Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/127/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky T. E., štátnej občianky S. R., bytom D. S. č. XXX,. v konaní zastúpenej JUDr. M. C., advokátom, so sídlom B., B. č. XX. proti odporcovi R. P., štátnemu občanovi S. R., bytom T., R. č. XX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S. K. P., so sídlom B., T. č. XX,. v konaní zastúpenej A. - S. P., a.s., so sídlom B., D. R. č. X,. IČO XX. XXX. XXX. o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.520.000 takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom bolestného 65.820,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 3.200,- Sk na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 10.200,- Sk, na ktorú povinnosť sa mu započítava záloha zložená na trov znaleckého dokazovania v sume 7.000,- Sk evidovaná súdom pod položkou registra XXa. XXX/XX.. A zvyšok náhrady trov

konania štátu v sume 3.200,- Sk j e odporca p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 06.09.2004 návrh, ktorým žiadala, aby súd odporcu zaviazal na povinnosť zaplatiť jej mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2.520.000,- Sk. Uviedla, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorú utrpela na svojom zdraví, pri dopravnej nehode dňa 14.10.1999. Posudkami lekárov bolo u navrhovateľky ohodnotené bolestné základným počtom bodov 850 a sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom bodov 550 bodov. Tieto pri hodnote 1 bodu 60,- Sk predstavujú peňažnú hodnotu 51.000,- Sk náhrady bolestného a 33.000,- Sk náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto náhrady požaduje navrhovateľka vzhľadom na výnimočnosť a mimoriadnosť jej prípadu mimoriadne zvýšiť 30-násobne.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že za dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela úraz navrhovateľka zodpovedá A. J., ktorý viedol v čase nehody autobus, ktorého je odporca prevádzateľom. On sám je pre prípad svoje zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto autobusu poistený u vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky namietol premlčanie nároku navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Objektívna premlčacia lehota, ktorá je pri týchto nárokoch dvojročná začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka sa podľa vedľajšieho účastníka dozvedela o tom kto za škodu zodpovedá najneskôr dňom 10.05.2001, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz, ktorým bol vodič autobusu A. J. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. O výške škody sa potom navrhovateľka dozvedela najneskôr dňom, kedy MUDr. D. dňa 03.05.2002 vystavil lekársky posudok na bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ďalšími posudkami došlo len k prehodnoteniu bodového ohodnotenia. Dňa 03.05.2002 tak navrhovateľke začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie jej nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňa 03.05.2004. Navrhovateľke podala svoj návrh na súd až dňa 06.09.2004. K samotnej podstate nároku uplatneného navrhovateľkou vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by utrpené zranenia a ich liečenie bolo bolestivejšie ako u iných osôb s rovnakým zranením. Tiež z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia nepokladá prípad navrhovateľky za prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšenie náhrady.

Súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom MUDr. J. P., dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , lekárskych správ o liečení navrhovateľky po úraze, potvrdenia O. D. I. v T. zo dňa 12.08.2004, lekárskych záznamov o zdravotnom stave navrhovateľky po nehode, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. D. zo dňa 03.05.2002, dodatočného posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. V. zo dňa 13.08.2003, posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. S. zo dňa 12.08.2003, listu navrhovateľky vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 14.08.2003, dohody o rozviazaní pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 15.12.2000, rozhodnutia S. P. o výške invalidného dôchodku navrhovateľky, zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.03.2001, potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. G. o evidovaní navrhovateľky ako nezamestnanej, vyjadrenia S. P. zo dňa 21.07.2005, korešpondencie vedľajšieho účastníka na navrhovateľke, zoznamu platieb vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 11.07.2006 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky, odporcu ako aj zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. vyplynulo, že sa dňa 14.10.1999 zúčastnila autobusového výletu. Autobus Karosa, EČV: TN XXX. AE riadil vodič A. J. a jeho majiteľom a prevádzateľom bol odporca, ktorý bol pre prípad svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto autobusu poistený u vedľajšieho účastníka. Asi o 6.00 hod. uvedeného dňa došlo v T. k dopravnej nehode, keď vodič J. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a bez toho, aby dostatočne spomalil nabehol s vozidlom na spomaľovací pás, čo malo za následok vyhodenie viacerých cestujúcich zo zadných sedadiel, medzi inými aj navrhovateľky, a následný pád, ktorý týmto cestujúcim spôsobil rôzne zranenia. Za uvedený skutok bol vodič J. trestne stíhaný. V rámci prípravného konania bol dňa 07.03.2001 podaný znalcom MUDr. V. Š. znalecký posudok ohľadne zranení, ktoré cestujúci pri uvedenom skutku utrpeli. U navrhovateľky menovaný znalec okrem iného hodnotil utrpené zranenia ako zranenia ťažké a stanovil aj bodové ohodnotenie v celkovom počte 345 bodov a to za zlomeninu bedrového stavca 175 bodov, zlomeninu dolnej časti predkolenia 82,5 bodov a zvýšenie položky zlomenina bedrového stavca z dôvodu operácie o 87,5 bodov. V rámci prípravného konania bola medzi inými vypočutá ako svedkyňa aj navrhovateľka a to dňa 05.02.2001, kedy navrhovateľka sa pri výsluchu pripojila k trestnému stíhaniu vodiča J. a uplatnila si nárok na náhradu škody - bolestného a ušlej mzdy. V prípravnom konaní bol vypočutý aj odporca, ktorý pri svojom výsluchu dňa 21.7.2000 potvrdil, že je majiteľom autobusu Karosa EČV: TN XXX. AE, ktorý v deň 14.10.1999 šoféroval obvinený J.. Táto skutočnosť bola preukázaná aj potvrdením O. D. I. v T. zo dňa 12.08.2004. V trestnom konaní pred Okresným súdov Trnava bol obžalovaný vodič J. trestným rozkazom č.k. -147 zo dňa 30.03.2001 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2001.

Z výpovede navrhovateľky ako aj lekárskych záznamov o jej zdravotnom stave vyplynulo, že navrhovateľka v dôsledku poškodenia svojho zdravia pri uvedenej nehode, podrobila siedmym operáciám ako aj kúpeľnému liečeniu.

Z výpovede navrhovateľky a dohody o rozviazaní pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 15.12.2000 vyplynulo, že navrhovateľka bola v čase úrazu zamestnaná v spoločnosti I. H. a.s., o. z. P. S. a tento pracovný pomer skončil dňa 15.12.2000 dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov u navrhovateľky. Následne bola navrhovateľka podľa potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. G. evidovaná ako nezamestnaná a to v období od 16.12.2000 do 11.03.2001. Podľa vyjadrenia S. P. zo dňa 21.07.2005, zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.03.2001 a rozhodnutia S. P. o výške invalidného dôchodku navrhovateľky bola navrhovateľka dňa 12.03.2001 uznaná za plne invalidnú, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Tento zdravotný stav navrhovateľky je dôsledkom poškodenia jej zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 14.10.1999. Navrhovateľke bol od 12.03.2001 priznaný invalidný dôchodok, ktorý jej je doteraz vyplácaný. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že je vydatá má dve deti, ktoré sú už toho času plnoleté a žijú s ňou a jej manželom v spoločnej domácnosti. Podľa vlastnej výpovede nebola navrhovateľka pred predmetným úrazom členkou žiadneho športového klubu, či združenia, nebola politicky ani kultúrne angažovaná. Rada chodievala na výlety, či kúpať sa a bavilo ju záhradkárčenie. Po nehode už nebola v dôsledku trvalých následkov schopná ďalej pracovať na záhrade a preto záhradu prenajali tretej osobe, o čom navrhovateľka predložila potvrdenie A. K. zo dňa 05.12.2005, v ktorom menovaný potvrdil, že od roku 2000 užíva na základe dohody o dočasnom prenájme pôdy pozemok navrhovateľky o výmere 0,35 hektára. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že počas liečby zranení, ktoré pri úraze utrpela trpela veľkými bolesťami v oblasti chrbtice i dolnej končatiny. Týmito bolesťami trpí až doposiaľ, pričom bolesť silnie pri niektorých pohyboch. Z dôvodu obmedzenia hybnosti, kedy aj pri pohybe používa francúzsku barlu, už nechodí na výlety, nemôže doma žehliť, či vysávať. Pomoc manžela potrebuje pri kúpaní a sprchovaní, keď sa sama nedokáže dostať do vane ani z nej vyjsť.

