Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Er-824-2006.pdf
PDF · 74.88 KB
No categories available
5Er/824/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému Marwan Khouri, s miestom podnikania 1. mája 1945, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 518 237, pre vymoženie pohľadávky 193,80 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, so sídlom Exekútorského úradu Poľná 2048/2010, Ružomberok, pod sp. zn. Ex 159/2010, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi trovy exekúcie vo výške 2,80 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom sa dňa 14. 12. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2048/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 193,80 Eur s prísl., priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700 - 1910759510-GC04/10 zo dňa 21. 09. 2010, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 029538* zo dňa 04. 01. 2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 193,80 Eur a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa 17. 01. 2011 postúpil súdny exekútor súdu podanie oprávneného označené ako „oznámenie o úhrade“ zo dňa 30. 12. 2010. Oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný uhradil dňa 16. 12. 2010 vymáhanú pohľadávku. Na základe uvedeného požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrhu alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd v súlade s ust. § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) posúdil podanie oprávneného podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, ak oprávnený navrhol, aby ďalšia exekúcia bola zastavená, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 8,21 Eur, ktoré pozostávajú z poštovného, výdavkov na kopírovanie a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 1,40 Eur. Podľa citovaného ustanovenia nemá exekútor právo na náhradu trov exekúcie za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Pre priznanie náhrady trov exekúcie je tak v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania a do lehoty na vznesenie námietok, určujúce doručenie poverenia súdom. V súvislosti s týmto úkonom (získanie poverenia na vykonanie exekúcie) súdnemu exekútorovi ale preukázateľne vznikol hotový výdavok spojený s doručovaním žiadosti. Samotné doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je úkonom exekučnej činnosti v pravom zmysle slova, preto exekútorovi nepatrí za takúto činnosť odmena. Trovy exekúcie ( v citovanom ustanovení označené ako trovy konania) však pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Preto ak zákon v ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nepriznáva exekútorovi odmenu za úkony vykonané do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie, nevylučuje to jeho nárok na náhradu preukázaných a účelných hotových výdavkov. Súčasne súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu poštovného za postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vo výške 1,40 Eur. Na základe uvedeného preto súd v súlade s ust. § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,80 Eur. Ostatné hotové výdavky spojené s budúcimi doručovaniami (poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti) nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, preto nie je možné ich náhradu exekútorovi priznať. Súdny exekútor si taktiež uplatnil náhradu hotových výdavkov súvisiacich s kopírovaním vo výške 2,64 Eur a súdu predložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu. Z predmetného listinného dôkazu súd zistil, že súdny exekútor mal v deň podania podnetu na zastavenie exekúcie v danom konaní vyhotovovať fotokópie, čo súd považuje za neúčelné a nehospodárne. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie exekučnej činnosti sa musí striktne riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky a vykonávať exekúciu tak, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do práv účastníkov konania. Preto je súdny exekútor povinný dodržiavať Exekučný poriadok a vyhlášku a pri vykonávaní exekúcie postupovať v súlade so zásadami exekučného konania. Podľa platných právnych predpisov patrí súdnemu exekútorovi za jeho činnosť náhrada hotových výdavkov, ktoré mu reálne vzniknú a ktoré súčasne spĺňajú podmienku účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti. Uplatnené hotové výdavky, predstavujúce náklady na kopírovanie v čase, keď mal súdny exekútor vedomosť o dôvodnosti zastavenia exekúcie, nespĺňajú ani jednu podmienku potrebnú pre priznanie trov exekúcie. Na základe uvedeného súd nepriznal exekútorovi náhradu za kopírovanie. Súdny exekútor si uplatnil aj DPH a preukázal, že je platiteľom tejto dane. Nakoľko Exekučný poriadok nepriznáva súdnemu exekútorovi nárok na zvýšenie hotových výdavkov o DPH, tak ako pri odmene súdneho exekútora, súd mu DPH z hotových výdavkov nepriznal.
Celkom súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 2,80 Eur, ktoré je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi povinný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.