Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Z35CB-318-1995.pdf
PDF · 82.21 KB
No categories available
2Z35CB/318/1995
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: Ž. P., s.r.o., K. XX,. XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. /predtým O. - O. B., š.p. v likvidácii, L. Ú. č. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX/,. zastúpeného: JUDr. P. S. - advokátom, P. XX,. XXX. XX. T., proti žalovanému: Z. P., K. XXX/XX,. XXX. XX. V. o zaplatenie 820.000,- Sk istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 720.000,- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 1.3.1995 až do zaplatenia.
V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 43.470,- Sk.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 1.3.1995 uplatnil žalobca na súde právo na zaplatenie 1.300.000,- Sk ako zostatok ceny zásob vydraženej prevádzkovej jednotky 106 V. - predajne odevov, z dražby vykonanej dňa 14.2.1992. Kúpna cena zásob bola v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb. súčasťou kúpnej ceny v zmysle uvedeného zákona a vydražiteľ bol povinný ju zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa dražby.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 3.3.1998. Navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe dohody o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky prevzal zásoby v celkovej hodnote 3.225.708,- Sk, ktorá čiastka mu bola fakturovaná troma faktúrami, a to:
- faktúra č. 67 a/P 1992 z 12.4.1992 na sumu 700.000,- Sk,
- faktúra č. 67 b/P 1992 z 12.5.1992 na sumu 1.262.854,- Sk a
- faktúra č. 67 c/P 1992 z 12.6.1992 na sumu 1.262.854,- Sk, pričom ich splatnosť nebola dohodnutá. Z tejto hodnoty uhradil 1.800.000,- Sk a neskôr 2 x 30.000,- Sk, 100.000,- Sk, 270.000,- Sk, 150.000,- Sk - t.j. spolu 580.000,- Sk. V skladových priestoroch má tovar v hodnote 610.917,- Sk. Pri preberaní zásob bol uvedený do omylu - cena zásob bola nadsadená, tovar bol demódny a predajný maximálne na 30 %. Uviedol, že požiadal žalobcu o zníženie ceny, ku ktorej dohode však nedošlo z dôvodu likvidácie podniku. Na podnikanie si vzal úver, ktorý splatil. Dostal sa do totálnej finančnej tiesne. Zásoby preberal ako člen obchodného združenia v dôsledku čoho sa necítil pasívne legitimovaný.
Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 10.9.1998 v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 OSP, 27.10.2005 a dňa 22. 2.2007 za účasti oboch sporových strán.
Uznesením zo dňa 10.9.1998, právoplatným dňa 31.3.2004 súd konanie v časti 480.000,- Sk zastavil na základe čiastočného späťvzatia vykonaného žalobcom po otvorení pojednávania.
Na strane žalobcu došlo k zmene uznesením číslo konania 35 Cb 318/95 - 61 z 22.9.2004, právoplatným 19.10.2004, keď na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 1K 191/98 zo 17.9.1998 a za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. P. S.. V rámci speňažovania konkurznej podstaty bola o.i zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou dňa 25.11.1999 so Ž. P., spol. s r.o. K. XX,. XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. pohľadávka voči žalovanému postúpená na uvedenú spoločnosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj žalovaného, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je voči žalovanému dôvodná v časti 720.000,- Sk istiny a príslušenstva.
Zákon číslo 427/1990 Zb. ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory prevádza na fyzické alebo právnické osoby. Predmetom prevodu podľa tohto zákona sú hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré tvorili súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou a majetkovou jednotkou - prevádzkovou jednotkou .
Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona organizácie predávajú prevádzkovú jednotku na verejnej dražbe.
Podľa § 9 ods. 3 uvedeného zákona kúpna cena sa skladá z ceny vydražených vecí a z ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby. Stav zásob, ich cena v deň prevzatia prevádzkárne sa nesmie podstatným spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu dražby.
Podľa § 11 ods. 4 uvedeného zákona cenu zásob vydražiteľ zaplatí organizácii do 30 dní odo dňa dražby.