Dňa 03.05.2002 vystavil MUDr. D., T. F. A. L. D. v B. posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým u navrhovateľky ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 652,5 a to konkrétne: za zlomeninu tela stavca 175 bodov, za trimalleolárnu zlomeninu liečenú operáciou 82,5 bodov, za dézu TC kĺbu (14.05.2001) 110 bodov, za dézu kĺbu (11.04.2002) 110 bodov. Ďalej MUDr. D. u navrhovateľky ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 375 a to konkrétne: za úplnú stuhlosť členka v pravouhlom postavení 250 bodov a za obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia 125 bodov.

Dňa 13.08.2003 vystavil MUDr. V., P. K. Ú. C. F. A. L. D. v B. dodatočný posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky z dôvodu, že v pôvodnom posudku boli opomenuté niektoré zranenia, neboli bodované ani niektoré ďalšie operácie navrhovateľky a u navrhovateľky vznikli aj ďalšie trvalé následky. V tomto dodatočnom posudku MUDr. V. ohodnotil ďalšie bolestné celkovým počtom bodov 197,5 a to konkrétne: šok stredne ťažkého stupňa 30 bodov, otras mozgu stredne ťažkého stupňa 15 bodov, odber spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti 33,75 bodov, založenie externého fixátora členka a korekčná operácia zadnej hrany 70 bodov, extrakcia osteosintetického materiálu z pravého členka v dňoch 26.10.1999, 20.07.2000 a 27.06.2003 bo 11,25 bodu v každom prípade, odstránenie fixátora z bedrovej chrbtice 15 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenie MUDr. V. ohodnotil dodatočne v celkovom počte bodov 550 a to konkrétne: za ľahké koreňové dráždenie 125 bodov, vážne duševné poruchy 300 bodov, obmedzenie hybnosti pravého kolena 50 bodov a chronický lymfatický opuch dolnej pravej končatiny 75 bodov. Podkladom pre podanie tohto posudku v časti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol aj posudok MUDr. S., psychiatra zo dňa 12.08.2003, ktorým menovaný u navrhovateľky diagnostikovala vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a tieto ohodnotil počtom bodov 300.

Navrhovateľka sa listom zo dňa 14.08.2003 obrátila na vedľajšieho účastníka so žiadosťou o preplatenie dodatočného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli stanovené posudkami MUDr. V. a MUDr. S.. Podľa navrhovateľky to bolo prvý krát, čo si u navrhovateľa uplatnila svoje nároky z poškodenia zdravia. Vedľajší účastník však súdu predložil svoju korešpondenciu s navrhovateľkou, z ktorej vyplynulo, že o nárokoch navrhovateľky na náhradu škody jednali už v roku 2002. Vedľajší účastník listami zo dňa 08.04.2002 a 21.05.2002 vyzval navrhovateľku v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti o zaslanie určitých dokladov. V týchto listoch je poistná udalosť v záhlaví identifikovaná svojím číslom, dňom nehody, poisteným - odporcom ako aj poškodeným - navrhovateľkou. Ďalej vedľajší účastník listom zo dňa 16.08.2002 oznámil odporcovi výšku plnenia náhrady škody, ktorú poskytol navrhovateľke v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri nehode dňa 14.10.1999. Tento list zasielal vedľajší účastník na vedomie aj navrhovateľke. Okrem toho aj zo samotného listu navrhovateľky zo dňa 14.08.2003, ktorým si mala prvýkrát uplatniť u vedľajšieho účastníka svoje nároky vyplýva, že navrhovateľka žiada o preplatenie bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa posudku MUDr V. s tým, že bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku MUDr. D. už bolo navrhovateľke vyplatené. Po vykonaní tohto dokazovania právny zástupca navrhovateľky uznal, že navrhovateľka sa o osobe odporcu, ako zodpovedného za škodu, ktorú utrpela na zdraví, dozvedela z listov vedľajšieho účastníka z 08.04.2002 a 21.05.2002.

