Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/184/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: JUDr. P. S., H. XX,. T., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR proti žalovanému: S. Z. S. P. v S., B. XX/A, B., IČO: XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: T. S., s.r.o., P. XX,. B. B., IČO: XX. XXX. XXX, zast. JUDr. Ľ. H., advokátom, V. XX,. B., o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd určuje, že právny úkon Uznanie dlhu zo dňa 10.1.2001, ktorým žalovaný uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., so sídlom P. XX, B. B., IČO: XX XXX XXX. vo výške 40.000.000.- Sk je od počiatku n e p l a t n ý.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.000.- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, podanou dňa 17.4.2003 na Krajskom súde v Bratislave, sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.1.2001, ktorým žalovaný uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., P. XX,. B. B. vo výške 40.000.000.- Sk je od počiatku neplatný. Konajúci Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 23.2.2004 rozsudkom č.k. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 31.8.2004 zrušený a vec bola následne dňa 21.10.2004 postúpená tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré dovolací súd uznesením 1 Obdo V 29/2005 dňa 19.12.2005 odmietol, keďže žalobca napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Žalobca v návrhu uviedol a na svojich tvrdeniach zotrvával aj vo svojich výpovediach účastníka konania, že pri správe úpadcovho majetku ako správca konkurznej podstaty zistil, že podľa dokladov predložených úpadcom, mal byť úpadca dlžný obchodnej spoločnosti T. S., s. r.o. sumu 40.000.000.- Sk. Keďže výška tohto dlhu nebola pri činnosti úpadcu obvyklá, preveril žalobca právny titul dlhu a zistil, že dňa 10.1.2001 S. Z. S. P. v SR (žalovaný) uznal dlh vo výške 40.000.000.- Sk voči veriteľovi T. S., s.r.o.(vedľajšiemu účastníkovi). Pôvodne išlo o pohľadávku veriteľa I. v.p. Z. v S., ktorá mala byť postúpená na T. S., s.r.o. S. Z. S. P. v SR sa predmetný dlh zaviazal splatiť do 30 dní od podpisu uznávacieho prehlásenia. Ďalej uviedol, že dňa 14.2.2001 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu, ktorou Z. Z. Z. P. v SR ako nový dlžník bezodplatne prevzal na seba vyššie uvedený dlh 40.000.000.- Sk a dňa 29.5.2001 bola na notárskom úrade notárky JUDr. O. F. spísaná notárska zápisnica Nz 116/2001, ktorá obsahovala osvedčenie o vyhlásení dlžníka Z. Z. Z. P. v SR o uznaní predmetného dlhu a jeho súhlas s exekúciou. Na základe exekučného titulu sa dlžník zaviazal uhradiť predmetný dlh veriteľovi do 31.5.2001. Poukazujúc na samotný text uznávacieho prehlásenia zo dňa 10.1.2001 tvrdil, že záväzok

žalovaného voči spoločnosti T. S., s.r.o. v čase jeho uznania neexistoval, osoba uznávajúca takýto záväzok o tom vedela, pričom dôvodom a cieľom takéhoto uznania bolo vyporiadanie záväzku tretej osoby v rozpore so zákonom. Ďalej argumentoval tým, že už zo samotného uznávacieho prehlásenia žalovaného je zrejmé, že uznaný dlh je dlhom spoločnosti S., spol. s r.o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho sa uznaný dlh v účtovníctve žalovaného ani nemôže nachádzať. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu vyjadril skutočnosťou, že pohľadávka spoločnosti T. S., s.r.o. bola po prevzatí záväzku Z. Z. Z. P. v SR uplatnená v konkurznom konaní, pričom v prípade jej uznania by mala za následok ukrátenie uspokojenia ostatných konkurzných veriteľov. Argumentoval tým, že prihlásenú vykonateľnú pohľadávku poprel, pretože mal preukázaný jej protiprávny charakter, keď bolo zrejmé, že žalovaný v tomto spore uznal neexistujúci dlh, ktorý následne uznal ďalší dlžník - úpadca a tento sa zaviazal dlh splatiť s tým, že pre prípad nedodržania lehoty zaplatenia dlhu (do 2 dní po spísaní notárskej zápisnice, tvoriacej exekučný titul), nastanú právne účinky notárskej zápisnice.

