Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18C-246-2004.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/246/2004
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I, v právnej veci žalobcov: Na 1.mieste Y. H., L. XXX, A., na 2. mieste Y. Q., L. XXX, na 3. mieste X. Q., L.K. XXX, proti žalovanému: Slovenská republika zast. Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2004 domáhali zaplatenia spolu 101.800 Sk s príslušenstvom, titulom náhrady škody z titulu všeobecnej zodpovednosti štátu štátneho orgánu a to z dôvodu, že zmluvný vzťah žalobcov a nebankových subjektov vznikol investovaním bona-fide peňažných prostriedkov do nebankového subjektu Horizont Slovakia, a.s. a BMG Invest s.r.o. Košice na základe § 657, 658 Obč. zák. a § 673 Obč. zák. Tvrdili, že uzavretím zmlúv s nebankovými subjektami ako veritelia a dôchodcovia s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne predpisy, keď si chceli zabezpečiť pokojnejšiu starobu, nakoľko v tom čase sa úroková sadzba v bankových subjektoch prudko znižovala ( so 16% v roku l998 na cca 5,00 % v roku 2002 ), avšak v nebankových subjektoch úroková sadzba bola stabilná. Po termíne 4.2.2002 došlo k násilnému zániku zmluvných vzťahov s nebankovými subjektami jednostranne, prakticky zo dňa na deň pri nedodržaní Trestného poriadku, hlavne § 175 písm. b) a c), čím sa umožnilo zástupcom nebankových subjektov naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom občanov - veriteľov. V rozpore s § 1 ods. 1, 2, § 2 a 3 Obč. zák. boli závažne a úmyselne porušené zmluvné vzťahy. Tým, že vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti nebankových subjektov, značne poškodili na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov. Vládou boli porušené ustanovenia čl. 2 ods.1/2 a § 1 Trestného poriadku. Nekonaním prokuratúry bol porušovaný § 3 zák. č. 214/1966 Zb. Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze a poctivo zarobené úspory čím vedome porušovali zákon o reklame č. 220/1996 Z.z. a štátne orgány nekonali dôsledne podľa zákonov. Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní a poškodzovaní klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali aj trestné činy, čoho dôkazom je aj vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií na generálnu prokuratúru zo dňa 16.7.2001 z podozrenia páchania trestnej činnosti a bankroty niektorých nebankových subjektov. V komplexnej informácii zo dňa 13.3.2002 Národná banka, i keď oneskorene upozorňovala príslušné štátne orgány na podstatu podnikania nebankových subjektov, ktorým podľa zákona o cenných papieroch bolo o.c.p. vydané povolenie na činnosť pod č. Y. zo dňa 9j.11.1998 podľa zákona č. 600/1992 Zb. Taktiež daňové úrady napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti naďalej vyberali od nebankových subjektov a veriteľov dane a nepostavili ich činnosť mimo zákona. Ministerstvo financií malo o.i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti, to sa však nestalo.
Žalobca na 1. mieste sa pridržal písomnej žaloby. Žiadal zaviazať štát zastúpený Ministerstvom financií SR na zaplatenie spôsobenej škody vo výške 50.000,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 4.3.2002 do zaplatenia z dôvodu, že podľahol masívnej reklame a vložil do nebankového subjektu 50 000,-Sk. Svoj nárok si uplatnil v konkurznom konaní, avšak upokojený nebol. Štát tým, že nezamedzil podnikaniu nebankových subjektov spôsobil žalobcovi škodu. Viac neudáva.
Žalobca na 2.mieste pred dožiadaným súdom uviedol, že zmluvu uzatvoril s BMG Investom na základe reklamy s tým, že získajú finančné prostriedky naviac. Vložil 25.900,-Sk. Finančné prostriedky nechceli mať doma potom čo Devín banka skrachovala. Nesprávny úradný postup vidí v podvode, s tým, že na podklade klamlivej reklamy finančné prostriedky vložil do nebankového subjektu. Nikto mu už finančné prostriedky nevráti. Škoda predstavuje 25.900,-Sk. Nevie či si uplatnil nárok v konkurznom konaní, nepamätá sa. V ostatnom sa pridržiava písomnej žaloby.
Z výpovde žalobkyne na 3. mieste pred dožiadaným súdom vyplynulo, že zmluvu uzatvorila s BMG Invest, kde vložila 25.900,-Sk. Chcela si prilepšiť a získať viac finančných prostriedkov. Nesprávny úradný postup vidí v podvode v tom smere, že orgány nekonali voči klamlivej reklame. Nevie či si uplatnila nárok v konkurznom konaní, uspokojená nebola.
Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, nežiadali odročiť pojednávanie, preto súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal pasívnu legitimáciu žalobcov z dôvodu, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát a nie on, ako právnická osoba
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca na 1. mieste vložil do B.M.G. Invest s.r.o. formou zmluvy o pôžičke sumu vo výške 50.000,-Sk, pričom sa dohodli na úroku 22%. Nevie či si nárok uplatnil v konkurznom konaní. Podľahol masívnej reklame.
Žalobca na 2. mieste vložil do B.M.G. Invest s.r.o. formou zmluvy o pôžičke sumu vo výške 25.900,-Sk, pričom sa dohodli na úroku 35%. Nevie či si nárok uplatnil v konkurznom konaní. Podľahol masívnej reklame.