Súd v konaní ustanovil znalca MUDr. J. P., ktorý na základe pokynov súdu podal dňa 05.05.2006 znalecký posudok č. 5/2006. Z tohto znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že úraz, ktorý navrhovateľka utrpela bol ťažký a jeho liečba bola veľmi komplikovaná a dlhodobá. Najťažším zranením bola zlomenina stavca, ktorá však bola dobre operačne stabilizovaná. Veľmi komplikovane sa u navrhovateľky hojil úraz pravého členkového kĺbu. Členok nebol ani po opakovaných operáciách v dobrom postavení a musela sa urobiť arthrodéza členkového kĺbu a pre neúspech a bolesti tiež niekoľkokrát reoperácia. Znalec konštatoval, že liečba navrhovateľky bola zdĺhavá, komplikovaná, náročná a veľmi bolestivá. Bolestné znalec ohodnotil celkovým počtom bodov 941,75 a to konkrétne: za zlomeninu stavca 350 bodov (zvýšenie na dvojnásobok pre bolestivý spôsob liečby), za trimalleolárnu zlomeninu liečenú operáciou 82,5 bodov, šok stredne ťažkého stupňa 30 bodov, za dézu kĺbu (14.05.2001) 110 bodov, za dézu kĺbu (11.04.2002) 110 bodov, za odber spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti 33,75 bodov, za naloženie externého fixátora členka (08.11.1999) 70 bodov, za korekčnú operáciu zadnej hrany (25.10.1999) 70 bodov, za poliekovú hepatopathiu 30 bodov, za extrakciu osteosyntetického materiálu z pravého TC kĺbu (20.07.2000) 15 bodov, za extrakciu osteosyntetického materiálu z pravého TC kĺbu (27.06.2003) 15 bodov, za odstránenie fixátora z bedrovej chrbtice 25,5 bodov. Znalec podľa svojho vyjadrenia zvýšil bodové ohodnotenie u zlomeniny stavca na dvojnásobok pre enormne bolestivý spôsob liečby, opakované infúzie, transfúzie a operácie. Plne hodnotil samostatné operácie z 08.11.1999, 14.05.2001 a 11.04.2002. Vybratie osteosyntetického materiálu hodnotil taktiež oba razy plne , pretože bolo robené v rôznom čase a s dostatočným časovým odstupom. Otras mozgu u navrhovateľky nehodnotil, nakoľko o ňom nie je zmienka v zdravotnej dokumentácii. Ďalej znalec v podanom znaleckom posudku ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky celkovým počtom bodov 500 a to konkrétne: za úplnú stuhnutosť členkové kĺbu v nepriaznivom postavení 300 bodov, chronický opuch pravej dolnej končatiny 75 bodov, obmedzenie pohyblivosti pravého kolena ľahkého stupňa 50 bodov a poúrazové obmedzenie chrbtice ľahké 75 bodov. Podľa vlastného vyjadrenia znalec

prekvalifikoval položku poúrazové obmedzenie chrbtice z dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii nebola zmienka o koreňovom dráždení a takéto ťažkosti neudávala ani navrhovateľka pri vyšetrení znalcom. Znalec neuznal položku vážne duševné poruchy, pretože v zdravotnej dokumentácii o nich nie je zmienka, navrhovateľka nebrala príslušné lieky a tiež pri vyšetrení znalcom sa na takéto ťažkosti nesťažovala.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu potvrdeného navrhovateľkou, listu navrhovateľky vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 14.08.2003 a listov vedľajšieho účastníka navrhovateľke zo dňa 01.10.2003 a 03.11.2003 mal súd za preukázané, že vedľajší účastník ešte pred podaním návrhu navrhovateľky na súd vyplatil navrhovateľke titulom bolestného 28.650,- Sk (podľa posudku MUDr. D.) a 6.750,- Sk (podľa posudku MUDr. V.) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 22.500,- Sk (podľa posudku MUDr. D.) a 7.500,- Sk (podľa posudku MUDr. V.). Zoznamom platieb vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 11.07.2006 bolo ďalej preukázané, že po podaní znaleckého posudku MUDr.

