzujúcich právnych úkonov zmenu zápisu v katastri nehnuteľností), súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 a § 151 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.). Právo na náhradu trov konania vzniklo ako úspešnej v konaní žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade (keďže ide o delené procesné spoločenstvo). Súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade, avšak tento svoje trovy v trojdňovej zákonnej lehote vyčíslil, preto s poukazom na § 151 Obč. súd. por. súd tieto v písomnom vyhotovení rozsudku ustálil čiastkou 0,- Sk. Žalovanej v 1. rade vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v náhrade ušlej mzdy. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je s poukazom na § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení nesk. predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 1.260,- Sk (1/13-ina z výpočtového základu 16.381,- Sk) a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou a za zastupovanie na pojednávaní 11. 12. 2006 (§ 14 ods. 1 písm. a/, d/ označenej vyhlášky). S poukazom na § 16 ods. 3 označenej právnej úpravy patrí za každý úkon právnej služby na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné čiastka 164,- Sk (1/100-ina výpočtového základu), čo za dva úkony právnej služby predstavuje 328,- Sk. Spolu sú trovy právneho zastúpenia vo výške 2.848,- Sk. Žalovanej v 1. rade samotnej vznikli trovy z titulu náhrady ušlej mzdy vo výške 233,- Sk. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa, S. L. Š. J. D. M., L.. H. z 11. 12. 2006 pracovná doba žalovanej v 1. rade v deň jej predvolania (11. 12. 2006) bola od 7:00 do 15:00 hod. a z jej mesačného zárobku pripadá po zrážke z príjmov na jednu hodinu pracovného času 58,28 Sk. Pojednávanie bolo určené súdom na deň 11. 12. 2006 o 12:30 hod., trvalo do 13:02 hod.. Podľa písomného podania zo dňa 14. 12. 2006 bola v deň pojednávania žalovaná v 1. rade v práci do 11:00 hod.. Berúc do úvahy, že účasť žalovanej v 1. rade bola na pojednávaní nutná a musela sa naň dostaviť s istou časovou rezervou zahŕňajúcou nielen samotnú dobu prepravy z L.. H. do L.. M., ale aj časovú rezervu potrebnú pre prípad nepredvídateľných prekážok cesty, najmä pred začatím pojednávania, súd žalovanej priznal náhradu mzdy za štyri hodiny pracovného času, čo je vo výške 233,- Sk (58,28 Sk x 4). Účasť zamestnanca na súdnom pojednávaní predstavuje prekážku v práci na strane zamestnanca, na ktorú je povinný zamestnávateľ zamestnanca uvoľniť bez mzdovej náhrady. S poukazom na § 149 Obč. súd. por. zaviazal súd žalobcu na zaplatenie prisúdenej náhrady trov konania k rukám advokáta zastupujúceho žalovanú v 1. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.