Štatutárni zástupcovia žalovaného poukazovali na skutočnosť, že žalovaný nikdy takúto pohľadávku vo svojom majetku neevidoval. Po personálnych zmenách v štatutárnych orgánoch vzhľadom na stav dokumentácie a s prihliadnutím na doterajší stav konania v prejednávanej veci si nechal vypracovať právne stanovisko, ku ktorému predložil dohodu medzi zakladajúcimi členmi Združenia zväzov zdravotne postihnutých zo dňa 5.2.1991, správu o stave rozdelenia hnuteľného a nehnuteľného majetku 3

Združenia zväzov zdravotne postihnutých zo dňa 1.6.1991, kúpnu zmluvu zo dňa 1.10.1992, zápisnicu o miestnom zisťovaní Daňovým úradom Bratislava V, kúpnu zmluvu zo dňa 6.12.1997, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 10.12.1997, výpis z LV č. 2595 zo dňa 10.12.1997, oznámenie likvidátora zo dňa 12.12.2000, uznanie dlhu zo dňa 10.1.2001, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.1998 medzi postupcom I. v.p. ZZZP v SR a V. S., s.r.o., zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 14.2.2001 medzi pôvodným dlžníkom A. v S. a novým dlžníkom Z. v S., osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníka (Z. v SR) s exekúciou zo dňa 29.5.2001, návrh S. v S. o zaplatenie 1.120.000.- proti Ing. N. - S., s.r.o. zo dňa 5.10.19978 a rozsudok Okresného súdu L. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.120.000.- Sk vrátane uznesenia Krajského súdu v B. B. o zastavení odvolacieho konania vo veci, návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 6.9.1991 vrátane súvisiaceho uznesenia NS SR zo dňa 10.4.2002 a listiny týkajúce sa žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu vo veci navrhovateľa JUDr. P. S. proti odporcovi ZZZP v SR zo dňa 28.4.2003 a SZSP v SR zo dňa 17.4.2003. V konaní pred tunajším súdom poukazujúc na predmetnú analýzu, ktorú súčasne žiadali pojať ako výpoveď žalovaného v konaní, uznali nárok uplatnený žalobcom za dôvodný a na základe tohto uznania žiadali žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovieť.

Spoločnosť T. S., s.r.o. ako nový veriteľ a osoba oprávnená súčasne v pozícii konkurzného veriteľa, sa v prejednávanej veci domáhala, aby ju súd pribral do konania ako žalovaného v druhom rade resp. aby s ňou súd konal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalobca i žalovaný konajú v očividnej zhode, smerujú špekulatívne a účelovo ku škode spoločnosti T. S., s.r.o. Vzhľadom na predmet sporu považuje žalovaného za pasívne nelegitimovaného účastníka konania. Keďže v prejednávanej veci sa rozhoduje o právach spoločnosti T. S., s.r.o., má vystupovať v postavení účastníka konania. Ďalej tvrdila, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní v určenej lehote nepoprel pohľadávku preukázanú uznaním dlhu vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ktorá je súčasne exekučným titulom. Argumentoval poukazom na ustanovenie (ObčZ), podľa ktorého ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu i výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Argumentujúc tým, že otázka existencie dlhu je konkrétnym spôsobom riešená v osobitnom zákone o konkurze a vyrovnaní a zo strany žalobcu nedošlo v prekluzívnej lehote k podaniu žaloby na určenie, či pohľadávka konkurzného veriteľa patrí do konkurznej podstaty a za stavu, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha neplatnosti jednostranného právneho úkonu proti žalovanému, ktorý v konaní nie je pasívne legitimovaný, s prihliadnutím na osvedčenie existencie dlhu žiadal žalobu zamietnuť.