V danom prípade bola dňa 14.2.1992 vykonaná dražba P. O., L. XXX. V., ku ktorej mal právo hospodárenia žalobca. Vydražiteľom prevádzkovej jednotky bol žalovaný - ako fyzická osoba s bydliskom K. XXX/XX,. V., ktorý v čase konania dražby podnikal na základe živnostenského oprávnenia vydaného dňa 30.3.1992 s obchodným menom Z. P. M a Z, IČO XX. XXX. XXX,. M. L. XXX,. XXX. XX. V.. Živnostenské oprávnenie žalovaného bolo zrušené k 15.4.1996. Príklepom licitátora prešlo na vydražiteľa prevádzkovej jednotky i vlastnícke právo zásob, ku ktorým mala organizácia právo hospodárenia. Právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva k zásobám medzi vydražiteľom a príslušnou organizáciou je zmluva ktorá má špecifickú formu, ktorá môže mať formu písomnú, ústnu , či konkludentnú. Pretože v zákone č. 427/1990 Zb. nebola upravená, možno podporne použiť ustanovenia zákonníka obchodného o kúpnej zmluve.V danom prípade bola kúpna zmluva uzatvorená konkludentne
- prevzatím vydražených zásob a mala povahu zmluvy obchodnej - obaja jej účastníci boli podnikatelia. Prevzatie zásob potvrdzovali svojimi vyjadreniami obaja účastníci konania. Kúpna cena zásob podľa zápisnici o dražbe komisie pre privatizáciu národného majetku okresu N. zo 14.2.1992 bez predmetov postupnej spotreby bola 5.871.000,- Sk. Podľa prílohy k zápisnici o dražbe, potvrdenia o dražbe z 25.3.1992 bola vydražená cena samotnej prevádzkovej jednotky vo výške 2.100.000,- Sk vydražiteľom zaplatená nad rámec zloženej zábezpeky vo výške 73.600,- Sk. Zároveň bolo vystavené potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky /vedenej na liste vlastníctva číslo 289 k. ú. V. /, podľa ktorého vydražená cena prevádzkovej jednotky bola splatená dňa 19.3.1992. V prípade dražby vykonanej podľa zákona č. 427/1990 Zb. vydražitelia nemali právo odmietnuť zásoby, ktoré boli predmetom dražby ani v prípade, ak
boli pre nich nepoužiteľné. Preto námietky žalovaného o nepoužiteľnosti zásob súd nemohol považovať za dôvodné. Zákon neupravoval možnosť reklamácie ani zníženia kúpnej ceny zásob. Pri tomto spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva sa nemohol uplatniť ani inštitút odstúpenia od zmluvy pre omyl. Žalovaný poukazoval na omyl ohľadom kvality zásob, neuvádzal však aký dôsledok si na základe takéhoto záveru mal uplatniť. Uvedený zákon vychádza z predpokladu, že ten kto vstupuje do dražby prevádzkovej jednotky, je uzrozumený so stavom všetkého, čo k nej patrí, včítane zásob. Zákon v § 12 ods. 2 navyše vylúčil zodpovednosť doterajšieho vlastníka za vady prevádzkovej jednotky predanej na verejnej dražbe. Uvedené platí aj ohľadom zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej jednotke. Zákon upravoval iba rozdiel oproti stavu zásob ku dňu vykonania dražby a stavu zásob ku dňu ich prevzatia v § 9 ods. 3 zákona ako aj zásadu, že stav zásob ako aj ich cena sa nemohol k uvedeným termínom podstatne líšiť. Odlišnosť stavu - množstva zásob žalovaným deklarovaná nebola, a pokiaľ išlo o cenu zásob z vykonanej fakturácie je zrejmé, že žalobca znížil žalovanému ich cenu z 5.871.000,- Sk na 3.225.708,- Sk. Preto súd ani námietky žalovaného ohľadom neprimeranosti ceny zásob nemohol považovať za dôvodné.
Súd ďalej dospel k záveru, že žalovaný je v súdom konaní pasívne legitimovaný. Skutočnosť, že dňa 2.1.1992 mal uzatvoriť s ďalším podnikateľom M. Č. združenie a združiť svoje prostriedky špecifikované v zmluve a činnosť za účelom spoločnej realizácie obchodnej činnosti nemá z hľadiska jeho legitimácie v tomto konaní význam.
Vydražiteľom a teda aj zaviazaným z vykonanej dražby bol výlučne žalovaný. K písomnému prevzatiu záväzku iným subjektom majúcim za následok zmenu dlžníka /privátnej intercesii/, ku ktorému v zmysle § 531 ods. 1 OZ bol potrebný i súhlas veriteľa - žalobcu nedošlo.
Výška fakturovanej ceny zásob žalobcom činila celkom 3.225.708,- Sk po vzájomnej dohode ceny prevzatých zásob oproti cene zásob ku dňu vykonania dražby 5.871.000,- Sk. Žalovaný v priebehu súdneho konania preukázal úhradu v celkovej výške, a to v roku 1992 1.525.708,- Sk, v roku 1993 400.000,- Sk a po podaní žaloby 580.000,- Sk. Zostatok nezaplatenej sumy preto predstavoval 720.000,- Sk. Na túto sumu súd zaviazal žalovaného na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj na úhradu úrokov z omeškania, výška ktorých neprevyšovala obvyklú úrokovú sadzbu požadovanú bankami v sídle dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí lehoty 30 dní od vykonania dražby.
Súd žalobu v ostatnej časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 43.470,- Sk, a to 28.800,- Sk za zaplatený súdny poplatok pripadajúci na priznanú sumu 720.000,- Sk. Súdny poplatok za späťvzatú čiastku zaplatený nebol. Ďalej súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci 12.328,- Sk, 1 x paušál 178,- Sk. Trovy právneho zastúpenia boli priznané spolu s 19 % DPH v celkovej výške 14.670,- Sk. Žalovaný je povinný trovy konania hradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu /§ 149 ods. 1 OSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 -O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 O.s.p/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 O.s.p./.