Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-11-2006.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/11/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o
mal. W. X. , nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. č. XX, t.č. J. na výkon trestu odňatia slobody O. - N., a nezisteného otca, o návrhu navrhovateľov: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. č. XX, a Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. č. XX, zastúpených splnomocneným zástupcom: U. V., bytom K., G. č. XX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého W. X. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti U. V. a Z. V., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v bežných veciach dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok, prijímať na dieťa výživné od matky, toto proti matke vymáhať, ako aj prijímať iné materiálne plnenia v prospech maloletého dieťaťa.
Súd u r č u j e výživné matky na maloletého W. X. sumou 681,- Sk mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 21P 242/2003-21 zo dňa 24.06.2004 o ústavnej výchove maloletého W. X..
odôvodnenie:
Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby maloletý W. X. bol zverený do ich spoločnej osobnej starostlivosti. Sú starými rodičmi maloletého W., u ktorého bola nariadená ústavná výchova. Po tom, ako sa dozvedeli o tejto skutočnosti, si v podstate v priebehu novembra 2005 vzali dieťa do svojej osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa starajú až do súčasnej doby. Chcú maloletému W. poskytnúť pevné rodinné zázemie a sú si vedomí skutočností, ktoré na nich prechádzajú tým, že sa o dieťa budú naďalej starať.
Matka maloletého dieťaťa bola vypočutá cestou dožiadaného Okresného súdu v Nitre, pričom uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletý W. bol zverený do spoločnej starostlivosti navrhovateľom, vyživovaciu
povinnosť si zatiaľ neplní. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súhlasila s tým, aby sa vo veci pojednávalo bez jej prítomnosti.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom šetrení v domácnosti navrhovateľov žiadal, aby návrhu navrhovateľov bolo vyhovené, pretože títo sa riadne o maloletého starajú a majú všetky predpoklady, aby sa o toto dieťa mohli starať aj naďalej.
Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 21P 242/2003-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2004, bola nariadená ústavná výchova maloletého W. X., a to aj vzhľadom k tomu, že maloletý vlastne od 09.09.2003 je v Y. domove v U. a matka dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody. Výkon trestu odňatia slobody by mal matke skončiť 09.01.2009.
Ďalej mal súd preukázané, že po tom, ako sa navrhovatelia dozvedeli o skutočnosti, že ich vnuk je v detskom domove, s týmto sa kontaktovali a v podstate od 02.12.2005 po súhlase ÚPSVaR Žilina je maloletý v ich priamej starostlivosti.
Keďže navrhovatelia spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby mohli zabezpečiť náhradnú osobnú starostlivosť maloletého a v zmysle § 45 a 46 Zákona o rodine, súd návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel.
Súčasne súd podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine vymedzil rozsah práv a povinností navrhovateľov k maloletému, ktoré v konečnom dôsledku vyplývajú aj z ust. § 45 ods. 4 Zákona o rodine.
Súčasne s týmto rozhodnutím súd určil aj výživné matky na maloletého W. X., pričom vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ bol maloletý v Y. domove v U. a vzhľadom k príjmom matky bolo hradené na účet DD U. výživné 600,- Sk mesačne. V ďalšom už ďalšie platby zasielané neboli, pretože navrhovatelia už prevzali osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa. V každom prípade však príjem matky je počas výkonu trestu odňatia slobody v takom rozsahu, že nie je možné stanoviť iné výživné, ako 30% z výšky životného minima, a to v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Počiatok plnenia takto stanoveného výživného súd stanovil od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože vlastne až od tejto doby navrhovatelia právoplatným rozhodnutím súdu majú dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti a týmto dňom im vznikajú všetky práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, ako boli vyššie uvedené. Nie je možné v tomto konaní stanoviť počiatok plnenia výživného ku dňu, v ktorom skutočne navrhovatelia prevzali maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ navrhovatelia vo svojom podaní zo dňa 18.01.2006 žiadali aj vydať predbežné opatrenie, ktorým chceli dieťa predbežne zveriť do svojej osobnej starostlivosti, z ich výpovedí dňa 14.03.2006 je zrejmé, že takýto návrh ani nechceli podať. Nechceli podať žiaden podnet, ale jednoducho návrh, aby dieťa bolo zverené do ich osobnej starostlivosti. Keďže dieťa sa po súhlase ÚPSVaR Žilina už vlastne od 02.12.2005 nachádza v ich osobnej starostlivosti, spolieha sa pritom na profesionalitu pracovníkom ÚPSVaR, návrh síce podpísali, avšak v časti, čo sa týka predbežného opatrenia, toto prakticky nemalo žiaden význam.
Keďže navrhovatelia na pojednávaní pred súdom jednoznačne neuviedli, či berú, či neberú návrh v časti o vydanie predbežného opatrenia späť, ale v situácii, keď už je rozhodnuté vo veci, a to aj vzhľadom k tomu, že matka súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené do výchovy navrhovateľom, mal súd za to, že v danom prípade je dôvodné, aby návrh v tejto časti bol zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.