4

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, z ktorých zistil zhodu s ich doterajšími vyjadreniami i písomnými stanoviskami vo veci, oboznámil sa s listinami tvoriacimi obsah spisu, najmä uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 28.11.2001, zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.2.2001, uznávacím prehlásením zo dňa 10.1.2001, odpisom notárskej zápisnice N 130/2001, spísanej dňa 29.5.2001 notárkou JUDr. O. F. v sídle notárky na P. ul.č. X v B., kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 6.12.1997, oboznámil sa s konečnou správou o priebehu likvidácie spoločnosti S., spol. s r.o. v likvidácii zo dňa 23.4.1999, prehľadom imania spoločnosti S., spol. s r.o. v likvidácii ku dňu 12.4.1999, zápisnicou zo zasadnutia Valného zhromaždenia likvidovanej spoločnosti, konaného dňa 24.4.1999, uznesením Okresného súdu Bratislava 1 sp.zn. S. XXXX/B zo dňa 28.4.2000, pričom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 10.1.2001 písomne uznal dlh vo výške 40.000.000.- Sk voči spoločnosti T. S., s.r.o., P. XX,. B. B. a prehlásil, že v čase uznania dlhu tento dlh trvá a zaviazal sa ho splatiť v lehote 30 dní. Z tohto uznávacieho prehlásenia žalovaného súd zistil, že išlo o dlh ( záväzok), ktorý mala spoločnosť S., spol. s r.o., J. XX,. L. voči I. v.p. Z. v S. H. X,. B. B. titulom nezaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť vedenú na LV 2595 v kat.úz, L., parc.č. 1983 čs. 129 zastavaná plocha o výmere 526 m2, parc.č. 1985 záhrada o výmere 447 m2, par.č. 129 zastavaná plocha o výmere 62 m2, parc. Č. 1986 zastavaná plocha o výmere 144 m2 a súbor hnuteľných vecí. Žalovaný bol jediným spoločníkom spoločnosti S., spol.s.r.o. V zmysle tohto uznávacieho prehlásenia a na jeho základe žalovaný so žalobcom ako novým dlžníkom uzatvorili zmluvu o prevzatí dlhu vo výške 40.000.000.- Sk, pričom preberajúci žalobca sa zaviazal tento dlh splatiť do 30.3.2001. S prevzatím dlhu novým dlžníkom (žalobcom) súhlasil veriteľ, t.j. spoločnosť T. S., s.r.o., P. XX,. B. B.. Dňa 29.5.2001 bolo notárkou JUDr. O. F. do notárskej zápisnice N 130/2001, pojaté osvedčenie, z ktorého súd zistil, že I. v.p. Z. v S., H. X,. B. B. ako postupca svoju pohľadávku za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.1992 registrovanej pod č. R II 1428/92 štátnym notárstvom v L. dňa 17.11.1992, ktorú nesplatil S., spol. s .r.o., postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s.r.o. P. C. X,. B. B., IČO: XXXXXX,. tento ďalej zmluvou zo dňa 3.1.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., ktorá spoločnosť sa stala novým veriteľom a osobou oprávnenou podľa citovanej notárskej zápisnice, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú kópie zmlúv o postúpení pohľadávok.

5

Žalobca zastúpený predsedníčkou a podpredsedníčkou združenia vyhlásil, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o prevzatí dlhu v plnom rozsahu čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa dlh vo výške 40.000.000.- Sk ako dlžník a povinná osoba veriteľovi uhradiť naj neskôr do 31.5.2001. Súčasne výslovne súhlasil, aby v prípade nesplnenia záväzku, vyplývajúceho z vyhlásenia o uznaní dlhu (záväzku), sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a to na všetok majetok dlžníka, t.j. žalobcu.