P. zaplatil vedľajší účastník navrhovateľke 20.655,- Sk titulom bolestného, čím celkovo vyplatil vedľajší účastník navrhovateľke na bolestnom 56.055,- Sk, čo predstavuje 934,25 bodu, keď bodové ohodnotenie bolestného znalcom MUDr. P. vedľajší účastník krátil v položke polieková hepatopathia v zmysle zásad bodového hodnotenia o 1 z 30 bodov na 22,5 bodov.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právna úprava odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bola po poškodení zdravia, ktoré navrhovateľka utrpela 14.10.1999 zmenená, keď dňa 01.08.2004 nadobudol účinnosť o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý zároveň zrušil predchádzajúci právny predpis upravujúci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorým bola . Podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V tomto zmysle súd uplatnené nároky navrhovateľky posudzoval podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá platila v čase vzniku poškodenia zdravia navrhovateľky.

Podľa vyššie uvedenej vyhlášky č. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa vyššie uvedenej vyhlášky č. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len ""). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa vyššie uvedenej vyhlášky č. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa , vyššie uvedenej vyhlášky č. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

V zmysle vyššie uvedenej vyhlášky č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v a .

Na základe posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne.

Bolo bezpochyby preukázané, že navrhovateľka utrpela poškodenie zdravia pri nehode dňa 14.10.1999, ktorú nehodu spôsobil vodič autobusu A. J., ktorý bol aj za toto svoje konanie trestne stíhaný a právoplatne uznaný rozhodnutím súdu vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Menovaný vodič autobusu tak zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú navrhovateľka utrpela v zmysle , keďže zavinene porušil svoje právne povinnosti a v príčinnej súvislosti s týmto porušením navrhovateľke vznikla škoda na zdraví. Okrem vodiča autobusu zodpovedá za škodu na zdraví navrhovateľky aj odporca, pretože v konaní bolo preukázané, že práve odporca bol prevádzateľom autobusu, ktorý riadil vodič Š. J.. Odporca preto ako prevádzateľ motorového vozidla, v ktorom navrhovateľke utrpela dňa 14.10.1999 zranenia zodpovedá v zmysle za poškodenie zdravia navrhovateľky, ktorá škoda bola vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vozidla. Keďže za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená navrhovateľke zodpovedá tak vodič autobusu ako aj odporca ako jeho prevádzateľ, dospel súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia k záveru, že tieto osoby zodpovedajú za škodu na zdraví navrhovateľky spoločne a nerozdielne. V súlade s citovaným ustanovením tak môže navrhovateľka požadovať plnenie náhrady škody na svojom zdraví od ktorejkoľvek osoby spomedzi osôb, ktoré za jej škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, a teda je na vôli navrhovateľky, či bude náhradu škody požadovať od vodiča autobusu A. J. alebo odporcu ako prevádzateľa autobusu, prípadne od nich oboch. V danom prípade sa navrhovateľka domáhala náhrady škody od odporcu ako prevádzateľa autobusu, čo je plne v súlade s citovanými ustanoveniami .

Pokiaľ ide o škodu na zdraví v zmysle sa pri takejto škode jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného, teda bolestné a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Aká je podstata týchto nárokov, akým spôsobom a podľa akých zásad sa vypočítavajú a ostatné podmienky ich priznania a poskytovania upravuje osobitný právny predpis, ktorým bola v čase poškodenia zdravia navrhovateľky, 14.10.1999, vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa a uvedenej vyhlášky sa náhrada bolestného poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Aj z uvedeného je zrejmé, že nárok na bolestné a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné čiastkové nároky a preto musia byť všetky podmienky ich poskytnutia skúmané osobitne pri bolestnom a osobitne pri sťažení spoločenského uplatnenia.