Žalobkyňa na 3. mieste uzatvorila s BMG Investom s.r.o. zmluvu o pôžičke sumu vo výške 25.900,-Sk, pričom sa dohodli na úroku 35%. Nevie či si nárok uplatnil v konkurznom konaní. Podľahol masívnej reklame.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát ( čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ).
Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány
môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické či fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
Podľa § 2, 3 ods. 1 zák.č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Ak ministerstvo financií zisti, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,-Sk ( 37 ods. 4 citovaného zákona ).
Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Z ustanovenia § 60 ods 1 hore citovaného zákona vyplýva, že štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondami
Podľa § 4 zák.č. 347/1990 Z.z. ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre oblasť financií, colníctva a cien.
Ministerstvo financií SR zabezpečuje
a) tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, politiky daní a poplatkov a finančo - ekonomických nástrojov v oblasti podnikania.
b) výkon štátnej správy vo veciach jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva
výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, sporiteľníctva, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, kontroly výroby a obehu liehu, tabaku, tabakových výrobkov, soli, lotérií a iných obdobných hier, vo veciach správy majetku štátu vo
V danom prípade sa žalobcovia domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane žalobcov, či sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane žalobcov došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom žalovaného.
Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Žalobcovia uzatvorením zmlúv o pôžičke vstúpili do záväzkovo právneho vzťahu s konkrétnymi právnickými osobami a to nebankovými subjektami. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia hore uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.
Nebankové subjekty si svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcom, vyplývajúce im z uzavretých zmlúv, nesplnili a žalobcom nevrátili vložené peniaze, či úroky, tak ako sa dohodli, zatvorili svoje pobočky a bol na ne vyhlásený konkurz. Žalobcom vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka zo záväzkovo- právnych vzťahov. Žalobca na 3. mieste si uplatnil svoj nárok v konkurznom konaní, uspokojený nebol. Konkurzné konania nie sú doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške budú a či budú v konkurznom konaní uspokojení. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobcom mohla vzniknúť, resp. dospieť k záveru, že žalobcom vôbec škoda vznikla. Žalobcovia do rozhodnutia súdu nepreukázali, že im vznikla škoda vo výške, ktorú si žalobou uplatnili.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Je pravdou, že § 37 ods. 3 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach oprávňoval žalovaného, pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu.
Zákon teda žalovanému priznal určitú právomoc - zakázať činnosť osobe, upravil aj konkrétny prípad, kedy tak mohol urobiť - ak zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo fond. Zákon však neupravuje pravidlá, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom má byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a uloženie pokuty. Ostalo teda na žalovanom zvážiť, aké úkony uskutoční, aký postup zvolí, aké šetrenia vykoná. Keďže § 37 zákona číslo 248/1992 Zb. neupravil úradný postup, podľa tohto ustanovenia zákona sa žalovaný nesprávneho úradného postupu dopustiť nemohol a keď by žalovaný mal možnosť v rámci svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, mohol by tak urobiť, keď by sa jednalo o predaj podielových listov avšak v daných prípadoch o tento prípad nešlo.
Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv pôžičkách, o tichom spoločenstve, či iných zmlúv. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov žalobcovia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, o tichom spoločenstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzili resp. zmarili ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke či tichom spoločenstve a pod.
Navyše v čase uzatvárania zmlúv žalobcami s tzv. nebankovými subjektami zákon č. 248/1992 Z.z. nebol platný. Nahradil ho zákon číslo 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, účinný od 1.1.2000, podľa ktorého bola zverená podobná právomoc v § 62 ods. 4 Úradu pre finančný trh, ako ústrednému orgánu štátnej správy, zriadenému podľa zákona číslo 347/1990 Zb. a zákona číslo 329/2000 z. z.
Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval, ak vôbec nesprávne postupoval, pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore.
Pasívne legitimovaným je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na nesprávny úradný postup vlády, prokuratúry, finančnej polície, Národnej banky Slovenska títo vo veci nie sú účastníkmi konania.
Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám ( § 441 Obč. zák. ).
Zo skutkových okolnosti prípadu súd má za to, že boli to práve samotní žalobcovia, ktorí svojou hrubou nedbanlivosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať sami. Mohli sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť, napr. na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpili do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemá zákonom predpísanú právnu formu a.s., predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov a na základe predložených dokladov mohli poznať ( bez právnych a iných odborných znalosti ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov, či prijímania vkladov. Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje. Keďže sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankového subjektu, pretože ponúkal lepšie zhodnotenie vloženej sumy, ktorá prevyšovala mnohonásobne úroky poskytujúce bankami, mali vedomosť o tom, že nevkladajú peňažné prostriedky do banky.
Keďže žalobcovia nepreukázali vznik škody, nesprávny úradný postup zo strany žalovaných, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Ak sa predstavitelia B.M.G. Investu dopustili podvodu, to je otázka trestnoprávna a za prípadný podvod iných štát nezodpovedá. V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, žalobcovia neuniesli povinnosť tvrdenia ( § 101 ods. 1 O.s.p. nevedeli či si uplatnili v konkurznom konaní svoj nárok) ani povinnosť dôkaznú. a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal pasívnu legitimáciu žalobcov z dôvodu, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát a nie on, ako právnická osoba. Súd poznamenáva, že žaloba sa posudzuje podľa obsahu, z ktorej obsahy - z petitu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia žalujú štát zastúpený žalovaným.
O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko od 1.10.2004 súd o trovách konania rozhoduje len na návrh ( § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.