Žalovaný je občianskym združením založeným podľa o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením cit. zákona je právnickou osobou. Kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v S. previedol na kupujúceho S., spol. s r.o. , J. XX,. L. nehnuteľnosti-budovy a pozemky za kúpnu cenu 3.347.371.- Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.6.1993. Kupujúci - spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom bol žalovaný. Dňa 6.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o. ako predávajúci, uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV 2595 v kat.úz. L., opísané a ocenené znaleckým posudkom Ing. J. K. č. 179/1997 zo dňa 4.12.1997 sumou 1.270.000.- Sk, za zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cena 100.- Sk. Vklad vlastníctva v prospech kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V 2191/97. Zo zmluvy je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť S. spol.s r.o. bol odôvodnený právnym stavom existujúcim v čase prevodu nehnuteľností, nakoľko v tom čase nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe delimitačného protokolu Z. I..

Spoločnosť S., spol.s.r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.4.1999 súd zistil, že likvidátor spoločnosti zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu

likvidátor splnil v celom rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom 23.4.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa 24.4.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa 17.3.2000.

6

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 28.11.2001 bol na majetok Z. Z. Z. P. v SR, P. XX,. B., IČO: XXXXXX. vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P. S., advokát so sídlom AK H. XX,. T..

Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi v predpísanej písomnej forme, ktoré podľa (ObčZ) zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať a brániť sa námietkou, že dlh nevznikol alebo v čase uznania neexistoval. Tieto námietky však môžu byť úspešné len vtedy, ak sa dokážu proti prezumpcii uvedenej v ObčZ.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny úkon uznania dlhu nevykonal dlžník, t.j. spoločnosť S., spol. s r.o., ale ho vykonala osoba odlišná od dlžníka, t.j. S. Z. S. P. v S., v prejednávanej veci v pozícii žalovaného. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu i žalovaného, písomným vyjadrením bývalej riaditeľky Úradu Slovenského zväzu sluchovo postihnutých a obsahom likvidačného spisu spoločnosti S., spol. s r.o. bolo preukázané, že žalovaný ako jediný spoločník neprevzal po zaniknutej spoločnosti S., spol. s r.o., pôvodnom dlžníkovi nijaké záväzky. Z pripojeného likvidačného spisu pôvodného dlžníka bolo zistené, že ku dňu zániku spoločnosti S., spol. s r.o. výmazom z obchodného registra boli vysporiadané všetky záväzky likvidovanej spoločnosti. Žalovaný sa síce jednostranným právnym úkonom - uznaním dlhu deklaroval ako pôvodný dlžník, ktorý následne so žalobcom (a od 28.11.2001 úpadcom ) ako novým dlžníkom uzatvoril zmluvu o prevzatí dlhu, z vykonaného dokazovania v kontexte s obsahom likvidačného spisu sp.zn. S. XX.. však nebola zistená existencia takého záväzku, ktorý by mohol žalovaný právne záväzným spôsobom uznať. Preto námietky žalobcu i žalovaného súd vyhodnotil ako úspešné proti prezumpcii uvedenej v cit. ustanovení § 558 ObčZ. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný nemal a ani nemohol mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., spol. s r.o. v čase uznania dlhu. Existencia uznaného záväzku z listinných dôkazov nevyplývala, jeho existencia bola preukazovaná len na základe uznávacieho prehlásenia zo dňa 10.1.2001. Podľa § 489 ObčZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Záväzok preto nemôže vzniknúť úkonom, ktorý má len zabezpečovací charakter k už existujúcemu záväzku. V prejednávanej veci bolo na základe výsledkov dokazovania listinnými dôkazmi nesporné, že v pôvodnom záväzkovoprávnom vzťahu medzi spoločnosťou S., spol. s r.o. (pôvodný dlžník) a I. v.p. Z. v S. (pôvodný veriteľ) došlo k zmene v osobe veriteľa na základe postúpenia pohľadávky z vôle doterajšieho veriteľa ( v postupnosti I., v.p. Z. v S. - V. S., s.r.o. - T. S., spol. s r.o.). 7

Skutočnosti o právne relevantnej zmene v osobe dlžníka v prejednávanej veci neboli zistené.