Čo sa týka výšky samotných náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, tieto sa poskytujú v súlade s hore citovanými ustanoveniami vyhlášky č. na základe posúdenia zdravotného

stavu poškodeného, ktoré posúdenie vykoná ošetrujúci lekár. Tento vo svojom posudku vykoná bodové ohodnotenie bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia a predmetná vyhláška stanovuje, že výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

V danom prípade vykonal posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky dňa 03.05.2002 MUDr. D., ktorý ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 652,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 375. Následne bolo dňa 13.08.2003 vykonané posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky MUDr. V. ohodnotil ďalšie bolestné celkovým počtom bodov 197,5 a ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenie počtom bodov 550, pričom pri posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal aj z posudku, ktorý dňa 12.8.2003 vystavil MUDr. S.. Znalec, ktorého súd v tomto konaní ustanovil, podal znalecký posudok, v ktorom po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky určil bolestné počtom bodov 941,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 500. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu, poisťovňa, u ktorej bol odporca pre prípad svojej zodpovednosti za škodu poistený, vyplatila navrhovateľke titulom bolestného spolu 56.055,- Sk, čo zodpovedá počtu bodov 934,25, teda ako bolo bolestné bodovo ohodnotené podaným znaleckým posudkom, s tou výnimkou, že vedľajší účastník krátil bodové ohodnotenie v položke polieková hepatopathia v zmysle zásad bodového hodnotenia o 1 z 30 bodov na 22,5 bodov. Tiež bolo dokazovaním preukázané, že vedľajší účastník vyplatil ďalej navrhovateľke titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu 30.000,- Sk, čo zodpovedá počtu bodov 500, teda ako bolo sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotené podaným znaleckým posudkom.

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby jej súd priznal mimoriadne zvýšenie bolestného i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to pripúšťa vyhlášky č. , ktorý stanovuje, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v a vyhlášky. Vzhľadom na už vyššie uvedenú skutočnosť, že nárok na bolestné i nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd dva samostatné čiastkové nároky, súd skúmal, či sú podmienky primeraného zvýšenia odškodnenia splnené osobitne pri každom z týchto nárokov navrhovateľky. Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tieto podmienky sú splnené len pri nároku navrhovateľky na náhradu bolestného.

Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť môže súd priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. O taký to prípad ide vtedy, ak poškodený trpel bolesťami spôsobenými poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, ktoré bolesti sú väčšie ako bolesti iných osôb s porovnateľným poškodením zdravia. Aj keď bolesť ako taká je subjektívny pocit vnímaný poškodeným, ktorý nemožno žiadnym spôsobom objektívne kvantifikovať, je možné podľa súdu posúdiť, či v konkrétnom prípade, musela byť bolesť objektívne väčšia, a tu sa má na mysli aj dlhšie trvajúca, ako v iných obdobných prípadoch. Takéto posúdenie je možné vykonať na základe lekárskeho zhodnotenia rozsahu a závažnosti zranení, priebehu a dĺžky trvania ich liečení, spôsobu liečenia a podobne, Jedným z kritérií posúdenia konkrétneho prípadu ako prípadu hodného osobitného zreteľa môže byť aj skutočnosť, že si zranenia vyžiadali opakované úkony liečenia /operácie, transfúzie a podobne/, ku ktorým by v obdobnom prípade poškodenia zdravia za obvyklého chodu vecí nebolo došlo. V predmetnej právnej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že o takýto prípad hodný osobitného zreteľa sa u navrhovateľky v prípade bolestného jedná. Zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní podaný znalcom MUDr. P. vyplynulo, že sa u navrhovateľky veľmi komplikovane hojil úraz pravého členkového kĺbu, keďže členok nebol ani po opakovaných operáciách v dobrom postavení a musela sa urobiť arthrodéza členkového kĺbu a pre neúspech a bolesti tiež niekoľkokrát reoperácia. Znalec konštatoval, že liečba navrhovateľky bola zdĺhavá, komplikovaná, náročná a veľmi bolestivá. Podľa názoru súd je preto dôvodné sa domnievať, že navrhovateľka trpela väčšími bolesťami a po dlhšiu dobu ako iné osoby s porovnateľným poškodením zdravia a je ak daný dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia jej bolesti. V zmysle už citovaného vyhlášky č. musí byť aj takéto mimoriadne zvýšenie primerané po zvážení všetkých okolností prípadu sa súdu ako primeraná javilo päť násobné zvýšenie základného odškodnenia bolestného. Pri určení konkrétnej výšky takto mimoriadne zvýšeného odškodnenia bolestného sa súd ale musel vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania vedľajšieho účastníka. Tu súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného je skutočne čiastočne premlčaný. Súd vychádzal z toho,