Predmetom sporu v prejednávanej veci bola platnosť jednostranného právneho úkonu - uznania dlhu, ktorým žalovaný uznal dlh voči novému veriteľovi v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o jednostranný úkon žalovaného, žaloba mohla smerovať výlučne proti tomu, kto takýto právny úkon vykonal a nie proti tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech. Žalobca podal žalobu v prejednávanej právnej veci z dôvodu, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR (žalobcu) preveril právny titul vzniku pohľadávky spoločnosti T. S., s.r.o., konkurzného veriteľa v konaní , v prejednávanej veci na tunajšom súde v pozícii vedľajšieho účastníka za stavu, že táto pohľadávka mala svoj pôvod v napadnutom uznaní dlhu a boli tu dôvodné pochybnosti o existencii dlhu v čase jeho uznania žalovaným. Pokiaľ ide o procesné postavenie spoločnosti T. S., spol. s r.o. za stavu, kedy z obsahu listín tvoriacich obsah spisu bolo zrejmé, že uvedená obchodná spoločnosť je v právnom vzťahu založenom napadnutým právnym úkonom osobou oprávnenou, ktorá má právny záujem na výsledku konania a jej právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené, súd v súlade s ustanovením pripustil vedľajšie účastníctvo tejto spoločnosti na strane žalovaného. V prejednávanej veci ide o návrhové konanie, ktoré vylučuje

aplikáciou ustanovenia , teda rozhodnutím súdu rozšíriť žalobcom určený okruh účastníkov konania. Žalobca určil okruh účastníkov na strane žalovaného v žalobe zo dňa 17.4.2003, ich okruh ďalej nerozšíril, a to ani na základe zdôvodneného podnetu obchodnej spoločnosti T. S., s.r.o.

Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej legitimácie žalobcu z hľadiska naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, súd v tomto smere nemal pochybnosti o existencii naliehavého záujmu na určovacej žalobe, keď zohľadnil skutočnosť, že vedľajší účastník si v konkurznom konaní proti úpadcovi Z. Z. Z. P. v SR prihlásil pohľadávku, ktorá bola predmetom napadnutého právneho úkonu a to napriek tomu, že ten, kto právny úkon uznania dlhu vykonal, sám potvrdil, že dlh v čase uznania neexistoval, v dôsledku čoho napadnutý právny úkon považuje za neplatný. Naliehavosť právneho záujmu vzhliadol aj v skutočnosti, že správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR na prieskumnom pojednávaní poprel všetky pohľadávky prihlásené veriteľmi, ktoré majú pôvod v uznaní dlhu žalovaným zo dňa 10.1.2001. Túto skutočnosť mal súd preukázanú oznámením konkurzného súdu v konaní zo dňa 13.9.2006, ktoré si vyžiadal za účelom odstránenia rozporov v tvrdení žalobcu a vedľajšieho účastníka.

8

Podľa (ObčZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 ObčZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, zákon obchádza alebo ak sa tento prieči dobrým mravom. Platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona bez ďalšieho, takže právne následky od počiatku nenastali. Pokiaľ právny úkon uznania dlhu bol vykonaný bez ohľadu na hmotno-právne okolnosti (žalovaný neprevzal po zaniknutej spoločnosti S., spol. s r.o., pôvodnom dlžníkovi, žiadne záväzky, uznanie dlhu vykonala osoba odlišná od dlžníka, dôvodom a cieľom uznania bolo vyporiadanie záväzku tretej osoby v rozpore so zákonom), možno konštatovať, že takýto úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom. Za stavu, keď pôvodný dlžník bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupníctva v čase pred vykonaním uznávacieho prehlásenia, nemohli žiadne jeho záväzky prejsť na inú osobu zo zákona a v kontexte s konštatovaním v likvidačnej správe likvidátora, že ku dňu likvidácie spoločnosti S., spol. s r.o. boli vyporiadané všetky záväzky, ani na základe právneho úkonu.

Na námietku vedľajšieho účastníka, pokiaľ poukazoval na účelovosť zriadenia obchodnej spoločnosti S., spol.s.r.o. a skutočnosť, že jej zakladateľom a jediným spoločníkom bol práve žalovaný, ktorý vykonával právny úkon uznania dlhu za dlžníka ako jeho jediný spoločník, ako aj na námietku okolnosti likvidácie pôvodného dlžníka- zaniknutej obchodnej spoločnosti S., spol. s r.o., súd neprihliadal, pretože ju v prejednávanej veci nepovažoval za relevantnú.

S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav súd žalobu žalobcu posúdil ako dôvodne podanú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď dospel k záveru, že žalovaný nemohol mať postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., spol. s r.o. v čase uznania dlhu. Existujúci dlh (záväzok) pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný žalovaným podľa názoru súdu iba do zániku pôvodného dlžníka. K takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., spol. s r.o. nedošlo a pri konštatovaní neexistencie záväzkov ku dňu likvidácie tejto obchodnej spoločnosti teda námietky žalobcu i žalovaného boli úspešné oproti prezumpcii uvedenej v citovanom ustanovení § 558 ObčZ.

9

Pokiaľ žalovaný počas konania uznával pred súdom nárok uplatnený žalobou a navrhoval rozhodnúť rozsudkom na základe uznania (svoje stanovisko odôvodňoval právnou analýzou v konfrontácii s

účtovnou a dokladovou dokumentáciou v evidencii a archíve žalovaného ako aj skutkovým a právnym stavom preukázaným doposiaľ vykonanými dôkazmi), súd tomuto procesnému návrhu nemohol vyhovieť. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade ide o vec, ktorej povaha nepripúšťa súdny zmier, a teda ani rozhodnutie na základe uznania, ktoré by mohlo vykonštruovať protiprávny vzťah s obtiažnou resp. nemožnou nápravou.

Pokiaľ ide o dôkazy, ktorých vykonanie požadoval vedľajší účastník, dôvodom nevykonania vedľajším účastníkom navrhovaného dôkazu výsluchom A. R. a Ing. M. V., predsedníčky a podpredsedníčky Z. Z. Z. P., ktoré dňa 29.5.2001 do notárskej zápisnice N 130/2001, Nz 116/2001 urobili vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou bolo, že súd ich výsluch na okolnosti, za ktorých toto vyhlásenie urobili, považoval v prejednávanej veci za dôkaz irelevantný v kontexte s ostatnými doposiaľ vykonanými dôkazmi. Dôkaz výsluchom svedkyne PhDr. A. N., ktorá napadnuté uznávacie prehlásenie dňa 10.1.2001 vykonala (podpísala), súd nevykonal, keďže okolnosti a dôvody, pre ktoré vyhlásenie a následne zmluvu o prevzatí dlhu podpísala, svedkyňa písomne vysvetlila dňa 20.3.2002. Je málo pravdepodobné, že by vo svojej výpovedi s odstupom 4 rokov uviedla iné okolnosti s takou dôkaznou silou, ktoré by mohli oponovať skutočnostiam zisteným z pripojeného likvidačného spisu pôvodného dlžníka, t.j. spoločnosti S., spol. s r.o. Pokiaľ ide o výsluch konateľa spoločnosti T. S., spol. s r.o., ktorého sa právny zástupca tejto spoločnosti dovolával, účelnosť tohto dôkazu súd posúdil v kontexte so skutočnosťami, ktoré v konaní od podania návrhu vyšli najavo a za stavu, kedy konal s právnym zástupcom tejto spoločnosti tento dôkaz súd nevykonal, keďže ho považoval za nadbytočný.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu, v akom si tieto uplatnil a ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 3.000.- Sk. Iné trovy si žalobca neuplatňoval.

Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v až f/

Ak žalovaný - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).