že dňa 03.05.2002 vystavil MUDr. D. posudok, ktorým ohodnotil bolestné u navrhovateľky. Námietky navrhovateľky, že až pri podaní posudku MUDr. V. dňa 13.08.2003 možno zdravotný stav navrhovateľky považovať za ustálený a navrhovateľka si až po podaní tohto posudku mohla uplatňovať svoje nároky, keďže tieto sa odškodňujú jednorazovo sú podľa súdu nedôvodné. V položkách ohodnotených MUDr. D. musel byť zdravotný stav navrhovateľky už ustálený a umožňujúci vykonať bodové ohodnotenie, inak by menovaný ošetrujúci lekár nemohol posudok vystaviť. Aj samotný MUDr. V. vo svojom neskoršom posudku uvádza, že podáva dodatočné ohodnotenie bolestného. Okrem toho skutočnosť, že zákon stanovuje, že sa bolestné odškodňuje jednorazovo neznamená, že po odškodnení bolestného na základe posudku ošetrujúceho lekára nemôže prísť ešte k ďalšiemu odškodneniu bolestného ak sa po liečení, ktoré bolo zhodnotené prvým posudkom vykonalo ďalšie liečenie, ktoré je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, za ktoré bolo bolestné poskytnuté. Podľa súdu sa tak navrhovateľka dňa 03.05.2002 dozvedela o výške škody, pričom v uvedený deň už aj vedela, kto jej za túto škodu zodpovedá, pretože v konaní bolo preukázané, že o zodpovednosti odporcu sa dozvedela z listov vedľajšieho účastníka zo dňa 08.04.2002 a 21.05.2002. Dňa 04.05.2002 (deň nasledujúci po vystavení posudku MUDr. D.) tak boli v tých položkách bolestného, ktoré zhodnotil v posudku MUDr. D. splnené obe podmienky, ktoré stanovuje pre začatie plynutia objektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Táto premlčacia lehota márne uplynula dňa 04.05.2004, pretože navrhovateľka si svoj nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnia bolestného v týchto položkách uplatnila na súde až dňa 06.09.2004. Súd tak mohol mimoriadne, päť násobné, zvýšenie odškodnenia bolestného priznať navrhovateľke len v položkách, ktoré boli hodnotené v posudku MUDr. V. a rovnako tak aj znaleckom posudku MUDr. P.. Konkrétne sa jedná o šok stredne ťažkého stupňa za 30 bodov, odber spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti za 33,75 bodov, naloženie externého fixátora členka (08.11.1999) za 70 bodov, korekčnú operácia zadnej hrany (25.10.1999) za 70 bodov, poliekovú hepatopathiu za 22,5 bodov (tu súd za súhlasu všetkých účastníkov vykonal krátenie bodového hodnotenia znalca 30 bodov o 1 v zmysle zásad bodového hodnotenia stanovených vyhláškou ), extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého TC kĺbu (20.07.2000) za 15 bodov, extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého TC kĺbu /27.06.2003/ za 15 bodov a odstránenie fixátora z bedrovej chrbtice 25,5 bodov. Spolu tak základné bodové ohodnotenie bolestného v položkách, kde súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia predstavuje 281,75 bodu, čo pi hodnote 60 Sk za 1 bod je 16.905,- Sk. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia vo výške päť násobku potom predstavuje 84.525,- Sk /16.905 x 5 = 84.525/, od čoho súd musel odrátať sumu 16.905,- Sk ako odškodnenie základného bodového ohodnotenia bolestného v týchto položkách, ktoré už vedľajší účastník navrhovateľke zaplatil. Na základe uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom bolestného 67.620,- Sk (84.525 - 16.905 = 67.620) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tej časti, v ktorej bol nárok navrhovateľky premlčaný súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré tiež navrhovateľka v návrhu požadovala, aj tu môže súd takéto zvýšenie priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry sa o takýto prípad jedná vtedy, ak bol poškodený pred poškodením svojho zdravia mimoriadne zapojený v nejakej oblasti spoločenského života /kultúrnej, umeleckej, politickej, športovej a podobne/, pričom toto mimoriadne zapojenie už v dôsledku následkov poškodenia svojho zdravia už vykonávať nemôže alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by sa u navrhovateľky o takýto prípad hodný osobitného zreteľa jednalo. Podľa názoru súdu viedla navrhovateľka pred poškodením svojho zdravia normálny život ako iný ľudia v jej veku a nevykonávala nejakú mimoriadnu aktivitu v niektorej z oblastí spoločenského života. Je zrejmé a v konaní to bolo preukázané, že poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľky utrpela zanechalo trvalé , ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb. Tieto trvalé sú však odškodnené základnou sadzbou bodového ohodnotenia a samy osebe nezakladajú podmienky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Ďalej sa pri posudzovaní tohto nároku navrhovateľky musel súd vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania vedľajšieho účastníka. Aj tu, z rovnakých dôvodov ako už boli uvedené pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, treba konštatovať, že nárok navrhovateľky bol v položkách, v ktorých vykonal bodové hodnotenie MUDr. D. posudkom zo dňa 03.05.2002 premlčaný, pretože objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v týchto položkách márne uplynula dňa 04.05.2004 a navrhovateľka podala na súd návrh až dňa 06.09.2004. V položkách sťaženia spoločenského uplatnenia, u ktorých nárok navrhovateľky premlčaný nebol zase platí vyššie uvedené,

teda, že súd nezistil, žeby sa u navrhovateľky jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Preto súd návrh navrhovateľky v časti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, a to tak z dôvodu čiastočného premlčania nároku ako aj z dôvodu, že v zostávajúcej časti sa nejednalo o prípad hodný osobitného zreteľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa výsledku tohto konania možno úspešnosť navrhovateľky i odporcu hodnotiť ako čiastočnú. Súd totiž návrh navrhovateľky zamietol v časti z dôvodu premlčania jej nárokov a aj z dôvodu, že neboli zistené dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto časti bol teda úspešný odporca. Na druhej strane aj navrhovateľka bola v časti úspešná, keď mal súd za to, že boli splnené podmienky osobitného zreteľa a v položkách bolestného, ktoré neboli premlčané mimoriadne zvýšil náhradu bolestného. Aj keď zvýšenie nebolo v rozsahu v akom ho požadovala navrhovateľka, tu výška mimoriadneho zvýšenia záležala na úvahe súdu a preto možno v tejto časti navrhovateľku hodnotiť ako úspešnú. Z týchto dôvodov sa súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V zmysle tohto ustanovenia má súd právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti navrhovateľke i odporcovi, pretože každý z nich bol v určitej časti predmetu konania neúspešný. Pretože úspech, resp. neúspech účastníkov vzhľadom na predmet konania nemožno celkom dobre kvantifikovať, rozhodol súd, že náhradu trov konania štátu sú účastníci povinný zaplatiť rovnakým dielom. Trovy štátu v tomto konaní predstavujú 13..400,- Sk, ktoré súd zaplatil z rozpočtových prostriedkov súdu ako znalečné MUDr. P. za podaný znalecký posudok. V zostávajúcej časti 7.000,- Sk bolo znalečné vyplatené zo zálohy zloženej navrhovateľkou. Preto súd navrhovateľke uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 3.200,- Sk, čo spolu s jej vyčerpanou zálohou 7.000,- Sk predstavuje polovicu sumy znalečného. Rovnako tak súd zaviazal aj odporcu na zaplatenie 10.200,- Sk, pričom na túto povinnosť započítal zálohu 7.000,- Sk, ktorú odporca zložil na trovy znaleckého dokazovania až po vyplatení znalečného MUDr. P. a teda zostala nevyčerpaná na účte tunajšieho súdu. Odporcovi tak zostáva po započítaní nevyčerpanej zálohy zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 3.200,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.